V posledných dňoch sa opäť prejavujú silné a pevne vybudované väzby temna medzi ľuďmi. Ak sa niečomu treba venovať, tak sú to práve oslabení a ochabnutí bojovníci za Pravdu.

Pošmyknutia a pády sú poznateľné každým dňom viac a viac. Únava panuje u všetkých a vo všetkých a pod tlakom veľa síl ubúda a tí slabí skrátka padnú. Ako sa vysporiadať s týmto tlakom? Musíme sa ešte pevnejšie vradiť sa do zákonov božích a ich pôsobenia. Vykonávať všetko tak, aby to bolo bohumilé.

Sme takpovediac skúšaní každý deň, pretože už nie je čas ani priestor na vlažné plávanie životom. Ak konáte správne, všetka snaha sa vám násobne vráti. Nezaháľajte, každý deň je nový začiatok, pokračujte aj ak spadnete, vždy je v poriadku sa oprášiť a vrátiť sa späť na cestu. Treba úprimne chcieť a každé pošmyknutie uznať a oľutovať. Ospravedlňovanie sa pred samým sebou je iba klam, tupá suchá spokojnosť a znamená pomalú duchovnú smrť. Čas je náročný, najväčšie prúdy budú strhávať nevedomých a nechcejúcich. Kto však takých môže súdiť, je iba Boh. My máme pokračovať v boji za Pravdu, napriek všetkým prekážkam. Poukazovať na omyly a pády, v láskavosti božím služobníkom vlastnej. Prísne, ale s dobrým úmyslom pomoci blížnemu, ktorý kolíše v službe.

Obracajte sa dovnútra seba, kde sídli pravá čistota. Vnútri je spojenie k Pravde, stíšte sa. V hluku každodenných činností a rutiny je najpotrebnejšie si nájsť svoj čas na spojenie so svojím duchom, s Vôľou božou, aby som vedel: Ako mám konať, ako kráčať vpred? Správne otázky dostanú vždy správnu odpoveď. Vráťte sa k duchovným príčinám. Pochopenie tých vám dodá jasnejší náhľad do diania v hmote. Podľa toho potom bude pre vás jednoduchšie konať. Naučíte sa ako komu „naložiť“, ako sa vysporiadať s každou situáciou, ktorá vás postretne.

V ťažkej dobe, je najjednoduchšie sa poddať, veď čo ak? Strach a rozum, obavy – ovládajú nás bez skutočného základu v realite. Musíme sa naučiť vnímať Pravdu, cítiť ju v mori podnetov, ktoré sa ju snažia umlčať a zahaliť. Pravda musí byť základom nášho života, nášho konania i našich slov.

Dám sa od nej zviesť a zviesť z mojej cesty? Stojí to za to, či je to privysoká cena? Čo je pre mňa hodnotnejšie? Láska božia, alebo láska ľudí? Odkiaľ pochádza môj postoj, s ktorým následne konám, v ktorom žijem a ktorý formuje moje myšlienky a slová? Nechávam sa viesť čistou Láskou a Vôľou? Či iba bez rozmyslu blúdim? Možno som dokonca podľahol vplyvu, ktorý pochádza výhradne z rozumu.

Pozorovacie schopnosti a poznanie samého seba sú teraz najväčším prínosom. Ak včas zachytím nepatrné zmeny vo svojom prejave, mám čas sa ešte vrátiť späť a predísť budúcim činom, ktoré by pochádzali už zo zmeneného postoja. V prípade, že sa môj postoj kolíše a mení, mám stále možnosť sa pevne zakotviť, ale opäť musia na rad prísť moje rozlišovacie schopnosti. Ak mám dojem, že som neomylný a všetko, čo robím, robím už iba správne, som len krôčik od toho najtvrdšieho pádu.

Načúvanie hlasu vnútri nás si vyžaduje odvahu a istotu. Istotu v to, že Boh a jeho Sila, ktorá cez nás prúdi nás bude viesť. Odvážme sa teda veriť a buďme si istí, že ak sa viesť necháme, za každých okolností budeme konať správne a budeme môcť s hrdosťou kráčať vpred. Budeme tak predĺženou rukou svetlých síl a Zem sa stane naším pôsobením odrazom raja.

Zdieľať článok