Spánok a následky jeho nedostatku

Spánok a následky jeho nedostatku

V roku 1942 spali ľudia v priemere takmer 8 hodín a dnes je to len 6,5 hodiny. Prečo spíme kratšie? Možno preto, že sa snažíme dosiahnuť svoje ciele, zarobiť veľa peňazí a urobiť kariéru. Spánok sme teda vymenili za peniaze a kariéru. Avšak spánok nebol „vymyslený“ náhodou a každý človek potrebuje dostatok spánku, aby jeho telo mohlo zregenerovať a načerpať nové sily. Preto nedostatok spánku má svoje následkyAko dlho by ste mali spať a čo sa môže stať ak nebudete spať dostatočne dlho?

Človek je z pohľadu spánku anomália

Vedeli ste, že človek je jediný druh, ktorý si dobrovoľne odopiera spánok? Žiadny iný organizmus si neodoprie spánok, aby mohol vykonávať nejaké činnosti.

Človek však áno. Vstávame skôr alebo ponocujeme, aby sme pracovali alebo sa bavili. Raz za čas to nie je problém, ale pokiaľ to robíme každý deň, alebo párkrát do týždňa, potom sa z toho stáva problém.

Mnoho úspešných ľudí spávalo alebo stále spáva krátko, len okolo 4-5 hodín. Viacerí z nich dokonca odporúčajú iným, aby spali krátko, ak chcú byť finančne „úspešní“. Spánok považujú za niečo zbytočné a stratu času.

Veď máme len 24 hodín denne a predsa nechcete „prespať“ tretinu života, či áno? To vám povie viacero úspešných ľudí, ktorí z pohľadu peňazí a kariéry skutočne uspeli.

Možno si poviete, že dĺžka spánku je individuálna a každý má inú potrebu po spánku. Niekto potrebuje spať dlhšie, iný kratšie.

Tiež ste možno už počuli, že nie je dôležitá dĺžka spánku, ale kvalita spánku. Lenže viete ako sa meria kvalita spánku?

REM a NON-REM spánok

Súhlasím, že potreba po spánku je individuálna, ale kvalita spánku závisí aj na jeho dĺžke. Prečo?

Pretože jeden spánkový cyklus trvá približne 90 minút a počas tohto cyklu sa dostaneme do viacerých fáz spánku. Od bdelosti, cez REM spánok (vtedy snívame), až po NON-REM spánok (má až 4 fázy), v ktorom dosahujeme tzv. hlboký spánok.

Počas každej noci potrebujeme aspoň 5 celých 90 minútových spánkových cyklov. To je spolu 450 minút = 7,5 hodiny spánku.

Z pohľadu genetiky je rozdiel v tom, že niekto má kratší a niekto dlhší spánkový cyklus. Preto niekomu môže stačiť len 7 hodín spánku, ale iný potrebuje 8 a viac hodín spánku. Ale každý potrebuje prejsť počas noci viacerými cyklami.

Existuje aj iný dôvod, prečo potrebujeme približne 8 hodín spánku a to počas celej noci.

Počas prvej polovice spánku sa telo dostáva viac do tzv. hlbokého spánku (NON-REM). Je to čas okolo polnoci a pár hodín po polnoci. Preto si niektorí ľudia myslia, že ak spia krátko, ale „kvalitne“ a majú veľa hlbokého spánku, potom sa môžu zobudiť niekde okolo 4:00 alebo 5:00 hod ráno a viac spánku nepotrebujú.

Lenže evolučne mladšia fáza spánku, tzv. REM spánok, nastáva viac v druhej polovici spánku, niekedy v ranných hodinách. Vidieť to môžete na obrázku nižšie, ktorý pochádza z mojich meraní z prsteňa OURA. Tento špeciálny prsteň používam od konca roka 2019 a meria 4 fázy spánku.

Takže ak budete vstávať príliš skoro, možno budete mať dostatok hlbokého spánku, ale bude vám chýbať REM spánok, ktorý je potrebný pre kreativitu, učenie, pamäť a podporuje myseľ.

Keďže bolo v posledných rokoch publikovaných viacero výskumov v oblasti spánku, tak dnes už vieme, že REM spánok je minimálne rovnako potrebný ako hlboký spánok.

Napr. v jednej štúdii myši deprivované len o REM spánok zahynuli skôr ako myši deprivované len o hlboký spánok.

NEVYMEŇTE svoje zdravie a spánok za PENIAZE A KARIÉRU!

Ronald Reagan a Margaret Thatcherová spávali približne 4-5 hodín denne a tvrdili, že viac nepotrebovali. To znamená, že patrili medzi ľudí, ktorí možno z pohľadu genetiky nepotrebovali dlho spať a aj s krátkym spánkom sa cítili výkonní a produktívni.

Keďže Reagan a Thatcherová už obaja zomreli, otázka znie: Aký bol ich zdravotný stav?

Reagan a Thatcherová posledných 10 – 12 rokov života trpeli Alzheimerovou chorobou.

Práve o prepojení medzi nedostatkom spánku a Alzheimerovou chorobou ako jeden z prvých vedcov začal verejne hovoriť Matthew Walker, autor bestselleru Why We Sleep (Prečo spíme) a vedec, ktorý sa spánkom zaoberá desiatky rokov.

Viaceré odkazy na štúdie nájdete v popise pod mojim videom a viac sa o nich dozviete aj v 3-dielnom podcaste Dr. Attiu s názvom The Drive, v ktorom detailne vyspovedal Matthew Walkera (1.časť2.časť3.časť).

Ako sa dozviete v mojom videu, nedostatok spánku je prepojený nielen s Alzheimerovou chorobou, ale aj ďalšími zdravotnými problémami. Nedostatok spánku zvyšuje riziko napr.:

  • Srdcovo-cievnych ochorení
  • Rakoviny
  • Obezity
  • Ochorení súvisiacich s oslabenou imunitou

Nehovoriac o tom, že nedostatok spánku zvyšuje nehodovosť a úmrtnosť na cestách. Už neraz sa stalo, že niekto s nedostatkom spánkom kvôli spomaleným reakciám alebo mikrospánku zabil na ceste nevinné osoby, prípadne aj seba. Asi nikto z nás by nechcel žiť s tým pocitom, že niekoho usmrtil svojim autom len preto, že sa pár dní poriadne nevyspal, aby stihol vykonať viac činností.

Aktuálne najbohatší človek sveta a zakladateľ Amazonu, Jeff Bezos, spí 8 hodín denne a Albert Einstein spával 10 hodín denne, aby bol kreatívny.

Aj keď možno krátkodobo „získate“ každý deň 1-2 hodiny naviac pre vašu prácu či iné aktivity, z dlhodobého hľadiska stratíte.

Zdroj

Zdieľať článok

Zvíťazíme ako bojovníci Boží

Zvíťazíme ako bojovníci Boží

Ak vybudujeme v sebe odvahu a duchovnú silu, ak budeme dostatočne odhodlaní k náprave a k životu podľa zákonov Božích, budeme schopní prijať všetko potrebné k tomu, aby Božia Vôľa mohla cez nás konať a pomohla nám zvíťaziť.

Bežný človek veľmi nevníma, že sa okolo neho niečo veľké odohráva. Tak ďaleko sme sa odklonili od pôvodnej úlohy človeka na zemi. Ľudstvo poväčšine úplne zabudlo na svoj duchovný pôvod. Strata tohto uvedomenia spôsobila postupné zmenšenie duchovných schopností, čo videlo až k úplnému odizolovaniu pôsobenia ducha v každodennom pôsobení človeka. Momentálne u ľudí prevažujú materialistické snaženia, či pokrivené zmäkčilé dogmy prebraté z tisícročiami pokrútenej tej, či onej viery. Ak človek neprecitne, napriek tomu, že v sebe prechováva veľké množstvo svetla, je rovnako „neužitočný“ ako tí, čo úplne duchovne zaspali, alebo sa nechali strhnúť temnom.

Vzhľadom na to, že v dnešnej dobe existujú vediaci a aj osobitne povolaní ľudia k veľkým úlohám v tomto duchovnom boji, je potrebné neustále udržiavať toto vedomie ľudského pôvodu a povedomie o tom, čo je potrebné vykonať, aby bol prebiehajúci duchovný boj všetkým čo najviac uľahčený. Najväčšie bremeno nesú tí povolaní, ktorí precitli k svojej úlohe a duchovný zrak sa im otvoril natoľko, že spoznali svoje poslanie a dozreli k poznaniu. Za nimi potom vediaci, ktorí sa dostali k Slovu a postupne sa snažia a vradzujú sa do pôsobenia zákonov Božích.

Tu teda treba podotknúť, že spoznávanie a učenie sa je iba prvým stupňom cesty. Najdôležitejším je pochopenie cez prežitie. Žiadne z duchovných zákonitostí nie je možné pochopiť čisto rozumom, pretože duchovné dianie sa rozumom obsiahnuť nedá. Preto treba pilne pracovať na prebudení duchovného citu, ktorý umožňuje tieto zákony pochopiť a prijať ich za svoje.

Keď raz človek na svojej vlastnej skúsenosti prijme zákony a vie podľa nich žiť, je pre neho najdôležitejšia úloha podľa nich ďalej pôsobiť. Je to niečo akoby ste každé ráno vstali a vedeli presne čo treba robiť, pretože už ste sa naučili umyť si ráno zuby a obliecť sa. V tomto prípade je to napríklad tak, že viete presne, kde je pravda ak sa potýkate so situáciou, kde sa ostatným ľuďom názory rozchádzajú, viete intuitívne informácie, o ktorých nemáte vedomé poznanie, alebo z akéhokoľvek človeka vycítite na prvý pohľad, čo je zač. To je len malá časť toho, ako dokáže duch pôsobiť, keď je dostatočne prebudený. Napojenie na duchovné vedenie je silný vnútorný pocit, ktorý vás smeruje za každých okolností konať v Pravde a vo Vôli Božej, pretože inak by to porušilo zákony, v ktorých súlade žijete. U každého sa to môže prejaviť inak, ale každý túto šancu a vedenie má na dosah ruky. Každý z nás má v sebe dané schopnosti a vlastnosti, každému osobito pridelené, aby sme mali všetko, čo v tomto živote budeme potrebovať na odčinenie predošlej karmy a slúžiace nám k naplneniu nášho pozemského poslania. Jeden môže vidieť, iný môže počuť a ďalší znova niečo vycíti. Preto nie je možné sa akýmkoľvek spôsobom vyhovárať na nejaké nevýhody voči ostatným.

Málokto je však natoľko duchovne prebudený a vyzretý, aby dokázal kráčať každý deň po presne vytýčenej ceste Svetla. Je to celkom jednoduché, ak má človek naozaj pevné chcenie, ale vďaka tomu, v akom sklesnutom stave sa ľudstvo teraz nachádza, toto chcenie je testované temnom, ktoré sa tiež snaží človeka strhnúť do svojej moci. Práca na sebe je každodenným chlebom človeka duchovne prebudeného, ktorý chce bohumilo viesť svoj život. Je to najväčším prejavom vďaky za všetky dary, ktoré denne prijíma. Každý pohyb i myšlienka preto mali by byť prežiarené láskou, duchaplnosťou a jasne dávať najavo, v koho mene človek kráča životom. Nech je náš celý životom odrazom našej pevnej viery a poznania duchovných zákonitostí, aby sme mohli hrdo predstúpiť pred trón Boží, keď ten čas príde.

Práve táto doba bude od nás čoraz viac vyžadovať a overí, či sme dosť pevní na využívanie  svetlej sily, alebo nás jej požiadavky zomelú. Je iba na nás, kam sa vyberieme, no každý z nás má za úlohu zastávať miesto piliera svetla, čo najviac brániť Pravdu a to aj napriek ťažkostiam, ktoré nás postretnú. Bez námahy sa ani koláč sám neupečie, preto nečakajme, že nám odmena padne len tak do náručia. Každý kto je v tomto čase medzi nami, musí prejsť svojou cestou, odčiniť mnoho napáchaného zla a nespravodlivosti, ktorého sa počas svojich životov na Zemi dopustil. Potrebuje sa očistiť, aby mohol vidieť tie stupienky, ktoré jeho duch musí použiť k vzostupu, aby vošiel do ríše ducha, do raja. Pohodlným sedením a tichým vyhýbaním sa nič človek nedosiahne, práve naopak. Všetci, ktorí majú v sebe Pravdu, musia byť jej hlásateľmi a dbať na to, aby sa šírila ďalej. Nepracujte na úkor svojich síl, ale pracujte zo všetkým, čo v sebe máte. Pravda požaduje byť videná a počutá a už niet času na to, aby sme zaháľali.

Praktizujme modlitbu, ktorá sa stala činom; živá svieža, radostná a čistá. Človek, ktorý pozná stvorenie v jeho zákonitej činnosti, stojí správne v Božej vôli, jeho cesta i život musia bohumilé!

To je to opakované „udržiavajte krb svojich myšlienok čistý“ pretože v čistej mysli sa vyvíjajú iba čisté Bohom chcené myšlienky, ktoré inšpirujú postoje a činy, ktoré vytvárajú realitu okolo nás. Preto dbajte na toto základné pravidlo a nezahlcujte sa myslením z rozumu, načúvajte myšlienkam, ktoré k vám prúdia z výšin a budete vyzbrojení konať správne za každých okolností! V tomto snažení v tej najčistejšej láske a nezištnosti niečo také ako závisť, nenávisť, klamstvo prestanú existovať.

Je to nesmierne náročné, keďže číhajú na nás nástrahy temnoty, ale aj tí najlepší bojovníci môžu spadnúť, ak sa oprášia a vrátia sa naspäť k svojmu boju. Je nám poskytnutá šanca, aby sme v čo najkratšom možnom čase, dokázali aktivovať svoju duchovnú iskru a spoluzachvievať sa vo svojom snažení a konaní so zvýšeným duchovným vyžarovaním. Ak toto dokážeme, budeme spätne posilnení do ďalšieho pôsobenia. Miera nášho pokroku, duchovnej vyspelosti, miera čistoty našich postojov a konania nám bude meradlom úspechu. Keď totiž my zlyháme, dovolíme zlu, aby sa šírilo. A len keď bude zlo dôkladne vyhubené, bude otvorená cesta k všeobecnému vzostupu, skôr nie.

Rozrastené korene zla

Rozrastené korene zla

V posledných dňoch sa opäť prejavujú silné a pevne vybudované väzby temna medzi ľuďmi. Ak sa niečomu treba venovať, tak sú to práve oslabení a ochabnutí bojovníci za Pravdu.

Pošmyknutia a pády sú poznateľné každým dňom viac a viac. Únava panuje u všetkých a vo všetkých a pod tlakom veľa síl ubúda a tí slabí skrátka padnú. Ako sa vysporiadať s týmto tlakom? Musíme sa ešte pevnejšie vradiť sa do zákonov božích a ich pôsobenia. Vykonávať všetko tak, aby to bolo bohumilé.

Sme takpovediac skúšaní každý deň, pretože už nie je čas ani priestor na vlažné plávanie životom. Ak konáte správne, všetka snaha sa vám násobne vráti. Nezaháľajte, každý deň je nový začiatok, pokračujte aj ak spadnete, vždy je v poriadku sa oprášiť a vrátiť sa späť na cestu. Treba úprimne chcieť a každé pošmyknutie uznať a oľutovať. Ospravedlňovanie sa pred samým sebou je iba klam, tupá suchá spokojnosť a znamená pomalú duchovnú smrť. Čas je náročný, najväčšie prúdy budú strhávať nevedomých a nechcejúcich. Kto však takých môže súdiť, je iba Boh. My máme pokračovať v boji za Pravdu, napriek všetkým prekážkam. Poukazovať na omyly a pády, v láskavosti božím služobníkom vlastnej. Prísne, ale s dobrým úmyslom pomoci blížnemu, ktorý kolíše v službe.

Obracajte sa dovnútra seba, kde sídli pravá čistota. Vnútri je spojenie k Pravde, stíšte sa. V hluku každodenných činností a rutiny je najpotrebnejšie si nájsť svoj čas na spojenie so svojím duchom, s Vôľou božou, aby som vedel: Ako mám konať, ako kráčať vpred? Správne otázky dostanú vždy správnu odpoveď. Vráťte sa k duchovným príčinám. Pochopenie tých vám dodá jasnejší náhľad do diania v hmote. Podľa toho potom bude pre vás jednoduchšie konať. Naučíte sa ako komu „naložiť“, ako sa vysporiadať s každou situáciou, ktorá vás postretne.

V ťažkej dobe, je najjednoduchšie sa poddať, veď čo ak? Strach a rozum, obavy – ovládajú nás bez skutočného základu v realite. Musíme sa naučiť vnímať Pravdu, cítiť ju v mori podnetov, ktoré sa ju snažia umlčať a zahaliť. Pravda musí byť základom nášho života, nášho konania i našich slov.

Dám sa od nej zviesť a zviesť z mojej cesty? Stojí to za to, či je to privysoká cena? Čo je pre mňa hodnotnejšie? Láska božia, alebo láska ľudí? Odkiaľ pochádza môj postoj, s ktorým následne konám, v ktorom žijem a ktorý formuje moje myšlienky a slová? Nechávam sa viesť čistou Láskou a Vôľou? Či iba bez rozmyslu blúdim? Možno som dokonca podľahol vplyvu, ktorý pochádza výhradne z rozumu.

Pozorovacie schopnosti a poznanie samého seba sú teraz najväčším prínosom. Ak včas zachytím nepatrné zmeny vo svojom prejave, mám čas sa ešte vrátiť späť a predísť budúcim činom, ktoré by pochádzali už zo zmeneného postoja. V prípade, že sa môj postoj kolíše a mení, mám stále možnosť sa pevne zakotviť, ale opäť musia na rad prísť moje rozlišovacie schopnosti. Ak mám dojem, že som neomylný a všetko, čo robím, robím už iba správne, som len krôčik od toho najtvrdšieho pádu.

Načúvanie hlasu vnútri nás si vyžaduje odvahu a istotu. Istotu v to, že Boh a jeho Sila, ktorá cez nás prúdi nás bude viesť. Odvážme sa teda veriť a buďme si istí, že ak sa viesť necháme, za každých okolností budeme konať správne a budeme môcť s hrdosťou kráčať vpred. Budeme tak predĺženou rukou svetlých síl a Zem sa stane naším pôsobením odrazom raja.

Zdieľať článok

Správcovia cností žalujú ľudstvo!

Správcovia cností žalujú ľudstvo!

Žijeme v oveľa zázračnejšom stvorení, než si myslíme. Žijeme vo stvorení až rozprávkovo zázračnom. Naši predkovia mali vedomosť o jeho prapôvodnej zázračnosti. Ako posolstvo pre ďalšie generácie ju vkladali do mytológií, bájí, povestí a rozprávok. Postupným rozvojom rozumovej racionality sa však toto zázračné poznanie strácalo a stratilo sa až do takej miery, že my v súčasnosti považujeme všetky postavy dávnych mytológií, bájí a rozprávok za výmysel.

Začína však nová doba, v ktorej pod tlakom Božieho Svetla začína kolísať a rúcať sa pýcha rozumu, ktorá ľuďom zastiera výhľad na prapôvodnú krásu a až rozprávkovú zázračnosť stvorenia. Za rachotu rúcajúcich sa múrov všetkého, čo dosiahla a vybudovala ľudská rozumová pýcha, začína byť čoraz jasnejšia skutočná pravda bytia, ktorá vždy bola a vždy zostane iba pravdou srdca, ducha, citu, svedomia a intuície. Aktivujme preto aj teraz svoj cit a svoju intuíciu, a zoznámme sa s existenciou správcov cností, ktorí žalujú ľudstvo.

V našom stvorení jestvuje vedomý osobný život aj tam, kde by sme ho nečakali. Tak je to aj v prípade cností, ktoré ľudia vo všeobecnosti považujú len za určité pojmy a určité kvality ľudskej osobnosti.

Cnosti však žijú! Sú zosobnené! Znamená to, že každá cnosť je reálnou živou bytosťou. Bytosťou, stelesňujúcou a zosobňujúcou konkrétnu cnosť. Naši predkovia mali túto znalosť a aby sme to my dnes pochopili, uveďme si ukážkový príklad z dávnej minulosti.

V starovekom Grécku bola Pallas Aténa bohyňou múdrosti. Alebo inak vyjadrené, bola správkyňou cnosti múdrosti. Bola živým zosobnením cnosti múdrosti, ktorú boli starovekí Gréci schopní vnímať.

A túto živú cnosť, toto živé zosobnenie konkrétnej cnosti v podobe reálnej bytosti, nazvali bohyňou. Bohyňou Pallas Aténou. Bohyňou ju nazvali preto, lebo pre nich v tej dobe predstavovala to najvyššie a najvznešenejšie, čo boli schopní vnímať. V skutočnosti však nejde o žiadnych „bohov“ a „bohyne“, ale o bytosti, ktoré sú živým zosobnením konkrétnych cností. A pretože cnosti sú niečo, čo je krásne, vznešené a ušľachtilé, je samozrejmé, že bytosti, zosobňujúce cnosti sú mimoriadne krásne a vznešené. A práve pre ich nadpozemskú krásu boli starovekými Grékmi nazvané „bohmi.“

Vieme, že v dávnom Grécku existovalo mnoho filozofických škôl, ktoré sa zaoberali základnými otázkami bytia a hľadaním múdrosti. A práve skrze vážne vnútorné hľadanie pravej múdrosti došlo k reálnemu spojeniu s cnosťou múdrosti. Práve preto, že múdrosť gréckej filozofie bola inšpirovaná priamo správkyňou cnosti múdrosti, dosiahla grécka filozofia tých výšok, akých dosiahla.

A teraz, keď sme sa oboznámili s tým, ako to funguje, sa vráťme opäť do súčasnosti, pretože tieto veci nikdy neprestali fungovať a fungujú aj dnes. A funguje to tak, že každý človek, ktorý intenzívne túži po niečom svetlom a ušľachtilom, po nejakej cnosti, každý takýto človek okamžite nachádza vnútorné spojenie so správkyňou, alebo správcom danej cnosti. Svojou túžbou dospeje k vzájomnému spojeniu a po vlákne tohto spojenia začne k nemu okamžite prichádzať svetlá sila, ktorá ho posilňuje v jeho prebudenej intenzívnej túžbe po niečom svetlom, čistom a ušľachtilom. Človek tak dostáva silu a pomoc k tomu, aby sa v ňom jeho čistá túžba čoraz viacej rozvíjala, čoraz viacej silnela, až napokon, aby sa v človeku, v jeho duši a v jeho osobnosti rozhorela ako jasné svetlo. Tak sa človek stáva cnostným a dosahuje cností.

Ľudia musia vedieť, že ak usilujú o veci čisté a svetlé, okamžite sa s nimi spájajú správcovia daných cností a všemožne im pomáhajú, posilňujú ich a inšpirujú ich k tomu, aby nakoniec týchto cnosti dosiahli.

Treba však zdôrazniť, že spojenie so správcami cností nemožno dosiahnuť nejakou letmou myšlienkou. Musí to byť hlboká vnútorná túžba, ktorá nie je len niečím ojedinelým, ale je trvalá a opravdivá

Do akej miery trvalé a do akej miery opravdivé by to malo byť, môžu ľudia ľahko poznať podľa svojich materiálnych túžob a prianí. Podľa toho, ako napríklad túžia po novom chytrom telefóne, po atraktívnej dovolenke, po peknom aute a po mnohých iných materiálnych veciach. Túžia po nich vážne, dlhodobo a trvalo, až z nich napokon niektoré aj reálne získajú.

A teraz pozor! Keby sme prejavili rovnakú intenzitu, rovnakú vážnosť, rovnakú trvalosť a rovnakú snahu o dosiahnutie nejakej cnosti, presne tak, ako to robíme pri veciach materiálnych, dosiahli by sme ju a stali by sme sa cnostnými. Správcovia cností iba na to čakajú! Čakajú na opravdivú, vážnu a trvalú snahu ľudí po dosiahnutí cností, aby im na základe nej mohli začať intenzívne a všemožne pomáhať k tomu, aby zvolenú cnosť nakoniec nadobudli.

Žiaľ, ľudia si vybrali cestu dosahovania materiálnych hodnôt a nie cestu dosahovania hodnôt večných. Nie cestu rozvíjania a nadobúdania cností, ktoré sa stanú trvalým duchovným pokladom duše a duša si ich zoberie so sebou i na druhý svet. Ľudia sa pachtia po materiálnych hodnotách, z ktorých si však ani jednu jedinú nezoberú so sebou na druhý svet. Preto tam vlastnou vinou odchádzajú chudobní, ako poslední žobráci. Lebo skutočné a pravé bohatstvo spočíva len v cnostiach, ktoré sme nadobudli. Ale pretože ich nechceme, nenadobúdame a neusilujeme sa o ne, zostávame duchovne nesmierne chudobní. A všetci správcovia a správkyne cností sa stávajú živou obžalobou ľudstva, ktoré nevyužíva ich potenciál, ich pomoc a ich silu, schopnú katapultovať osobnosť človeka do duchovných výšin. Blíži sa však doba, kedy sa budeme musieť vnútorne otvoriť všetkým požehnaniam, prichádzajúcom z Výšin, pretože v budúcnosti budú môcť na zemi i vo stvorení žiť a prežiť iba ľudia cnostní.

Cnosti je možné rozdeliť na ženské, mužské a univerzálne.

Medzi ženské cnosti patrí napríklad cudnosť, pôvab, plodnosť, materstvo a podobne. Medzi mužské cnosti patrí sila, neohrozenosť, obratnosť, pravé vodcovstvo a iné.

Medzi univerzálne cnosti patrí spravodlivosť, čestnosť, čistota, činorodosť, dobroprajnosť, mierumilovnosť, striedmosť, srdečnosť, pokora, láska k blížnym, láska k Bohu, múdrosť, starostlivosť, usilovnosť, nádej, priateľstvo, pravdivosť a iné.

Treba však zdôrazniť, že absolútne nijaká silná myšlienka a nijaké silné chcenie k dobrému, smerujúce k činu, nezostáva vo stvorení bez odozvy, opory, podpory a pomoci. Nijaký človek v tomto smere nezostáva nikdy osamotený. Ba dokonca je možné povedať, že za každým človekom v jeho dobrom chcení stoja všetky sily vesmíru a všemožne ho v ňom podporujú.

A celkom na záver ešte objasnenie toho, aká je súvislosť medzi správcami cností a jediným Bohom. Stvoriteľ je zdrojom a prameňom všetkých cností. V ňom sú obsiahnuté a z neho vychádzajú. Vychádzajú z neho jeho vyžarovaním.

A toto vyžarovanie, klesajúce nadol, sa postupne v jednotlivých úrovniach stvorenia ochladzuje a rozvetvuje. Vznikajú z neho vysoké bytosti, zahŕňajúce v sebe vysoké cnosti. Úplne prvou takouto bytosťou je napríklad Kráľovná Nebies, ktorá je zosobnením ženstva a zosobnením všetkých ženských cností. Vyžarovanie Kráľovnej Nebies prúdi nadol, kde sa postupne vetví na jednotlivé časti, zosobnené konkrétnymi živými bytosťami. A takýmto spôsobom to prúdi až celkom nadol, k správkyniam a správcom cností, nachádzajúcom sa v blízkosti pozemských ľud.

Obrazne si to môžeme predstaviť ako strom, obrátený smerom nadol. Kmeň je Stvoriteľ, obsahujúci v sebe úplne všetko. Hlavné a najhrubšie konáre sú najvyššie bytosti, ktoré zosobňujú súhrn najzákladnejších cností. A z týchto hrubých konárov vyrastajú tenšie konáre, z nich ešte tenšie a z nich úplne najtenšie. V každej úrovni obrovského stvorenia sa základné cnosti čoraz viacej rozvetvujú, až do úplne najmenších konárikov jednotlivých správcov a správkyň cností, stojacich v blízkosti ľudí. Prostredníctvom nich môže nájsť každý človek na zemi i každá ľudská duša v blízkosti zeme oporu a pomoc pre všetko čisté a svetlé, čo chce dosiahnuť, a o čo sa usiluje. Iba to musí byť naozaj svetlé a naozaj čisté, pretože nič nečisté a nízke nemôže nájsť nijaké spojenie so strážcami cností, a teda ani nijakú podporu.

Všetky tieto skutočnosti sú obrovskou obžalobou pozemských ľudí, pretože keby chceli, keby len trochu viac chceli, mohli byť už dávno svetlí, čistí a cnostní. A práve preto, že takí nie sú a stále nechcú byť, prichádza veľká očista zeme a nehodného pozemského ľudstva.

Zdroj

Zdieľať článok

Svetlo v nás musí zvíťaziť

Svetlo v nás musí zvíťaziť

Chýba prepojenie – zakalené vnímanie

Oči nevidia a uši nepočujú

V slepote ľudia páchajú veľké omyly, aj keď sa pôsobenie v hmote (tým aj odhalenia pravdy) polapiteľne zosilňuje.

Človek sa musí namáhať, aby pripustil v sebe pochopenie okolitých dejov. Treba stále opakovať jednoduché pravdy, oprašovať vedomosti, stavať základy. Iba tak sa dá budovať ďalej, iba tak sa dá postaviť pevná stavba viery.

V praxi je potrebné dbať na pochopené a prežité/precítené poznanie. Mnohokrát sa aj svetlí ľudia nechávajú strhávať okolitými prúdmi, ktoré zatemňujú duchovné zmysly.

Pôsobením cez pozemské zmysly, cez rozum a slabiny sa svetlé kanály narúšajú a blokujú. Je na každom jednotlivo, aby tieto svoje kanály najskôr spoznal a objavil a následne zachovával čisté.

Spása spočíva v živom pôsobení v hmote, to však závisí od otvorenosti a čistoty „prijímacích kanálov“.

V súčasnom dianí sa vo vzduchu pohybuje obrovské množstvo „smogu“. Budujte si štít, aby vás nepohltil a nestiahol na vašej ceste do priepasti. Nástrah je mnoho, cibrite sa v ich odhaľovaní. Každá nástraha vám poskytne skúsenosť, naberaním ktorých sa obrúsite na svietiaci diamant. Diamant k diamantu a svet sa rozžiari, keď svetlo oprie svoje lúče.

Temno opantáva všetko a všetkých, ktorí sa snažia stúpať nahor, alebo majú v sebe potenciál prebudiť sa. Pozor na to! Zákerne a plíživo sa omotáva temno okolo všetkého, čo má v sebe čo i len kúsok svetla. Robí to nepozorovane a systematicky. Stavia na našich slabostiach a útočí z viacerých smerov. Kúsok nás oslabí z jednej strany, kúsok z druhej, a dorazí nás z tretej a ani si to možno ani nevšimneme. A v tom je útok najzákernejší. Že vlastne nevieme, že sme pod útokom! Temno nás odkláňa od toho, čo je podstatné. Predkladá nám pozemské starosti, ale i radosti a pôžitky, ktoré nás odstrihávajú od toho správneho naladenia sa na svetlé nitky. Snaží sa nás dostať do stavu, kedy v nás vymizne plameň, zápal pre duchovné veci a tým nás dostať do stavu akejsi letargie a tackania sa životom.

Nech si úprimne zodpovie sám pred sebou každý čítajúci, či sa tiež nenechal stiahnuť do šedého bahna hmotného bytia a zabudol pritom rozkvitať zvnútra. Sám to pociťujem na sebe, ako sa to snaží zo všetkých možných smerov zakaliť zdravé cítenie a naviesť na zlé chodníčky a žiaľ sa mu to veľakrát aj darí. Nenechajme si vziať svetlo! Neklesajme na duchu. Boh sa nás nevzdáva tak ani my sa nevzdávajme jeho. Svieťme, žiarme, stúpajme nahor, nepozerajme dole a hlavne buďme ostražití. Odhaľme to, čo nás sťahuje nadol, ale nedávajme tomu prílišnú pozornosť, pretože tým tomu dávame moc. Keď totiž budem pichať do hovna a čudovať sa, prečo smrdí, tým smrdieť neprestane!

Duchovný život, resp. správne preduchovnený život v hmote si vyžaduje neustálu vnútornú námahu, neustále zapojenie citu a tým udržiavanie plameňa, ktorý v nás horí. Preto je načase dať sa do pohybu, a potom nič temné a nič rušivé nebude mať kontrolu nad našim životom, pretože nám nič nebude stíhať! Keď len bezvládne kráčame životom bez cieľa, tak si nás temno nájde kdekoľvek, ale tým že sa oživíme a zrýchlime tempo sa staneme pre neho neviditeľnými. Preto nájdime v sebe zápal, ktorý porazí všetko temno nás obklopujúce, navedie nás na správnu cestu nahor a podnieti aj ostatných, ktorí aj keď možno netušene, túto žiaru, tento zápal vycítia a zatúžia sami tento poklad vlastniť, budú sa nám chcieť podobať.

Preto hor sa so všetkou vervou do života, pretože sú pred nami veľké deje, ktorých pretavenie v hmote a naše zúčastnenie sa na nich si vyžaduje práve vnútorný zápal. Smelo vpred je bohumilé!


Zdieľať článok