Odhalenia z Oblasti 51 a ďalších miest – Spoveď bývalého vojaka špeciálnych jednotiek 2.časť

Odhalenia z Oblasti 51 a ďalších miest – Spoveď bývalého vojaka špeciálnych jednotiek 2.časť

V Oblasti 51 je veľa F-15, sú to experimentálne lietadlá. Testujú lietadlá riadené myšlienkami. Piloti, ktorí ich testujú, dostávajú sérum na zvýšenie mozgovej aktivity. Ak sa to robí často, mozog sa mení na kašu, mnohí piloti zomierajú. Mozog sa rozpadne. Nechcú prísť o pilotov, tak to skúsili so mnou, pretože dokážem generovať gama žiarenie. Naučili ma lietať na F-15. Aby sa prispôsobili vybaveniu, odstránili sedadlo druhého pilota, nosil som prilbu.

Urobil som veľa skúšobných letov. Najprv som na lietanie používal ruky, potom už len myseľ. Myšlienkové ovládanie je oveľa rýchlejšie ako manuálne, je to obrovská výhoda pri manévrovaní v boji. Keď riadite manuálne, manéver trvá pol sekundy a séria rôznych manévrov trvá sériu pol sekúnd. Pri boji teda manévrovaním strácate veľa času. Ak však pri riadení myšlienkami zvládnete všetky manévre za pol sekundy, zrazu máte neuveriteľne výkonný stroj. Rýchlejší než čokoľvek, čo si dokážete predstaviť. Takže toto sú výsledky výskumu. Dostal som sa pod 0,2 sekundy.

Z nejakého dôvodu program ukončili. Možno im došli piloti.

Elena: Boli ste na palube mimozemskej lode.

Stevie: Áno. Pozvali nás tam. Bol to generálov nápad, chcel, aby ma šediváci zobrali na výlet. Takže ja, on a naša ochranka, mohlo nás byť osem alebo deväť. V lodi nás vyzdvihol energetický lúč, bol to zvláštny pocit. Sedeli sme v lodi a pozorovali sme šedých pri práci. Šesť alebo sedem nízkych obsluhovalo palubnú dosku a jeden vysoký bol kapitán. Keď sa loď dala do pohybu, zachvela sa.

Vysoký sivák sa ku mne otočil a povedal, aby som to zastavil. Povedal som, čože? Nebál som sa ho. Generál sa zasmial a povedal, čo to robí? Ovplyvňuje ovládanie svojou mysľou? Sústredil som sa na prístrojovú dosku a tá je citlivá. Moja myseľ bola silnejšia ako ich.

Elena: Mohli ste sa zmocniť lode.

Stevie: Áno.

Elena: Počula som, že existujú lode, ktoré sú naladené na DNA pilota, ale zrejme existujú aj lode, ktoré nie sú naladené a môže ich pilotovať ktokoľvek, kto to dokáže.

Stevie: Áno, to ma prekvapilo. Šedí mali na sebe kombinézy a na nich symbol trojuholníka stojaceho na hrote s tromi pruhmi. Stretol som aj mimozemšťanov mithra. Veľmi sa o mňa zaujímali, takže moji ľudia ich ku mne nepustili. Ich povaha je krutá a hrubá. Z ich energie som vyčítal, že sú nebezpeční a agresívni. Niektorí z nich páchli plesňou. Žili v podzemí. Šedých tolerovali, ale neboli to spojenci. Mithry im dávali príkazy.

Nebolo ničím výnimočným, že medzi nimi takmer došlo k boju. Myslím, že Mithry majú dohodu s vládou a využívajú ľudí. Keď ma uvideli, chceli ma spoznať, chceli ma odviesť. Moji muži boli pripravení strieľať na nich. Mithry za svoju prítomnosť nič nedali, len brali. Ľudia sa ich báli.

Elena: Dokázali cestovať medzi dimenziami, meniť priestor a čas?

Stevie: Mali portál, bol akoby z vody, menil energiu. Cez ten portál Mithry vstupovali z druhej strany, tam a späť. Mali rôzne typy lodí. Ako základňu používali loď Šedých. Mithra lode vyzerajú podobne ako lode Šedých, ale Mithra lode majú oveľa väčšiu silu. Keď sa k nim priblížite, máte pocit, že vás môžu spáliť alebo niečo podobné. Dokázal som rýchlo pochopiť, ako funguje ich technológia, takže ma od nich držali ďalej.

Vyvinul som zariadenie na vznášanie, antigravitačné zariadenie. Vatikán sa o ňom dozvedel a chcel ho. Bolo veľmi stabilné. Zostrojil som ho sám, pretože som pochopil princíp fungovania lodí.

Vatikán poslal človeka, aby odo mňa zariadenie získal, ale ja som im ho nedal. Bol to doktor Jenkins. Zariadenie som rozobral, aby ho nikto nemohol mať. Neviem, či by som ho dokázal znovu postaviť.

Za tie roky som mal niekoľko stresových príhod a v pamäti mám prázdne miesta. Niekedy sa mi vracajú záblesky spomienok. Myslím si, že výpadky pamäti sú spôsobené zásahom mimozemšťanov. Myslím si, že mi zámerne vymazali pamäť. Neviem presne, kto to urobil, ale v jednej situácii to boli Mithra. Chceli ma ovládnuť, zaútočili na mňa, ale ja som sa s pomocou svojich priateľov ubránil. Chceli zraziť moju energiu, urobiť ma bezmocným a vzdať sa. Ja sa však nevzdám. Celé tie roky ma prenasledovali a útočili na mňa.

Elena: Keď ste pracovali v Oblasti 51, kto bol vaším šéfom, ktorá inštitúcia?

Stevie: Vesmírna agentúra Spojených štátov. Je to tieňová agentúra s väzbami na Vatikán. Nepáčilo sa mi to, pretože som sa dostával do situácií s Vatikánom, v ktorých som sa o nich dozvedal šokujúce veci. Niet divu, že sa ma napokon celé roky snažili zabiť. Dokonca sa pokúsili uniesť môjho syna.

Keď som opustil Oblasť 51, zakázali mi o tom hovoriť.

Oblasť 51 mala pohyblivé poschodia. Podlaha sa otvorila a loď sa spustila dolu. Sú tam aj tunely. V podzemí je viac tunelov ako budov na povrchu. V podzemí je veľa poschodí. Možno desať poschodí. V podzemí prebieha výskum zbraní, vývoj technológií.

Mimozemšťania majú svoje vlastné oblasti, nemajú radi ľudí, sú pre ľudí nebezpeční. Majú takú technológiu, ktorá dokáže unášať ľudí bez toho, aby o tom niekto vedel. Myslím, že majú nejakú dohodu, že to nebudú robiť. Pretože potrebujú ľudí na prácu, na budovanie.

Vysokí šediváci majú trojuholníkové lode, ale držia ich pod zemou. Ľudia sa k nim nemôžu priblížiť, nemôžu sa k nim priblížiť, pretože lode majú energetickú ochranu. Ak sa chceš dostať na palubu, musíš mať na sebe špeciálny oblek.

Potom sú tu ďalšie lode, napríklad raketoplány, nepovedali mi, komu patria, ale mám pocit, že sú to lode priateľských mimozemšťanov. Každý sa k nim môže priblížiť a dotknúť sa ich. Zdá sa, že ľudia im nevenujú žiadnu pozornosť, a pritom ich technológia je podľa mňa oveľa vyspelejšia. Loď je veľmi citlivá, má vedomie, keď sa priblížim, trochu sa pohne, mám pocit, že je živá. Možno bola loď darom, mám pocit, že patrí priateľským mimozemšťanom. Možno chceli, aby sme to pochopili.

V Oblasti 51 vyvíjajú aj zariadenie na ovládanie mysle. Ľudia majú na hlavách šialené zariadenia, ktoré sú napojené na systém.

Ľudí odvážajú na iné planéty, aby pracovali pre mimozemšťanov. Stretol som niekoľko ľudí, technikov, ktorí sa práve vrátili z Marsu. Hovorili, že na Marse sú zariadenia, kde ľudia pracujú ako otroci. Ich šéfovia sú šediváci a reptiliáni, ide z nich strach. Reptiliáni šéfujú aj šedým. Ak šedí urobia chybu, reptiliáni im odtrhnú hlavy. Ľudí posielajú na Mars ako otrokov, pretože ľudia sú mimoriadne dobrí v stavebníctve.

Elena: Takže celá komédia Elona Muska o misii na Mars je len zásterka.

Stevie: Je to nezmysel. Pracovať na Marse je nebezpečné. Ak ťa niekedy vyhodia zo zariadenia na Marse, zomrieš v priebehu niekoľkých minút. Preto sú tam všetci takí ochotní. Ak nebudeš pracovať, zomrieš.

Dôležité je, že Mithry sa živia energiou. Mučili ma, pretože keď mám veľmi deštruktívne emócie, vysávajú zo mňa energiu. Takto získavajú veľkú moc. Na druhej strane, energia hlbokej lásky ich rozkladá. To znamená, že ich môžete doslova rozložiť, ľudia, zapamätajte si to. Vysoké energie nemôžu vydržať. Je to ako keď spálite kvetinu, okamžite vyschne. Okamžite ich zničíte. To je veľmi dôležité. Vibrácie lásky. Toľkí sa tejto energie boja, energie lásky a smiechu. Rozvíjajte ich. Každé ráno, keď vstávate, a každý večer pred spaním.

Na začiatku 80. rokov ma požiadali, aby som viedol meditačné sedenia. Nepoužívam vlny alfa, ale gama. Je to niečo iné. Používam ich preto, lebo keď sa sústredíte na gama vlny, nemôžete sa sústrediť na nič iné ako na radosť, nezávislosť, osobnú silu. Sústreďte sa na šťastie a v mozgu vytvoríte gama vlny. Všetci máme gama vlny prirodzene, ale zvyčajne len v malom množstve. Príliš veľa meditujete v alfa vlnách, čo nie je veľmi dobré, pretože očakávate, že vám niekto iný povie, čo máte robiť. Vy však máte energiám povedať, čo chcete. Nie naopak.

Takže vytvárate gama vlny prostredníctvom emócií radosti a šťastia. Tie tiež pozdvihujú vašu kreativitu oveľa viac ako vlny alfa. Tieto energie sú pre mitry príliš silné, preto sa snažia ľudí vystrašiť, pretože v tej chvíli vaša gama zmizne a vy vytvoríte energiu, ktorou sa živia. Keby sa každý človek usiloval o vyššie vibrácie, Zem by vyzerala inak. Ak to budete robiť, zistíte, že rastliny budú lepšie rásť. Ak máte záhradu, uvidíte.

Elena: Ako vidíte budúcnosť ľudstva?

Stevie: Je plná nádeje. Kontrola sa rozpadne. Ako bankár môžem povedať, že bankový systém sa zmení a budeme mať iný typ kryptomeny. Najprv však niekto musí zničiť ten starý, odstrániť nespravodlivosť, odstrániť nečestné peniaze. A potom bude nová kryptomena nezničiteľná.

Rád by som videl, ako sa nahradia motory a autá poháňané voľnou energiou. Ľudia to okamžite prijmú. Mimozemskú technológiu budeme musieť používať my, pretože je veľmi pokročilá. Prinajmenšom musíme používať ich princípy.

Vývoj technológie je duchovnou záležitosťou. V závislosti od toho, aká je vaša duchovnosť rozvinutá, môžete ovládať umelú inteligenciu a nenechať ju ovládať vás.

Stačí, aby jeden človek začal, aby ukázal, že je to možné. Ostatní budú nasledovať.

Elena: Je niečo, čo by ste chceli odkázať ľudstvu?

Stevie: Nestrácajte nádej, pozrite sa na to, kým chcete byť. Ako ďaleko chcete zájsť.

Zdroj

Zdieľať článok

Odhalenia z Oblasti 51 a ďalších miest – Spoveď bývalého vojaka špeciálnych jednotiek 2.časť

Odhalenia z Oblasti 51 a ďalších miest – Spoveď bývalého vojaka špeciálnych jednotiek 1.časť

Rozhovor Eleny Danaan s bývalým vojakom Stephenom Chua (*19. októbra 1960, +3. marca 2021)
Z bezpečnostných dôvodov zostane jeho identita utajená a v rozhovore ho budeme označovať ako „Stevie“.

Stephen zomrel z neznámych príčin týždeň po tom, ako sme nahrali tento rozhovor. Pracoval v Oblasti 51 a veľmi odvážne prezradil všetko, na čo si spomínal, aj keď sa mu snažili vymazať pamäť. Údaje v tomto rozhovore presahujú všetko, čo ste doteraz počuli alebo čítali. Podelil sa aj o svoje úžasne silné posolstvo nádeje a požiadal všetkých ľudí, aby zvýšili svoje vibrácie.

Na jeho žiadosť sme tento rozhovor nahrali 26. februára 2021 a o 4 dni neskôr ma vyzval, teda 3. marca 2021, aby som ho okamžite zverejnil na YouTube, pretože mal výpadky pamäte a krvácal z nosa. Aj keď som sa ho snažil presvedčiť, aby to nerobil, dôrazne trval na tom, aby som tento rozhovor odvysielal, a povedal, že je čas tieto veci zverejniť. Stephen povedal, že jeho spomienky sú neúplné, pretože jeho pamäť bola čiastočne vymazaná a on usilovne pracuje na tom, aby si dokázal spomenúť na viac vecí. Dokonca som ho presviedčal, aby sa podrobil hypnóze, ale bohužiaľ sme na to nemali čas…

Stevie:

Keď som mal tri roky, niekto sa ma pokúsil zabiť pre peniaze. Bol som zranený, ale istá bytosť ma vzkriesila. Bola pri tom moja babička. Videla, ako mi opravuje telo, a potom som vstal ako nič. Potom sa stalo, že ma otrávili. Lekári mi povedali, že do rána neprežijem. Tá bytosť zostúpila ku mne, asi k môjmu vedomiu, chytila ma za ruku a leteli sme nad strechami, videl som vtáky, kačice, starých rodičov, ako idú za mnou. Potom ma priviedla späť. Povedal som o tom babičke a všetci boli úplne šokovaní. Vďaka babičke si to budem navždy pamätať.

Keď som vyrastal, často som odháňal od detí temných duchov. Cieľom boli najmä deti. Nerobil som nič špeciálne, len som sa s deťmi hral, pracoval som s energiou, ktorá mi bola vlastná, a duch odišiel. Týchto seáns som robil veľa, desiatky. Dokonca sa na mňa obracali katolícki kňazi, pretože si nevedeli rady s posadnutými deťmi. Keď som vyrastal, veľmi som nad tým nerozmýšľal, len som občas niekomu pomohol.

Potom boli ďalšie bytosti, ktoré sa so mnou rozprávali. Sadol som si a ony sa so mnou rozprávali. Uvedomil som si, že to nie sú ľudia ako my. Boli odniekiaľ inde. Pamätám si, že keď som bol malý, videl som nad sebou obrovskú vesmírnu loď. Dopravné lietadlo vedľa tejto lode vyzeralo ako malá mucha. A keď loď vystúpila do atmosféry, urobila len „blik“ a zmizla. Takže určite nepochádzala z tejto planéty. Videl som aj veľa menších lodí, ktoré nás prišli navštíviť, neviem, čo to bolo za lode. Neboli obrovské, ale bolo ich veľa, vyzerali ako z Hviezdnych vojen. Veľa som si z toho nerobil. Nakreslil som si ich do skicára a učitelia mi povedali, aby som s tým prestal, lebo ma moja predstavivosť privedie do šialenstva. Nakreslil som a napísal veľa malých dobrodružstiev a čoskoro som sa naučil písať. Keď som mal 9 rokov, napísal som svoju prvú knihu.

Keď som vyrastal, chodieval som do lesa, lovil som, chytal ryby na jedlo. Ľudia boli šokovaní, že som vedel loviť jelene. Mohol som mať 12 alebo 13 rokov.

Tam, odkiaľ pochádzam, sme museli absolvovať vojenskú službu. Nemyslel som si, že som výnimočný, cítil som sa obyčajný, ale stretol som istých ľudí. Urobili nejaké testy a povedali, že ma chcú poslať do Londýna na univerzitu, aby som získal špeciálnu kvalifikáciu. Predtým som musel absolvovať IQ testy. Verili by ste, že som ich absolvoval štyrikrát? Prvýkrát, druhýkrát, potom ma poslali na vyššiu úroveň, ani to nekomentovali, ani štvrtýkrát. Na druhý týždeň prišlo šesť úradníkov z ministerstva a odviezli ma preč. Bolo to v Singapure. Dôvodom bolo, že typ IQ, ktorý som mal, určila Mensa len v jedenástich prípadoch. Ja som bol dvanásty.

Takže zrazu ma chcel premiér, viete si to predstaviť? Môj život mi už nepatril. Nasledujúcich desať rokov som bol v špeciálnych jednotkách. Bol som ostreľovač, mal som nezvyčajné nadanie, robil som poľovníka. Rozvinul som aj niektoré špeciálne schopnosti. Ako dieťa som vedel používať meč. Nikto ma to neučil, vedel som ho používať sám. Bol som v tom veľmi dobrý. Nikto sa mojim schopnostiam ani len nepriblížil. Nevedel som, kde som to získal, bolo to ako genetická pamäť. Vyvinul som si obrovskú fyzickú silu. Keď som mal jedenásť alebo dvanásť rokov, mal som silu dospelého človeka. Napríklad keď ľudia zdvíhali sud plný kameňov, bolo treba dvoch. V tom veku som to dokázal sám. Bolo to desivé, pretože som nevyzeral, že by som to dokázal, nebol som veľký.

Mal som aj prehľad o medzinárodnom bankovníctve, vedel som to od svojho starého otca, ktorý vlastnil banku, on ma to naučil a bol som aj bankár na vysokej úrovni, nebol som len obyčajný bankový úradník. Premiérovi sa to hodilo, pretože potreboval veľmi inteligentných ľudí.

Ale vráťme sa k mimozemšťanom. Mimozemšťania sa používajú na vraždenie. Singapur je destinácia, kde sa stretávajú svetoví lídri, aby predniesli prejav, a tam sú v hľadáčiku vrahov. Je tam bývalá pakistanská premiérka Bénazír Bhuttová. Môj tím a ja sme boli poverení jej ochranou. Mali sme správy od MI6 a CIA, že na mieste budú atentátnici a že sa o niečo pokúsia. Postrelili sme dvoch mužov, ale nezabili sme ich. Boli to ľudia. Tretí nebol človek. Stál bokom a pripravoval sa na streľbu. Som pozorný, pretože mám skúsenosti ako lovec v džungli. Všimol si to a dal sa na útek. Strelil som doňho šesťkrát, verili by ste tomu? Obyčajné guľky mu neprenikli cez kožu. Utekal veľmi, veľmi rýchlo, povedal som svojim mužom, aby ho nezatýkali, lebo som potreboval niečo nezvyčajné.

Dobehol som ho a dal som mu na výber – vzdať sa alebo zomrieť na mieste. Keď som sa priblížil, videl som, že má šupinatú kožu. Z diaľky vyzerá ako človek, ale keď sa priblížite, vidíte, že jeho koža je hrubá, tmavá a šupinatá. Je to hybrid, kríženec človeka a plaza. Bol mimoriadne silný a mal schopnosť hypnotizovať človeka, ktorý stál pred ním. Mal aj pazúry, takže mohol bojovať. Tak sme ho zatkli a odovzdali. Netuším, kam ho odviedli. To sú tajné veci. Nebolo to prvýkrát, čo som sa stretol s reptiliánom.

Raz na leteckej základni, keď som bol na hliadke, som si všimol vojaka, ktorý bol v nezabezpečenej oblasti, kde boli obrovské nádrže s ropou, ktoré zásobujú letiská a domy. Videl som, kto to je, a tak som sa mu chcel postaviť a vziať mu zbraň, pretože na takomto mieste sa nedá strieľať, vyhodil by si ho do vzduchu. Nebolo ľahké sa mu ubrániť, ale podarilo sa mi to. Potom sa celá oblasť uzavrela a hľadala týchto chlapcov. Ľudia z môjho tímu ho odviedli, povedal som im, nedávajte mu obyčajné putá, musíte použiť ťažké, títo chlapi sú takí silní. Aj tento je preč. Zatkli ho a potom zmizol.

Takže plazie hybridy sú medzi nami, nie sú to výmysly, sú skutočné.

Elena: Myslíte si, že pracovali pre vládu alebo špeciálne organizácie?

Stevie: Nie, pre niekoho iného, odinakiaľ…. určite nie pre nás.

Boli ešte dva prípady, keď som sa s nimi stretol…

Tím ľudí bol vyslaný do Číny, aby niečo vyšetril, išlo o obchod s drogami. Tí ľudia sa nevrátili, tak poslali mňa, aby som to vyšetril. Bol za tým démon, hybrid plazov. Odsekol som mu nohu, ruku, ale stále žil. Vyzeral veľmi podobne ako človek, silnejšej postavy ako normálny človek, silnejšie telo, silnejšie ruky, trochu dlhšie nohy, veľmi silný. Pohybovali sa veľmi rýchlo. Akoby vedeli vycítiť váš ďalší pohyb. Pokiaľ ide o mňa, nemohli vycítiť moje pohyby, pretože ja pri boji nerozmýšľam, som tak vycvičený, že myslím tri alebo štyri kroky dopredu. Ako som povedal, bežné guľky sa do nich nedostanú, môžete ich vytiahnuť. Potrebujete guľky, ktoré prerazia nepriestrelnú vestu alebo vozidlo. Títo napoly ľudskí hybridy nemajú chvosty. Videl som iných s chvostmi.

V Japonsku traja alebo štyria z nich zabili ľudí, stovky ľudí. Jedného som chytil, dvaja ušli. Všimol som si, že používajú sivý lietajúci tanier.

V lesnatej oblasti v Malajzii často mizli deti. Poslali môj tím a mňa, aby sme to vyšetrili. Prišli sme na horu, kde bola obrovská chata, do ktorej by sa zmestila turbína. Keď sme sa priblížili, všimol som si nejaký pohyb. Vyšiel deväťmetrový plaz, ktorý na nás kričal a vyzýval nás na boj. Viete si predstaviť náš šok? Ostré zuby, chvost, tmavá koža, ozbrojený. Vyzeral desivo. Mal mimoriadne dlhé nohy. Vytiahol zbraň, bola to energetická lúčová zbraň, a vyhodil ňou do vzduchu skalu. Vyšli ďalší a začali sme po sebe strieľať. Nemôžete na nich strieľať, lebo okamžite menia polohu, nemôžete mieriť. Naše guľky sa od nich odrážali, len tam stáli, nebáli sa nás.

Potom som vytiahol pištoľ, 60 uránových výbušných nábojov, to ich už môže zabiť, trochu sa prikrčili, ale pohybovali sa tak rýchlo, že sme ich nemohli trafiť. Mal som ešte jednu zbraň, vyzerá ako bazuka, ale má v sebe neutrónové zariadenie. Je to jadrová zbraň. Normálne ju nepoužívam. Je to nebezpečné. Ale v tej situácii sme na nich vystrelili, nastal mohutný výbuch a my sme utekali ako o život. Boli sme pred nimi ako neozbrojení. Ich zbrane boli jednoducho neuveriteľné. Na druhý deň sme tam poslali vrtuľník. Hora sa zrútila. Odvtedy deti prestali miznúť. Myslím, že reptiliáni z toho miesta odišli. Neutrónová zbraň pravdepodobne zrútila horu a oni sa pravdepodobne presunuli hlbšie. Bolo to desivé stretnutie. Netušili sme, že takéto tvory existujú.

Keď som bol v armáde, stretol som sa s iným druhom mimozemšťanov. Vyzerali ako chrliče a mali krídla. S mojím tímom sme sa postavili proti trom z nich. Mali schopnosť ovládať vašu myseľ. Svojim ľuďom som prikázal, aby sa na mňa nepozerali, keď s nimi bojujem, pretože ma nemôžu ovládať.

Mám veľmi zvláštnu schopnosť. Dokážem vytvárať gama lúče. Existuje prístroj, ktorý dokáže tieto lúče detegovať. Obrátila sa na mňa s tým tajná služba, chcela, aby som išiel do Oblasti 51 a urobil nejaké testy. Bola to tajná spoločnosť, vyššia ako CIA, súviselo to s výskumom temného vesmíru. Tak som tam išiel. Mal som dvoch ľudí ako ochranku. Nemali bežné zbrane s nábojmi, ale energetické zbrane na obranu proti mimozemšťanom (šedým). Je tam veľa malých sivých.

Malí šediváci smrdia ako hniloba alebo smradľavý záchod. Opravujú zariadenia, sú to malí sluhovia. Vyzerajú ako biologické bytosti, ale nevidím žiadnu auru.

Ďalším typom sú vysokí šediváci, vychudnutí, s dlhým krkom, ich ženy majú veľmi dlhé vlasy. Ich farba pokožky je mŕtvolná. Nie je veľmi príjemná, ako keď vytiahnete mŕtvolu z mrazničky. Ich oči sú šikmé, mandľové, veľmi ostré a prenikavé, pretože komunikujú telepaticky. Majú dlhú tvár. Nie sú zdvorilí, rozprávajú spôsobom chcem toto, chcem ťa zjesť, zjem ťa takto. Niektorí ľudia ich nazývajú vysokí bieli mimozemšťania. Ľudia v Oblasti 51 sa ich veľmi obávali, pretože radi ovládajú myseľ ľudí. Šedí majú sídlo v podzemí. Vždy dávajú prednosť životu v podzemí. Poskytujú vedomosti a inštrukcie na budovanie zariadení a technológií v Oblasti 51. Nestavajú priemyselné zariadenia, to robia dobre ľudia, takže na oplátku im ľudia stavajú to, čo potrebujú. Šedí majú skryté plány. Nemyslím si, že v Oblasti 51 prebiehajú v podzemí nejaké experimenty na ľuďoch, je to skôr mechanická oblasť, kde prebieha vývoj zbraní. Prebieha tam veľa výskumov v oblasti energetického žiarenia, ľudia sa snažia získať túto technológiu pre svoje lietadlá.

Zdroj

Zdieľať článok

Ste pripravení objaviť krásnu budúcnosť plnú skrytého bohatstva?

Ste pripravení objaviť krásnu budúcnosť plnú skrytého bohatstva?

Uplynulé roky boli pre mnohých z nás náročné, ale chcem vám pripomenúť, že uprostred tejto veľkej búrky sa stala tá najkrajšia vec, ktorú náš svet tak veľmi potrebuje:

Milióny ľudí sa začínajú prebúdzať do reality, že ľudstvo trpí pod krutým útlakom zločineckých oligarchov, ktorí využívajú vlády na to, aby nás zneužívali.

Celé desaťročia som to pozoroval a bolo mi ťažko, že si nikto nič neuvedomuje. Teraz sa v našom svete deje zmena, ktorá je nesmierne sľubná.

Toto prebudenie je len v počiatočnom štádiu a verím, že sa dočkáme zásadnej premeny nášho sveta. Ľudstvo nie je odsúdené na zánik.

Boli sme vedení k tomu, aby sme verili, že náš svet nemá nádej ani budúcnosť a že zlo čoskoro zvíťazí, ale ja som dospel k opačnému presvedčeniu.

Drvivá väčšina utrpenia v našom svete je priamym dôsledkom rozsiahlych, strategických a veľmi rafinovaných operácií kontroly mysle, ktoré klamú väčšinu obyvateľstva. Cieľom týchto operácií kontroly mysle je skryť pred nami všetky skutočnosti, ktoré nás môžu posilniť, obohatiť a vyliečiť.

Keď sú dobrí ľudia slepí a spútaní, môžu vládnuť zlí. Keď však pravda začne prenikať do našej mysle a my uvidíme, čo nás čaká z hľadiska snov, možností, zdravia, blahobytu a účelu, potom povstaneme v obrovskej sile. Pretože otvorené oči môžu vidieť bohatstvo, ktoré sa rozprestiera pred nami.

Je tu bohatstvo z hľadiska zdravia, geografie, duchovna, histórie, energie, financií, poľnohospodárstva…

Moja skúsenosť je taká, že kedykoľvek začneme objavovať pravdu o niektorej z týchto tém, otvorí sa pred nami obrovský svet dobra. Preto sú nám všetky tieto pravdy skryté.

Mojou nádejou v tomto roku je byť katalyzátorom tohto celosvetového prebudenia, aby sa tento veľkolepý svet so svojimi nádhernými ľuďmi pozdvihol do nových dimenzií požehnania, nádeje a obnovy.

Keď ste zvyknutí žiť v klietke, nemáte ani potuchy, aké nádherné krajiny sa dajú preskúmať za mrežami, ktoré vám bránili vo výhľade. Uisťujem vás, že sme ešte nič nevideli.

Nech je tento rok pre nás všetkých plný nádeje a vízie. Nestrácajte nádej, pozerajte sa do budúcnosti, hľadajte za temnými mrakmi a verte, že tu nie sme preto, aby sme boli zničení, ale aby sme sa obnovili.

Zdroj

Zdieľať článok

Hľadáme seba mimo seba. Obetujeme sa? Buďme sami sebou!

Hľadáme seba mimo seba. Obetujeme sa? Buďme sami sebou!

Veľa ľudí má zdravý základ a chce pomáhať – byť dobrý. Ale často si mýlime dobrotu (lásku) s ľútosťou, alebo zmäkčilosťou. Niekedy, zo zúfalstva sa uspokojíme s málom a pritom nevidíme svoju cenu a už vôbec nie to, že môžeme mať všetko (plnia sa i najtajnejšie sny 🙂 )
Nerozumieme sami sebe, nevieme nájsť seba a hľadáme sa mimo seba. Väčšinou v tom, ako nás vidia iní. No a tak nám robí dobre ak tí iní sú k nám milí, tí iní nám povedia, že sme skvelí, tí iní sa o nás postarajú a to je „dôkaz lásky“….. Ale pozor, niekedy a väčšinou často, natrafíme na tých iných – nie až takých čistých. Ale my to nevidíme – sme zaslepení, alebo nemáme čas ani chuť to skúmať. Odkladáme vnímanie, odkladáme rozhodnutia aj keď občas už vieme že….
A tí iní môžu závideť, tí iní môžu chcieť svoj prospech, niekedy tí iní využívajú a my to pre tie láskavé ale neúprimné a nepravdivé slová nevidíme (hľadáme seba mimo seba a vkladáme sa do ich rúk)….
Prečo moc nad svojim životom a svoj pohľad na seba vkladáme „do rúk“ „tým iným“. V nestráženej chvíli, keď prestaneme byť bdelí sme tam kde sme nechceli byť, poprípade sa nechávame kvôli našej dobrote „láske“ občas i „zúfalstvu“ manipulovať, či využívať, lebo sme sa stali „slepí“. Občas nám to aj dôjde, ale sme buď pohodlní, aby sme niečo menili, alebo zase ľutujeme – aby sme neublížili. A tak radšej zostávame v tom čo sme začali, utekajú dni, mesiace a žiaľ i roky…(na začiatku to malo nejaký dôvod, ale ten sa už dávno vytratil…a my v podstate zotrvačnosťou ideme v rozbehnutom vlaku, ktorý ide nevedno kam).
Možno je načase položiť si otázku: Kam kráčam? S kým kráčam? Je mi dobre? Nechcem ísť inam, nechcem meniť, nechcem, iných ľudí okolo?
Len pozor, mali by sme mať jasno v tom čo chceme a potom nabrať silu to napriek všetkému meniť.
Keby sme to spodobili spomínanej ceste vlakom a položili si otázku – kde cestujem? Kde chcem vystúpiť, čo chcem vidieť, zažiť, s akým človekom po boku? S akými spolucestujúcimi? Idem sa prispôsobovať? Alebo idem určovať smer?
No a ak mám jasno – že nie a stačí… nabrať silu na zatiahnutie ručnej brzdy – pozor, lebo zatiahnutie ručnej brzdy, zastaví celý vlak a to bude otázok od iných: Prečo? Začo? Načo? Kto si? Ako si to jednoducho predstavuješ, že si zrazu vystúpiš v poli? A ešte kedy sa Ti zachce?! To je proti pravidlám! Ty si nás obmedzil/a!!!.
Buďme bdelí, buďme prezieraví, premýšľajme a preciťujme, aby sme sa včas rohodli a vystúpili z vlaku v stanici. Nemusíme potom v poli brzdiť na poslednú chvíľu a porušíme tým egá všetkých dookola. V stanici o tom nikto nemusí vedieť. „Nezaťahujme brzdu“ až keď si zúfame…., vystúpme, keď pochopíme…
Netočme sa v kruhu „obetovania sa“, a namiesto toho rázne hovorme dosť akonáhle pochopíme, pijímeme a tak cítime. Chovajme sa čestne a pravdivo. V našom žití hľadjme hlbší zmysel, neplávajme len tak po povrchu, pozrime sa i na dno a rozčerme ten usadený „bordelík“, ktorý je očiam neviditeľný nech sa „vyžije“ – vypláva na povrch a nech je silným prúdom odplavený preč a budeme vyčistení.
Pekný večer a hľadajme kto sme i čo chceme…
Tatiana

Zdieľať článok

Hľadáme seba mimo seba. Obetujeme sa? Buďme sami sebou!

Cieľavedomosť – nebuďme bezcieľni ani premotivovaní, kráčajme v prirodzenosti a s radosťou.

Múdry Lao c´ vraví „život je cesta – tanec a púť a radostný pohyb bez starosti o cieľ“. Zastavila by som sa pri tomto tvrdení. Na jednej strane je pravdivé, na druhej strane pozor na extrém 🙂.
Každá minca má dve strany, preto buďme múdri a premýšľajme. Ak nemáme cieľ, určite to správne nie je. Vtedy sa pohybujeme životom ako „bezprízorní, neschopní rozhodnutia, ľahostajní a v podstate nespokojní, stále niečo hľadajúci, potácajúci sa a tváriaci sa, že sme spokojní s čímkoľvek.
Sme ako handrové bábiky plávajúce v divokej rieke – bez tvaru, postrkávané, zamotávané a ohýbané, bez formy, bez vôle, bez chcenia …
Za krátky čas rieka spomalí a nás vyvrhne na okraj – do bahna a my sa topíme, lenže….
Nám to je jedno, dokonca sa dokážeme presvedčiť (žiaľ len sami seba, aj keď realita je iná), že sa kúpeme (i keď sa dusíme) a sme na seba dokonca hrdí ako to dobre zvládame (hovoríme tomu pozitívne myslenie).
Trvá to dovtedy, kým sa neocitneme pridusení na dne a nepomenujeme veci pravým menom. Buď sa preberieme a začneme s uvedomovaním, alebo….
To je jeden scenár, ten druhý, je naša neprirodzená cieľavedomosť – premotivovanosť. Vtedy vládne naše horšie JA a ideme cez „mrtvolky“ nehľadiac na nikoho a na nič. Sme nekompromisní a máme tendenciu „valcovať“ „manipulovať“, len aby nám bolo dobre. Aby som JA dosiahol/a svoj stanovený cieľ.
Položme si otázku: Čo budeme robiť keď dôjdeme do cieľa? Budeme spokojní? Je kam ísť? Dosiahli sme všetko, čo sme chceli? Nestratili sme ale niečo počas cesty? Nestratili sme všetko? Nestojíme v cieli nahí a sami? Nebudeme sa obzerať okolo seba a pýtať sa ďalej: Načo nám to všetko bolo? Ponáhľali sme sa, obávali sme sa a výsledok? Čo ďalej? Nemám nič, prišiel/a som o všetko, áno niečo som získal/a, nemá to náhodou menšiu cenu ako to, čo som stratil/a?
Ďalší scenár hovorí o tých, ktorí majú JA pod kontrolou. U nich môže nastať situácia (rovnako nie dobrá), že ideme za cieľom a zabúdame sa pozerať pod nohy. A práve tu platí spomínaný citát Lao c´, že „cesta je cieľ a cieľ je cesta“. Už samotné putovanie je posvätné a dôležitý je každý krok. Pozor na to, aby sme kvôli vysokému cieľu a jeho rýchlemu dosiahnutiu, nehľadali skratky, na ktoré nemáme silu a energiu. Nie sme ešte dostatočne zrelí a múdri a ľahko môžeme zablúdiť, na križovatkách sa nebudeme vedieť správne rozhodnúť, poprípade, hrozí pád z útesu, lebo sme si vybrali najnebezpečnejšiu cestu.
Často pre nespokojnosť so sebou, so svetom, s okolnosťami vidiac „LEN CIEĽ“ zabúdame na drobné veci, udalosti, radosti, ktoré máme pod nohami. Stáva sa, že o ne „zakopávame“ (prichádzajú nám na pomoc) a my nadávame, sme nespokojní, nervózni apod… Kvôli „úzkoprsému“ (obmedzenému) zameraniu na „svoj“ cieľ , zabúdame byť pozorní a poriadne hľadieť pod nohy. V každom kroku je obrovské bohatstvo.
Ak budeme mať túžbu vidieť a poznávať podmorský svet, ale budeme mať strach z vody a súčasne nevieme plávať, asi ťažko skočíme z lode do vody celí „žhaví“, že ideme za svojim cieľom – podmorským svetom.
Všetko musí ísť postupne a pomalými krokmi. Najprv viera, že zvládnem, potom odvaha, že skúsim, následne sebazaprenie, učenie a skúšanie plávania, za tým učenie ako dýchať pod hladinou, ako predísť nebezpečenstvu pri potápaní a až potom učenie sa potápať. Je to dlhá cesta. Ale stojí za to….
Kvôli zážitku z potápania? Alebo kvôli tomu že na konci sme múdrejší, šikovnejší, odvážnejší ….?
V tej chvíli si uvedomíme, že hoc cesta bola dlhá, plná učenia a sebazaprenia, ja som sa menil/a a formoval/a a tu a teraz som múdrejší/a, odvážnejší/a a bohatší/a o skúsenosti.
V živote je dôležité mať ciele. Čím sú vyššie a ušľachtilejšie a čím je väčšia naša viera i presvedčenie, že ich dosiahneme, tým rýchlejšie k nim dôjdeme. Ale neponáhľajme sa, nič nám neutečie. Byť TAM (v cieli), nie je o nič lepšie, ako byť tu a teraz. Ak chceme nájsť pravý zmysel a pravú cestu, musíme venovať pozornosť okamihu (tu a teraz), teraz je tá chvíľa, kedy dostávame odmenu.
Kráčajme teda pomaly, uvedomelo, pozorne, učme sa z drobných vecí každodenného života.
Krásny deň – pomalými krokmi a v prežívaní … .
Tatiana

Zdieľať článok