Ako to fungovalo doteraz a ako to bude vo vrchole Súdu?

Ako to fungovalo doteraz a ako to bude vo vrchole Súdu?

Vo vývoji ľudí v najhrubšej hmotnosti sa počítalo s ich možnosťou kolísania a chýb pri hľadaní správnej cesty k Svetlu. Bolo to nastavené tak, že vlákna spätných účinkov boli natiahnuté do dlhých kružníc, v čom spočívala vľúdnosť a trpezlivosť Stvoriteľa voči postupnému duchovnému dozrievaniu ľudí.

Predpokladalo sa, že robenie chýb sa bude postupne vytrácať a meniť k lepšiemu s tým, ako sa ľuďom dostáva spätného poznania následkov svojich činov. Keby ľudia o tomto všetkom správne premýšľali a keby všetko živo preciťovali, nastal by vzostup a v spätných účinkoch by prichádzalo len požehnanie, radosť a šťastie. Takto to milostiplne nastavila a pripravila Láska Stvoriteľa.

Avšak táto Láska a jej veľká trpezlivosť bola ľuďmi v ich prílišnej duchovnej pohodlnosti a kolísavosti zneužívaná stále viac k zlému a Svetlu odporujúcemu chceniu a jednaniu. Ľudia sa zamotávali do nových a nových vlákien krívd namiesto toho, aby si vo vrúcnom uvedomení vážili Pánovej Lásky, ktorá im nachystala možnosti pokroku v ich duchovnom vývoji.

V dlhodobej nezrelosti a neochote niečo zmeniť sa ľudia dostali do nekonečného reťazenia nutného odpykávania. Len nemnohí sa dokázali prebudiť a vzchopiť k skutočnej zmene a k mieruplnému životu. V takomto pozitívnom prípade to vyzeralo tak, že ak niekto vykonal nejaké veľké zlo, ale neskôr si to uvedomil a prosil Pána o odpustenie, mohol pocítiť, že sa mu naozaj dostalo odpustenia. K odpusteniu hriechov človeka totiž dochádza len jeho premenou k lepšiemu a čistejšiemu životu. V tej chvíli mu osudové vlákna nastavujú cesty, na ktorých sa mu bude môcť dostať symbolického odčinenia svojho minulého jednania.

Práve kvôli tomuto bol Láskou Pána v hmotnom stvorení nastavený neskorý návrat spätných účinkov jednania ľudí. V tomto tiež spočívala doterajšia trpezlivosť Pána, pretože keby jej nebolo, ľudia v hmotnosti by kvôli svojej nezrelosti mohli byť v rýchlych spätných účinkoch pozemsky odvolaní takmer vždy, keď učinili niečo zlé svojim blížnym, alebo prírode a prírodným bytostiam. Ako rýchlo by končil ľudský život, keby sa spätné účinky nevracali s trpezlivou Láskou Pána k človeku, to si dnes nedokáže nikto predstaviť.

Avšak pod vplyvom domýšľavého rozumu a pod trvalým pokúšaním temna všetko dospelo do úplne opačného konca. Temno zneužilo Pánovej Láskyplnosti, a aby sa čo najviac ľudí zamotalo vo svojom vývoji rozšírilo tvrdenie, že zlo sa k svojmu pôvodcovi nevracia. Nezrelé ľudské duše a ich rozumový pohľad na svet v tom nachádzal dôkaz nespravodlivosti, a tiež dôkaz o neexistencii Stvoriteľa v nedokonalom svete.

Ľudia nadobudli dojem, že nijaké Zákony Pána neplatia a tí, ktorí nerešpektujú cnosti sú vo výhode. Ľudia úplne otupeli a začali sa domnievať, že ich vôľa je to jediné, čo určuje smer všetkého vývoja. Rozumovo uvažujúcim ľuďom sa začal javiť materializmus, ako najsprávnejší názor na život. Duchovná vlažnosť a neschopnosť veci správne poznávať priviedli k životu závisť, nenávisť a ďalšie, rozličné zlo.

V dnešnej vážnej dobe je však životne dôležité prijať z čistou dôverou, že neskorší príchod spätných účinkov je prejav Pánovej Lásky, ktorá takto nastavila dĺžku ramena Pánovej Spravodlivosti. To znamená, že všetko čo v súčasnosti prežívame je dokonalé spravodlivé spätné dianie, utvárajúce našu prítomnosť. Dianie, ktoré má takýmto spôsobom prijímať a spracovať každý človek.

Prichádza však zásadná zmena, ktorá sa naplňuje pod tlakom Svetla Syna Človeka, prinášajúceho naplnenie všetkých zasľúbení. Toto dianie prináša zrýchlenie návratu osudových vlákien všetkých ľudí. Nakoniec sa to na nás zvalí v jedinej chvíli a na pokyn Syna Človeka sa trpezlivé okruhy ľudských osudových vlákien začnú zrýchlene navracať bez zábran. Zrýchli sa to a bude to prinášať jednak to dávno minulé, jednak to súčasné a jednak to, čo človek vytvoril iba pred krátkou chvíľou. Do života ľudí začnú vstupovať neočakávané prejavy návratu výsledkov ich vlastných myšlienok a činov.

Mnohí, ktorí tým budú bolestivo zasiahnutí, to budú považovať opäť iba za nespravodlivý a neprajný osud. Bude to však vždy iba následok ich vlastného chcenia, čo k ním dorazí.

V mnohých to vyvolá obrovský otras ich doterajších istôt, pretože boli presvedčení, že nič takého, ako je Spravodlivá Vôľa Pána, nemôže nikdy zasiahnuť do ich pozemského života. Vyvolá to stav ochromenia a súčasne veľkú nenávisť voči Svetlu u všetkých tých, ktorí sa úplne vzdialili podstate ľudského bytia tým, že v sebe udusili všetku vlastnú citovú vnímavosť. Avšak tento vzdor prinesie iba mohutné zrýchlenie všetkých spätných účinkov, ktoré dopadnú v jedinom okamihu ako úder blesku.

Hrmenie tejto búrky už zaznieva nad hlavami ľudí v jemnejších úrovniach. Oni však tomu nechcú venovať svoju pozornosť, pretože majú niečo iné, čo považujú za dôležitejšie.

Ale pretože už nie je žiadneho času navyše, zostáva už len jediné – úplné preladenie svojho vnútra na mierumilovnosť, dobrotivosť a mieruplnosť, ktoré preniknú všetkým ľudským zmýšľaním a jednaním, ako posledná príležitosť záchrany pred zasahujúcimi údermi spätných dopadov našich vlastných osudových vlákien.

Zostávajúci čas by sme tiež mali využiť k tomu, aby sme sa intenzívne učili zvažovať vo svojom vnútri všetko to, čo chceme povedať, alebo vykonať, aby nám zvratné pôsobenie mohlo priniesť len požehnanie. Učme sa radšej desaťkrát veci zvážiť, než aby sme niečo neuvážene vyslovili, alebo vykonali. Spočiatku nám to možno zaberie viac času, ale ak v tom vytrváme, naučíme sa takýmto spôsobom veci zvažovať za niekoľko sekúnd, pretože náš cit zvažuje bleskurýchle. K tomuto cieľu budú musieť dospieť všetci ľudia, ktorí chcú obstáť na Zemi pod zvýšeným tlakom Svetla Syna Človeka.

Zdroj

Zdieľať článok

Muž, žena a základní pilíře jejich harmonického soužití

Muž, žena a základní pilíře jejich harmonického soužití

1. Respekt

Mnoho psychických nedorozumění a dokonce i vážných zdravotních onemocnění mužů a žen různého věku jako viditelných konečných projevů má svůj původ v dnešní době často v dlouhotrvajícím neharmonickém soužití těchto lidí. Kde chybí harmonie, tam je současně nedostatek úcty a vroucnosti, a tam také nikdy není možné plnohodnotně přijímat posilující tok životní síly pro tvořivou životaschopnost. Ale vzájemné porozumění a zdraví není jediným cenným darem, který vlastním přičiněním zmíněná neharmonická soužití ztrácejí, protože kromě něj ztrácejí partneři také opěrné zázemí ve vlastní domácnosti, jež přestává být oázou míru, ale stává se bojištěm, na němž nakonec oba přicházejí o to nejcennější – o vybroušený briliant života, kterým je jejich vlastní duchovní hodnota, hrdost a čest. Bez něj po určitém čase ztrácejí oba zúčastnění úctu nejen jeden k druhému, ale také nakonec sami před sebou, a to nezřídka s těžkými dlouholetými či dokonce celoživotními následky. Co je nejčastější příčinou vzniku takového stavu?

Pokrokovější znalci a léčitelé partnerských vztahů nabyli cenného poznatku o tom, že hlavním důvodem případného úpadku vztahů je neschopnost zúčastněných směřovat na životní cestě za společným ušlechtilým cílem. Zkušenost naznačuje, že tento zásadní poznatek je založen na poznání skutečnosti, přesto však sám o sobě trvalost vztahů ještě nezaručuje. Jsou totiž i partneři, kteří se sice spojili s touhou dosáhnout společného ušlechtilého cíle, ale přesto žili v neporozumění a museli se rozejít, protože každý si zvolil jinou cestu, směřující k tomuto cíli, a v době usilování nedokázal uznat a respektovat jedinečnou cestu a povahový projev toho druhého.

V porovnání s tím však známe i vztahy, v nichž všechno probíhalo opačně, a přece úspěšně. Partneři si sice závazně nevytyčili společný životní cíl, ale oba se ve vztahu respektovali jako svobodné a zodpovědné osobnosti a každý prožíval vnitřní svobodu, kterou si vzájemně věnovali jako nejvzácnější dar lásky. To nakonec způsobilo nejen udržení, ale také povznesení jejich vztahu, přinášejíc velký přínos pro celé bytí.

Společný cíl, jenž je určitě velmi významnou součástí každého partnerského života, se u nich zformoval až dodatečně, později, jako neodmyslitelná samozřejmost jejich společného láskyplného života. Ne však uměle, ale přirozeně, jako následek správné vývojové postupnosti, vyplývající z respektování vzájemné svobody a práv, jež zde zůstaly spolu s láskou zachovány.

Jak tedy můžeme vidět, vzájemný respekt je důležitým předpokladem k harmonickému udržení a rozvíjení každého partnerského vztahu, neboť tvoří výchozí bod cesty za společným životním cílem vysokého druhu. Upřednostnit před osobní dominancí toleranci, jež s respektováním druhého vždy úzce souvisí, není však vždy lehké, obzvláště v případech, ve kterých hlubší vzájemné pochopení obou zúčastněných zatím ještě chybí. Právě to však vtiskuje do duší zúčastněných pečeť ryzí lidské trpělivosti a důvěry, jež jsou vůbec stavebními kameny ryzí lásky.

Kdo dokáže splnit důležitý předpoklad respektování vnitřní svobody svého partnera, je zároveň na nejlepší cestě k pokornému respektování Prazákonů Stvoření, vysoce převyšujících úroveň mezilidských vztahů. Právě v respektování těchto Zákonů získává pojem „respekt“ své nejvyšší uplatnění v životě člověka.

2. Věrnost

V současnosti mnoho mezilidských vztahů ztroskotává na nezachovávání věrnosti, přestože právě ona je dalším z pilířů každého harmonického soužití. Žel, stává se tak i v posvátném vztahu muže a ženy, a nemalou zásluhou podílí se na tom i to, že vlastní podstata pojmu věrnost nebyla dosud všeobecně správně pochopena.

Věrnost totiž ve svém pravém a všeobsáhlém významu neznamená jen poctivé partnerské soužití bez vyhledávání jiných partnerů, ale vyjadřuje hlavně osobní a samostatnou touhu každého z obou zúčastněných na prvním místě věrně sloužit Boží Vůli v souladu s Prazákony života. To platí samozřejmě i zcela nezávisle na vzájemném soužití, jež může z mnoha důvodů trvat jen omezenou dobu pozemského života. Je nutné si to uvědomit a správně pochopit, protože kde právě tato vznešená touha spojila životní cestu muže a ženy, aby se mohla lépe naplnit, a potom se z určitých důvodů vytratila, tam již došlo k nevěrnosti v pravém slova smyslu bez ohledu na to, zda se to v jejich vztahu viditelně projevilo anebo ne. Již samotná vnitřní pohnutka, akt vůle, je činem, nesoucím s sebou zodpovědnost. Z ní vyplývající následky jsou vždy přesně zaznamenány Zákony Stvoření.

Co se v současnosti považuje ve vztahu muže a ženy za věrnost, bylo by lepší nazývat spoluprožíváním vděčnosti Bohu, protože je to právě tento vroucí cit vděku, jenž je jedním z nejkrásnějších citů jejich celého společného žití. V okamžicích pozemského odchodu – smrti jednoho ze zúčastněných bývá pak tento cit tím nejkrásnějším a nejtrvalejším darem, který si mohou za vzájemně projevovanou úctu, trpělivost a obětavost darovat na cestu odloučení.

Široká škála dnes známých mravně podřadných průvodních jevů vzniká tak jen jako následek prvotní příčiny, ztráty věrné touhy vedení života zařizovaného ku radosti Tvůrci. Účinná pomoc v tomto stavu je proto podmíněna poctivou snahou o opětovné navrácení této touhy, avšak bez křečovitého úsilí, jemuž vždy chybí síla svobodného vzletu.

Vlastní vědomí o poctivém zachovávání vzájemné věrnosti je pilířem harmonického partnerského žití muže a ženy především proto, že oběma přináší pravý smysl čistoty života, a ten je i v těžších obdobích posiluje.

3. Odpuštění

Podobně jako pojem věrnost, ani pojem oboustranného odpuštění nebyl doposud ke škodě mnohým všeobecně správně pochopen. Vznešenost aktu odpuštění byla totiž ochuzena o ten nejvzácnější klenot – spravedlivou přísnost a vychovávající lásku, bez níž je odpuštění nejčastěji jen projevem slabosti.

Ve vztahu muže a ženy totiž odpuštění nevyjadřuje úslužnou ochotu nechat se i nadále ponižovat, citově vydírat či jiným způsobem nesmyslně znehodnocovat, ale má obsahovat v sobě sílu odolat pocitům sebelítosti či výčitkám, často i za cenu přirozeného ochranného vzepření se, které může dokonce vyústit až do úplné odluky, je-li tato nevyhnutelná. Také v tomto činu se může plnohodnotně projevovat odpuštění, protože ono je ve skutečnosti stavem neovlivněné vnitřní bdělosti ducha, která nikdy nezohledňuje to, co se druhému líbí a je mu příjemné, ale především cituplně usiluje o to, co druhému z dlouhodobého hlediska prospívá.

Ale i zde, v tomto případě, je vždy nesmírně důležité posuzovat každý jednotlivý vztah zcela individuálně s jeho jedinečnými a nezaměnitelnými potřebami, které se mohou od jiných případů ve své podstatě zásadně lišit, a to i vzdor zdánlivé vnější podobnosti.

Velkou vinu na sebe v tomto směru přitahují ti lidé, kteří se snaží ve své změkčilosti neustále šířit princip odpuštění s tím, že nutí zúčastněné setrvávat ve stavu utlačování, který minimálně v jednom z nich ubíjí zdravou hrdost a sebedůvěru. Žel, dochází k tomu především v řadách křesťanských církví, které v duchu Kristovy Lásky šíří o odpuštění jenom svoje bludné představy, čímž se neproviňují jenom vůči lidem, ale také vůči samotnému Kristu. Jeho učení totiž s touto změkčilostí nemělo nikdy nic společného, což mohou velmi lehce pochopit všichni znalci Nového Zákona, nejsou-li však již příliš zatíženi strnulými dogmaty věrouky.

Projevy vlídné podoby odpuštění, tak jak je známe v současnosti, mají v mezilidských i partnerských vztazích samozřejmě také svoje veliké opodstatnění, protože bez nich by aktu pravého odpuštění chyběla nevyhnutelná protiváha – stav spravedlnosti, a to právě v podmínění ochoty nápravy vzniklého stavu. Tento projev pravého citového pochopení však nesmí být poškozující stranou považován za samozřejmost a žádný z partnerů by se na něj neměl lehkovážně spoléhat v domněnce, že se mu ho musí dostat. Ve skutečnosti může a má být uplatněn jenom tehdy, když je ze strany proviněného upřímná a čestná snaha své provinění napravit a už nikdy ho nezopakovat.

Odpuštění má v partnerských vztazích svoje nezastupitelné místo, protože vždy je potřebné dokázat ze srdce odpustit. Velikost ducha však spočívá ve znalosti nutného vyrovnání ve všem, co člověk vetkal do vláken Stvoření. Odpuštění druhým člověkem tedy neznamená vyrovnání všech vin z pohledu přísně měřících, spravedlivých Zákonů Božích. Každý by proto měl přinášet do vzájemného soužití partnerů jen to nejčistší a nejsvětlejší. Jedině tak může být naplněn vysoký smysl vztahu muže a ženy.

Zdroj

Zdieľať článok

Gates a Rockefeller chcú ovládnuť globálny potravinový systém

Gates a Rockefeller chcú ovládnuť globálny potravinový systém

Financujú správu, ktorá popisuje toto prevzatie kontroly nad potravinovým systémom.

Globalisti ako Gates, Rockefeller, OSN a Svetové ekonomické fórum chcú mať úplnú kontrolu nad svetovými zásobami potravín a tým, čo sa dostane na váš tanier. Tento plán je úzko spojený s ich snahou o digitálne ID a digitálnu „mennu“, píše Leo Hohmann.

Globálna vojna proti potravinám sa naďalej odohráva mimo radaru všetkých iných problémov, s ktorými sa svet potáca.

Pred niekoľkými rokmi nás YouTuber Christian Westbrook, ktorého kanál „The Ice Age Farmer“ informoval o trendoch ovplyvňujúcich globálne zásoby potravín, držal v obraze.

Jeho kanál záhadne zmizol v novembri 2022 a my už nedostávame dostatok informácií o tejto kľúčovej téme. Varoval nás, že globalisti nás chcú oklamať, aby sme konzumovali ich nezdravé, ultra-spracované a bioinžinierované potraviny, a na to potrebujú obmedziť náš prístup k zdravým, celistvým potravinám.

Nižšie je videointerview s Christianom spred piatej rokov, ktoré starnutie zvládlo mimoriadne dobre.

Nie je náhodou, že ceny potravín naďalej rastú rýchlejšie ako celková miera inflácie.

Teraz máme zaujímavý článok zverejnený 6. októbra na stránke Modernity News.

Modernity News cituje správu z The Lancet s názvom „Komisia EAT-Lancet o zdravých, udržateľných a spravodlivých potravinových systémoch“, ktorá predstavuje to, čo autori nazývajú „veľkou transformáciou potravín“.

Modernity News zdôrazňuje, že ide o súčasť koordinovaného globálneho programu (podporovaného OSN, Rockefellerovou a Gatesovou nadáciou a Svetovým ekonomickým fórom), ktorý má preformovať poľnohospodárstvo, výživu ľudí a financovanie tak, aby zásoby potravín každej krajiny spadali do kvantifikovaných „planetárnych hraníc“.

[Správa Komisie EAT-Lancet z roku 2025 o zdravých, udržateľných a spravodlivých potravinových systémoch nadväzuje na správu Komisie EAT-Lancet z roku 2019.] Modernity News dodáva:

Toto prevzatie moci nad potravinovým systémom prichádza v čase, keď tá istá sieť vládnych agentúr a projektov financovaných Gatesom už preprogramováva genetický kód samotných plodín, premieňa deštruktívne vírusy rastlín na samoreplikujúce sa DNA platformy, čo ilustruje, ako snaha o „udržateľné“ a „klimaticky inteligentné“ poľnohospodárstvo slúži zároveň ako pokus o centralizáciu kontroly nad semenami v pôde aj potravinami na našich tanieroch.

Akonáhle budeme mať biometrické digitálne identity prepojené s našimi bankovými účtami prostredníctvom „programovateľnej digitálnej meny“, globálne mocenské elity ako Gatesova a Rockefellerova nadácia budú môcť nanútiť svoje pravidlá našim nákupom a spotrebe, čím eliminujú väčšinu našich volieb.

Všetko to bude viazané na váš sociálny kreditný skóre, ktoré určí vaše privilégiá v novej digitálnej ekonomike.

Toto hovorím už päť rokov: Keď sa digitálny reset plne implementuje, naše práva nahradia privilégiá. Staneme sa digitalizovanými automatmi.

Medzi sponzormi správy v The Lancet sú Bill & Melinda Gates Foundation, Rockefeller Foundation, Wellcome Trust, IKEA Foundation a Children’s Investment Fund, ktorých granty financovali prácu prostredníctvom EAT Foundation v Osle.

The Lancet tvrdí, že kontrola potravinových systémov je kľúčom k ovládnutiu každého hlavného sektora, spájajúc výživu, klímu, ekonomiku a správu do jedného zjednoteného globálneho rámca.

Článok v The Lancet uvádza:

Potravinové systémy stoja na križovatke zdravia, životného prostredia, klímy a spravodlivosti. Transformácia potravinových systémov je základná pre riešenie kríz klímy, biodiverzity, zdravia a spravodlivosti.

Centralita potravinových systémov podčiarkuje ich vzájomnú prepojenosť, namiesto ich samostatného riešenia, čo zdôrazňuje potrebu pozíciovať zmenu potravinových systémov ako komplexný integrátor naprieč ekonomikou, správou a politikou.

Vlády vyzývajú, aby „riešili nerovnosti v distribúcii výhod a záťaží súčasných potravinových systémov“.

Modernity News poznamenáva, že Komisia explicitne vyzýva na „medzisektorové koalície“ na implementáciu svojho totalitného rámca na celom svete.

Autori tvrdia, že „sú potrebné bezprecedentné úrovne akcie na zmenu stravovacích návykov“.

Je to jasné: Redefinovaním potravín ako centrálneho páky na riešenie globálnych kríz Komisia umožňuje medzinárodným orgánom a súkromným nadáciám ovplyvňovať alebo riadiť národné politiky ďaleko za hranicami poľnohospodárstva.

V praktických termínoch táto dystopická vízia premieňa potravinovú politiku na mechanizmus globálneho riadenia – kde nevolené inštitúcie pod zástavou udržateľnosti jednostranne diktujú, ako národy pestujú, obchodujú a jedia.

Stručne povedané, táto správa je cestovnou mapou k tyranii.

Sú to tí istí ľudia, ktorí obhajujú zotročenie ľudstva prostredníctvom sledovacích mechanizmov ako biometrické digitálne ID karty a programovateľné digitálne platobné systémy, ktoré majú preformovať globálny potravinový systém.

Nič nevlastníte, budete jesť hmyz, dáte sa zaočkovať, budete šťastní. Držte hubu a robte, čo vám prikazujú.

To je mentalita globalistov. Ach, a mimochodom, sú to aj tí istí ľudia, ktorí sa zdajú byť nadšení z vyhliadky na tretiu svetovú vojnu s Ruskom/Čínou. Zlo nikdy nespí.

Zdroj

Zdieľať článok

Ticho

Ticho

1. Ticho podporuje regeneráciu mozgových buniek.

Podľa štúdie o účinkoch rôznych úrovní hluku 2 hodiny ticha denne podporujú tvorbu nových buniek v hipokampe. Táto oblasť mozgu je zodpovedná za učenie, pamäť a emócie.

2. Ticho nás robí kreatívnejšími.

Aj keď odpočívame, mozog je stále aktívny. Počas nášho pokoja spracováva a asimiluje prijaté informácie. Ak je tento proces úspešný, teda bez rozptyľovania hlukom a inými rušivými vplyvmi, aktivuje sa režim spojený s integráciou emócií a spomienok, prebúdzaním fantázie, predstavivosti a odhaľovaním schopností. V dôsledku pobytu v tichu sa stávame kreatívnejšími a otvorenejšími svetu.

3. Ticho zmierňuje stres a napätie.

Bolo zistené, že neustály hluk má negatívny vplyv na náš mozog, čo vedie k zvýšeniu hladiny stresových hormónov. Ticho má naopak úplne iný účinok. Absencia zvukových dráždivých látok zmierňuje napätie v mozgu a tele. Na základe zmien krvného tlaku a krvného obehu v mozgu vedci dospeli k záveru, že 2 minúty ticha sú pre relaxáciu účinnejšie ako počúvanie relaxačnej hudby.

4. Ticho dopĺňa naše mentálne zdroje.

Hluk narúša kvalitu úloh v práci a štúdiu, môže byť príčinou zníženej motivácie, pozornosti a zvýšenia chýb. Výskum ukázal, že deti žijúce alebo študujúce v blízkosti diaľnic a železníc dostávajú nižšie známky z čítania a učenia sa jazykov ako tie, ktoré žijú v tichších oblastiach. Existuje však príjemný fakt: mozog dokáže obnoviť to, čo bolo poškodené v dôsledku vystavenia nadmernému hluku. Dôležitou podmienkou je ticho…

Zdroj

Zdieľať článok

Niektoré náhrady cukru urýchľujú starnutie a robia ľudí hlúpejšími

Niektoré náhrady cukru urýchľujú starnutie a robia ľudí hlúpejšími

Sladidlá môžu poškodiť kognitívne zdravie zodpovedajúce 1,6 roku starnutia, zistila štúdia.

Vedci tvrdia, že nízkokalorické a bezkalorické sladidlá zrejme ovplyvňujú myslenie a pamäť v strednom veku. Sladidlá nachádzajúce sa v jogurtoch a šumivých nápojoch môžu poškodiť schopnosť ľudí myslieť a pamätať si a zdá sa, že spôsobujú „dlhodobé poškodenie“ zdravia.

Vedci tvrdia, že ľudia, ktorí konzumovali najväčšie množstvo sladidiel, ako je aspartám a sacharín, zaznamenali o 62 % rýchlejší pokles svojich kognitívnych schopností – čo zodpovedá ich veku o 1,6 roka.

Dospeli k záveru: „Naše zistenia naznačujú možnosť dlhodobého poškodenia konzumácie nízkokalorických a bezkalorických sladidiel (LNC), najmä umelých LNC a cukrových alkoholov, na kognitívne funkcie.“

Zistenia sú najnovšie, ktoré varujú pred nebezpečenstvom, ktoré predstavujú sladidlá. Predchádzajúce štúdie naznačovali, že môžu zvýšiť riziko celého radu chorôb vrátane cukrovky 2. typu, rakoviny, srdcových problémov, depresie a demencie a poškodiť črevnú stenu.

Spojenie sladidiel s kognitívnym poklesom je také znepokojujúce, že spotrebitelia by namiesto toho mali používať buď tagatózu, prírodné sladidlo, alebo alternatívy, ako je med alebo javorový sirup.

Skúmal sa vplyv siedmich sladidiel na zdravie účastníkov štúdie – 12 772 štátnych zamestnancov v Brazílii s priemerným vekom 52 rokov – ktorí boli sledovaní v priemere osem rokov. Účastníci vyplnili dotazníky s podrobnosťami o príjme jedla a nápojov za predchádzajúci rok a neskôr podstúpili testy svojich kognitívnych schopností, ako je verbálna plynulosť a zapamätanie si slov.

Vedci zistili, že ľudia, ktorí konzumovali najviac sladidiel, zaznamenali pokles myslenia a pamäti o 62 % rýchlejšie ako tí s najnižším príjmom. To bol „ekvivalent asi 1,6 roka starnutia“, uviedli vedci. Konzumácia kombinovaných a individuálnych LNC, najmä aspartámu, sacharínu, acesulfámu K, erytritolu, sorbitolu a xylitolu, bola spojená s kognitívnou stratou.

„Denná konzumácia LNC bola spojená so zrýchleným poklesom pamäti, verbálnej plynulosti a globálneho poznávania,“ uvádzajú autori vo svojom článku publikovanom v americkom lekárskom časopise Neurology.

„Tento výskum je pozorovacia štúdia, ktorá môže ukázať iba štatistickú súvislosť, nie priamy vzťah príčiny a následku,“ uviedla ISA vo vyhlásení. „Hlásená súvislosť medzi konzumáciou sladidiel a kognitívnym poklesom nedokazuje, že jedno spôsobuje druhé.“

Zdroj

Zdieľať článok