Cieľavedomosť – nebuďme bezcieľni ani premotivovaní, kráčajme v prirodzenosti a s radosťou.

05/01/2023 | Posolstvá pre dušu

Múdry Lao c´ vraví „život je cesta – tanec a púť a radostný pohyb bez starosti o cieľ“. Zastavila by som sa pri tomto tvrdení. Na jednej strane je pravdivé, na druhej strane pozor na extrém 🙂.
Každá minca má dve strany, preto buďme múdri a premýšľajme. Ak nemáme cieľ, určite to správne nie je. Vtedy sa pohybujeme životom ako „bezprízorní, neschopní rozhodnutia, ľahostajní a v podstate nespokojní, stále niečo hľadajúci, potácajúci sa a tváriaci sa, že sme spokojní s čímkoľvek.
Sme ako handrové bábiky plávajúce v divokej rieke – bez tvaru, postrkávané, zamotávané a ohýbané, bez formy, bez vôle, bez chcenia …
Za krátky čas rieka spomalí a nás vyvrhne na okraj – do bahna a my sa topíme, lenže….
Nám to je jedno, dokonca sa dokážeme presvedčiť (žiaľ len sami seba, aj keď realita je iná), že sa kúpeme (i keď sa dusíme) a sme na seba dokonca hrdí ako to dobre zvládame (hovoríme tomu pozitívne myslenie).
Trvá to dovtedy, kým sa neocitneme pridusení na dne a nepomenujeme veci pravým menom. Buď sa preberieme a začneme s uvedomovaním, alebo….
To je jeden scenár, ten druhý, je naša neprirodzená cieľavedomosť – premotivovanosť. Vtedy vládne naše horšie JA a ideme cez „mrtvolky“ nehľadiac na nikoho a na nič. Sme nekompromisní a máme tendenciu „valcovať“ „manipulovať“, len aby nám bolo dobre. Aby som JA dosiahol/a svoj stanovený cieľ.
Položme si otázku: Čo budeme robiť keď dôjdeme do cieľa? Budeme spokojní? Je kam ísť? Dosiahli sme všetko, čo sme chceli? Nestratili sme ale niečo počas cesty? Nestratili sme všetko? Nestojíme v cieli nahí a sami? Nebudeme sa obzerať okolo seba a pýtať sa ďalej: Načo nám to všetko bolo? Ponáhľali sme sa, obávali sme sa a výsledok? Čo ďalej? Nemám nič, prišiel/a som o všetko, áno niečo som získal/a, nemá to náhodou menšiu cenu ako to, čo som stratil/a?
Ďalší scenár hovorí o tých, ktorí majú JA pod kontrolou. U nich môže nastať situácia (rovnako nie dobrá), že ideme za cieľom a zabúdame sa pozerať pod nohy. A práve tu platí spomínaný citát Lao c´, že „cesta je cieľ a cieľ je cesta“. Už samotné putovanie je posvätné a dôležitý je každý krok. Pozor na to, aby sme kvôli vysokému cieľu a jeho rýchlemu dosiahnutiu, nehľadali skratky, na ktoré nemáme silu a energiu. Nie sme ešte dostatočne zrelí a múdri a ľahko môžeme zablúdiť, na križovatkách sa nebudeme vedieť správne rozhodnúť, poprípade, hrozí pád z útesu, lebo sme si vybrali najnebezpečnejšiu cestu.
Často pre nespokojnosť so sebou, so svetom, s okolnosťami vidiac „LEN CIEĽ“ zabúdame na drobné veci, udalosti, radosti, ktoré máme pod nohami. Stáva sa, že o ne „zakopávame“ (prichádzajú nám na pomoc) a my nadávame, sme nespokojní, nervózni apod… Kvôli „úzkoprsému“ (obmedzenému) zameraniu na „svoj“ cieľ , zabúdame byť pozorní a poriadne hľadieť pod nohy. V každom kroku je obrovské bohatstvo.
Ak budeme mať túžbu vidieť a poznávať podmorský svet, ale budeme mať strach z vody a súčasne nevieme plávať, asi ťažko skočíme z lode do vody celí „žhaví“, že ideme za svojim cieľom – podmorským svetom.
Všetko musí ísť postupne a pomalými krokmi. Najprv viera, že zvládnem, potom odvaha, že skúsim, následne sebazaprenie, učenie a skúšanie plávania, za tým učenie ako dýchať pod hladinou, ako predísť nebezpečenstvu pri potápaní a až potom učenie sa potápať. Je to dlhá cesta. Ale stojí za to….
Kvôli zážitku z potápania? Alebo kvôli tomu že na konci sme múdrejší, šikovnejší, odvážnejší ….?
V tej chvíli si uvedomíme, že hoc cesta bola dlhá, plná učenia a sebazaprenia, ja som sa menil/a a formoval/a a tu a teraz som múdrejší/a, odvážnejší/a a bohatší/a o skúsenosti.
V živote je dôležité mať ciele. Čím sú vyššie a ušľachtilejšie a čím je väčšia naša viera i presvedčenie, že ich dosiahneme, tým rýchlejšie k nim dôjdeme. Ale neponáhľajme sa, nič nám neutečie. Byť TAM (v cieli), nie je o nič lepšie, ako byť tu a teraz. Ak chceme nájsť pravý zmysel a pravú cestu, musíme venovať pozornosť okamihu (tu a teraz), teraz je tá chvíľa, kedy dostávame odmenu.
Kráčajme teda pomaly, uvedomelo, pozorne, učme sa z drobných vecí každodenného života.
Krásny deň – pomalými krokmi a v prežívaní … .
Tatiana

Zdieľať článok

Subscribe
Notify of
guest
0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments