Prebuďte sa!

Prebuďte sa!

Ľudia, prebuďte sa z oloveného spánku! Spoznajte to nedôstojné bremeno, ktoré nosíte a ktoré s nevýslovne húževnatým tlakom dolieha na milióny ľudí. Odhoďte ho! Stojí za to, aby ste ho niesli? Ani len jedinú sekundu nie!

Čo skrýva? Prázdne plevy, ktoré sa placho rozplynú pred závanom Pravdy. Premárnili ste čas i silu pre nič. Preto rozlomte okovy, ktoré vás pútajú a konečne sa osloboďte!

Ten človek, ktorý ostáva vnútorne spútaný, bude večne otrokom, i keby bol kráľom.

Spútavate sa všetkým, čo sa snažíte naučiť. Uvažujte: Učením sa nútite stále do cudzích foriem, ktoré vymysleli druhí, pripájate sa dobrovoľne k cudziemu presvedčeniu a prisvojujete si len to, čo iní prežili v sebe a pre seba.Rozmýšľajte: Jedno nie je pre všetkých! Čo jednému prospieva, môže druhému škodiť. Každý jednotlivec má ísť svojou vlastnou cestou k zdokonaľovaniu. Jeho výzbrojou k tomu sú mu schopnosti, ktoré nosí v sebe. Podľa tých sa má riadiť a na nich budovať! Ak to nerobí, zostáva cudzincom sám sebe a bude stáť vždy vedľanaučeného, ktoré v ňom nemôže nikdy ožiť. Tým je pre neho vylúčený akýkoľvek úžitok. Živorí bez možnosti pokroku.

Dávajte pozor, vy, ktorí sa vážne usilujete o Svetlo a Pravdu:

Každý jednotlivec musí cestu ku Svetlu prežiť v sebe, musí ju sám objaviť, ak chce po nej bezpečne putovať. Len to, čo človek vnútorne prežil, čo precítil vo všetkých obmenách, len to dokonale pochopil!

Utrpenie a tiež radosť neustále klopú, aby povzbudili, aby vyburcovali k duchovnému prebudeniu. V jedinej sekunde býva potom človek oslobodený od všetkej ničotnosti každodenného života a naplnený predtuchou vyciťujeako v šťastí, tak i v bolesti spojenie s Duchom, ktorý prúdi všetkým, čo žije.

A všetko je predsa život, nič nie je mŕtve! Blaho tomu, kto také okamihy uchopí, udrží a týmto spojením vznesie sa nahor. Nesmie sa pritom pridŕžať strnulých foriem, ale každý sa má vyvíjať sám, z vlastného vnútra.

Majte súcit s posmievačmi a všetkými tými,ktorí sú dosiaľ odcudzení duchovnému životu. Nehnevajte sa na nich, keď sa stanú sarkastickými; lebo títo sú len k poľutovaniu. Ako opití, ako chorí stoja pred veľkým dielom stvorenia, ktoré nám tak mnoho poskytuje. Vlečú sa pozemským životom tápavo ako slepci a vôbec nevidia celú tú nádheru okolo seba!

Tí najúbohejší sú zmätení, oni spia: lebo ako môže človek napríklad tvrdiť, že existuje len to, čo vidí? Že tam, kde svojím zrakom nemôže nič spozorovať, niet života. Že odumretím svojho tela aj on sám prestane jestvovať len preto, že dosiaľ pre svoju slepotu nemohol sa svojím zrakom presvedčiť o opaku? Či nevie teraz už podľa mnohých vecí, ako úzko je obmedzená schopnosť oka? Či nevie ešte, že to súvisí so schopnosťou mozgu, viazaného na priestor a čas? Že z toho dôvodu nemôže svojím okom rozoznať nič, čo sa vznáša nadpriestorom a časom? Neujasnilo sa ešte žiadnemu z týchto posmievačov také logické rozumové odôvodnenie? Duchovný život, nazývaný tiež druhý svet, je predsa len niečo, čo stojí úplne nad pozemským rozdelením času a priestoru a čo potrebuje teda rovnorodú cestu, aby bolo poznané.

Avšak naše oko niekedy nevidí ani to, čo sa dá zadeliť do priestoru a času. Vezmime si len kvapku vody, ktorej naprostú čistotu dosvedčí každé oko, ak ju ale pozorujeme zväčšujúcou šošovkou, odkryje nám milióny živých bytostí, ktoré medzi sebou nemilosrdne bojujú a ničia sa. Či nie sú niekedy vo vode, vo vzduchu bacily takej sily, že môžu zničiť ľudské telo, a predsa ich oko nerozozná? Avšak pod zaostrenými prístrojmi stávajú sa viditeľnými. Kto sa po tomto odváži ešte tvrdiť, že neuvidíte nič nového, doteraz neznámeho, len čo tieto prístroje viac zaostríte? Môžete ich zaostriť tisíckrát, miliónkrát a vaše zrenie nedospeje ku koncu, ale budú sa vám otvárať vždy nové svety, ktoré ste predtým nemohli ani vidieť, ani tušiť, ale tu predsa boli. Logické myslenie vyvodí rovnaký záver aj zo všetkého ostatného, čo doteraz mohli nazhromaždiť vedy. Poskytuje výhľad na neustály vývoj, avšak nikdy nie na koniec.

Čo je teda druhý svet? To slovo mýli mnohých. Druhý svet je jednoducho všetko to, čo je pozemskými prostriedkami nespoznateľné. Pozemské pomôcky sú však oči, mozog a všetky ostatné telesné orgány,práve tak ako nástroje, napomáhajúce k ich dôkladnejšej a presnejšej činnosti týchto telesných schopnostía tiež k širšiemu rozsahu. Mohlo by sa teda povedať: Druhý svet je všetko to, čo je za poznávacou schopnosťou nášho telesného zraku. Ale medzi týmto a záhrobným svetom niet odlúčenia alebo oddelenia! Ani žiadnej priepasti! Všetko je jednotné ako celé stvorenie. Jediná sila prúdi týmto a tiež oným svetom, všetko pôsobí a žije z tohoto jediného prúdu života, tým je celkom nerozlučne spojené. Z toho vyplýva nasledovné: Ak ochorie jedna časť musí sa účinok toho pocítiť v časti druhej, tak ako je to v ľudskomtele. Nezdravé látky tejto druhej časti prúdia potom následkom príťažlivosti rovnorodého k časti chorej a zosilňujú tak chorobu ešte viac. Len čo sa však taká choroba stane nevyliečiteľnou, vyplýva z toho nutnosť odstrániť chorý úd násilím, ak nemá trvale trpieť celok. A toto nebezpečie si vyhradzuje zdravé zvratné pôsobenie, ktoré, sťažené nesprávnym stanoviskom, je niekedy nemysliteľné.

Z tohoto dôvodu sa prispôsobte.Nie je tento a druhý svet, ale len jedno jednotné bytie! Pojem ich rozdelenia vynašiel jedine človek, ktorý nemôže prehliadnuť všetko a ešte sa považuje za stredobod a hlavný bod jemu viditeľného okolia. A predsa jeho okruh pôsobenia je väčší. Avšak svojím mylným názorom o oddelení sa len neprirodzene a násilne obmedzuje, prekáža svojmu pokroku a uvoľní priestor nespútanej fantázii, prinášajúcej znetvorené obrazy. Je potom prekvapujúce, keď mnohí majú v dôsledku toho len neveriaci úsmev, iní chorobné otrocké zbožňovanie, alebo sa to zvrhne na fanatizmus? Môže sa tu niekto ešte diviť, že u niektorých ľudí to prerástlo do plachej úzkosti, ba i strachu a hrôzy a mnohí sú v tom už odchovaní?Preč s tým všetkým! Načo toto súženie? Treba zboriť túto mrežu,ktorú sa snažil postaviť omyl ľudí, ktorá však nikdy nejestvovala! Doterajšie falošné stanovisko dáva vám tiež rovnako nesprávny základ, na ktorom sa márne a donekonečna snažíte vybudovať pravú vieru, teda vnútorné presvedčenie. Pritom narážate na miesta, úskalia, na ktorých sa musíte zapotácať v pochybnostiach, alebo vás prinútia samé zrútiť celú stavbu, aby ste sa potom všetkého vzdali možno v zúfalstve alebo v hneve. Škodu pritom utrpíte len sami, pretože to pre vás nie je žiadny pokrok, iba zastavenie sa alebo krok späť. Takto sa vám iba predlžuje cesta, ktorou raz musíte prejsť.

Až konečne pochopíte stvorenie ako jeden celok, akým skutočne je, ak nebudete robiť rozdiel medzi týmto a oným svetom, potom máte priamu cestu, vlastný cieľ sa vám priblíži, vzostup vám urobí radosť a dá plné zadosťučinenie. Potom budete môcť omnoho lepšie vyciťovať a rozumieť zvratným pôsobeniam, ktoré ako životné teplo pulzujú tým jednotným celkom, pretože všetko pôsobenie je poháňané a udržiavané tiež jedinou silou. Zasvitne vám tak svetlo Pravdy!

Čoskoro poznáte, že u mnohých ľudí je dôvodom posmechu iba pohodlnosť a lenivosť len preto, že by to vyžadovalo námahu zbúrať všetko doteraz naučené a vymyslené a postaviť nové. U iných to zasahuje do ich zaužívaného spôsobu života, a preto je im to nepohodlné. Takýchto treba nechať, nehádať sa s nimi, avšak svoje znalosti ochotne ponúknuť tým, ktorí hľadajú viac než len napĺňanie svojho tela ako zvieratá. Ak takýmto ľuďom dávate poznanie toho, ktoré sa aj vám dostáva, vtedy nezahrabávate hrivnu, pretože zvratným pôsobením dávania i vaše vedenie sa obohacuje a posilňuje.

Vo vesmíre pôsobí večný zákon: Že len v dávaní môže sa tiež prijímať, pokiaľ ide o trvalé hodnoty! Tento zákonzasahuje tak hlboko, že preniká celým stvorením ako svätý odkaz jeho Stvoriteľa. Nezištne dávať, pomáhať, kde je o to núdza, mať porozumenie pre utrpenie blížneho aj pre jeho slabosti znamená prijímať, lebo to je tá jednoduchá a pravá cesta k Najvyššiemu!

A toto opravdivé chcenie prinesie vám ihneď pomoc, silu! Len jediné čestné a hlboko precítené prianie k dobru a rozpoltí sa akoby plamenným mečom z druhej, doteraz pre vás neviditeľnej strany tá stena, ktorú si samy vaše myšlienky doteraz vybudovali ako prekážku; lebo vy ste zajedno s tým obávaným, popieraným alebo vytúženým druhým svetom, ste s ním úzko a nerozlučne spojení.

Skúste to; veď vaše myšlienky sú ako poslovia, ktorých vysielate. Vracajú sa späť obťažkané tým, čo ste mysleli, nech je to dobré alebo zlé. Tak je to v skutočnosti. Pamätajte na to, že vaše myšlienky sú veci, ktoré sa duchovne formujú a často stávajú sa útvarmi, pretrvávajúcimi pozemský život vášho tela, potom sa vám mnohé ujasní. Preto sa celkom správne hovorí: Ich skutky pôjdu za nimi! Myšlienkové výtvory sú skutkami, ktoré vás budú raz očakávať! Tieto vytvárajú okolo vás jasné alebo tmavé kruhy, ktorými musíte preputovať, aby ste prenikli do duchovného sveta. Tu nepomôže žiadna ochrana, žiadny zásah, pretože vy sami máte rozhodovať o sebe. Vy sami musíte preto urobiť prvý krok ku všetkému. Nie je ťažký, záleží to iba od chcenia, ktoré sa prejavuje myšlienkami. Tak sami nesiete v sebe nebo ako aj peklo.

Rozhodnúť sa môžete, ale potom ste bezpodmienečne podrobení následkom svojho myslenia a chcenia! Sami si vytvárate tieto následky, preto k vám volám: Udržujte krb svojich myšlienok čistý, tak založíte mier a budete šťastní!

Nezabúdajte, že každá vami vytvorená a vyslaná myšlienka priťahuje na svojej ceste všetko rovnorodé, alebo priľne k iným, tým sa stáva silnejšou a silnejšou, až nakoniec nájde i cieľ, mozog, ktorý možno len raz na sekundu zabudne na seba, a tým dá priestor takým vznášajúcim sa myšlienkovým formám, aby k nemu prenikli a zapôsobili. Len si pomyslite na to, aká zodpovednosť potom na vás padne, keď sa myšlienka stane skutkom prostredníctvom niekoho, na koho mohla zapôsobiť! Táto zodpovednosť sa prejaví už tým, že každá jednotlivá myšlienka má s vami trvalé spojenie akoby neroztrhnuteľným vláknom a vracia sa k vám opäť so silou získanou po ceste, aby vás znovu zaťažila alebo oblažila, vždy podľa druhu, ktorý ste vytvorili.

Tak stojíme vo svete myšlienok a svojim terajším spôsobom myslenia vytvárame v ňom tiež priestor takýmto podobným myšlienkovým formám. Preto neplytvajte silou myslenia, ale zbierajte ju k obrane a k jasnému mysleniu, ktoré ako oštep vychádza a na všetko pôsobí. Vytvorte tak zo svojho myslenia posvätnú kopiju, ktorá bojuje za dobro, lieči rany a podporuje celé stvorenie!

Svoje myslenie zamerajte preto k činorodému napredovaniu! Aby ste to uskutočnili, musíte zatriasť nejedným stĺpom, podopierajúcim dávno získané názory. Často to býva nejaký pojem, ktorý pre nesprávne pochopenie nedovolí nájsť pravú cestu. Musí sa vrátiť k bodu, kde bol pojem vytvorený. Záblesk svetla zrúti celú stavbu, ktorú po desaťročia namáhavo budoval a po kratšom alebo dlhšom omráčení dá sa znovu do diela! Musí, lebo vo vesmíre niet zastavenia. Zoberme si napríklad pojem času:

Čas plynie! Časy sa menia! Tak počuť hovoriť ľudí a pritom sa mimovoľne vynorí v duchu obraz: Vidíme okolo seba plynúť časy v neustálej zmene!

Takýto obraz sa stane zvykom a pre mnohých aj pevným základom, na ktorom stavajú ďalej a usmerňujú tiež svoje skúmanie a hĺbanie. Ale netrvá to dlho a potom narazia na prekážky, ktoré si vzájomne odporujú. Ani pri najlepšej vôli sa už všetko nezhoduje. Strácajú sa a ponechávajú medzery, ktoré i napriek všetkému hĺbaniu už viac nemožno zaplniť. Potom sa nejeden človek domnieva, že na takých miestach, kde logické myslenie nenachádza oporu, mala by sa použiť viera ako náhrada. To je však nesprávne! Človek nemá veriť veciam, ktoré nemôže pochopiť! Musí sa snažiť, aby im porozumel; inak otvára bránu dokorán omylom a omyly vždy znehodnocujú Pravdu.

Veriť bez pochopenia je len ťažkopádnosť a lenivosť myslenia! To nevedie ducha nahor, ale ho stláča nadol. Preto hlavu hore, máme skúšať, skúmať. Túžba k tomu nie je v nás nadarmo.

Čas! Plynie skutočne? Prečo sa pri tejto zásade naráža na prekážky, ak sa to má ďalej domyslieť? Celkom jednoducho preto, že základná myšlienka je nesprávna; lebo čas stojí! Ale my sa mu ponáhľame v ústrety! My sa ženieme do času, ktorý je večný a hľadáme v ňom Pravdu. Čas stojí. Zostáva rovnaký dnes, včera i o tisíc rokov! Menia sa len formy. Noríme sa do času, aby sme čerpali z lona jeho záznamov, aby sme obohatili svoje vedenie v zbierke času! Lebo nič sa nestratilo, všetko uchoval. Nezmenil sa, pretože je večný. Aj ty, ó, človeče, ostávaš vždy len ten istý, či si mladý alebo starec! Zostávaš tým, čím si! Necítil si to už sám? Nepoznávaš zreteľne rozdiel medzi svojím zovňajškom a svojím „ja“? Medzi svojím telom, ktoré je podrobené zmenám a tebou, duchom, ktorý je večný?

Hľadáte Pravdu! Čo je Pravda? To, čo dnes cítite ešte ako Pravdu, zajtra už spoznáte ako omyl a neskoršie v týchto omyloch zase objavíte zrnká Pravdy! Lebo i zjavenia menia svoje formy. Tak to s vami pokračuje pri tvrdošijnom hľadaní, avšak touto premenou stávate sa zrelšími!

Pravda zostáva vždy rovnaká, tá sa nemení, veď je večná! A pretože je večná, nebude ju možné nikdy čisto a skutočne pochopiť pozemskými zmyslami, ktoré poznajú iba zmenu tvarov! Staňte sa preto duchovnými! Oslobodení od všetkých pozemských myšlienok a máte Pravdu, budete v Pravde, aby ste sa v nej kúpali, trvalo ožiarení jej čistým svetlom, lebo vás úplne obklopí. Budete v nej plávať, len čo sa stanete duchovnými.

Potom už nebudete viac potrebovať namáhavo sa učiť vedám, nebude potrebné obávať sa žiadnych omylov, pretože na každú otázku budete mať už vopred odpoveď v samotnej Pravde; ba ešte viac, pretože si už nebudete klásť žiadne otázky, budete všetko vedieť, všetko chápať, keďže váš duch bude žiťv čistom Svetle a Pravde!

Preto sa duchovne osloboďte! Rozlámte všetky putá, ktoré vás držia dolu! Ak sa vám pritom vyskytnú prekážky, jasajte im v ústrety s radosťou, lebo znamenajú pre vás cestu ku slobode a sile! Považujte ich za dar, z ktorého vám vyplynú výhody a hravo ich premôžete.

Buď sa vám predkladajú, aby ste sa na nich učili a rozvíjali, čím si rozmnožujete svoju výzbroj pre vzostup, alebo sú to zvratné účinky viny, ktorú si tým odpykáte a môžete sa od nej oslobodiť. V oboch prípadoch vás povedú napred. Preto sviežo cez ne, je to pre vašu spásu!

Je bláznovstvomhovoriť o ranách osudu alebo skúškach. Každý boj a každé utrpenie je pokrokom.Ľuďom sa tým dáva príležitosť vymazať tiene predošlých pochybení; veď ani halier nemôže byť z nich nikomu odpustený, pretože kolobeh večných zákonov je aj v tomto ohľade vo vesmíre neposunuteľný, v ňom sa prejavuje tvorivá vôľa Boha Otca, ktorý nám tým odpúšťa a zmazáva všetko temné.

Najmenšia odchýlka od týchto zákonov a svet by sa musel rozpadnúť na trosky. Tak jasne a múdro je všetko zariadené.

Kto však má z minulosti veľmi mnoho vyrovnávať, či nutne tento človek nezmalomyseľnie, či sa nezhrozí pred odpykaním každej viny?

Môže s tým začať plný dôvery a radostne, môže byť bez obáv, ak skutočne poctivo chce! Veď vyrovnanie môže sa vytvoriť protiprúdom sily dobrého chcenia, ktoré v duchovnom podobne ako iné myšlienkové formy oživne a stane sa mocnou zbraňou, schopnou zmazať každú ťarchu temna, každé bremeno a to „ja“ priviesť ku Svetlu!

Sila chcenia! Táto tak mnohými netušená moc, priťahujúca k sebe rovnaké sily, podobne ako nikdy nezlyhávajúci magnet, rastie ako lavína a spojená s duchovne podobnými silami vracia sa k východisku, zasiahne tak prazdroj, lepšie povedané pôvodcu a pozdvihne ho vysoko ku Svetlu, alebo zatlačí hlbšie do bahna a špiny! Vždy podľa spôsobu, ako to pôvodca kedysi sám chcel. Kto pozná toto stále, určite sa dostavujúce zvratné pôsobenie, panujúce v celom stvorení, ktoré sa s neodchylnou istotou prejaví a rozvinie, ten ho vie využiť, musí ho milovať, aj sa ho obávať! Tomuto ožíva postupne neviditeľný svet, okolo neho, pretože vyciťuje zreteľne jeho pôsobenia, ktoré rozplývajú každú pochybnosť.

Musí vyciťovaťsilné vlny neustálej činnosti, ktoré na neho pôsobia z veľkého vesmíru, keď na toto len trochu dbá, nakoniec vycíti, že je ohniskom silných prúdení ako šošovka, ktorá zachytáva slnečné lúče, sústreďuje ich do jedného bodu a budí tam silu, pôsobiacu zápalne, ktorá svojím prúdením môže byť spaľujúca a ničiaca, ale tiež liečiaca a oživujúca, prinášajúca požehnanie, ako aj schopná vznietiť i blčiaci oheň! A takými šošovkami sme aj my, schopní svojím chcením tieto neviditeľné, nás zasahujúce prúdy síl sústrediť a zosilnené vysielať k dobrým alebo zlým účelom, aby ľudstvu priniesli požehnanie alebo skazu. Nimi môžeme a máme zapaľovať planúci oheň v dušiach, plameň nadšenia pre dobro, pre ušľachtilosť a pre zdokonalenie!

K tomuto patrí len sila chcenia, ktorá činí človeka v určitom zmysle pánom vo stvorení, k určovaniu a utvoreniu si vlastného osudu. Jeho vlastné chcenie prináša mu buď zničenie alebo spásu! Dostane odmenu alebo trest s neúprosnou istotou.

No nebojte sa, že táto vedomosť vás odvedie od Stvoriteľa, že oslabí vašu doterajšiu vieru. Naopak! Znalosť týchto večných zákonov, ktoré môžeme využiť, odhalí nám celé dielo stvorenia ešte omnoho vznešenejším a núti hlbšie bádajúceho zbožne pokľaknúť pred jeho veľkosťou!

Potom nikdy nebude človek chcieť niečo zlé. Siahne s radosťou po najlepšej, pre neho existujúcej opore: po láske! Po láske k celému veľkolepému stvoreniu, láske k blížnemu, aby ho takto viedla nahor, k nádhere tohto pôžitku, tohto vedomia sily.

Z Diela Ducha Pravdy

Zdieľať článok

Reštaurácie liečili ľudí?

Reštaurácie liečili ľudí?

Zamysleli ste sa niekedy nad slovom reštaurácia, ako sa prišlo na to pomenovať tak podniky na jedenie?

Reštaurácie pred 120 rokmi boli úplne iné podniky, ktoré neslúžili primárne iba na naplnenie žalúdka lahôdkami. Slovo Restauro z latinčiny znamená doslova – obnoviť, posilniť – inými slovami, obnoviť fyzické a duševné zdravie človeka.

Informácie z článku Techdenser v LiveJournal:

V roku 1765 predajca vývarov a polievok Dossier Boulanger, ktorý sa nachádza na Rue Des Poulies (súčasná Rue du Louvre) v Paríži vo Francúzsku, otvoril jedáleň s názvom „De Boulanger“.

Na dvere zavesil ceduľu s latinským nápisom: „Venite ad me qui stomacho laboratis et ego restaurabo vos“; po latinsky: „Poďte ku mne všetci so slabým žalúdkom a ja vás uzdravím.“

Dossier Boulanger je považovaný za prvého šéfkuchára, ktorý mal nápad premeniť svoje priestory na „luxusnú“ reštauráciu. Boulanger prešiel od podávania „obnovujúcich“ vývarov k niekoľkým jedlám na jedálnom lístku. Počnúc francúzskou revolúciou v roku 1789 sa objavilo viac zariadení napodobňujúcich myšlienku Dossier Boulangera.

Či je to doslova tak, alebo inak, myšlienka premeniť reštauráciu na miesto, kde sa prinavracia klientom zdravie, je krásna a určite by bola aj úspešná…

Zdroj

Zdieľať článok

Bdelosť

Bdelosť

ČO JE TO BDELOSŤ?

A opäť hľadajme v Posolstve Grálu odpoveď, i na túto dôležitú formu nášho pôsobenia.

Zo Slova Božieho sa môžeme dozvedieť, že bdelý človek PREDVÍDA A VIDÍ zákonite to, čo iní nie! 

Prečo? 

Lebo bdelosť je plne odvislá od hybnosti ducha! Len pohyblivý duch, môže byť bdelý, inak to nie je ani možné. 

Pretože kto sa duchovne hýbe, snaží sa čo najviac opierať o Vôľu Božiu, ktorá sa vo svojej Dokonalosti prejavuje skrze neúplatné Zákony. 

Človek dobrovoľne poslušný Božím Zákonom VIE, že mu to spätne prináša radosť a blaženosť a rovnako sa učí poznávať, kam všetko dianie, malé i veľké, vyústi vo svojich následkoch.

Kto sa snaží deň po dni, stále viac žiť podľa Božej Vôle, ten sa zákonite hýbe duchovne, stáva sa živým v sebe a tým aj bdelým, teda stáva sa vidiacim a vediacim a môže tak mnohým nedorozumeniam a problémom PEDCHÁDZAŤ už v zárodku, skrze zdravé postoje.

Bdelý človek vidí, kam by ho to, na čo sa zameriava, čo prežíva a čo ho obklopuje, kam by ho to doviedlo v následkoch, preto opierajúc sa o Božie Zákony, takýmto spôsobom predchádza problémom resp. špatným možným následkom! 

Pozornosť však nie je bdelosťou. Byť pozorným, dávať si na niečo pozor, alebo byť opatrný, je spravidla záležitosťou rozumu a pudov.

Bdelosť, je však záležitosťou Ducha v človeku, teda záležitosťou citu a vyciťovania, ako priamy dôsledok zdravého duchovného pohybu…

Zdroj

Zdieľať článok

Najznámejšie tradície, ktoré slávili naši predkovia

Najznámejšie tradície, ktoré slávili naši predkovia

Veľkonočný týždeň, príchod leta, dokonca i zber úrody – naši predkovia si vždy vedeli nájsť príležitosť na slávnosti naprieč celým rokom. Mnohé z týchto tradícií sa zachovali až dodnes, niektoré v nezmenenej podobe, iné prispôsobené modernej dobe. No v histórii môžeme nájsť i sviatočné dni či zvyky, ktorých oslavovanie sa časom vytratilo a dnes si ich pamätáme len z rozprávania našich starých či prastarých rodičov. Ako vyzeral klasický slovenský rok našich predkov či tradície a obyčaje bežných rodín? Čo boli dôvody osláv a aký význam niesli?

Jar, symbol nového začiatku

Jar odjakživa symbolizovala znovuzrodenie, prebúdzanie či rodenie sa niečoho nového ako v prírode, tak i v domovoch ľudí. Obyčaje tohto ročného obdobia sa preto spájali s novými začiatkami. Medzi najvýznamnejšie oslavy, ktoré prešli skúškou času, patria bezpochyby Veľká noc, vynášanie Moreny a stavanie mája. Charakter týchto tradícií sa síce s príchodom kresťanstva trochu zmenil, no pohanské korene a zvyky im ostali.

Koniec jednej kapitoly a otvorenie druhej predstavovalo v slovanskej mytológii upálenie Moreny, bohyne zimy a smrti. Tým, že dedinčania Morenu spálili a utopili v potoku, zahnali zimu spolu so zlými silami. Na severnom Slovensku sa zvykla namiesto Moreny používať i slamená figúra takzvaného dedka či džatka. Jeho pálenie sprevádzala pieseň Dedko náš, dedko, požral si nám všetko, nič si nám nenechal, tak si sa dobre mal.

Vynášanie Moreny v Heľpe (1932) | Zdroj: Kráľova hoľa – História

Významnou tradíciou bol aj pôst, ktorý sa voľakedy začínal hneď po skončení fašiangov na Popolcovú stredu. Trval celých štyridsať dní a zakazoval jesť čokoľvek, čo pochádzalo z teplokrvných zvierat, čiže mäso, živočíšny tuk, mlieko, syr i vajcia. Nerobili sa žiadne zábavy, svadby či podobné aktivity. Verilo sa, že dodržanie týchto nepísaných pravidiel zabezpečí človeku lepšiu budúcnosť a prosperitu. Naši predkovia vnímali pôst veľmi prísne, a preto sa počas neho zvykol používať dokonca iný riad na varenie a jedenie ako v bežné dni. Namiesto kovu sa varilo v hlinených hrncoch a kovové príbory boli nahradené drevenými. Pôst predstavoval duchovné stíšenie sa a prípravu na Veľkú noc.

Veľkej noci pripisovali predkovia zázračnú silu, s čím súviseli rôzne ochrannomagické a očistné rituály. Počas Kvetnej nedele, kedysi nazývanej aj Nedeľa paliem, sa ľudia v skorých ranných hodinách umývali v studenej vode a verili, že im to prinesie zdravie a odoženie všetky choroby. Na Zelený štvrtok mali byť domácnosti upratané a podávať sa malo aspoň jedno jedlo zelenej farby (prevládali pokrmy zo žihľavy a špenátu). Veľký piatok bol dňom odpočinku, pokoja a duchovného rozvoja. Ľudia sa počas neho postili, zmývali zo seba nečistotu a navštevovali hroby svojich blízkych. Na Bielu sobotu pripravovali gazdiné rôzne sviatočné a symbolické pokrmy, spolu s dcérami upratovali príbytky, varili vajíčka a následne ich zdobili. Mládenci sa zase pripravovali na šibačku – plietli korbáče z prútov vŕby. Nasledoval Boží hod, deň osláv víťazstva života nad smrťou, Veľkonočná nedeľa, počas ktorej sa svätilo jedlo, z ktorého sa mali všetci dosýta najesť. Na ďalší deň, na Veľkonočný pondelok, si chlapci vzali korbáč a vydali sa šibať a oblievať studenou vodou mladé dievčatá. Studená voda symbolizovala krásu a zdravie počas celého roka.

Kvetná nedeľa (1937) | Zdroj: Kráľova hoľa – História

S príchodom kresťanstva pribudli i jednodňové jarné sviatky, akými sú napríklad svätý Juraj (24. apríl), svätý Marek (25. apríl), svätý Florián (4. máj, deň hasičov) či svätá Žofia (15. máj). Predkovia verili, že počas dňa svätého Juraja sa brána medzi naším a oným svetom otvorí a temné sily vyjdú na povrch. Preto sa tento deň nazýval i stridžím dňom. Rovnako bol tento sviatok aj niečím ako „ľudovým 1. aprílom“ – humor, bujarosť a šibalské kúsky sa na Juraja tolerovali a prekvitali v celých regiónoch viac ako zvyčajne. Deň svätej Žofie sa považoval za najvhodnejší na siatie ľanu a konopy – rastliny zasiate v tento deň mali mať také husté vlasy ako samotná Žofia.

Medzi dôležité tradície našich predkov patrili aj Turíce, niekedy známe i ako Letnice, počas ktorých sa pohanské elementy spojili s tými kresťanskými. Konali sa na rozmedzí jari a leta, boli oslavou vody, zelene a dobytka – počas nich sa čistili studne a dobytok s ošípanými sa vyháňali na pašu. Chorí si často umývali rany vodou zo studne, ktorá ich mala vyliečiť. V mnohých dedinách sa práve počas tohto obdobia stavali a zdobili máje.

Na paši, Malá Fatra (1939) | Zdroj: Kráľova hoľa – História

Leto, obdobie zrelosti, rastu a sily života

Kde jar predstavovala prebúdzanie, tam leto symbolizovalo zrelosť a silu života. Prišiel čas žatvy a dožiniek. Hlavným dejiskom tohto ročného obdobia boli lúky a polia. Počas kosby, inak známej aj ako prvá žatva, sa kosili lúky smerom od dediny ďalej. Muži vykonávajúci túto prácu sa nazývali kosci a v prvý deň kosby sa zakaždým uskutočňovalo prijímanie nových koscov. Mladí chlapci si sami nakovali a nabrúsili kosy a pokosili kúsok lúky, aby ukázali, či sú na danú prácu zrelí. Ak uspeli, stali sa z nich bežní kosci. Ženy a dievčatá sa zase nazývali hrabáčky. Ich čas nastal až na svitaní, keď prišli na lúky odhrabávať to, čo chlapci pokosili.

Vyvrcholenie letného obdobia, jeho slávnostné zakončenie, predstavoval deň letného slnovratu, ktorý sa po príchode kresťanstva začal nazývať aj svätojánska noc. Platilo, že letom sa ukončuje čas zábav, a preto sa na Jána využíval posledný letný deň ako deň odpočinku od roboty. Nesadilo sa, neokopávalo ani sa nijak inak nenarúšala zem. Najtypickejšími spôsobmi slávenia letného slnovratu bolo pálenie vatier na kopcoch, preskakovanie ohňa, spievanie a tancovanie pri pahrebách. Tieto zvyky boli obľúbené najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí tým oslavovali krásu života a svoju mladosť.

Hlavným dejiskom letného obdobia boli lúky a polia, Závadka nad Hronom (1952) | Zdroj: Kráľova hoľa – História

Po zábavách prichádzalo jedno z najťažších období  čas žatvy, známy aj ako čas nového chleba. Obilie dozrelo a celé rodiny sa pobrali na polia s kosami a kosákmi v rukách. Prvý zákos musel byť vždy robený gazdom. Po skončení žatvy plietli ženy z klasov obilia takzvaný žatevný veniec. Ten bol neskôr odovzdaný gazdovi ako symbol ukončenia žatvy. Ako pochvalu za dobre odvedenú robotu pripravil gazda spolu s gazdinou celej dedine veľkolepú hostinu. Najmä mesiace júl a august boli typické oslavami zvanými dožinky.

Jeseň, čas oddychu, oberačky a hodov

Jesenná sezóna sa niesla v duchu zberu úrody – zemiakov, kapusty, cvikly, repy a ovocia. Vinohrady sa stali najrušnejším miestom a oberanie hrozna najčastejšou aktivitou. Okolie Krupiny oslavovalo začiatok oberačky veľmi špecifickým spôsobom – výstrelom z mažiara, malého dela. V Honte sa zase ľudia na krátke obdobie presťahovali do malých chyžiek blízko vinohradov, aby mohli ráno začať čo najskôr pracovať. Tak ako ukončenie jarných a letných aktivít, aj koniec jesennej roboty bol spestrený pekným zvykom. Staršie ženy vyrobili z najkrajších strapcov hrozna korunu, ktorá sa priniesla do domu hospodára. Gazda opäť odmenil dobre odvedenú prácu svojej dediny poďakovaním a hostinou. Tá zvykla trvať i do skorého rána. Hostiny boli medzi našimi predkami všeobecne veľmi obľúbené. Robievali sa ako na sviatky, tak aj pred začatím a po ukončení práce. Na hody sa jednoducho vždy našiel čas. Napríklad na Demetera (26. október) zvykli bývať pastierske alebo valaské hody. Koniec jesene bol typickým časom zabíjačiek, ale aj trhov a jarmokov. Tie predstavovali oživenie spoločenského života, schádzali sa na nich ľudia z okolia, ale aj zďaleka.

Trh v Brezne (1906) | Zdroj: Kráľova hoľa – História

K tradičným zvykom patrili aj páračky a priadky. Dievčatá a ženy párali perie do perín a z ľanových a konopných vláken priadli nite. Dievča, ktoré sa zúčastnilo na týchto spoločných ručných prácach, sa pokladalo za dospelé a súce na vydaj. Preto bolo i zvykom, že na priadky a páračky sa chodili pozerať mladí muži, aby navštívili či videli svoju milú.

K jesennému obdobiu, na prelome októbra a novembra, neodmysliteľne patrili i spomienky na milovaných zosnulých. V predvečer Všechsvätých ľudia navštevovali cintoríny, ktoré boli považované za pietne miesta. Hroby vyzdobili čečinou či po domácky vyrobenými ozdobami a zapálili sviečku, ktorej svetlo malo chrániť mŕtveho, ale i jeho živých príbuzných pred zlými silami. Počas týchto sviatkov sa rodiny stretávali na cintorínoch, spoločne spomínali na svojich blízkych, pomodlili sa a nasledoval presun do teplého príbytku, v ktorom sa pohostili.

Na svätého Martina plače husia rodina, hovorilo sa. Sviatok svätého Martina bol totiž spájaný s dobre prekŕmenou a upečenou kačicou či husou. V tento deň zaháňali pastieri dobytok z holí do dedín, chodili aj po domoch so zelenými vetvičkami a priali rodinám zdravie, šťastie a množenie statku.

Koniec jesene sa niesol v znamení stridžích dní. Prvý z nich bol 25. novembra, teda v deň svätej Kataríny. Práve ten bol posledným dňom možných osláv a zábav, po ňom nasledoval advent, počas ktorého sa ľudia postili. Keďže išlo o prvý stridží deň, ženy neboli ako hostky v domácnostiach vítané. O to viac boli vítaní muži, ktorých prítomnosť mala z príbytkov vyháňať zlé sily. Zakázané boli všetky pracovné nástroje, ktoré mali kolesá – nemohlo sa mlieť v mlynoch ani priasť na kolovrátkoch. Vychádzalo to z legendy o svätej Kataríne, ktorá bola mučená na kolese. Na Katarínu sa praktikovali aj rôzne zvyky ľúbostnej mágie, ktoré sa líšili od regiónu k regiónu.

K tradičným zvykom jesenného obdobia patrili aj páračky a priadky | Zdroj: Kráľova hoľa – História

Medzi stridžie dni patril aj 30. november, deň Ondreja. Tradíciou bolo, že pastieri chodili po domoch so zväzkom prútov, z ktorého si potom gazdiné vybrali každá po jednom a pošibali ním pastiera, aby sa mu dobre páslo.

Zima, obdobie nádeje, že životný kolobeh sa začne odznova

Zima bola v minulosti ťažkým obdobím. Práca vonku na poliach a lúkach nepripadala do úvahy a s chladom a tmou začínali ľudia veriť v škodlivé sily a zlých démonov. Zimný slnovrat predstavoval obdobie prechodného času, keď si boli zlo s dobrom rovné, a preto sa ľudia počas týchto dní uchyľovali k rôznym ochranným rituálom. Tie zahŕňali napríklad aj magické vždyzelené rastliny – cezmínu, brečtan či imelo. Sú symbolmi prosperity a ľudia verili, že niečo zo svojej životodarnej sily dokážu preniesť aj na nich. Počas zimného obdobia sa naši predkovia upínali k nádeji, že chlad a tma pominú a celý kolobeh roka sa začne odznova.

Pre prelom jesene a zimy bolo typické obdobie adventu, plné očakávania, ticha a striedmosti vo všetkých oblastiach života. Ľudia sa postili, ukončovali práce okolo domu a obriaďovanie hospodárstva, upratovali si príbytky a zdobili ich. Obdobie bolo označované za magické, plné nadprirodzených síl, povier, tradícií, veštenia či vinšovačiek.

Betlehemci počas Vianoc v Čiernom Balogu | Zdroj: Kráľova hoľa – História

Na Barboru, teda 4. decembra, sa niektoré dievčatá a ženy obliekali do bielych šiat a prekrývali si tvár šatkou, aby ich nebolo poznať, čím sa zmenili na barborky. Metlou, husacím krídlom či varechou potom bili mládencov, ak ich pristihli pri pozeraní sa na iné ženy. Okrem toho bol tento deň veľmi významný pre baníkov, ktorí dodnes považujú svätú Barboru za svoju patrónku.

Oslavy svätého Mikuláša 6. decembra sa vo svojej takmer pôvodnej podobe zachovali až dodnes. Tradičný niekoľkočlenný sprievod sa stáročiami zredukoval na trojčlennú skupinku – čerta vo vyvrátenom kožuchu, anjela v bielom a Mikuláša v pastierskom kožuchu s mitrou na hlave a s biskupskou berlou. Mikulášske oslavy však boli rozšírenejšie v mestách než na dedinách, kde sa ľudia zvykli pridŕžať tradičných pohanských zvykov.

Počas celého adventu prebiehali prípravy na vianočné sviatky. Tie sa začínali pečením medovníčkov, ktorými sa v minulosti zdobil aj vianočný stromček. Na deň svätej Lucie (13. december) mali obrovskú moc bosorky a dievčatá mohli zistiť, kto bude ich nastávajúci. Na 13 papierikov si napísali mená 12 chlapcov a každý večer až do Vianoc jeden hodili do ohňa. Na Štedrý deň otvorili posledný papierik, na ktorom stálo meno ich budúceho manžela. Ak bol papier prázdny, znamenalo to, že svadba sa v najbližšom roku konať nebude.

Štedrý večer, zvaný aj Kračún či Dohviezdny večer, bol spojením osláv zimného slnovratu a náboženských sviatkov. Pozostával najmä z obrovskej hostiny, ktorou si rodiny zabezpečovali prosperitu a šťastie do budúceho roka. Ale pretože stále trval advent, večera musela dodržiavať pôstne pravidlá. Začínala sa až po vyjdení prvej hviezdy. Samotné poradie a počet jedál mali počas Štedrej večere svoj význam a vzťahovali sa na magické čísla. V minulosti pozostávala večera väčšinou zo siedmich až deviatich chodov, pričom z každého jedla sa zvyklo jesť iba po troch hltoch. Zvyk hádzania orechov či hrachu do kútov izieb, ktorý sa zachoval dodnes, má korene hlboko v našej histórii. Ľudia verili, že počas Štedrého večera bolo nebo otvorené a mŕtvi prichádzali na zem medzi svojich pozostalých. A práve orechy v kútoch mali zabezpečiť jedlo pre nich.

Silvestra slávili naši predkovia naplno, tak ako to robíme aj my dnes. Jedným zo zvykov hlavne západného Slovenska bolo kurinovanie a babenovanie, pri ktorom sa mladí chlapci prezliekli za ženu s dieťaťom či dievča, teda za kuriny a babiny. Takto prezlečení potom chodili vinšovať po domoch. Rovnako bolo vinšovanie typické i pre deň Troch kráľov, teda pre 6. január. Okrem toho sa hrávali i ľudové divadelné hry, často vedené učiteľmi, študentmi a žiakmi.

Fašiangy boli medzi našimi predkami obľúbené, išlo o veselé a slávnostné obdobie počas zimy | Zdroj: Kráľova hoľa – História

Oslavy príchodu Troch kráľov boli zároveň začiatkom veselého a slávnostného obdobia počas zimy – fašiangov. Predkovia počas nich hodovali, veselili sa, jedli a pili do sýtosti, konali sa zábavy, svadby, oslavy i zabíjačky. Po fašiangoch nasledoval 40-dňový pôst, po ňom Veľká noc.

Sviatky, zvyky či tradície boli dôležitou súčasťou života našich predkov. Niektoré boli typické pre celé Slovensko, iné pre konkrétnu oblasť či región. Viacero týchto pohanských, kresťanských či pomiešaných zvykov sa zachovalo dodnes a stali sa súčasťou našich každodenných životov. Iné možno už nie sú také populárne alebo neustáli skúšku času, no vďaka ľudovému rozprávaniu a neprestajnej práci etnológov a historikov sa o nich dozvedáme i naďalej.

O akých sviatkoch, zvykoch či tradíciách, ktoré sú dnes menej oslavované, vám rozprávali vaši rodičia či starí rodičia?

Zdroj

Zdieľať článok

Naše myšlienky môžu byť zodpovedné za naše zdravie

Naše myšlienky môžu byť zodpovedné za naše zdravie

Zaujímavý experiment uskutočnili v rokoch 1992 – 1995 vedci z Institute of HeartMath (USA). Ešte v roku 1991 vyvinuli program na štúdium účinkov pocitov na telo, pričom najväčšiu pozornosť venovali ľudskému srdcu ako zdroju týchto pocitov. A jedným z najpozoruhodnejších objavov týchto vedcov bol objav energetického poľa sústredeného okolo srdca v tvare torusu s priemerom jeden a pol až dva metre.

Podstata experimentu bola nasledovná: poprední špecialisti inštitútu Glen Rain a Rolin McCarthy umiestnili vzorku ľudskej DNA do skúmavky a vystavili ju „koherentným pocitom“. Tieto pocity sa stali koherentnými, keď všetci piati účastníci experimentu súčasne zažili rovnaký pocit a predtým boli vyškolení v tom, ako reprodukovať a prežívať silné pocity. Počas experimentov jeho účastníci mentálne ovplyvňovali DNA prostredníctvom „riadeného zámeru, bezpodmienečnej lásky a špeciálneho mentálneho obrazu molekuly DNA“.

Výsledky týchto experimentov vedcov ohromili. Ukázalo sa, že v závislosti od pocitov účastníkov DNA zmenila svoj tvar. Zároveň, keď účastníci pocítili vďačnosť, lásku a uznanie, napätie DNA sa znížilo a špirála sa narovnala a predĺžila. Naopak, keď účastníci pocítili strach, hnev, frustráciu alebo stres, DNA sa skrútila a skrátila. No len čo z účastníkov experimentu opäť začala vyžarovať radosť, láska a vďačnosť, kódy DNA sa opäť aktivovali.

Hlavným záverom týchto experimentov je, že negatívnym zameraním našich myšlienok a pocitov si vytvárame množstvo problémov, vrátane zdravotných. Zmenou tohto zamerania na pozitívne sme schopní úplne zmeniť aj svoj osud a prinavrátiť stratené zdravie.

Ak chcete byť zdraví, odstráňte zo svojho života všetky negatívne faktory a v prvom rade prestaňte sledovať tie programy a správy na TV a internetových portáloch, ktoré prispievajú k vzniku negatívnych myšlienok a pocitov, ako sú informácie o hromadných úmrtiach, nehodách, katastrofy, teroristické útoky, vraždy, násilie atď.

Nedovoľte systému, aby manipuloval s vaším vedomím a správaním a zmenil vás na energetické „dojné kravy“. Nepodliehajte všetkým týmto „trikom“ a snažte sa udržať svoje vedomie ďalej od nízkofrekvenčných energií strachu, nenávisti a hnevu. Pamätajte – tieto energie ničia vaše zdravie a blokujú kódy DNA, čím zasahujú do vášho vlastného vývoja a sebarozvoja. Ale človek je schopný vedome odolávať týmto negatívnym energiám.

Zdroj

Zdieľať článok