Osem rodín: Federálny rezervný kartel (časť II)

Osem rodín: Federálny rezervný kartel (časť II)

sep 12, 2024 | Zo sveta

V roku 1789 sa Alexander Hamilton stal prvým ministrom financií Spojených štátov. Hamilton bol jedným z mnohých otcov zakladateľov, ktorí boli slobodomurármi. Mal úzke vzťahy s rodinou Rothschildovcov, ktorá vlastní Bank of England a vedie európske slobodomurárske hnutie. George Washington, Benjamin Franklin, John Jay, Ethan Allen, Samuel Adams, Patrick Henry, John Brown a Roger Sherman boli slobodomurári.

Roger Livingston pomáhal Shermanovi a Franklinovi napísať Deklaráciu nezávislosti. Georgeovi Washingtonovi dal prísahu, keď bol veľmajstrom Veľkej lóže slobodomurárov v New Yorku. Sám Washington bol veľmajstrom lóže vo Virgínii. Z generálnych dôstojníkov revolučnej armády bolo tridsaťtri slobodomurárov. Bolo to veľmi symbolické, keďže slobodomurári 33. stupňa sa stali iluminátmi. [1]

Populistickí otcovia zakladatelia na čele s Johnom Adamsom, Thomasom Jeffersonom, Jamesom Madisonom a Thomasom Painom – nikto z nich nebol slobodomurárom – chceli úplne pretrhnúť zväzky s britskou korunou, ale prevážila nad nimi slobodomurárska frakcia vedená Washingtonom, Hamiltonom a veľmajstrom lóže St. Andrews v Bostone generálom Josephom Warrenom, ktorý sa chcel „vzoprieť parlamentu, ale zostať lojálny voči korune“. Lóža St. Andrews bola centrom slobodomurárstva Nového sveta a v roku 1769 začala vydávať templárske stupne. [2]

Všetky americké slobodomurárske lóže sú dodnes garantované britskou korunou, ktorej slúžia ako globálna spravodajská a kontrarevolučná podvratná sieť. Ich najnovšou iniciatívou je slobodomurársky program identifikácie detí (Masonic Child Identification Program – CHIP). Podľa Wikipédie programy CHIP umožňujú rodičom bezplatne vytvoriť pre svoje dieťa sadu identifikačných materiálov. Súprava obsahuje kartu s odtlačkami prstov, fyzický opis, video, počítačový disk alebo DVD s fotografiou dieťaťa, odtlačok zubov a vzorku DNA.

Prvý kontinentálny kongres sa zišiel vo Filadelfii v roku 1774 za predsedníctva Peytona Randolpha, ktorý nastúpil po Washingtonovi ako veľmajster lóže vo Virgínii. Druhý kontinentálny kongres sa zišiel v roku 1775 za predsedníctva slobodomurára Johna Hancocka. Peytonov brat William ho vystriedal vo funkcii veľmajstra lóže Virginia a stal sa hlavným zástancom centralizácie a federalizmu na prvom ústavnom konvente v roku 1787. Federalizmus, ktorý je jadrom Ústavy USA, je totožný s federalizmom stanoveným v slobodomurárskych Andersonových ústavách z roku 1723. William Randolph sa stal prvým generálnym prokurátorom a štátnym tajomníkom krajiny za vlády Georgea Washingtona. Jeho rodina sa vrátila do Anglicka verná korune. John Marshall, prvý sudca Najvyššieho súdu, bol tiež slobodomurár. [3]

Keď Benjamin Franklin cestoval do Francúzska, aby hľadal finančnú pomoc pre amerických revolucionárov, jeho stretnutia sa konali v Rothschildových bankách. Prostredníctvom nemeckého slobodomurára baróna von Steubena sprostredkoval predaj zbraní. Jeho Výbory pre korešpondenciu fungovali prostredníctvom slobodomurárskych kanálov a paralelne s britskou špionážnou sieťou. V roku 1776 sa Franklin stal de facto veľvyslancom vo Francúzsku. V roku 1779 sa stal veľmajstrom francúzskej lóže Neuf Soeurs (Deväť sestier), do ktorej patrili John Paul Jones a Voltaire. Franklin bol tiež členom tajnejšej Kráľovskej lóže veliteľov chrámu západne od Carcasonne, medzi ktorej členov patril aj Frederick Princ z Whales. Zatiaľ čo Franklin v USA hlásal striedmosť, v Európe sa divoko zabával so svojimi lóžovými bratmi. Franklin v rokoch 1750 až 1775 pôsobil ako generálny poštmajster – úloha, ktorá sa tradične prisudzovala britským špiónom. [4]

S Rothschildovým financovaním založil Alexander Hamilton dve newyorské banky vrátane Bank of New York. [5] Zahynul v prestrelke s Aaronom Burrom, ktorý s financovaním Kuhn Loeb založil Bank of Manhattan. Hamilton bol príkladom pohŕdania, ktoré osem rodín prechováva voči obyčajným ľuďom, keď raz vyhlásil: „Všetky spoločenstvá sa delia na málo a veľa. Tí prví sú bohatí a urodzení, tí druhí masa ľudu… Ľud je nepokojný a premenlivý, málokedy posudzuje a určuje právo. Dajte preto prvej triede zreteľný, trvalý podiel na vláde. Tí budú kontrolovať nestálosť druhej triedy.”[6]

Hamilton bol len prvým z radu blízkych spolupracovníkov ôsmich rodín, ktorí zastávali kľúčový post ministra financií. V nedávnej minulosti bol ministrom financií Kennedy Douglas Dillon, ktorý pochádzal z Dillon Read (teraz súčasť UBS Warburg). Nixonovi ministri financií David Kennedy a William Simon pochádzali z Continental Illinois Bank (teraz súčasť Bank of America), resp. zo Salomon Brothers (teraz súčasť Citigroup). Carterov minister financií Michael Blumenthal prišiel z Goldman Sachs, Reaganov minister financií Donald Regan z Merrill Lynch (teraz súčasť Bank of America), Bushov minister financií starší Nicholas Brady z Dillon Read (UBS Warburg) a Clintonov minister financií Robert Rubin aj Bushov minister financií mladší Henry Paulson z Goldman Sachs. Obamov minister financií Tim Geithner pracoval v Kissinger Associates a v newyorskom Fede.

Thomas Jefferson tvrdil, že Spojené štáty potrebujú centrálnu banku vo verejnom vlastníctve, aby európski monarchovia a aristokrati nemohli využívať tlačenie peňazí na kontrolu záležitostí nového štátu. Jefferson vychvaľoval: „Krajina, ktorá očakáva, že zostane nevedomá a slobodná… očakáva to, čo nikdy nebolo a čo nikdy nebude. Sotva sa nájde kráľ zo sto, ktorý by, ak by mohol, nenasledoval príklad faraóna – získať najprv všetky peniaze ľudí, potom všetku ich pôdu a potom z nich a ich detí urobiť otrokov naveky… Bankové inštitúcie sú nebezpečnejšie ako stála armáda. Už teraz vychovali peňažnú aristokraciu.“ Jefferson sledoval, ako sa rozvíja euro-bankové sprisahanie s cieľom ovládnuť Spojené štáty, a zvážnel: „Jednotlivé činy tyranie možno pripísať náhodným názorom dňa, ale séria útlakov, ktorá sa začala vo významnom období a je nezmeniteľná pri každej zmene ministrov, príliš jasne dokazuje zámerný, systematický plán, ako nás dostať do otroctva. [7[

Rothschildom sponzorované Hamiltonove argumenty za súkromnú centrálnu banku USA však zvíťazili. V roku 1791 bola založená Banka Spojených štátov (BUS), ktorej hlavnými vlastníkmi boli Rothschildovci. Charta banky sa mala skončiť v roku 1811. Verejná mienka sa vyslovila za zrušenie charty a jej nahradenie Jeffersonovou verejnou centrálnou bankou. Diskusia bola odložená, pretože eurobankári uvrhli národ do vojny v roku 1812. V atmosfére strachu a hospodárskych ťažkostí Hamiltonova banka v roku 1816 získala obnovenú chartu.

Old Hickory, Honest Abe a Camelot

V roku 1828 sa Andrew Jackson uchádzal o post prezidenta USA. Počas svojej kampane brojil proti medzinárodným bankárom, ktorí ovládali BUS. Jackson rozprával: „Ste brloh zmijí. Mám v úmysle vás odhaliť a pri večnom Bohu vás vyhubím. Keby ľudia pochopili, aké nespravodlivé sú naše peniaze a bankový systém, do rána by bola revolúcia.“

Jackson vyhral voľby a zrušil chartu banky, pričom vyhlásil: „Zdá sa, že zákon vychádza z mylnej predstavy, že súčasní akcionári majú predkupné právo nielen na priazeň, ale aj na štedrosť vlády… v ich prospech tento zákon vylučuje celý americký ľud z konkurencie pri kúpe tohto monopolu. Súčasní akcionári a tí, ktorí zdedia ich práva ako nástupcovia, sa ustanovujú za privilegovaný rád, odetý jednak veľkou politickou mocou, jednak požívajúci obrovské finančné výhody zo svojho spojenia s vládou. Ak by sa jeho vplyv sústredil pod pôsobením takého zákona, ako je tento, v rukách samovybraného direktória, ktorého záujmy sú stotožnené so záujmami zahraničných akcionárov, či nebude dôvod na strach o nezávislosť našej krajiny vo vojne… ovládanie našej meny, prijímanie našich verejných peňazí a udržiavanie nezávislosti tisícov našich občanov by bolo hrozivejšie a nebezpečnejšie ako námorná a vojenská sila nepriateľa. Treba ľutovať, že bohatí a mocní príliš často ohýbajú zákony vlády na zištné účely… aby boli bohatší a mocnejší. Mnohí naši boháči sa neuspokojili s rovnakou ochranou a rovnakými výhodami, ale prosili nás, aby sme ich prostredníctvom zákonov Kongresu urobili bohatšími. Splnil som si svoju povinnosť voči tejto krajine.”[8]

Populizmus zvíťazil a Jackson bol znovu zvolený. V roku 1835 sa stal terčom pokusu o atentát. Strelcom bol Richard Lawrence, ktorý sa priznal, že bol „v kontakte s mocnosťami v Európe“. [9]

Napriek tomu Jackson v roku 1836 odmietol obnoviť chartu BUS. Pod jeho dohľadom klesol štátny dlh USA prvýkrát a naposledy v histórii našej krajiny na nulu. To rozhnevalo medzinárodných bankárov, ktorých hlavný príjem pochádza zo splácania úrokov z dlhu. Prezident BUS Nicholas Biddle v roku 1842 prerušil financovanie vlády USA, čím uvrhol USA do depresie. Biddle bol agentom Jacoba Rothschilda so sídlom v Paríži. [10]

Súčasne sa na Jacksona zniesla mexická vojna. O niekoľko rokov neskôr sa rozpútala občianska vojna, v ktorej londýnski bankári podporovali Úniu a francúzski bankári podporovali Juh. Rodina Lehmanovcov zbohatla na pašovaní zbraní na juh a bavlny na sever. Do roku 1861 mali USA dlh vo výške 100 miliónov dolárov. Nový prezident Abraham Lincoln opäť podľahol eurobankérom a vydal Lincolnove zelené bankovky na zaplatenie účtov armády Únie.

Rothschildmi kontrolované londýnske noviny Times napísali: „Ak by sa táto zlomyseľná politika, ktorá mala svoj pôvod v Severoamerickej republike, mala indurovať až do fixácie, potom táto vláda poskytne svoje vlastné peniaze bez nákladov. Splatí svoje dlhy a bude bez dlhov. Bude mať všetky peniaze potrebné na vykonávanie svojho obchodu. Stane sa prosperujúcou, čo nemá v dejinách civilizovaných vlád sveta obdobu. Mozgy a bohatstvo všetkých krajín budú smerovať do Severnej Ameriky. Túto vládu treba zničiť, inak zničí všetky monarchie na svete.“ [11]

Euro-bankármi napísaný Hazardov obežník odhalili a po celej krajine rozšírili rozhnevaní populisti. Uvádzalo sa v ňom: „Veľký dlh, ktorý kapitalisti uvidia, vznikol z vojny a musí sa použiť na kontrolu ventilu peňazí. Na dosiahnutie tohto cieľa sa musia ako bankový základ použiť štátne dlhopisy. Teraz čakáme na ministra financií Salmona Chasea, aby vydal toto odporúčanie. Neumožní, aby zelené bankovky obiehali ako peniaze, pretože to nemôžeme kontrolovať. Kontrolujeme dlhopisy a prostredníctvom nich bankové emisie“.

Národný bankový zákon z roku 1863 obnovil súkromnú centrálnu banku USA a Chase vydal vojnové dlhopisy. Lincoln bol nasledujúci rok opätovne zvolený a po zložení prísahy v januári 1865 prisľúbil, že tento zákon zruší. Skôr ako stihol konať, zavraždil ho vo Fordovom divadle John Wilkes Booth. Booth mal významné kontakty na medzinárodných bankárov. Jeho vnučka napísala knihu This One Mad Act (Tento jeden šialený čin), ktorá podrobne opisuje Boothove kontakty so „záhadnými Európanmi“ tesne pred atentátom na Lincolna.

Po atentáte na Lincolna Bootha odvliekli členovia tajnej spoločnosti známej ako Rytieri zlatého kruhu (KGC). KGC mala úzke väzby na Francúzsku spoločnosť ročných období, z ktorej vzišiel Karol Marx. KGC podnietila veľkú časť napätia, ktoré spôsobilo občiansku vojnu, a prezident Lincoln sa na túto skupinu osobitne zameral. Booth bol členom KGC a prostredníctvom ministra zahraničných vecí Konfederácie Juda Benjamina bol napojený na dom Rothschildovcov. Benjamin po občianskej vojne utiekol do Anglicka. [12]

Takmer sto rokov po zavraždení Lincolna za vydávanie zelených bankoviek sa prezident John F. Kennedy ocitol v hľadáčiku ôsmich rodín. Kennedy oznámil zásah proti offshorovým daňovým rajom a navrhol zvýšenie daňových sadzieb pre veľké ropné a ťažobné spoločnosti. Podporoval odstránenie daňových medzier, z ktorých mali prospech superbohatí. Jeho hospodársku politiku verejne napadli časopis Fortune, Wall Street Journal a David aj Nelson Rockefellerovci. Dokonca aj Kennedyho vlastný minister financií Douglas Dillon, ktorý pochádzal z investičnej banky Dillon Read kontrolovanej spoločnosťou UBS Warburg, vyjadril nesúhlas s návrhmi JFK. [13]

Kennedyho osud bol spečatený v júni 1963, keď jeho ministerstvo financií schválilo vydanie viac ako 4 miliárd dolárov v amerických bankovkách v snahe obísť úžerníctvo s vysokými úrokovými sadzbami súkromného davu medzinárodných bankárov Federálneho rezervného systému. Manželka Leeho Harveyho Oswalda, ktorého príhodne zastrelil Jack Ruby skôr, ako bol zastrelený samotný Ruby, povedala v roku 1994 autorovi A. J. Webermanovi: „Odpoveď na atentát na Kennedyho je v banke Federálnych rezerv. Nepodceňujte to. Je nesprávne zvaľovať vinu len na Angletona a CIA ako takú. To je len jeden prst na tej istej ruke. Ľudia, ktorí dodávajú peniaze, sú nad CIA“. [14]

Podporené okamžitou eskaláciou vojny vo Vietname zo strany nastupujúceho prezidenta Lyndona Johnsona sa USA ďalej prepadali do dlhov. Jeho občania boli terorizovaní, aby mlčali. Ak mohli zabiť prezidenta, mohli zabiť kohokoľvek.

Rod Rothschildovcov

Holandský rod Oranžských založil v roku 1609 Amsterdamskú banku ako prvú centrálnu banku na svete. Princ Viliam Oranžský sa oženil s anglickým rodom Windsor, pričom si za nevestu vzal dcéru kráľa Jakuba II. Bratstvo Oranžského rádu, ktoré nedávno podnietilo protestantské násilie v Severnom Írsku, dosadilo Viliama III. na anglický trón, kde vládol Holandsku aj Británii. V roku 1694 sa Viliam III. spojil s britskou aristokraciou a založil súkromnú Anglickú banku.

Stará dáma z Threadneedle Street – ako sa Anglická banka nazýva – je obklopená tridsaťmetrovými múrmi. Tri poschodia pod ňou sú uložené tretie najväčšie zásoby zlatých prútov na svete. [15]

Rothschildovci a ich príbuzní z ôsmich rodín postupne ovládli Bank of England. Denný „fixing“ zlata v Londýne prebiehal v banke N. M. Rothschilda až do roku 2004. Ako povedal viceguvernér Bank of England George Blunden: „Strach je to, čo robí právomoci banky takými prijateľnými. Banka je schopná uplatňovať svoj vplyv, keď sú ľudia na nás závislí a boja sa straty svojich privilégií alebo keď sú vystrašení”[16].

Mayer Amschel Rothschild predal britskej vláde nemeckých hessenských žoldnierov na boj proti americkým revolucionárom a výnosy z predaja odklonil svojmu bratovi Nathanovi do Londýna, kde bola založená spoločnosť N.M. (Nathan and Mayer) Rothschild & Sons. Mayer bol vážnym študentom kabaly a svoje bohatstvo nadobudol vďaka peniazom sprenevereným Viliamovi IX. – kráľovskému správcovi regiónu Hesensko-Kassel a významnému slobodomurárovi.

Rothschildom kontrolovaná spoločnosť Barings financovala čínsky obchod s ópiom a africkými otrokmi. Financoval kúpu Louisiany. Keď niekoľko štátov nesplácalo svoje pôžičky, Barings podplatil Daniela Webstera, aby predniesol prejavy zdôrazňujúce výhody splácania pôžičiek. Štáty sa držali pri zemi, a tak dom Rothschildovcov v roku 1842 uzavrel peňažný kohútik, čím sa USA ponorili do hlbokej depresie. Často sa hovorilo, že bohatstvo Rothschildovcov závisí od bankrotu štátov. Mayer Amschel Rothschild raz povedal: „Je mi jedno, kto ovláda politické záležitosti národa, pokiaľ ovládam jeho menu.

Vojna neublížila ani rodinnému bohatstvu. Rod Rothschildovcov financoval pruskú vojnu, krymskú vojnu a britský pokus o ovládnutie Suezského prieplavu Francúzmi. Nathan Rothschild uzavrel obrovskú finančnú stávku na Napoleona v bitke pri Waterloo a zároveň financoval polostrovnú kampaň vojvodu z Wellingtonu proti Napoleonovi. Mexická vojna aj občianska vojna boli pre rodinu zlatými baňami.

V jednom životopise rodiny Rothschildovcov sa spomína londýnske stretnutie, na ktorom sa „medzinárodný bankový syndikát“ rozhodol postaviť americký Sever proti Juhu v rámci stratégie „rozdeľuj a panuj“. Nemecký kancelár Otto von Bismarck raz vyhlásil: „O rozdelení Spojených štátov na federácie rovnakej sily sa rozhodlo dávno pred občianskou vojnou. Títo bankári sa obávali, že Spojené štáty… by narušili ich finančnú nadvládu nad svetom. Hlas Rothschildovcov zvíťazil.“ Rothschildov životopisec Derek Wilson hovorí, že rodina bola oficiálnym európskym bankárom vlády USA a silným podporovateľom Banky Spojených štátov. [17]

Životopisec rodiny Niall Ferguson si všíma „značnú a nevysvetlenú medzeru“ v súkromnej korešpondencii Rothschildovcov v rokoch 1854 – 1860. Tvrdí, že všetky kópie odchádzajúcich listov, ktoré napísali londýnski Rothschildovci v tomto období občianskej vojny, „boli na príkaz následných partnerov zničené“. [18]

Francúzske a britské vojská na vrchole občianskej vojny obkľúčili USA. Briti poslali 11 000 vojakov do Korunou kontrolovanej Kanady, ktorá poskytla bezpečný prístav agentom Konfederácie. Francúzsky cisár Napoleon III. dosadil člena rakúskeho rodu Habsburgovcov arcivojvodu Maximiliána za svojho bábkového cisára v Mexiku, kde sa na texaských hraniciach zhromaždili francúzske vojská. Len jedenásťhodinové vyslanie dvoch ruských vojnových flotíl spojencom USA cárom Alexandrom II. v roku 1863 zachránilo Spojené štáty pred opätovnou kolonizáciou. [19]

V tom istom roku denník Chicago Tribune vystríhal: „Belmonta (August Belmont bol americkým agentom Rothschildovcov a na jeho počesť boli pomenované konské dostihy Triple Crown) a Rothschildovcov…, ktorí skupovali vojnové dlhopisy Konfederácie.“

Salmon Rothschild o zosnulom prezidentovi Lincolnovi povedal: „Odmieta všetky formy kompromisu. Má výzor sedliaka a dokáže rozprávať len krčmové historky.“ Baron Jacob Rothschild sa rovnako lichotivo vyjadril na adresu občanov USA. Raz sa vyjadril k americkému ministrovi v Belgicku Henrymu Sanfordovi o vyše pol milióne Američanov, ktorí zahynuli počas občianskej vojny: „Keď je váš pacient zúfalo chorý, vyskúšate zúfalé opatrenia, dokonca aj púšťanie krvi.“ Salmon a Jacob len pokračovali v rodinnej tradícii. O niekoľko generácií skôr sa Mayer Amschel Rothschild chválil svojou investičnou stratégiou: „Keď parížske ulice tečú v krvi, kupujem“. [20]

Synovia Mayera Rothschilda boli známi ako frankfurtská päťka. Najstarší – Amschel – viedol spolu s otcom rodinnú frankfurtskú banku, zatiaľ čo Nathan riadil londýnske operácie. Najmladší syn Jacob založil obchod v Paríži, zatiaľ čo Salomon viedol viedenskú pobočku a Karl odišiel do Neapola. Autor Frederick Morton odhaduje, že v roku 1850 mali Rothschildovci hodnotu viac ako 10 miliárd dolárov. [21] Niektorí výskumníci sa domnievajú, že ich majetok dnes presahuje 100 biliónov dolárov.

Warburgovci, Kuhn Loebovci, Goldman Sachsovci, Schiffovci a Rothschildovci sa spojili do jednej veľkej šťastnej bankovej rodiny. Rodina Warburgovcov, ktorá kontroluje Deutsche Bank a BNP, sa spojila s Rothschildovcami v roku 1814 v Hamburgu, zatiaľ čo mocnár Kuhn Loebovcov Jacob Schiff sa s Rothschildovcami podelil v roku 1785. Schiff emigroval do Ameriky v roku 1865. Spojil svoje sily s Abrahamom Kuhnom a oženil sa s dcérou Salomona Loeba. Loeb a Kuhn sa navzájom oženili so svojimi sestrami a dynastia Kuhn Loeb bola zavŕšená. Felix Warburg sa oženil s dcérou Jacoba Schiffa. Dve Goldmanove dcéry sa vydali za dvoch synov rodiny Sachsovcov, čím vznikla spoločnosť Goldman Sachs. V roku 1806 sa Nathan Rothschild oženil s najstaršou dcérou Leviho Barenta Cohena, popredného finančníka v Londýne. [22] Superbýk Merrill Lynch Abby Joseph Cohen a Clintonov minister obrany William Cohen sú teda pravdepodobne potomkami Rothschildovcov.

Dnes Rothschildovci kontrolujú rozsiahle finančné impérium, ktoré zahŕňa väčšinové podiely vo väčšine svetových centrálnych bánk. Klan Edmond de Rothschild vlastní Banque Privee SA v Lugane vo Švajčiarsku a Rothschild Bank AG v Zürichu. Rodina Jacoba lorda Rothschilda vlastní mocnú banku Rothschild Italia v Miláne. Sú zakladajúcimi členmi exkluzívneho Klubu ostrovanov s hodnotou 10 biliónov dolárov – ktorý kontroluje korporátne giganty Royal Dutch Shell, Imperial Chemical Industries, Lloyds of London, Unilever, Barclays, Lonrho, Rio Tinto Zinc, BHP Billiton a Anglo American DeBeers. Ovláda svetové dodávky ropy, zlata, diamantov a mnohých ďalších dôležitých surovín. [23]

Ostrovný klub poskytuje kapitál fondu Quantum Fund NV Georgea Sorosa – ktorý v rokoch 1998 – 1999 zarobil na zničení mien Thajska, Indonézie a Ruska. Soros bol hlavným akcionárom spoločnosti Harken Energy Georgea W. Busha. Quantum NV pôsobí na holandskom ostrove Curacao, v tieni nedávno zatvorených rafinérií Royal Dutch/Shell a Exxon Mobil. Pracovná skupina OECD pre pranie špinavých peňazí nedávno označila Curacao za krajinu, ktorá je významným zdrojom prania špinavých peňazí z predaja drog. Na čele Klubu ostrovov stoja Rothschildovci a patrí doň kráľovná Alžbeta II. a ďalší bohatí európski aristokrati a čierna šľachta. Do Sorosovej siete patrí aj švajčiarsky finančník na úteku a člen Mossadu Marc Rich, ktorého obchodné záujmy nedávno prevzala ruská mafia Alfa Group. [24]

Väzby na peniaze z drog nie sú pre Rothschildovcov ničím novým. Spoločnosť N. M. Rothschild & Sons bola v epicentre škandálu Bank of Credit & Commerce International (BCCI), ale unikla pozornosti, keď sklad plný dokumentov vhodne zhorel približne v čase, keď Rothschildom kontrolovaná Bank of England zatvorila BCCI.

Medzi nedávne aktivity Rothschildovcov patrí podpora ruského oligarchu Michaila Chodorkovského, kontrola nad skupinou Blackstone (pozri „…The 911 Short Selling Financial Scam“: globalresearch.ca/index.php?context=va&aid=24687) a prevzatie gigantického švajčiarskeho obchodníka s ropou Glencore.

Pravdepodobne najväčším úložiskom Rothschildovho bohatstva je dnes Rothschilds Continuation Holdings AG – utajená švajčiarska banková holdingová spoločnosť. Koncom 90. rokov 20. storočia boli dedičmi Rothschildovho globálneho impéria baróni Guy a Elie de Rothschild vo Francúzsku a lord Jacob a sir Evelyn Rothschild vo Veľkej Británii. [25]

Evelyn bol predsedom časopisu Economist a riaditeľom spoločností DeBeers a IBM UK.

Jacob podporoval kalifornskú guvernérsku kampaň Arnolda Schwarzeneggera. Kontrolu nad Chodorkovského akciami ropnej spoločnosti JUKOS prevzal tesne predtým, ako ho ruská vláda zatkla. V roku 2010 sa Jacob pripojil k Rupertu Murdochovi v partnerstve na ťažbu bridlicovej ropy v Izraeli prostredníctvom spoločnosti Genie Energy – dcérskej spoločnosti IDT Corporation. [26]

V priebehu niekoľkých mesiacov Sarah Palinová najala bývalého riaditeľa IDT Michaela Glassnera ako šéfa svojho štábu. [27] Je Palinová Rothschildovou voľbou v roku 2012?

Referencie:

[1] The Temple & the Lodge. Michael Bagent & Richard Leigh. Arcade Publishing. New York. 1989. p.259

[2] Ibid. p.219

[3] Ibid. p.253

[4] Ibid. p.233

[5] The Robot’s Rebellion: The Story of the Spiritual Renaissance. David Icke. Gateway Books. Bath, UK. 1994. p.156

[6] Democracy for the Few. Michael Parenti. St. Martin’s Press. New York. 1977. p.51

[7] Fourth Reich of the Rich. Des Griffin. Emissary Publications. Pasadena, CA. 1978. p.171

[8] Ibid. p.173

[9] Rule by Secrecy: The Hidden History that Connects the Trilateral Commission, the Freemasons and the Great Pyramids. Jim Marrs. HarperCollins Publishers. New York. 2000. p.68

[10] The Secrets of the Federal Reserve. Eustace Mullins. Bankers Research Institute. Staunton, VA. 1983. p.179

[11] Human Race Get Off Your Knees: The Lion Sleeps No More. David Icke. David Icke Books Ltd. Isle of Wight. UK. 2010. p.92

[12] Marrs. p.212

[13] Idid. p.139

[14] Ibid p.141

[15] Icke. The Robot’s Rebellion. p.114

[16] Ibid. p.181

[17] Rothschild: The Wealth and Power of a Dynasty. Derek Wilson. Charles Schribner’s Sons. New York. 1988. p.178

[18] The House of Rothschild. Niall Ferguson. Viking Press New York 1998 p.28

[19] Marrs. p.215

[20] Ibid

[21] “What You Didn’t Know about Taxes and the Crown”. Mark Owen. Paranoia. #41. Spring 2006. p.66

[22] Marrs. p.63

[23] “The Coming Fall of the House of Windsor”. The New Federalist. 1994

[24] “The Secret Financial Network Behind ‘Wizard’ George Soros”. William Engdahl. Executive Intelligence Review. 11-1-96

[25] Marrs. p.86

[26] “Murdoch, Rothschild Invest in Israeli Oil Shale”. Jerusalem Post. November 22, 2010

[27] “Sarah Palin hires chief of staff for PAC”, Huffington Post. February 2011

Zdroj

Zdieľať článok

Osem rodín: Federálny rezervný kartel (časť II)

Osem rodín: Federálny rezervný kartel (časť I)

sep 11, 2024 | Zo sveta

Najväčšie bankové rodiny, ako sú Rothschildovci, Morganovci a Rockefellerovci, zohrávali vplyvnú úlohu pri formovaní svetového hospodárstva.

Tieto rodiny majú významnú kontrolu nad Federálnym rezervným systémom a hlavnými bankami, a tak ovplyvňujú hospodárske a politické udalosti. Tieto vzájomne prepojené rodiny sa podieľali aj na financovaní rôznych priemyselných odvetví a projektov, čo malo významný vplyv na svetové udalosti a hospodárstva.

V roku 2011 Dean Henderson uverejnil päťdielnu sériu úryvkov z „Kapitoly 19: Osem rodín“ svojej knihy z roku 2005 „Big Oil & Their Bankers In The Persian Gulf: Štyria jazdci, osem rodín a ich globálna spravodajská, drogová a teroristická sieť“. Hendersonova webová stránka už nie je dostupná. Päťdielna séria však bola reprodukovaná na webovom kanáli RDF Site Summary

Štyria jazdci bankovníctva (Bank of America, JP Morgan Chase, Citigroup a Wells Fargo) vlastnia štyroch jazdcov ropy (Exxon Mobil, Royal Dutch/Shell, BP Amoco a Chevron Texaco); spolu s Deutsche Bank, BNP, Barclays a ďalšími európskymi gigantmi starých peňazí. Ich monopol nad globálnou ekonomikou sa však nekončí na okraji ropnej oblasti.

Podľa podnikových hlásení 10K pre SEC sú štyria jazdci bankovníctva medzi desiatimi najväčšími akcionármi prakticky každej spoločnosti z rebríčka Fortune 500. [1]

Kto sú teda akcionári týchto bánk s peňažným centrom?

Tieto informácie sa strážia oveľa prísnejšie. Moje otázky adresované bankovým regulačným agentúram týkajúce sa vlastníctva akcií v 25 najväčších amerických bankových holdingových spoločnostiach dostali štatút zákona o slobodnom prístupe k informáciám a potom boli zamietnuté z dôvodu „národnej bezpečnosti“. Je to dosť ironické, keďže mnohí z akcionárov bánk sídlia v Európe.

Jednou z dôležitých zásobární bohatstva globálnej oligarchie, ktorá vlastní tieto bankové holdingové spoločnosti, je US Trust Corporation – založená v roku 1853 a v súčasnosti vlastnená Bank of America. Nedávnym riaditeľom a čestným správcom spoločnosti US Trust bol Walter Rothschild. Ďalšími riaditeľmi boli Daniel Davison z JP Morgan Chase, Richard Tucker z Exxon Mobil, Daniel Roberts zo Citigroup a Marshall Schwartz z Morgan Stanley. [2]

J. W. McCallister, zasvätenec do ropného priemyslu s väzbami na dom Saudov, v knihe The Grim Reaper napísal, že informácie, ktoré získal od saudských bankárov, uvádzajú 80 % vlastníctvo newyorskej Federálnej rezervnej banky – zďaleka najmocnejšej pobočky Fedu – len ôsmimi rodinami, z ktorých štyri sídlia v USA. Sú to Goldman Sachs, Rockefellerovci, Lehmanovci a Kuhn Loebovci z New Yorku, Rothschildovci z Paríža a Londýna, Warburgovci z Hamburgu, Lazardovci z Paríža a Israel Moses Seifovci z Ríma.

CPA Thomas D. Schauf potvrdzuje McCallisterove tvrdenia a dodáva, že desať bánk kontroluje všetkých dvanásť pobočiek Federálnej rezervnej banky. Menuje N. M. Rothschild z Londýna, Rothschild Bank z Berlína, Warburg Bank z Hamburgu, Warburg Bank z Amsterdamu, Lehman Brothers z New Yorku, Lazard Brothers z Paríža, Kuhn Loeb Bank z New Yorku, Israel Moses Seif Bank z Talianska, Goldman Sachs z New Yorku a JP Morgan Chase Bank z New Yorku. Schauf uvádza Williama Rockefellera, Paula Warburga, Jacoba Schiffa a Jamesa Stillmana ako osoby, ktoré vlastnia veľké podiely vo FED-e. [3] Schiffovci sú insideri v spoločnosti Kuhn Loeb. Stillmanovci sú insideri Citigroup, ktorí sa na prelome storočí priženili do klanu Rockefellerovcov.

K rovnakým záverom dospel aj Eustace Mullins vo svojej knihe Tajomstvá Federálneho rezervného systému, v ktorej zobrazuje grafy spájajúce FED a jeho členské banky s rodinami Rothschildovcov, Warburgovcov, Rockefellerovcov a ďalších. [4]

Kontrolu, ktorú tieto bankové rodiny vykonávajú nad svetovým hospodárstvom, nemožno preceňovať a je celkom zámerne zahalená rúškom tajomstva. Ich korporátne mediálne ruky rýchlo zdiskreditujú každú informáciu, ktorá odhaľuje tento súkromný centrálny bankový kartel, ako „konšpiračnú teóriu“. Fakty však zostávajú.

Dom Morganovcov
Federálna rezervná banka sa zrodila v roku 1913, v tom istom roku, keď zomrel americký bankový šľachtic J. Pierpont Morgan a vznikla Rockefellerova nadácia. Rod Morganovcov predsedal americkým financiám z rohu Wall Street a Broad a od roku 1838, keď ho v Londýne založil George Peabody, pôsobil ako kvázi centrálna banka USA.

Peabody bol obchodným partnerom Rothschildovcov. V roku 1952 výskumník Fedu Eustace Mullins vyslovil domnienku, že Morganovci neboli ničím iným ako Rothschildovými agentmi. Mullins napísal, že Rothschildovci „… radšej anonymne pôsobili v USA za fasádou spoločnosti J. P. Morgan & Company“. [5]

Autor Gabriel Kolko uviedol: „Morganove aktivity v rokoch 1895 – 1896 pri predaji amerických zlatých dlhopisov v Európe boli založené na spojenectve s domom Rothschildovcov“. [6]

Morganova finančná chobotnica rýchlo ovinula svoje chápadlá po celom svete. Morgan Grenfell pôsobil v Londýne. Spoločnosť Morgan et Ce ovládala Paríž. Rothschildovi bratranci Lambertovci založili vo Filadelfii spoločnosť Drexel & Company.

Dom Morgan uspokojoval potreby Astorovcov, DuPontovcov, Guggenheimovcov, Vanderbiltovcov a Rockefellerovcov. Financoval vznik spoločností AT&T, General Motors, General Electric a DuPont. Podobne ako londýnske banky Rothschild a Barings sa Morgan stal súčasťou mocenskej štruktúry v mnohých krajinách.

Do roku 1890 poskytoval dom Morgan pôžičky egyptskej centrálnej banke, financoval ruské železnice, emitoval dlhopisy brazílskej provinčnej vlády a financoval argentínske projekty verejných prác. Recesia v roku 1893 ešte posilnila moc Morganovho domu. V tom roku Morgan zachránil americkú vládu pred bankovou panikou, keď vytvoril syndikát na podporu vládnych rezerv dodávkou Rothschildovho zlata v hodnote 62 miliónov dolárov. [7]

Morgan bol hnacou silou západnej expanzie v USA, financoval a kontroloval železnice smerujúce na Západ prostredníctvom trustov s hlasovacím právom. V roku 1879 poskytla železnica New York Central Railroad financovaná Morganom Corneliusovi Vanderbiltovi zvýhodnené prepravné sadzby pre vznikajúci ropný monopol Standard Oil Johna D. Rockefellera, čím sa upevnil vzťah medzi Rockefellerom a Morganom.

Rod Morganovcov sa dostal pod kontrolu rodiny Rothschildovcov a Rockefellerovcov. Titulok v New York Herald znel: „Králi železníc vytvárajú gigantický trust.“ J. Pierpont Morgan, ktorý kedysi vyhlásil: „Konkurencia je hriech,“ teraz radostne konštatoval: „Zamyslite sa nad tým. Všetka konkurenčná železničná doprava na západ od St. Louis je pod kontrolou asi tridsiatich mužov.”[8]

Morgan a bankár Edward Harriman Kuhn Loeb mali monopol na železnice, zatiaľ čo bankové dynastie Lehman, Goldman Sachs a Lazard sa pripojili k Rockefellerovcom a ovládali priemyselnú základňu USA. [9]

V roku 1903 založilo osem rodín Banker’s Trust. Benjamin Strong z Banker’s Trust bol prvým guvernérom newyorskej Federálnej rezervnej banky. Vytvorenie FED-u v roku 1913 spojilo moc ôsmich rodín s vojenskou a diplomatickou silou vlády USA. Ak by ich zahraničné pôžičky neboli splatené, oligarchovia by teraz mohli nasadiť americkú námornú pechotu na vymáhanie dlhov. Morgan, Chase a Citibank vytvorili medzinárodný úverový syndikát.

Rod Morganovcov sa spriatelil s britským rodom Windsorovcov a talianskym rodom Savojských. Kuhn Loebovci, Warburgovci, Lehmanovci, Lazardovci, Israel Moses Seifovci a Goldman Sachs mali tiež úzke väzby na európsku kráľovskú rodinu. Do roku 1895 Morgan kontroloval tok zlata do USA a z USA. Prvá americká vlna fúzií bola v plienkach a podporovali ju bankári. V roku 1897 sa uskutočnilo šesťdesiatdeväť priemyselných fúzií. V roku 1899 ich bolo dvanásťsto. V roku 1904 John Moody – zakladateľ Moody’s Investor Services – povedal, že nie je možné hovoriť o Rockefellerových a Morganových záujmoch ako o oddelených. [10]

Nedôvera verejnosti voči kombinátu sa šírila. Mnohí ich považovali za zradcov pracujúcich pre európske staré peniaze. Rockefellerov Standard Oil, US Steel Andrewa Carnegieho a železnice Edwarda Harrimana financoval bankár Jacob Schiff z Kuhn Loeb, ktorý úzko spolupracoval s európskymi Rothschildovcami.

Niekoľko západných štátov zakázalo činnosť týchto bankárov. Populistický kazateľ William Jennings Bryan bol v rokoch 1896 – 1908 trikrát kandidátom Demokratickej strany na prezidenta. Hlavnou témou jeho protiimperialistickej kampane bolo, že Amerika sa dostáva do pasce „finančného otroctva britského kapitálu“. William Howard Taft porazil Bryana v roku 1908, ale v tom čase už bol Taftov predchodca a mentor Teddy Roosevelt donútený týmto šíriacim sa populistickým ohňom prijať Shermanov protimonopolný zákon. Potom sa pustil do spoločnosti Standard Oil Trust.

V roku 1912 sa konali vypočutia Pujo, ktoré sa zaoberali koncentráciou moci na Wall Street. V tom istom roku pani Edward Harrimanová predala svoje významné podiely v newyorskej Guaranty Trust Bank spoločnosti J. P. Morgan, čím vznikol Morgan Guaranty Trust. Sudca Louis Brandeis presvedčil prezidenta Woodrowa Wilsona, aby vyzval na ukončenie prepojenia riadiacich orgánov. V roku 1914 bol prijatý Claytonov protimonopolný zákon.

Jack Morgan – syn a nástupca J. Pierponta – reagoval výzvou pre klientov Morgan, spoločnosti Remington a Winchester, aby zvýšili výrobu zbraní. Argumentoval tým, že USA musia vstúpiť do prvej svetovej vojny. Wilson sa pod vplyvom Carnegieho nadácie a ďalších oligarchických skupín prispôsobil. Ako napísal Charles Tansill v knihe America Goes to War (Amerika ide do vojny): „Ešte pred zrážkou zbraní francúzska firma Rothschild Freres poslala Morganovi a spol. v New Yorku telegram s návrhom na poskytnutie pôžičky vo výške 100 miliónov dolárov, z ktorých podstatná časť mala zostať v USA na zaplatenie francúzskych nákupov amerického tovaru.“

Dom Morgan financoval polovicu amerického vojnového úsilia a zároveň dostával provízie za to, že sa postavil do radu dodávateľov, ako sú GE, Du Pont, US Steel, Kennecott a ASARCO. Všetci boli klientmi Morgan. Morgan financoval aj britskú búrsku vojnu v Južnej Afrike a prusko-francúzsku vojnu. Parížskej mierovej konferencii v roku 1919 predsedal Morgan, ktorý viedol nemecké aj spojenecké úsilie o obnovu. [11]

V 30. rokoch 20. storočia sa v Amerike znovu objavil populizmus po tom, ako banky Goldman Sachs, Lehman Bank a ďalšie profitovali z krachu v roku 1929. [12] Predseda bankového výboru Snemovne reprezentantov Louis McFadden (D-NY) o Veľkej hospodárskej kríze povedal: „Nebola to náhoda. Bola to starostlivo vymyslená udalosť… Medzinárodní bankári sa tu snažili vyvolať stav zúfalstva, aby sa mohli stať vládcami nás všetkých.“

Senátor Gerald Nye (D-ND) v roku 1936 predsedal vyšetrovaniu munície. Nye dospel k záveru, že dom Morgan vtiahol USA do prvej svetovej vojny, aby ochránil pôžičky a vytvoril prekvitajúci zbrojársky priemysel. Nye neskôr vypracoval dokument s názvom „Ďalšia vojna“, ktorý cynicky hovoril o „starom triku bohyne demokracie“, prostredníctvom ktorého by sa dalo Japonsko využiť na zatiahnutie USA do druhej svetovej vojny.

V roku 1937 minister vnútra Harold Ickes varoval pred vplyvom „60 amerických rodín“. Historik Ferdinand Lundberg neskôr napísal knihu s rovnakým názvom. Sudca Najvyššieho súdu William O. Douglas odsúdil „vplyv Morganovcov… najškodlivejší v dnešnom priemysle a finančníctve“.

Jack Morgan reagoval tým, že USA postrčil k druhej svetovej vojne. Morgan mal úzke vzťahy s rodinami Iwasaki a Dan – dvoma najbohatšími japonskými klanmi -, ktoré vlastnili spoločnosti Mitsubishi a Mitsui, odkedy tieto spoločnosti vznikli zo šogunátov v 17. storočí. Keď Japonsko napadlo Mandžusko a vyvraždilo čínskych roľníkov v Nankingu, Morgan tento incident bagatelizoval. Morgan mal tiež úzke vzťahy s talianskym fašistom Benitom Mussolinim, zatiaľ čo nemecký nacista Dr. Hjalmer Schacht bol počas druhej svetovej vojny spojkou banky Morgan. Po vojne sa predstavitelia banky Morgan stretli so Schachtom v Banke pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) vo švajčiarskom Bazileji. [13]

Rod Rockefellerovcov

BIS je najmocnejšia banka na svete, globálna centrálna banka pre osem rodín, ktoré kontrolujú súkromné centrálne banky takmer všetkých západných a rozvojových krajín. Prvým prezidentom BIS bol Rockefellerov bankár Gates McGarrah – úradník Chase Manhattan a Federálneho rezervného systému. McGarrah bol starým otcom bývalého riaditeľa CIA Richarda Helmsa. Rockefellerovci – podobne ako Morganovci – mali úzke väzby na Londýn. David Icke v knihe Deti Matrixu píše, že Rockefellerovci a Morganovci boli len „podriadení“ európskych Rothschildovcov. [14]

BIS vlastnia Federálny rezervný systém, Bank of England, Bank of Italy, Bank of Canada, Swiss National Bank, Nederlandsche Bank, Bundesbank a Bank of France.

Historik Carroll Quigley vo svojej epickej knihe „Tragédia a nádej“ napísal, že BIS bola súčasťou plánu, „vytvoriť svetový systém finančnej kontroly v súkromných rukách, ktorý by bol schopný ovládnuť politický systém každej krajiny a ekonomiku sveta ako celku… ktorý by bol feudálnym spôsobom kontrolovaný centrálnymi bankami sveta konajúcimi v zhode na základe tajných dohôd“.

Vláda USA mala historickú nedôveru voči BIS a na konferencii v Bretton Woods po druhej svetovej vojne v roku 1944 neúspešne lobovala za jej zánik. Namiesto toho sa moc ôsmich rodín ešte viac prehĺbila, keď sa na brettonwoodskej konferencii vytvorili MMF a Svetová banka. Americký Federálny rezervný systém prevzal akcie BIS až v septembri 1994. [15]

BIS drží najmenej 10 % menových rezerv najmenej 80 svetových centrálnych bánk, MMF a ďalších multilaterálnych inštitúcií. Slúži ako finančný agent pre medzinárodné dohody, zhromažďuje informácie o svetovej ekonomike a slúži ako veriteľ poslednej inštancie, aby zabránila globálnemu finančnému kolapsu.

BIS presadzuje program monopolného kapitalistického fašizmu. V 90. rokoch poskytla Maďarsku preklenovaciu pôžičku, aby zabezpečila privatizáciu hospodárstva tejto krajiny. Slúžila ako sprostredkovateľ pre osem rodín financujúcich Adolfa Hitlera – na čele s Warburgovou bankou J. Henryho Schroedera a Mendelsohnovou bankou z Amsterdamu. Mnohí výskumníci tvrdia, že BIS je na vrchole globálneho prania špinavých peňazí z drog. [16]

Nie je náhoda, že BIS sídli vo Švajčiarsku, obľúbenom úkryte bohatstva svetovej aristokracie a sídle talianskej slobodomurárskej lóže P-2 Alpina a nacistickej internacionály. Medzi ďalšie inštitúcie, ktoré kontroluje Osem rodín, patrí Svetové ekonomické fórum, Medzinárodná menová konferencia a Svetová obchodná organizácia.

Bretton Woods bol pre Osem rodín prínosom. Medzinárodný menový fond a Svetová banka boli ústredným prvkom tohto „nového svetového poriadku“. V roku 1944 vydali Morgan Stanley a First Boston prvé dlhopisy Svetovej banky. Francúzska rodina Lazardovcov sa začala viac angažovať v záujmoch domu Morgan. Lazard Freres – najväčšiu francúzsku investičnú banku – vlastnia rodiny Lazardovcov a Davidovcov-Weillovcov; staré janovské bankové rody zastupuje Michelle Davive. Nedávnym predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Citigroup bol Sanford Weill.

V roku 1968 Morgan Guaranty spustila Euro-Clear, bankový zúčtovací systém pre eurodolárové cenné papiere so sídlom v Bruseli. Bol to prvý takýto automatizovaný projekt. Niektorí začali Euro-Clear nazývať „Beštia“. V Bruseli sídli nová Európska centrálna banka a NATO. V roku 1973 sa predstavitelia spoločnosti Morgan tajne stretli na Bermudách, aby nelegálne vzkriesili starý dom Morgan, dvadsať rokov pred zrušením Glass Steagal Act. Morgan a Rockefellerovci poskytli finančnú podporu spoločnosti Merrill Lynch a posunuli ju medzi veľkú päťku amerického investičného bankovníctva. Merrill je teraz súčasťou Bank of America.

John D. Rockefeller využil svoje ropné bohatstvo na získanie spoločnosti Equitable Trust, ktorá v 20. rokoch 20. storočia pohltila niekoľko veľkých bánk a korporácií. Veľká hospodárska kríza pomohla upevniť Rockefellerovu moc. Jeho banka Chase sa spojila s bankou Manhattan Bank Kuhna Loeba a vytvorila banku Chase Manhattan, čím sa upevnil dlhoročný rodinný vzťah. Kuhn-Loebovci financovali – spolu s Rothschildovcami – Rockefellerovu snahu stať sa kráľom ropného priemyslu. National City Bank of Cleveland poskytla Johnovi D. peniaze potrebné na začatie jeho monopolizácie ropného priemyslu v USA. Táto banka bola počas vypočúvania v Kongrese identifikovaná ako jedna z troch bánk vlastnených Rothschildmi v USA v 70. rokoch 19. storočia, keď Rockefeller prvýkrát založil spoločnosť Standard Oil of Ohio. [17]

Jedným z Rockefellerových partnerov Standard Oil bol Edward Harkness, ktorého rodina začala kontrolovať Chemical Bank. Ďalším bol James Stillman, ktorého rodina kontrolovala spoločnosť Manufacturers Hanover Trust. Obe banky sa zlúčili pod hlavičkou JP Morgan Chase. Dve z dcér Jamesa Stillmana sa vydali za dvoch synov Williama Rockefellera. Tieto dve rodiny kontrolujú aj veľkú časť Citigroup. [18]

V poisťovníctve Rockefellerovci kontrolujú spoločnosti Metropolitan Life, Equitable Life, Prudential a New York Life. Rockefellerovci kontrolujú 25 % všetkých aktív 50 najväčších komerčných bánk v USA a 30 % všetkých aktív 50 najväčších poisťovní. [19] Poisťovne – prvú v USA založili slobodomurári prostredníctvom svojich Woodmans of America – zohrávajú kľúčovú úlohu v bermudských finančných machináciách s drogami.

Medzi spoločnosti pod Rockefellerovou kontrolou patria Exxon Mobil, Chevron Texaco, BP Amoco, Marathon Oil, Freeport McMoran, Quaker Oats, ASARCO, United, Delta, Northwest, ITT, International Harvester, Xerox, Boeing, Westinghouse, Hewlett-Packard, Honeywell, International Paper, Pfizer, Motorola, Monsanto, Union Carbide a General Foods.

Rockefellerova nadácia má úzke finančné väzby na Fordovu aj Carnegieho nadáciu. Medzi ďalšie rodinné filantropické aktivity patrí Rockefeller Brothers Fund, Rockefeller Institute for Medical Research, General Education Board, Rockefeller University a University of Chicago, ktorá vychováva stály prúd krajne pravicových ekonómov ako apologétov medzinárodného kapitálu vrátane Miltona Friedmana.

Rodina vlastní námestie Rockefeller Plaza 30, kde sa každoročne rozsvecuje národný vianočný stromček, a Rockefellerovo centrum. David Rockefeller sa podieľal na výstavbe veží Svetového obchodného centra. Hlavným sídlom rodiny Rockefellerovcov je mohutný komplex v štáte New York známy ako Pocantico Hills. Vlastnia tiež 32-izbový dvojdom na 5. avenue na Manhattane, sídlo vo Washingtone, ranč Monte Sacro vo Venezuele, kávové plantáže v Ekvádore, niekoľko fariem v Brazílii, sídlo v Seal Harbor v štáte Maine a letoviská v Karibiku, na Havaji a v Portoriku. [20]

Rodiny Dullesovcov a Rockefellerovcov sú bratranci. Allen Dulles vytvoril CIA, pomáhal nacistom, kryl atentát na Kennedyho z pozície člena Warrenovej komisie a uzavrel dohodu s Moslimským bratstvom o vytvorení atentátnikov ovládaných mysľou. [21]

Brat John Foster Dulles predsedal falošným fondom Goldman Sachs pred krachom na burze v roku 1929 a pomáhal svojmu bratovi zvrhnúť vlády v Iráne a Guatemale. Obaja boli zasvätenci Skull & Bones, Rady pre zahraničné vzťahy (CFR) a slobodomurári 33. stupňa. [22]

Rockefellerovci sa podieľali na založení Rímskeho klubu orientovaného na depopuláciu v ich rodinnom sídle v talianskom Bellagiu. Z ich sídla Pocantico Hills vznikla Trilaterálna komisia. Rodina je hlavným sponzorom eugenického hnutia, ktoré zrodilo Hitlera, klonovanie ľudí a súčasnú posadnutosť DNA v amerických vedeckých kruhoch.

John Rockefeller mladší stál na čele Populačnej rady až do svojej smrti. [23] Jeho menovec je senátorom za Západnú Virgíniu. Brat Winthrop Rockefeller bol viceguvernérom Arkansasu a najmocnejším mužom v tomto štáte až do svojej smrti v roku 2006. V rozhovore pre časopis Playboy v októbri 1975 viceprezident Nelson Rockefeller – ktorý bol zároveň guvernérom štátu New York – vyjadril patričnú svetonázorovú orientáciu svojej rodiny: „Som veľkým zástancom plánovania – ekonomického, sociálneho, politického, vojenského, celkového plánovania sveta.“

Zo všetkých bratov Rockefellerovcov je to však zakladateľ Trilaterálnej komisie (TC) a bývalý predseda Chase Manhattan David, ktorý stojí na čele fašistickej agendy rodiny v celosvetovom meradle. Obhajoval iránskeho šacha, juhoafrický režim apartheidu a čílsku Pinochetovu juntu. Bol najväčším finančníkom CFR, TC a (počas vojny vo Vietname) Výboru pre efektívny a trvalý mier v Ázii – zmluvnej bonanzy pre tých, ktorí sa na konflikte priživovali.

Nixon ho požiadal, aby sa stal ministrom financií, ale Rockefeller túto funkciu odmietol, pretože vedel, že jeho moc je oveľa väčšia na čele Chase. Autor Gary Allen v knihe „The Rockefeller File“ píše, že v roku 1973 sa „David Rockefeller stretol s dvadsiatimi siedmimi hlavami štátov vrátane vládcov Ruska a Červenej Číny“.

Po prevrate Nugan Hand Bank/CIA proti austrálskemu premiérovi Goughovi Whitlamovi v roku 1975 jeho nástupca Malcolm Fraser vymenovaný britskou korunou odcestoval do USA, kde sa po porade s Davidom Rockefellerom stretol s prezidentom Geraldom Fordom. [24]

Referencie:

  • [1] 10K Filings of Fortune 500 Corporations to SEC. 3-91
  • [2] 10K Filing of US Trust Corporation to SEC. 6-28-95
  • [3] “The Federal Reserve ‘Fed Up’. Thomas Schauf. http://www.davidicke.com 1-02
  • [4] The Secrets of the Federal Reserve. Eustace Mullins. Bankers Research Institute. Staunton, VA. 1983. p.179
  • [5] Ibid. p.53
  • [6] The Triumph of Conservatism. Gabriel Kolko. MacMillan and Company New York. 1963. p.142
  • [7] Rule by Secrecy: The Hidden History that Connects the Trilateral Commission, the Freemasons and the Great Pyramids. Jim Marrs. HarperCollins Publishers. New York. 2000. p.57
  • [8] The House of Morgan. Ron Chernow. Atlantic Monthly Press NewYork 1990
  • [9] Marrs. p.57
  • [10] Democracy for the Few. Michael Parenti. St. Martin’s Press. New York. 1977. p.178
  • [11] Chernow
  • [12] The Great Crash of 1929. John Kenneth Galbraith. Houghton, Mifflin Company. Boston. 1979. p.148
  • [13] Chernow
  • [14] Children of the Matrix. David Icke. Bridge of Love. Scottsdale, AZ. 2000
  • [15] The Confidence Game: How Un-Elected Central Bankers are Governing the Changed World Economy. Steven Solomon. Simon & Schuster. New York. 1995. p.112
  • [16] Marrs. p.180
  • [17] Ibid. p.45
  • [18] The Money Lenders: The People and Politics of the World Banking Crisis. Anthony Sampson. Penguin Books. New York. 1981
  • [19] The Rockefeller File. Gary Allen. ’76 Press. Seal Beach, CA. 1977
  • [20] Ibid
  • [21] Dope Inc.: The Book That Drove Kissinger Crazy. Editors of Executive Intelligence Review. Washington, DC. 1992
  • [22] Marrs.
  • [23] The Rockefeller Syndrome. Ferdinand Lundberg. Lyle Stuart Inc. Secaucus, NJ. 1975. p.296
  • [24] Marrs. p.53

Zdroj

Zdieľať článok

OSN schvaľuje detské porno a pedofíliu?!

OSN schvaľuje detské porno a pedofíliu?!

sep 10, 2024 | Správy

Nový dohovor OSN o potieraní kybernetickej kriminality zavádza dekriminalizáciu detskej pornografie a pedofílie, pokiaľ pôjde o materiály natočené samotnými deťmi a s ich súhlasom! Výnimku z kriminalizácie bude mať aj detské porno, pokiaľ nebude zachytávať tváre existujúcich detí, teda napr. animované detské porno, prípadne porno vytvorené umelou inteligenciou!

V predošlom článku sme priniesli informácie [ 1 ] o rozhovore americkej konzervatívnej analytičky a podporovateľky Donalda Trumpa, ktorá sa podrobne rozhovorila o tom, ako vedúce funkcie vo vládach západných štátov zastávajú kabalistickí pedofili. Je to neuveriteľné, ale slová Candace Owensovej prišli práve vo chvíli, keď v OSN sa odohrala neuveriteľná vec.

OSN totiž už 8. augusta schválila v prípravnom rokovaní  [ 2 ]  vo Valnom zhromaždení predlohu textu tzv. Dohovoru o potieraní kybernetickej kriminality, ktorý v tichosti dekriminalizuje zhotovovanie detskej pornografie a tiež sexuálne zneužívanie detí, a to úplne typickým spôsobom z poslednej doby, kedy sa každý progresivista zaštiťuje právami dieťaťa na vlastné sebaurčenie a na právo dieťaťa, aby si samo rozhodovalo o svojom rode a sexuálnom živote.

Dokument [ 3 ] OSN má názov  Návrh dohovoru OSN proti kyberkriminalite – Posilnenie medzinárodnej spolupráce v boji proti niektorým trestným činom spáchaným prostredníctvom systémov informačných a komunikačných technológií a pri zdieľaní dôkazov o závažných trestných činoch v elektronickej podobe, číslo tlače A/AC.291/ L.15 zo 7. augusta 2024.

Celý dokument je typickým sionisticko-kabalistickým materiálom kaloch na goyim, pretože väčšina dokumentu sa zdá úplne normálna a správna, že sa jednoducho snaží chrániť deti. To zlo je schované pod článkom č. 14 v odsekoch č. 2 až 4, kde OSN vyzýva jednotlivé štáty, aby vyňali z kriminalizácie niektoré prejavy pedofílie a zhotovovanie pedofilnej pornografie, pokiaľ spadajú do niektorých vymenovaných výnimiek uvedených v jednotlivých bodoch.

Legalizácia detskej pornografie sa novo odkazuje na práva dieťaťa na “sebapoznávanie” vlastnej sexuality

Podľa článku 14 zmluvy sa totiž krajiny môžu rozhodnúť dekriminalizovať výrobu, distribúciu a držanie vizuálneho, písomného alebo zvukového obsahu zobrazujúceho sexuálne zneužívané deti, pokiaľ nezobrazujú „existujúcu osobu“ alebo vizuálne nezobrazujú skutočné „sexuálne zneužívanie alebo sexuálne vykorisťovanie detí“.

Takým príkladom sú napr. detské akty, teda fotografovanie nahých detí na umelecké účely, pričom fotografovanie prebieha za súhlasu dieťaťa. Až doteraz k tomu bol potrebný súhlas rodičov, a to iba na účely napr. filmovej tvorby a v striktne vymenovaných prípadoch. Novo už bude stačiť len súhlas dieťaťa, ako je uvedené v odseku 4 článku 14. Deti si totiž môžu novo zaobstarať vlastnú pornografiu, tu materiály vytvorené samotnými deťmi, čo bude automaticky vyňaté z kriminalizácie, teda podľa písmena a) odseku 4 v článku 14.

A to nie je všetko. Podľa písmena b) toho istého odseku bude z kriminalizácie vyňatá aj taká pornografická tvorba, ktorá bola natočená za súhlasu všetkých osôb, pričom nedošlo k ničomu nelegálnemu podľa vnútroštátneho práva, a taký materiál je určený len na súkromné ​​účely. A vnútroštátne právo môže legalizovať v dohľadnej dobe čokoľvek, viď. snaha o legalizáciu pedofílie v USA. Podľa odseku 3 písmena a) bude legálne šíriť pornografiu s deťmi, pokiaľ nezachytáva existujúce osoby.

To sa automaticky vzťahuje na animovanú detskú pornografiu, ale aj na pornografiu vytvorenú umelou inteligenciou, kde deti budú vyzerať ako živé a skutočné, ale v skutočnosti to nebudú existujúce deti, iba vytvorené umelou inteligenciou. Otázkou bude, či pôjde rozlíšiť, čo je a čo nie je umelá inteligencia v dnešnej dobe. Niektoré deep fake videá sú tak presvedčivé, že bude ťažké určiť, či toto či tamto detské porno je skutočné, alebo bolo vytvorené AI počítačovou sieťou.

Edukatívne detské porno natáčané neziskovkou bude legálne. Rovnako ako selfie-porno natáčané samotnými deťmi

Podľa odseku 3 písmena b) bude legálne šíriť detskú pornografiu v prípade, že nezobrazuje sexuálne zneužívanie alebo sexuálne vykorisťovanie. Pokiaľ napr. pôjde o detské porno formou hry, ktorú bude organizovať LGBT neziskovka, tak je úplne jasné, že taká tvorba bude legálna, nikto si nedovolí neziskovku obviniť, že deti zneužíva či vykorisťuje, jednoducho neziskovka povie, že ide o vzdelávací program sebapoznávania detí a ich vlastnej sexuality.

Bodka. Proste OSN tam vložila tieto odseky o dekriminalizácii účelovo, pretože presne o toto sa teraz hrá, aby deti si mohli samy natáčať vlastné pornografické videá s odkazom, že deti sa učia sebapoznávať vlastnú sexualitu a nikto im v tom nesmie brániť, ani rodičia. Toto je jednoducho sen všetkých pederastov. Dajú deťom do ruky kameru, aby sa nakrútili pri „šantení” pred alibi-plagátom na stene s nápisom “Explore your own body – Make your own choice! “ a nikto nebude môcť povedať ani popol.

Delegácie Iránu a Demokratickej republiky Kongo pri napätom záverečnom rokovaní o dohovore vyzvali na hlasovanie o vypustení týchto výnimiek. Argumentovali tým, že tieto výnimky budú zneužívané na poškodzovanie detí a podporu zvrátených sexuálnych praktík. Delegát Konga uviedol, že ustanovenia sú v rozpore so zákazom detskej pornografie v opčnom protokole Dohovoru o právach dieťaťa, záväznej medzinárodnej zmluve, ktorú ratifikovalo 173 štátov. Za vypustenie ustanovení hlasovalo 51 krajín, ale ustanovenia boli nakoniec zachované.

Za faktickú legalizáciu pedofílie hlasovalo 91 krajín na čele s USA a krajinami Európskej únie

Deväťdesiat jedna krajín na čele so Spojenými štátmi a Európskou úniou hlasovalo za ich zachovanie! Dom Sion jednoducho presadil svoje ciele! Podpora týchto ustanovení zo strany Spojených štátov je prekvapivá vzhľadom na to, že vláda Spojených štátov bola hlavným propagátorom prísnej normy proti detskej pornografii v opčnom protokole k Dohovoru o právach dieťaťa len pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Pred dlhými, veľmi dlhými dvadsiatimi piatimi rokmi, treba poznamenať. Za tých 25 rokov sa USA totiž premenili na nepoznanie. Vtedajšia zmluva stanovila prelomové pravidlá na boj proti detskej pornografii, vrátane prísnej zodpovednosti za obyčajné držanie detskej pornografie. Ubehlo 25 rokov a teraz po prijatí predlohy legalizujúcej pedofílii v OSN sa ozval potlesk. Video nižšie:

The @UN Convention against #Cybercrime has been adopted.#CyberDiplomacy pic.twitter.com/P38sDOWOyq— Pavlina Pavlova (@PavlPavlova)

Mnoho delegácií sa tiež usilovalo o vypustenie tých ustanovení novej zmluvy, ktoré dávajú krajinám možnosť legalizovať sexting detí, vrátane sextingu medzi deťmi, ktoré dosiahli vek súhlasu, a dospelými. Zmluva zakazuje iba nedobrovoľné šírenie takýchto snímok mimo súhlasiacej strany. Konsenzuálny sexting tak bude novo povolený, rovnako ako konsenzuálny sex medzi deťmi, ktoré sa samy pri tom budú natáčať.

Delegácie, ktoré podporili výnimky pre niektoré formy detskej pornografie, argumentovali tým, že tieto výnimky nepoškodzujú deti, a zdôraznili, že dohovor je prelomový, pretože požaduje, aby všetky strany kriminalizovali len a iba „nekonsenzuálne zverejňovanie intímnych snímok„. Teda takých materiálov, ktoré niekto natočil bez súhlasu dieťaťa, tajne.

Proti legalizácii sa postavilo Rusko a krajiny 3. sveta

Sídlo OSN v New York City v USA

Medzinárodná snaha o propagáciu detskej pornografie nie je nová. Pred niekoľkými rokmi UNICEF vydal a neskôr pod tlakom odvolal správu [ 4 ], podľa ktorej môže byť pornografia pre deti prospešná. Po prijatí nového znenia zmluvy zostalo niekoľko delegácií nepresvedčených a znovu vyjadrilo svoje obavy z medzier v zmluve, vrátane Nikaraguy, Nigeru, Džibuti, Pakistanu, Papuy-Novej Guiney, Iraku, Guatemaly, Mali, Tanzánie, Venezuely, Thajska, Sýrie, Burkiny Paraguaja, Senegalu, Maroka, Sudánu, Ugandy, Kene a Zimbabwe a predovšetkým Ruska.

„Chcel by som sa znovu opýtať, koho práva chránime, práva zločincov alebo obetí?” povedal delegát z Ruska. Nová zmluva bola prijatá po troch rokoch rokovaní. Okrem problematiky sexuálneho zneužívania detí vyžaduje spoluprácu medzi orgánmi činnými v trestnom konaní pri vyšetrovaní a stíhaní trestných činov súvisiacich s dátami, finančných trestných činov a ďalších trestných činov spáchaných s využitím informačných technológií.

Obsahuje aj niekoľko dobrovoľných ustanovení týkajúcich sa poskytovania finančnej pomoci a budovania kapacít chudobným krajinám. Očakáva sa, že predloha zmluvy bude formálne prijatá Valným zhromaždením už 10. septembra a bude otvorená na podpis jednotlivým krajinám. Do platnosti nadobudne až potom, čo ju ratifikuje aspoň štyridsať signatárskych krajín, čo sa predpokladá ako samotná formalita.

Legalizácia pedofílie dohovorom OSN je doteraz najbrutálnejším útokom globalistov proti západnej populácii bielej rodiny v rámci rozborky kolektívneho Západu

Je to presne tak, ako uviedla Candace Owensová, že jednoducho krajiny západného sveta ovládajú pedofilní kabalisti. Nie je o tom vôbec žiadnych pochýb, že zločiny svetových sionistov na gójskych národoch definovaných bielym mužom, bielou ženou a ich bielym dieťaťom sú súčasťou plánu na tzv. konceptuálnu genocídu, kedy vymrú biele rasy, resp. jej zdegenerovanie a zneplodnenie, prebehne na všetkých 6 prioritách procesov riadenia, od tej najnižšej a najprimitívnejšej, teda od likvidácie bielych národov vo vojne v Európe, až po tú najvyššiu, svetonázorovo-vzdelávaciu prioritu, kedy nám naše deti vychová globálny sionisticko-kabalistický nepriateľ, skrze ním ovládnuté systémy deviatúry v škôlkach, školách, univerzitách, v médiách, v zákonoch a v medzinárodných dohovoroch.

Proces deštrukcie bielej rasy je možný pozorovať aj počas sprievodov Gay Pride, kedy na týchto akciách sa zúčastňujú prakticky len deti z bielych rodín zasiahnutých rakovinou deviatúry. Snímka z USA

Tradičná biela rodina bude postupne rozvrátená, globálny nepriateľ obráti syna proti jeho otcovi, dcéru proti jej matke a dovedie národy k rozvratu a zničeniu , a to tým, že národy vženie do jadrového ohňa vo vojne s Ruskom, alebo spŕznie a zneplodní naše deti v procesoch legalizovanej pedofílie, ktorá prehĺbi prvky deviatúry v celej západnej spoločnosti. Niet divu, že globálna hydra OSN urýchľuje deštrukciu západného sveta. OSN v podstate robí len to, čo pedofilní kabalisti na čele západných vlád po OSN požadujú.

Nič iné OSN nerobí. Je to iba zastrešovací orgán globalistov a ich kabalistických lóží. A plánom globalistov je likvidácia krajín Pax Americana, teda zhruba 50 krajín kolektívneho západu, a to na všetkých prioritách. Takže je to jasné, nezastaví sa, kým krajiny Západu nebudú rozvrátené a zdegenerované, západné rodiny rozvrátené a chrám Krista rozborený pod kopytami Bafometa a jeho Antikrista. Skrátka OSN zatrúbila k legalizácii pedofílie. Je to de facto posledný úder proti tradičnej bielej a kresťanskej rodine v západných krajinách.

Zdroj

Zdieľať článok

Norman Cousins, muž, ktorý rozosmial smrť

Norman Cousins, muž, ktorý rozosmial smrť

sep 9, 2024 | Zaujímavosti, Zdravie

Zakladateľ vedy o smiechu, gelotológii či terapii smiechom Norman Cousins ​​vošiel do dejín ako muž, ktorý dokázal rozosmiať smrť. Z vlastnej skúsenosti sa presvedčil, že psychika zohráva pri uzdravovaní rozhodujúcu úlohu. Trpel zriedkavým ochorením kĺbov. Keď to lekári vzdali, Cousins ​​sa zamkol v izbe a celé hodiny pozeral komédie. Výsledok bol ohromujúci. Po týždni bolesti pacienta zmizli, po mesiaci sa začal hýbať a po dvoch mesiacoch sa vrátil do práce. Keď sa smejeme, uvoľňujú sa takzvané neurotransmitery – sérotonín, endorfín a dopamín. Smiech je stimulantom života a vďaka nemu sa stimulujú všetky biochemické procesy nášho tela.

Stalo sa to pred viac ako päťdesiatimi rokmi. Plný sily a energie novinárovi a šéfredaktorovi Saturday Review Normanovi Cousinsovi náhle prišlo zle. Prudko mu stúpla teplota a po celom tele sa objavili bolesti.

Jeho zdravotný stav sa rýchlo zhoršoval a do týždňa sa mu sťažilo hýbať sa, otáčať krkom či dvíhať ruky. Musel ísť do nemocnice a čoskoro mu bola diagnostikovaná choroba. Ukázalo sa, že Norman má kolagenózu, autoimunitné ochorenie postihujúce celé telo, pri ktorom imunitný systém prejavuje agresiu voči vlastnému spojivovému tkanivu.

Zo dňa na deň bolo Cousinsovo telo čoraz nehybnejšie, s veľkými ťažkosťami pohyboval rukami a nohami a prevracal sa v posteli. Nastal okamih, keď nemohol otvoriť čeľuste, aby sa trochu najedol.

Zachvátil ho strach, melanchólia a odpor nad nespravodlivosťou osudu. Prestal sa rozprávať aj s blízkymi ľuďmi a celé dni trávil otočený k stene nemocničnej izby. Ošetrujúci lekár, doktor Hitzig, podporoval Normana, ako len mohol, priťahoval najlepších odborníkov na konzultácie, ale choroba postupovala. A potom sa Norman opýtal lekára na svoje šance na uzdravenie. Odpoveď ho šokovala: z päťsto pacientov s kolagenózou sa uzdraví len jeden.

Norman po tomto rozhovore noc nespal. Doteraz sa o mňa lekári starali, myslel si a robili všetko, čo bolo v ich silách, no nepomohlo to. Ak chcem zostať nažive, musím konať sám. A keďže lekári a lieky sú proti mojej chorobe bezmocní, musím nájsť iný spôsob liečenia.

Spomenul si na slová doktora Hitziga, že telo je mobilizované na boj s akoukoľvek chorobou, ak jeho endokrinný systém pracuje na plný výkon. A strach, skľúčenosť, dlhodobá depresia, podľa pozorovaní vedcov, naopak inhibujú činnosť endokrinného systému. V reakcii na tieto negatívne emócie nadobličky uvoľňujú stresové hormóny – adrenalín a norepinefrín, ktoré sa dostávajú do krvného obehu a šíria sa po tele. Keď je ich priveľa, pôsobia na organizmus deštruktívne.

Úvahy viedli Normana Cousinsa k jasnej myšlienke: ak sú negatívne emócie inhibíciou endokrinného systému „provokatérmi“ chorôb, potom sa pozitívne emócie aktiváciou jeho aktivity a môžu sa stať „stimulantmi“ zotavenia. Okrem toho má každý človek veľmi jednoduchý a dostupný prostriedok na liečenie – smiech.

„Veselé srdce je dobré ako liek, ale smutný duch vysušuje kosti,“ táto fráza z Biblie dala Cousinsovi ​​​​nádej. Ujal sa diel slávnych lekárov a vedcov a rýchlo objavil, čo hľadal. Ukazuje sa, že mnohí lekári a myslitelia kládli najvyšší dôraz na pozitívne emócie. Lekár R. Barton, ktorý žil v 17. storočí, opísal svoje pozorovania v knihe „Anatómia melanchólie“: „Smiech čistí krv, omladzuje telo, pomáha pri srdcových ochoreniach.“ Barton tvrdil, že smiech je liekom na všetky choroby. Immanuel Kant vo svojich spisoch zdôrazňoval, že smiech aktivuje všetky životne dôležité procesy v tele. Sigmund Freud označil humor za jedinečný prejav ľudskej psychiky a smiech za nemenej jedinečný prostriedok liečby.

Moderný americký vedec W. Frey experimentálne dokázal, že smiech má priaznivý vplyv na cievy a prácu srdca, na procesy krvotvorby a dýchania, ako aj na celkový svalový tonus tela. Bolo by veľmi užitočné zažiť tú príjemnú bolesť svalov, ktorá sa objavuje po záchvate nekontrolovateľného smiechu každý deň.

Vedci zistili, že pod vplyvom smiechu sa v mozgu uvoľňuje látka podobná morfiu. Stáva sa akousi vnútornou „narkózou“, pomáha telu uvoľniť sa a zároveň mobilizovať silu na boj s chorobou.

Po preštudovaní všetkej dostupnej literatúry o vplyve emócií na zdravie sa Cousins ​​​​rozhodol, že ak chce zostať nažive, nemá právo byť naďalej v úlohe osoby pasívne čakajúcej na svoju smrť. Jednoducho musí pomocou smiechu zmobilizovať všetky zásoby svojho ducha a tela. Nebolo to jednoduché. Keď ležíte nehybne, pripútaní na lôžko a od bolesti vás bolí každý kĺb, nie je to na smiech. Ale Cousins ​​​​už začal formulovať plán liečby.

Napriek protestom lekárov, ktorí ho považovali za „beznádejného pacienta“, Cousins ​​opustil nemocnicu a presťahoval sa do hotelovej izby, kde mu nič nepripomínalo jeho chorobu. Zostal s ním len doktor Hitzig, ktorý sa stal jeho blízkym priateľom. Schválil Cousinsovu myšlienku využiť smiech na aktiváciu všetkých biochemických reakcií v tele. Do hotelovej izby bol dodaný filmový projektor, ako aj najlepšie komediálne filmy a knihy.

Cousins sa cítili neuveriteľne šťastný, keď desať minút núteného smiechu malo anestetický účinok a umožnilo mu spať dve hodiny bez bolesti.

Po odznení tlmivého účinku smiechu sestra opäť zapla filmový projektor alebo čítala pacientovi humorné príbehy. Takto to pokračovalo niekoľko dní. Strašná bolesť prestala trápiť Cousinsa. Je dokázaný anestetický účinok smiechu. Ďalším krokom bolo zistiť, či smiech môže mať rovnaký priaznivý účinok na endokrinný systém, ktorý by mohol znížiť autoimunitný zápal.

Aby sa to zistilo, Dr. Hitzig urobil krvné testy od Cousinsa ​​​​bezprostredne pred a po účinku smiechu. A zakaždým výsledky testov potvrdili, že zápalový proces v tele klesá. Cousins sa cítil inšpirovaný, staré príslovie: „Smiech je najlepší liek“ fungovalo na fyziologickom základe.

Medzitým bol program „terapia smiechom“ v plnom prúde. Cousins sa smial najmenej šesť hodín denne. Oči mal opuchnuté od plaču, ale boli to slzy zotavenia. Znížili sa mu dávky protizápalových liekov a po čase úplne vysadil lieky vrátane liekov na spanie a spánok sa mu vrátil.

O mesiac neskôr bol Cousins ​​schopný prvýkrát bez bolesti hýbať prstami. Neveril vlastným očiam: zhrubnutia a uzliny na jeho tele sa začali zmenšovať. Po ďalšom mesiaci sa mohol v posteli aktívne hýbať a bol to úžasný pocit! Nastal moment, keď pacient vstal z postele. Pravda, dlhé mesiace nemohol zdvihnúť ruku natoľko, aby dostal knihu z hornej police. Kolená sa mu stále triasli a nohy sa mu poddávali, keď kráčal. Z choroby sa však už vyliečil natoľko, že sa mohol vrátiť do práce. Už len toto bol pre Cousinsa ​​skutočný zázrak!

Z mesiaca na mesiac sa zvyšovala pohyblivosť všetkých kĺbov. Bolesť zmizla, zostali len nepríjemné pocity v kolenách a jednom ramene. Jeho prsty sa po organových klávesách pohybovali čoraz istejšie – a opäť mohol predvádzať svoje obľúbené Bachove fúgy. Začal hrať tenis. Jazdil na koni bez strachu, že spadne. Voľne otočil krk vo všetkých smeroch – na rozdiel od predpovedí špecialistov o úplnej nehybnosti chrbtice.

O desať rokov neskôr sa Cousins ​​​​náhodne stretol s jedným z lekárov, ktorí ho odsúdili na nehybnosť, na pomalú smrť. Ten bol úplne ohromený, keď videl Cousinsa ​​​​živého a zdravého. Pri pozdrave Norman stisol doktorovi ruku takou silou, že ten sa od bolesti strhol. Sila toho stisku ruky hovorila hlasnejšie ako akékoľvek slová.

Cousins ​​​​mal svoju vlastnú teóriu, že každý človek obsahuje liečivú energiu, ktorú väčšina z nás jednoducho nevie použiť. Už v mladosti, keď bol prijatý do sanatória pre pacientov s tuberkulózou, si Cousins ​​​​všimol, že optimistickí pacienti majú tendenciu zotaviť sa a byť prepustení, zatiaľ čo pesimisti takúto tendenciu nemajú.

V roku 1983 Cousins ​​utrpel infarkt myokardu a kongestívne zlyhanie srdca. Zvyčajne táto kombinácia vedie k panike a smrti. Cousins odmietol panikáriť a zomrieť.

Až do svojich posledných rokov vyučoval na lekárskej fakulte Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA). Bol zrejme jediným učiteľom bez lekárskeho vzdelania. Učil mladých lekárov, aby u každého pacienta aktivovali liečivého bojového ducha.

V roku 1976 vydal Norman Cousins ​​​​autobiografickú knihu Anatomy of an Illness (z pohľadu pacienta), ktorá doslova explodovala. Autor na základe vlastných skúseností ukázal, že pozitívne emocionálne rozpoloženie dokáže vyliečiť aj ťažkú ​​chorobu.

Zdroj

Zdieľať článok

Zásadné odhalenie skrytého významu výroku Krista

Zásadné odhalenie skrytého významu výroku Krista

sep 8, 2024 | Správy

„Buďte ako deti! Veru hovorím vám, ak znovu nebudete ako deti, nevojdete do kráľovstva nebeského.“ Všetci poznáme tieto slová Spasiteľa, ale málokto chápe ich skrytý, najhlbší význam. Pretože ale jeho pochopenie otvára bránu kráľovstva nebeského a jeho neznalosť ju blokuje, je životne dôležité správne pochopiť tento význam.

„Buďte ako deti!“ Aké sú deti? Aké sú dve základné duchovné vlastnosti, ktoré majú deti, a ktoré máme my dospelí opätovne získať?

Prvú z nich nájdeme v očiach detí. Keď sa do nich pozrieme, jasne v nich uvidíme čistotu. Čistotu bez akejkoľvek ľsti. Skrze oči dieťaťa môžeme vnímať čistotu jeho duše. Čistotu jeho najvnútornejšej duchovnej podstaty, ktorá bez akýchkoľvek prekážok prúdi zvnútra navonok a prestupuje celú osobnosť.

Druhá duchovná vlastnosť je viditeľná vo všetkom, čo dieťa robí. Je to radosť! Je to prostá, jednoduchá radosť z bytia a zo života. Je to bezdôvodná a ustavične prítomná radosť, pre ktorú nie sú potrebné nijaké iné vonkajšie podnety, iba život a bytie samotné.

Máme teda čistotu a radosť, ako dva základné atribúty dieťaťa. A keď ich spojíme do jedného, dostaneme základný pojem, charakterizujúci deti a detstvo. Tým pojmom je čistá radosť! Byť ako deti znamená zotrvávať v čistej radosti, ktorá otvára bránu kráľovstva nebeského.

Prečo je tomu tak?

Pretože základný pohyb a základná práca ľudského ducha je obsiahnutá v čistom, radostnom naladení, ktoré vyžarujeme do stvorenia. A toto prosté, ľudské vyžarovanie radosti, je zároveň formou vďaky Stvoriteľovi. Z tohto dôvodu každý človek, ktorý chce urobiť prvý, nevyhnutný krok smerom ku kráľovstvu nebeskému, sa musí naladiť na ušľachtilé city čistej radosti, prúdiace z jeho vnútra von v čistom cite, bez potreby formovania do slov.

Vyžarovanie radosti z bytia, ako najčistejšej vďaky Stvoriteľovi, je základná a východisková podstata pre napĺňanie služby ducha. Je to úplný základ, z ktorého sa môže a má odvíjať všetko ostatné. Môže sa z neho odvíjať chuť čoraz dokonalejšie poznávať Vôľu Stvoriteľa a jeho stvorenie. A samozrejme, tiež chuť a odhodlanie napĺňať túto Vôľu v každodennom živote a vo všetkom sa ňou riadiť.

Vyžarovanie čistej radosti je druh vyžarovania, ktorý je od človeka očakávaný bytosťami prírody i duchovnými pomocníkmi od začiatku jeho života v hmotnom svete. Je to začiatok a východisko všetkého, pretože z tohto žiarenia môžu tkáči osudu formovať budúci radostný osud jednotlivcov i celej zeme podľa Vôle Stvoriteľa. Týmto spôsobom sa stávame spolutvorcami pozitívneho vývoja celého stvorenia.

Žiaľ, v tejto najzákladnejšie veci sme ako ľudia zlyhali a stále zlyhávame. Namiesto žiarenia radosti a vďačnosti z nás vyžaruje len chcenie osobného druhu, v podobe osobných prianí a myšlienok. Toto upriamenie sa iba na ľudsky osobné, malé a egoistické prinieslo všetky biedy, bolesť, násilie a vojny na zemi.

No a práve preto sa je treba vrátiť k základom – k základnej práci ľudského ducha. Lebo jedine takýmto spôsobom môžu tkáči osudu vytvárať zo správneho vyžarovania človeka krajší a lepší pozemský svet. Ale popri tom môžu zároveň pretvárať i osobnosť človeka samotného. A to takým spôsobom, že jeho duch a jeho cítenie sa dokáže čoraz slobodnejšie presadzovať navonok. Človek získava odvahu postaviť sa proti doterajším spôsobom myslenia. Zároveň začne vnímať nové, neznáme spôsoby pri riešení doterajších každodenných problémov a výrazne sa zvýši jeho tvorivosť.

Vzhľadom ku všetkým uvedeným skutočnostiam by sme si preto mali nájsť počas dňa trochu času na vnútorné stíšenie a na naladenie sa na vlnu čistej radosti. Toto naladenie by sme mali vnímať, ako svoj vlastný diel duchovnej činorodosti, spočívajúci v darovaní radostného žiarenia svojho ducha do Pánovho stvorenia.

Tento duchovný počin nám nezaberie veľa času. Ak sa naň budeme pravidelne nalaďovať, dokážme to čoraz rýchlejšie, až napokon toto žiarenie radosti bude v nás vyvstávať počas dňa samo od seba bez toho, že by sme sa o to snažili.

Každý okamih, venovaný vnútornému vyžarovaniu radosti a vďačnosti, je v skutočnosti prácou ducha, úplne rovnocennou vonkajším druhom práce. Nie je to vôbec nijaký premrhaný čas, ako sa nám to bude snažiť nahovoriť náš rozum. Rozum v tom totiž vidí vlastné ohrozenie a uvedomuje si, že tým končí jeho tisícročná nadvláda.

Zo strany bytostných tkáčov osudu i všetkých ostatných bytostných a duchovných služobníkov je očakávané takéto precitnutie ľudského ducha k jeho základnej službe. K službe, spočívajúcej k pripojeniu sa ku kolobehu dávania a brania vo stvorení na úrovni dávajúceho vyžarovania.

Len týmto spôsobom, skrze vyžarovanie čistej radosti, sa môžu v človeku rozvíjať a skrze neho pôsobiť jeho najväčšie duchovné sily. Len v tomto sa skrýva dostatok sily, potrebnej k zmene jednotlivcov i sveta k lepšiemu. Len toto dokáže spriechodniť cesty k slobodnému prejavovaniu sa nášho ducha zvnútra smerom navonok, v myšlienkach, v činoch, v slovách a v materiálnom tvorení a budovaní. Len v tomto sa skrýva krajšia, lepšia a radostnejšia budúcnosť nášho sveta, pretože len s takýmto vnútorným naladením sme ho schopní svojimi nevyhnutnými materiálnymi činmi správne pretvárať a formovať. Pretvárať a formovať do podoby ríše mieru a pokoja na zemi.

„Buďte ako deti! Veru hovorím vám, ak znovu nebudete ako deti, nevojdete do kráľovstva nebeského.“

Zdroj

Zdieľať článok