Princíp harmónie a zmysel pre krásu

mar 27, 2022 | Duchovné pravdy, Úvahy

Každý vnútorne prebudený chápe, že s dnešným svetom, teda ľuďmi žijúcimi v ňom, to nie je žiadna sláva. Progresívnosť tejto doby tlačí do úzadia skutočné cnosti a čoraz zreteľnejšie vyzýva k uctievaniu tých rozumových, pokrivených. Nič iné sa ani nedá čakať, pretože žijeme v dobe, kedy bolo predpovedané, že antikrist (ľudský rozum) pozdvihne svoju hlavu. A presne to sa dnes deje. Vládu rozumu je cítiť úplne všade. Z čistého sa stáva špinavé, z dobrého zlé a z nemorálneho prípustné až pokrokové. To všetko má na svedomí vláda rozumu a nestalo by sa tak, keby sme v sebe neumŕtvili dve veci: Harmóniu a zmysel pre krásu. Povedzme si najskôr niečo o harmónii.

Každý chápe, čo slovo harmónia znamená. Je to súlad medzi niečím, udržiavanie viacerých aspektov v súzvuku, tzv. harmónii. Každý duchovne hľadajúci by sa mal snažiť túto harmóniu udržiavať, pretože len v harmónii rozkvitáme tým správnym spôsobom. Kde neudržiavame zlatú strednú cestu, vzniká disharmónia a presne kvôli tomu vznikla všetka ľudská domýšľavosť a pokrivenie všetkého svetlého. Tento úpadok sa udial už veľmi dávno a dnes vidíme jeho vrchol. Nič falošné by nevzniklo, keby sme nevniesli disharmóniu do tej najdôležitejšej oblasti: spojeniu ducha a rozumu. Čím viac sa ľudia odkláňali od ducha a upínali sa na čisto rozumové vedenie, tým väčšia faloš a temnota na svet upadala. Z každej disharmónie sa totiž pri jednostrannom zameraní stane pohroma. To platí vo všetkých oblastiach.

Čo znamená žiť v harmónii?

Žiť v harmónii znamená udržiavanie zlatej strednej cesty vo všetkom. Znamená to starať sa o svoje živobytie a každodenné záležitosti, ale nezabúdať pritom na svoju dušu a na Boha. Znamená to postarať sa o svoju rodinu, ale neobetovať sa celým bytím pre ňu a zabúdať na seba. Tak ako je dôležité pomáhať svojim blížnym v núdzi, tak je nesprávne pomáhať druhým na úkor seba. Mali by sme byť dobrí a láskaví ľudia, to však neznamená, že túto dobrotu budem preukazovať ľuďom, ktorí by to len zneužili a energeticky ma vycicali. Konať spravodlivo znamená vedieť vycítiť komu, kedy a koľko zo seba dám a ako sa k nemu budem správať, resp. čo dotyčný potrebuje v danej chvíli. Či si zaslúži pokarhať alebo pochváliť, či si zaslúži pozdvihnúť alebo skresať hrebienok. Žiť v harmónii znamená vedieť sa správať harmonicky, teda spravodlivo k druhým. Je to konanie v spravodlivej láske, pretože láska a spravodlivosť sú jedno. Tak ako je nezdravá vlastnosť byť lenivý, pretože telo a duša potrebuje byť neustále v pohybe, tak je nesprávne nikdy si neoddýchnuť, keď to potrebujem a pracovať natoľko, že to negatívne zasahuje do iných oblastí života. Mali by sme si budovať zdravú sebahodnotu, avšak mali by sme sa vystríhať toho, aby sme upadli do pýchy, falošnej pokory alebo naopak do zbytočného seba znehodnocovania. Mali by sme byť na seba dostatočne prísni a kritickí k svojim chybám, aby sme boli sami sebe dobrým mentorom, avšak nie je dobré sypať si zbytočne popol na hlavu, pretože na to, aby sme sa posunuli vpred musíme zanechať spomienky na svoje staré chyby. Tak ako je cenné byť pokojný a nekonfliktný typ, tak je dôležité rozpoznať, kedy si niekto alebo niečo zaslúži moje rázne zakročenie. Správať sa ako dospelý znamená pristupovať zodpovedne k svojim povinnostiam a starostiam, ale nezabúdať na svoje vnútorné dieťa, ktoré sa túži prejaviť. Byť harmonický znamená vedieť sa pozerať na svet realisticky. Znamená to byť pozitívny a snažiť sa vo veciach vidieť to dobré, ale nebyť prílišné slniečko. Znamená to tiež vedieť veci kriticky posúdiť veci, ale nespadnúť do negativity. Je škodlivé byť závislý na výdobytkoch novej doby, ale nebolo by riešenie sa za každú cenu všetkému vyhýbať, pretože by sme všetci mali žiť ako naši predkovia v praveku. Mnohé takéto výdobytky sa dajú využiť aj na dobré účely. Nie je dobré, keď sa človek nezaujíma o to čo dáva ako potravu svojmu telu, avšak bolo by veľmi obmedzujúce preháňať to a nedovoliť si niekedy niečo, čo nie je super zdravé. Každý rodič chce dať svojmu dieťaťu správne základy do života a venovať mu svoju lásku a starostlivosť, ale nie je správne stať sa otrokom vlastného dieťaťa, ako to dnes činí veľký počet rodičov. Každý rodič chce, aby sa jeho dieťa malo v živote dobre, ale je dôležité vedieť nezasahovať do jeho neskorších životných rozhodnutí, pretože je tiež duch s nejakou karmou a musí si prejsť určitými skúškami.

Myslím, že som podal dosť príkladov na to, o čo tu ide. Nenabádam na to, aby sme každý žili podľa určitých vytýčených nôt. Pochopiteľne by sme sa nemali snažiť o harmóniu medzi svetlom a temnotou, pretože by sme sa mali usilovať len o svetlo. Práve tak sa predsa nebudeme snažiť o harmóniu medzi vierou a strachom. Taktiež inak bude prejavovať svoje pocity a správať sa žena, ktorá je nežnejšia a viac duchovne zameraná ako muž, ktorý má k hmotnému bližšie ako žena a predstavuje aktívny princíp. Inak sa bude prejavovať človek v mladíckych rokoch, ktorého temperament je cholerický a inak človek v pokročilom veku, u ktorého prevláda flegmatický temperament. Temperamenty aj všetky ich prelínania sú tiež duchovnými darmi. Preto by sme pri hľadaní harmónie nemali ísť proti sebe, ale hľadať pre nás tu správnu harmóniu v bytí ako takom.

Zmysel pre krásu

Zmysel pre krásu znamená presne to, čo to v nás evokuje: schopnosť spoznať krásu a ušľachtilosť. Zmysel pre krásu sídli v duchu, a preto je pochopiteľné, že sa pri dnešnom úpadku čoraz viac táto duchovná pomoc vytráca. Nielenže sa vytráca, ale posúvajú sa hranice toho čo je považované za normálne a krásne. Vďaka tomu to, čo kedysi vyvolávalo odpor, je progresívno-liberálnymi napodobeninami ľudí vítané až uctievané. Zmysel pre krásu je naše meradlo ušľachtilosti a vedie nás k uctievaniu ušľachtilých hodnôt. Dáva nám schopnosť vidieť skutočnú duchovnú krásu a odhaliť falošné pekné pláštiky. Pokiaľ v sebe prechovávame zmysel pre krásu, vidíme, že skutočná krása sa zo sveta vytráca a nahrádza ju rozumové pozlátko falošného princípu.

Málokto dnes posudzuje krásu ženy podľa toho, čo vyžaruje, nakoľko je vnútri čistá a nakoľko má v sebe rozvinutý telesný stud, ktorý je spoľahlivým ukazovateľom duchovnej hodnoty. Ženy ktoré nemajú žiadnu duchovnú hodnotu a pretŕčajú sa polonahé na Instagrame už dnes nevzbudzujú odpor, ale sú obdivované. Sú usporadúvané súťaže, kde sa hodnotí estetika a veľkosť steroidmi nadopovaných oblúd. Milióny ľudí sa pozerá na to, ako sa v ringu bijú dvaja muži (a dokonca ženy!) ako nejaké opice a nazýva sa to športom. Nielenže sa to nazýva športom, ale je to obdivované ako by bolo niečo významné na tom niekoho zmlátiť pred zrakom druhých. Po svete pobehuje čoraz viac homosexuálov, lesieb a ďalších desiatok pohlaví a je to pretláčané ako spoločensky korektné. V seriáloch a filmoch vidíme len samý sex, drogy a vraždy a celkovo v televízii idú programy, ktoré sú úplné hodnotové dno. V obchode je väčšina potravín bez akejkoľvek výživovej hodnoty a vyžarovania. Asi preto to nenazývame obživa, ale potrava. Uctieva sa materializmus, svet ovládli peniaze. Rozum úplne vytlačil ducha človeka. Vďaka zmyslu pre krásu chápeme, že každý národ je svojský, má svoje obyčaje, tradície, históriu, temperament a že čo je typické pre jeden národ, nie je správne kopírovať. Tiež chápeme, že každá rasa je iná, a preto by sa nemali miešať ako sa o to dnes tak krvopotne pokúšajú. V ničom sa dnes už nejde do hĺbky a nerieši sa pravá príčina vzniku problému, ale dávajú sa povrchové náplasti na vnútorný problém. Vďaka zmyslu pre krásu dokážeme odhaliť pravú vnútornú podstatu vecí bez ohľadu na vonkajšie obaly.

Na to, aby sme tento úpadok odvrátili, je pochopiteľne potrebné zmysel pre krásu a harmóniu v sebe prebudiť a začať uznávať ušľachtilé hodnoty. Ono to nie je to mŕtve, je to iba v nevedomom spánku a potrebujeme tomu vdýchnuť život. Na oplátku dostaneme klenot, vďaka ktorému na tejto Zemi vytvoríme skutočný zlatý vek.

Daniel

Zdieľať článok

Slabosti a ich význam v dnešnej dobe

mar 20, 2022 | Duchovné pravdy, Úvahy

Každý z nás má nejaké tie slabé miesta, ktoré by rád zacelil. Niečo, čo by rád zmenil. Ale na druhej strane je aj veľa takých miest, o ktorých ani nevieme alebo si ich nechceme priznať. Dnes je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým si tie slabé miesta uvedomiť a zaceliť ich a napíšem prečo. Na začiatok je potrebné zodpovedať otázku: čo je to slabosť? Slabosť je určitá vlastnosť, ktorá je neharmonická. My sme sa tu dole na Zem prišli učiť harmónii, no slabosť je niečo, čo sa tejto harmónii určitým spôsobom vymyká. Buď je to neharmonická vlastnosť sama o sebe, alebo je to prílišné pestovanie hoc aj dobrej vlastnosti. Každá prepestovanosť totiž škodí. Stráca sa tak potrebná harmónia. Slabosť je teda neharmónia na duši a mysli.

Prečo je tak dôležité pracovať na svojich slabých miestach? Nemali by ma ľudia mať radi takého aký/aká som? Áno, mali by sme byť do istej miery tolerantní voči slabostiam druhých, avšak pokiaľ si nahováram, že slabé miesta sú súčasťou mňa a nemusím na sebe nič meniť, zostávam stáť na mieste a nerozvíjam sa. A to je slabosť. Je to lenivosť pracovať na sebe. Ale tu nejde len o druhých ľudí, ide tu predsa o náš vlastný vzostup. Slabosti, resp. neharmonické vlastnosti sú tým, čo nám bráni vo vzostupe a vytvárajú priestor na to, aby nás ovplyvňovali negatívne prúdy. Na to, aby sme pochopili prečo to tak je, musím najskôr vysvetliť princíp zla a súvis s našim spôsobom bytia.

Ako ľudskí duchovia máme možnosť slobodnej vôle a s tým súvisí schopnosť vybrať si spôsob správania, spôsob bytia. Na základe toho sa rozhodujeme, či budeme v sebe živiť a riadiť sa božským princípom, alebo tým falošným, pokriveným. Božský princíp je niečo ako duchovný kódex, ktorý má v sebe zakotvený každý ľudský duch a dokáže sa ním riadiť, pokiaľ dostatočne načúva svojmu vnútru. Boh je stelesnením tohto princípu, pretože on sám je ten princíp. Náš svet vznikol z jeho vyžarovania a teda sú v ňom obsiahnuté jeho dokonalé zákony a vôľa. My ľudia sme prišli na Zem túto vôľu hľadať, poznávať ju a učiť sa žiť podľa nej, aby sme sa vrátili do duchovnej ríše ako uvedomelí ľudskí duchovia. Aby sme však získali to správne poznanie, potrebujeme byť zrelí vnútorne a to znamená mať v sebe ukotvené tie správne vlastnosti, riadiť sa princípom spravodlivosti a lásky, hľadať v živote harmóniu, žiť Božím slovom.

Nakoľko sme schopní prijať poznanie o Bohu a jeho zákonoch však závisí od toho akí sme vnútri, akú máme v sebe pripravenú pôdu pre prijatie toho správneho poznania. Pokiaľ je pôda neúrodná, nevyklíči z toho to správne. Keď poviete nejaké posolstvo desiatim rôznym ľuďom, každý z nich to prijme inak. Na tom nie je nič zlé, veď predsa nie sme stroje. Krása života spočíva práve v rôznorodosti a pestrosti. Každý vnímame svet okolo seba a vnútri seba iným spôsobom. Pokiaľ však chcem kráčať duchovne správne, musím vo svojom vnútri nie len žiť svetlom, ale žiť v harmónii. Duchovné poznanie prijímame svojím vnútrom, nie mozgom a práve preto naše vnútro musí vyžarovať určitým spôsobom, aby sme čisto a neskalene prijali do seba správne poznanie, aby sme vedeli správne interpretovať udalosti života, aby sme jednoducho kráčali správne. Je to ako s kľúčom a zámkom. Dvere otvoríte len s tým správnym výbrusom. Ten kľúč sme my, presnejšie naše vnútro a za tými dverami sa nachádza správna cesta duše do raja. Našou úlohou je správne sa vybrúsiť, aby sme otvorili tie správne dvere. Aj z nedostatočným výbrusom otvoríte dvere, no už nie tie, ktoré si myslíte.

Mnoho duchovne prebudených je v nesprávnych dverách bez toho, aby si to uvedomovali. Dôvodom sú ich slabé miesta, ktoré ich zaviedli na nesprávnu koľaj. Ak v sebe príliš živím určitú vlastnosť, môže sa z nej stať vlastnosť brániaca mi vo vzostupe, pretože vytvára priestor pre nesprávne myslenie a konanie. Tieto naše slabé miesta následne využíva temnota, aby nám podsúvala ilúzie skutočnosti a zakalila správny úsudok. Dnes temno číha na každom rohu a je odhodlané využiť každú ľudskú slabosť. Akonáhle v sebe vytvorím priestor pre neharmóniu, pre temnotu je to pozvánka na hostinu. Ona sa totiž živí všetkými negatívnymi vlastnosťami, preto využije každú príležitosť k zasýteniu. Smutné je, že to nemá konca, pretože temnota je nenásytná a hladná po moci. Čo je vlastne tá temnota? Temnota je všade tam, kde nie je harmónia. Pojmom temné označujem všetko negatívne a neharmonické, to, čo nie je zo svetla. Temnota sú rôzni démoni a fúrie, ktoré vznikli práve z ľudských pocitov. Keď ľudia napríklad vytvoria dostatočné množstvo strachu, z tohto strachu sa vytvorí niečo ako démon a vnikne všade tam, kde vznikne strach, aby sa nasýtil. Takýmto spôsobom nám temno podsúva nesprávne myšlienky a my im veríme, pretože nás ovláda strach. Máme vtedy zakalený pohľad a bojíme sa niečoho, čoho sa ani nie je potrebné báť a čoho by sme možno sa za iných okolností nebáli. Čím viac sa bojíme, tým väčšiu kontrolu nad nami majú takéto vonkajšie vplyvy. Tu je dôvod prečo ľudské slabosti dávajú priestor temnote.

Temno totiž dokáže pôsobiť len cez ľudí. Cez naše uvažovanie, správanie, pocity. Pokiaľ sa napríklad človek stane príliš sebavedomým, dáva priestor vzniku pýche. Toto bráni vzostupu mnohým hľadajúcim, pretože správne poznanie dokážeme nájsť a prijať len cez pokoru. Nebránili by sme si iba vo vlastnom vzostupe, ale vďaka pýche by sme sa cítili povznesení nad druhých a nedokázali by sme správne pomôcť hľadajúcim dušiam. Pokiaľ by sme na druhej strane mali príliš nízke sebavedomie, viedlo by to k seba podceňovaniu. V takom prípade by sme v sebe nedokázali rozvinúť nám dané duchovné danosti a mali by sme problém v mnohých ťažších situáciách v živote, pretože by sme si neverili a nepoznali svoju cenu. Z každej dobrej vlastnosti môžeme urobiť vlastnosť neharmonickú. Dôležité vždy je, odkiaľ vlastnosť/pocit vychádza. Pokiaľ cítime napríklad hnev, neznamená to nutne neharmóniu. Pokiaľ mi bolo nejakým spôsobom ublížené na mojej osobe, je predsa normále cítiť spravodlivé rozhorčenie, resp. nenechať si srať na hlavu. Hovoríme tu totiž o harmónii, o žití v spravodlivosti a niekedy si situácie vyžadujú aj vyjadrenie neprívetivých pocitov. Dôležité vtedy je, aby to skutočne vychádzalo zvnútra a nie z ega. Je predsa normálne báť sa o svojho blížneho. V živote nás stretávajú ťažké situácie, v ktorých pociťujeme smútok a úzkosť a práve toto potrebujeme prežiť, aby v nás niečo dozrelo, aby sme niečo pochopili, aby sme sa posunuli vpred. Pochopiteľne to nie je len o vlastnostiach ako takých, ale kde sú tieto vlastnosti ukotvené. Pokiaľ sú ukotvené v duchu, majú oveľa väčšiu silu a schopnosť pretrvať. Je rozdiel byť dobrý z vlastného vnútorného presvedčenia a byť dobrý preto, lebo som tak naučený výchovou alebo prostredím. Je veľký rozdiel či konám na základe toho, že cítim že je to tak potrebné alebo konám výhradne na základe rozumového uvažovania. Neharmónia a prehnané správanie vzniká práve tam, kde to vychádza výhradne z rozumu, teda z ega. 

Každý z nás má nejaké slabé miesta a len málokto na nich pracuje alebo o nich vie. Prečo je to tak? Je to tak z troch dôvodov.

Prvým je, že ľudia sa nad sebou poväčšine nezamýšľajú. Prišli na Zem doslova pracovať, spať, jesť a prípadne sa starať o rodinu. Žijú sami so sebou, ale nežijú v sebe. Nezamýšľajú sa hlbšie nad sebou. Neuvedomujú si, že život je o vnútornom rozvíjaní. Sú takí istí, ako boli pred 10, 20 rokmi. Akurát možno nabrali nejaké životné skúsenosti a pohľad na život. 
Druhým dôvodom je, že ľudia často slabosti nepokladajú za svoje skutočne slabé miesta. Rozum im nahovára, že to nie je nič zlé, že majú na to právo a podobne. Z vlády rozumu vzniklo aj pokrivené vnímanie toho, čo je slabosť a čo cnosť.
Tretí dôvod je lenivosť. Ľudia žijú svoj život s určitým súborom vlastností, s ktorými sú uzrozumení a len ťažko sú ochotní niečo zmeniť. Ale lenivosť vládne aj u mnohých tých, ktorí sa pokladajú za duchovne prebudených. Nepoznajú rozdiel medzi: niečo vedieť a niekým byť.

Slabosti nie sú len dôvodom, prečo sa nevieme oslobodiť od temnoty, ale od ich odstránenia tiež závisí to, nakoľko správne sme schopní prijať svetlo a duchovne napredovať. Takmer každého z nás tým či oným púta rozum a je dôležité tieto putá roztrhnúť, pretože len tak sa definitívne oslobodíme od vplyvu temna a prijmeme do seba svetlo. Všetko je to o našom vyžarovaní, o správnych vlastnostiach, o správnom poznaní. Každý z nás sa nachádza vo vnútri nejakej bubliny, ktorá nám bráni v rozhľade a skresľuje vnímanie sveta. Niektoré bubliny sú šedé a teda cez ne nevidíme jasne, no niektoré môžu byť dokonca číre, takže napohľad si môžeme myslieť, že máme jasný pohľad, no stále sme v bubline. Ono sú to skutočne len bubliny, pretože sa dajú ľahko prasknúť. Stačí si uvedomiť ich existenciu a vyvinúť trochu sily. Najhoršie je myslieť si, že som dostatočne prebudený a zrelý, takže nemám žiadne slabé miesta. Nemáme byť dokonalými, nemáme sa podceňovať, ale myslieť si, že som v cieli, keď som len na začiatku maratónu, tiež nie je správne.

Sme v súde a Boh nás nesúdi podľa toho koľko kníh a článkov sme prečítali, ale kým sme, nakoľko sme prebudení duchom. Možno sa niektorí čítajúci mylne domnievajú, že tento text je venovaný hlavne ľuďom neprebudeným. Opak je však pravdou. Je to písané zvlášť pre všetkých duchovne prebudených, pretože práve cez nich k nám prúdi svetlo a sú to oni, ktorí majú schopnosť prebúdzať druhých. Preto je dôležité sa vnútorne úplne očistiť! Od schopnosti odhaliť a zaceliť svoje slabé miesta teraz závisí mnoho. Čím vyššie človek stojí duchovne, tým je to dôležitejšie. Sú to ľudské vlastnosti, kvôli ktorým sme v tomto marazme a sú to tiež oni, vďaka ktorým k nám dokáže svetlo správne preniknúť. Nezabúdajme, že tak ako sa temno môže realizovať len cez nás, tak sa realizuje aj svetlo! Majme na pamäti, že o prebudených sa temno usiluje najviac a o to zákernejšie! Čím vyššie človek stojí duchovne, tým ho čakajú ťažšie skúšky.

Ako to urobiť?

Viem o svojich slabých miestach, ale ako to poraziť? Tu je pár tipov:

Chcenie: Prvá vec je pochopiteľne chcenie. Naším chcením si neustále niečo priťahujeme, takže pokiaľ vyvinieme túžbu po zmene aj za cenu útrap, časom k nám prídu pomocné prúdy, ktoré nám v tomto snažení pomôžu. Musíme to však so zmenou myslieť vážne. Čím väčšia túžba po zmene, tým ľahšie a skôr to pôjde.
Modlitba: O pomoc si môžeme rovnako aj poprosiť. Duchovní pomocníci nám s veľkou láskou pomôžu k ušľachtilejšiemu cieľu. 
Vizualizácia: Môžeme si tiež vizualizovať to, čo chceme dosiahnuť. Pokiaľ sa napríklad chceme zbaviť hnevu, môžeme si ho vizualizovať ako tmavý alebo červený oblak, ktorý sa rozpustí, alebo presvetlí a podobne..
Duchovné chcenie: Zmenu musíme skutočne prechovávať v duchu, aby to malo silu. Zvlášť pokiaľ ide o nejakú závislosť. Závislosť má nad nami veľkú silu, zvlášť ak ju v sebe živíme dlhý čas. Všetky závislosti však môžu vzniknúť iba v mysli a až následne dokážu ovplyvniť ducha človeka. Vtedy si nestačí len povedať, že sa pokúsim o zmenu. Je potrebné sa o to bytostne snažiť.
Pozitívny prístup: Tak ako je nesprávne namýšľať si, že som dokonalý, tak nie je správne cítiť sa kvôli slabosti nehodný, pretože tak si zbytočne hádžeme pod nohy balvany. Pokiaľ o svojom slabom mieste viem a vedome na ňom pracujem, tak už som predsa na správnej ceste. Nemám dôvod sa kvôli tomu cítiť pod psa. Nie je hanba byť dole. Hanba je zostať dole.
Skúšanie: Okrem vyššie spomenutých možností je dôležité skúšať, čo nám môže dopomôcť k zmene. Každá slabosť je iná, každá má inú príčinu, iný spúšťač, a preto je dôležité skúmať, čo nám pomôže v konkrétnych situáciách. Môže to byť vizualizácia toho, ako sa naša slabosť rozplýva, ako nad nami nemá moc a podobne. Môže to byť to, že si začneme opakovať pozitívne slová alebo začneme robiť určitú činnosť, pri ktorej si vyčistíme hlavu. 

Najdôležitejšie je určiť a spoznať príčinu. Je dôležité uvedomiť si pôsobenie nesprávneho vplyvu na nás, pokiaľ nejde o tvrdo zakorenenú slabosť ale takú, ktorá k nám prichádza len v určitých slabých chvíľach. To je taká, ktorá má nad nami moc a sme si toho vedomí. Vtedy je najdôležitejšie tento vplyv od seba odpudiť ešte hneď v zárodku, pretože tam to začína. Všetko sa začína nejakým impulzom/myšlienkou a pokiaľ sa tým začneme zaoberať, vtedy to do seba vpustíme a začne to robiť problémy. Aj depresia predsa musí niekde vzniknúť a niečo ju spustiť. Až keď si pripustíme, alebo si začneme všímať negatívny vplyv, až vtedy mu umožníme ovládať nás. Je dôležité tú pleseň vyhubiť v začiatkoch, lebo sa rozšíri. Pokiaľ teda na dvere klope nevítaný hosť, nepozerajme cez kukátko kto to je, neanalyzujme to a určite neotvárajme dvere.

Na to, aby sme vedeli odhaliť a zaceliť svoje slabé miesta, je potrebné ísť viac do seba. Skúmať sa, všímať si viac, uvažovať. Musíme poraziť rozumovú bariéru. Naša myseľ nás uisťuje, že je všetko v poriadku, že to nie je zlé, že máme na to právo a podobne. Pritom stačí, aby sme nad tým hlbšie uvažovali a zistíme, že sme si to len nahovárali. Aby sme odhalili, čo je skutočne správne a spravodlivé, čo je pozitívna vlastnosť a čo nie, kde by sme mali ubrať a kde pridať, musíme sa naučiť posudzovať veci duchom.

Prvým krokom však je ochota zmeniť to, čo je potrebné zmeniť a úprimné pokorné skúmanie. Všetko ostatné príde poznávaním a skúsenosťami. Túžba po zmene musí prevážiť slabosti.

Daniel

Zdieľať článok