Ktorú ingredienciu najradšej pridávate do svojich jedál a nápojov? Je ňou cukor? A viete, čo vám tento sladučký zázrak prinesie okrem chvíľkového pocitu šťastia? Že nie? Tak v tom prípade spoznajte cukor trochu bližšie a možno budete prekvapený, čo všetko sa za ním skrýva. Viac v článku…
Najsladší toxín na trhu
Sypeme si ho do rannej kávy alebo čaju. Pridávame ho do sladkých maškŕt, ktoré z lásky pečieme našim najbližším a taktiež ním osladzujeme rôzne pokrmy. Okrem toho je neoddeliteľnou súčasťou mnohých našich obľúbených potravín ako sladkosti, koláče, sušienky, keksy, zmrzlina, sladké nápoje či cukríky. Nájsť ho môžeme dokonca aj tam, kde by sme ho možno nikdy nečakali. Napríklad v mäsových výrobkoch, omáčkach, mliečnych výrobkoch či horčici. Je to „tajná“ ingrediencia skoro všetkých technologicky spracovaných potravín, ktoré bohužiaľ tvoria vyše 90 percent všetkých produktov na trhu. O kom hovorím?
No predsa o CUKRE.
Našej „zázračnej“ ingrediencii, ktorá „potešila“ už nejedného človeka. Aj vďaka tejto schopnosti cukor zaznamenal v posledných storočiach raketový vzostup. Jeho produkcia sa neustále zvyšuje závratným tempom. Ešte v roku 1985 bolo ročná svetová spotreba cukru necelých 100 miliónov ton. Dnes je to už vyše 160 miliónov ton. Cukor zaznamenal obrovský nárast hlavne za posledných 300 rokov (1).
V roku 1700 priemerný človek ročne skonzumoval okolo 1,8 kg cukru
V roku 1800 priemerný človek ročne skonzumoval okolo 8 kg cukru
V roku 1900 priemerný človek ročne skonzumoval okolo 40 kg cukru
V roku 2009, viac než polovica všetkých Američanov skonzumovala vyše 225 g cukru denne, čo predstavuje vyše 81 kg cukru ročne
Ako sme na tom my Slováci???
V roku 2010 bola priemerná spotreba cukru na obyvateľa 34,3 kg (2), čím sa udržujeme na úrovni európskeho priemeru. Toto číslo sa v posledných rokoch príliš nemení, ale celkovo je to mierny nárast oproti nedávnej minulosti. V priemere teda Slovák skonzumuje asi 94 g cukru denne. Čo predstavuje vyše DVE TONY cukru v priebehu celého života. Je to však len priemer, čiže niektorí ľudia skonzumujú možno až trojnásobné množstvo cukru oproti priemeru.
Celkové množstvo skonzumovaného cukru je však oveľa vyššie, pretože cukor má mnoho názvov a podôb. Mnohí ľudia sa napríklad zámerne vyhýbajú cukru, ale neuvedomujú si, že prijímajú nadmerné množstvo cukru z iných zdrojov ako pečivo, cestoviny, ryža, zemiaky či obilniny. Okrem toho prijímajú cukor aj „nepriamo“, v podobe iných výrobkov, kde je úmyselne pridávaný. Dokazuje to aj fakt, že v EÚ za posledných 20 rokov priama spotreba cukru poklesla, ale spotreba cukru zahrnutého v potravinárskych výrobkoch stúpla veľmi významne (3).
Urobme si preto malý prehľad o niektorých cukroch a sladidlách:
Dextróza, fruktóza a glukóza sú monosacharidy, známe ako jednoduché cukry. Hlavný rozdiel medzi nimi je v tom, ako ich vaše telo metabolizuje. Glukóza a dextróza sú v podstate rovnaké cukry. Avšak výrobcovia potravín používajú v zložení výrobkov názov „dextróza“.
Jednoduché cukry (monosacharidy) môžu spoločne tvoriť komplexnejšie sacharidy (disacharidy) ako napríklad sacharózu (stolový cukor), ktorá je z polovice glukóza a z polovice fruktóza.
Niekoľko jednoduchých cukrov pokope zasa vytvára polysacharidy, ktoré sa nachádzajú v zemiakoch, obilninách, ryži či kukurici.
Vysoko fruktózový kukuričný sirup (HCFS), u nás známy skôr ako glukózovo-fruktózový sirup, je približne 55% fruktóza a 45% glukóza. Tieto čísla sa môžu čiastočne meniť podľa druhu sladidla.
Alkoholické cukry ako xylitol, glycerol, sorbitol, maltitol, manitol a erytritol nie sú ani cukry, ani alkohol, ale používajú sa ako obľúbené sladidlá. Neúplne sa vstrebávajú z tenkého čreva, takže poskytujú menej kalórií než cukor, ale často spôsobujú problémy ako plynatosť, nadúvanie či hnačku.
Sukralóza (splenda) nie je cukor, napriek podobnému názvu ako má sacharóza a klamlivému marketingu, „vytvorené z cukru“. Je to chlórované umelé sladidlo podobné aspartámu a sacharínu s rovnakými škodlivými účinkami na zdravie.
Agávový sirup, často reklamovaný ako „prírodný“, je zvyčajne vysoko spracovaný a 80 percent z neho je fruktóza. Konečný produkt sa ani zďaleka nepodobá na pôvodnú agávu.
Med je okolo 53% fruktóza, ale je to prírodný produkt, ktorý má v jeho surovej forme množstvo zdravotných výhod. Pokiaľ je samozrejme používaný s mierou.
Stévia je sladidlo, ktoré sa získava z listov rovnomennej rastliny. V jej prirodzenej forme je úplne bezpečná.
Okrem vyššie uvedených cukrov a sladidiel sa cukor skrýva aj pod inými názvami, takže buďte opatrný pri nákupe potravín a poctivo skontrolujte obsah sacharidov v danej potravine. Ten by mal byť čo najnižší, alebo aspoň nižší ako 30 g na 100 g potraviny.
Cukor – zabijak ľudstva číslo jedna
Prvý, kto označil cukor za toxín, bol Dr. Robert Lustig, profesor pediatrie na oddelení endokrinológie na Kalifornskej univerzite v San Franciscu (4). Doktor Lustig je jeden z vedúcich expertov na detskú obezitu a bol priekopník rozlúštenia metabolizmu cukrov. Mnohé jeho objavy priniesol vo video sérii „The Skinny on Obesity“, v ktorej detailne opisuje nebezpečenstvo konzumácie cukru (5). Dôvod, prečo Dr. Lustig označuje cukor za toxín je, že naše telo zaobchádza s cukrom rovnako ako s alkoholom a inými toxínmi, a preto môže cukor rovnako poškodiť pečeň a iné orgány.
Podľa Dr. Lustiga, práve nadmerná konzumácia cukru spôsobila prudký nárast zdravotných problémov a s nimi súvisiacich finančných nákladov. Aj keď nadmerná konzumácia cukru je hlavným vinníkom obezity, Dr. Lustig ju neoznačuje ako hlavnú príčinu zdravotných problémov. Podľa neho až 20% obéznych ľudí má perfektne fungujúci metabolizmus a nadmerná váha neovplyvní ich dĺžku života. Rovnako to platí pre 60% normálne vážiacich ľudí. Avšak, 80% obéznych a 40% normálne vážiacich ľudí trpí metabolickou dysfunkciou, ktorá je spôsobená nadmernou konzumáciou cukrov, najmä fruktózy.
Metabolická dysfunkcia je zasa spojená s prakticky všetkými civilizačnými ochoreniami. Osem hlavných ochorení (6), ktoré súvisia s metabolickou dysfunkciou, stoja až 75% všetkých nákladov na zdravotnú starostlivosť v USA, čo predstavuje vyše 1 trilión dolárov ročne. Tieto ochorenia sú:
Cukrovka typu 2
Nealkoholová tuková choroba pečene (trpí ňou 1/3 Američanov)
Vysoký krvný tlak
Syndróm polycystických vaječníkov (trpí ním až 10% žien v USA)
Problémy s tukmi
Rakovina
Srdcovo-cievne problémy
Demencia
Mnohé z uvedených ochorení zaznamenali prudký nárast hlavne za posledných 40 rokov. Vtedy začala vlna nízkotučných výrobkov a prudko sa zvýšila spotreba cukru. V skutočnosti sa zvýšila spotreba hlavne „skrytých cukrov“ v podobe rôznych sladidiel, ktoré sú pridávané do technologicky spracovaných potravín. Napríklad použitie HFCS (vysoko fruktózový kukuričný sirup u nás známy ako glukózovo-fruktózový sirup) sa zvýšilo medzi rokmi 1970 a 2005 o neuveriteľných 10 673 percent, čo ďaleko prevyšuje zmenu v príjme akejkoľvek inej potraviny alebo skupiny potravín (7).
Toto však nebola jediná zmena, ktorá sa udiala za posledné storočie. Medzi rokmi 1909 a 1999 sa spotreba cukru v USA na jedného obyvateľa zvýšila o 64 percent, pričom sa zároveň znížila konzumácia vlákniny. Celková konzumácia sacharidov zostala počas tohto času približne rovnaká, ale zmenil sa typ konzumovaných sacharidov. Ešte pred 200 rokmi ľudia nepoznali pojem „rafinované obilniny“. V dnešnej dobe predstavujú 85% celkovej produkcie obilnín v USA. Rafinované obilniny ako biela múka, biela ryža či cestoviny a pečivo z bielej múky, sa v tele správajú ako jednoduchý cukor a do niekoľkých minút sú v organizme premenené na glukózu.
Čo je výsledkom takéhoto ohromného nárastu cukru vo výžive???
Cukor je v podstate jediný kalorický zdroj, ktorý súvisí s prudkým nárastom cukrovky. V roku 1985, keď bola celosvetová konzumácia cukru 98 miliónov ton, diabetes postihoval 30 miliónov ľudí (8). V roku 2010, konzumácia cukru vzrástla na 160 miliónov ton a globálny rozmach cukrovky dosiahol 346 miliónov ľudí.
Ešte v roku 1893 boli v USA menej než 3 prípady cukrovky na 100 000 obyvateľov. Dnes (2013) v USA trpí na cukrovku 8 000 ľudí na každých 100 000 obyvateľov a toto číslo neustále rastie. Približne 25 miliónov ľudí v USA trpí cukrovkou a ďalších 57 miliónov má pre-diabetes. Celkovo, každý tretí Američan má, alebo bude mať cukrovku.
V Európe je situácia podobná. Podľa štatistík WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie), približne 60 miliónov ľudí v Európskom regióne trpí cukrovkou a v niektorých členských štátoch už výskyt cukrovky dosiahol neuveriteľných 10 až 12 percent (9). Celosvetovo, vysoký krvný cukor zabíja okolo 3,4 milióna ľudí ročne. Skoro 80% z týchto úmrtí nastáva v krajinách so strednými a nízkymi príjmami. Taktiež polovica z nich sú ľudia mladší ako 70 rokov. WHO predpokladá, že počet úmrtí na cukrovku sa zdvojnásobí medzi rokmi 2005 a 2030.
Aká je situácia na Slovensku???
V roku 2010 bolo na Slovensku už vyše 340 000 diabetikov, z ktorých vyše 2 000 sú deti do 18 rokov (10). To predstavuje skoro trojnásobný nárast oproti roku 1980, kedy bolo na Slovensku 122 000 diabetikov. Skoro 7% obyvateľstva na Slovensku má cukrovku, z čoho vyše 50 percent tvoria osoby vo veku medzi 50 až 69 rokov. Každý asi päťnásty človek a trinásty dospelí na Slovensku má cukrovku. Koľko ľudí má pre-diabetes je však otázne.
Všetky tieto údaje sú zarážajúce. O to viac, že 90 až 95% všetkých prípadov cukrovky predstavuje diabetes typu 2. To znamená, že sa jedná o cukrovku spôsobenú nevhodnou stravou a zlým životným štýlom.
Nejde však len o samotnú cukrovku. Nadmerná konzumácia cukru je hlavným vinníkom aj ostatných, životným štýlom navodených ochorení ako srdcovo-cievne ochorenia či rakovina. Tieto ochorenia „životného štýlu“ zabíjajú prvýkrát v histórií viac ľudí ako prenosné ochorenia.
Všeobecne môžeme povedať, že nadmerná konzumácia cukru je najväčším problémom ľudstva v oblasti zdravia a výživy. Žiadna iná potravina nemá tak výrazne negatívny vplyv na zdravie ako cukor. Jeho negatívne metabolické vplyvy sú spájané s minimálne 76 zdravotnými problémami (11). Preto by ste mali eliminovať príjem cukru na minimum a zamerať sa na skutočné jedlo.
Kalória nie je kalória
Jedna z najväčších dogiem, ktorá dokonca prispieva k zhoršeniu zdravia v západnom svete, je viera, že „kalória je kalória“. Tento mýtus patrí medzi prvé veci, ktoré sa dietológovia učia na škole. Nanešťastie, toto tvrdenie je úplné klamstvo. Ďalšia dogmatická viera, ktorá jednoducho nie je pravdivá, je myšlienka, že obezita je výsledok konzumácie nadmerného množstva jedla spolu s nedostatočným pohybom. Inak povedané, obézni ľudia konzumujú viac kalórií ako vydávajú. Tieto tvrdenia sú proste chybné a už dávno vedecky vyvrátené.
V roku 1985, bežný človek skonzumoval priemerne 2 655 kalórií denne. V tom čase, 0,62 percenta celosvetovej populácie malo cukrovku. V roku 2010 sa priemerný denný kalorický príjem zdvihol len o 8% na úroveň 2 866 kalórií denne (12). Počet diabetikov však vzrástol o 727% na úroveň 5,13% celosvetovej populácie. Vedci teda začali skúmať hlbšie, aby odhalili, čo také ľudia konzumujú, čo najviac prispieva ku globálnej kríze obezity a s ňou súvisiacich zdravotných problémov. A čo vedci zistili???
Kalória nie je kalória!!!
Rozhodujúci je zdroj kalórií, ktoré konzumujeme. Vedci zistili, že existuje len jedna potravina na Zemi, ktorá sa vďaka jej jedinečnému zloženiu metabolizuje v tele ako oboje, tuk, aj sacharid. A touto potravinou je CUKOR.
Všeobecne je cukor 50-krát účinnejší než kalórie z hľadiska spôsobovania cukrovky. Prečo má cukor taký mimoriadne účinný efekt?
Odpoveď leží v jeho unikátnej štruktúre. Ako som zmienil vyššie, cukor sa dokáže metabolizovať ako oboje, tuk, aj sacharid. Je to preto, že cukor obsahuje aj glukózu, aj fruktózu. Každý z týchto cukrov vaše telo spracúva rozdielne.
Fruktóza nie je to isté ako glukóza
Glukóza je druh energie, na ktorom dokážeme fungovať. Tak sme boli stvorení. Každá bunka v ľudskom tele, každá baktéria, a dokonca každá žijúca bytosť na Zemi používa glukózu ako zdroj energie. Glukóza je metabolizovaná v každom orgáne vášho tela a len okolo 20% glukózy je metabolizovaných v pečeni.
Fruktóza je však niečo úplne iné. Glukóza je molekula so 6-členným kruhom, ale fruktóza má len 5-členný kruh. Sacharóza (stolový cukor) je 50 percent glukózy a 50 percent fruktózy. Takže obyčajný cukor je spolovice fruktóza. Tá môže byť metabolizovaná len v pečeni, pretože to je jediný orgán, ktorý má pre ňu prepravcu. Preto fruktóza takmer vôbec nezvyšuje hladinu cukru v krvi, ale ide rovno do pečene.
Keďže sa celá fruktóza dostáva do pečene, poškodzuje pečeň rovnako ako alkohol a iné toxíny. V skutočnosti je fruktóza prakticky identická ako alkohol, s ohľadom na metabolickú spúšť, ktorú vykoná. A rovnako ako alkohol, fruktóza je metabolizovaná priamo do tuku, nie do bunkovej energie ako glukóza. Takže konzumácia fruktózy je vlastne konzumácia tuku.
Podľa Dr. Lustiga, fruktóza je „izokalorická“, ale nie „izometabolická“. To znamená, že môžete prijať rovnaké množstvo kalórií z fruktózy alebo glukózy, fruktózy alebo bielkovín, fruktózy alebo tuku, a bude to mať úplne odlišný metabolický osud. A tento metabolický osud určí hormonálnu odpoveď. A tá zasa určí, okrem iných vecí, koľko tuku nahromadíte.
Takže myšlienka, že „kalória je kalória“ a všetky kalórie sú vytvorené rovnako, je pravdivá len z hľadiska energie v kalóriách, ale nie z hľadiska osudu prijatých živín. Rozdielne živiny vyvolávajú rozdielne hormonálne reakcie. Preto rovnaká hodnota kalórií z rozdielnych živín bude mať výrazne iný účinok.
Fruktóza verzus glukóza
Aj keď je nadmerná konzumácia akéhokoľvek cukru všeobecne nevhodná (aj glukózy), fruktóza je obzvlášť nebezpečná. Už viac neplatí tvrdenie, že „cukor je cukor“, pretože ľudské telo metabolizuje určité cukry rozdielne. Metabolizmus fruktózy vytvára omnoho negatívnejšie účinky na zdravie oproti glukóze.
Medzi najškodlivejšie účinky metabolizmu fruktózy patrí:
Fruktóza zvyšuje hladinu kyseliny močovej, ktorá znižuje množstvo oxidu dusnatého a zvyšuje hladinu hormónu angiotenzín. To spôsobuje, že sa vaše hladké svalové bunky sťahujú, čím zvyšujú krvný tlak a poškodzujú obličky.
Fruktóza oklame vaše telo tým, že vypne kontrolný chuťový systém, čo vedie k zvyšovaniu hmotnosti. Fruktóza totiž nedokonale stimuluje inzulín, čo zasa nepotláča ghrelín (hormón hladu) a nestimuluje leptín (hormón sýtosti). To spôsobí, že budete jesť viac a rozviniete inzulínovú rezistenciu.
Fruktóza rýchlo vedie k zvýšenej hmotnosti a obezite okolo brucha, zníženému HDL cholesterolu, zvýšenému LDL cholesterolu, zvýšeným triglyceridom, zvýšenému krvnému cukru a zvýšenému krvnému tlaku. Čo predstavuje bežný metabolický syndróm.
Postupne vedie k inzulínovej rezistencii, čo nie je len podstatný faktor cukrovky typu 2 a srdcovo-cievnych ochorení, ale aj mnohých druhov rakoviny.
Fruktóza aktivuje kľúčový enzým, fruktokinázu, ktorá aktivuje ďalší enzým, ktorý spôsobí, že bunky budú hromadiť tuk. Keď je tento enzým blokovaný, tuk nemôže byť uskladnený v bunkách. Fruktóza v podstate zapína enzým, ktorý nás robí tučnými.
Tieto zmeny však nie sú pozorované u ľudí alebo zvierat, ktoré konzumujú škroby (alebo glukózu). Potvrdzuje to aj jeden výskum, v ktorom dve skupiny zvierat dostávali rovnaké množstvo kalórií. Rozdiel bol len v druhu kalórií, ktoré konzumovali. Prvá skupina konzumovala vysoko fruktózovú stravu a druhá skupina prijímala sacharidy z iných zdrojov, napríklad glukózy. Ako dopadla štúdia???
Skupina potkanov, ktorá bola kŕmená fruktózou, rozvinula metabolický syndróm. Ich krvný tlak stúpol, stukovatela im pečeň, vytvorilo sa im množstvo viscerálneho tuku (tuk na vnútorných orgánoch) a triglyceridy sa im rapídne zvýšili. Naopak, skupina kŕmená glukózou nezaznamenala žiadne podobné výsledky, aj keď konzumovali rovnaké množstvo kalórií.
Tieto pozoruhodné výskumy na nebezpečenstvo fruktózy priniesol Dr. Richard Johnson, šéf divízie obličkových ochorení a hypertenzie na Kolorádskej univerzite, ktorý už desiatky rokov skúma nežiaduce účinky cukru/fruktózy (13).
Biochémia sacharidov
Aby ste detailnejšie porozumeli, aký je rozdiel medzi glukózou a fruktózou, a fruktózou a etanolom (alkoholom), pozrime sa, ako ich telo metabolizuje.
Metabolizmus glukózy: glukóza je produkt fotosyntézy a nachádza sa v ryži, kukurici a iných obilninách. Akonáhle ju prijmete z jedla, 80% bude použitých všetkými orgánmi vášho tela a 20% glukózy pôjde do pečene, kde sa zmetabolizuje a uskladní. S týmito 20 %-ami sa následne stane:
Akákoľvek glukóza, ktorú vaše telo nepotrebuje ihneď, sa zmení na glykogénové zásoby v pečeni. Glykogén môže byť ľahko premenený na energiu, keď to bude potrebné.
Vytvorí sa malé množstvo pyruvátu, ktoré sa zmení na ATP a oxid uhličitý.
Pankreas uvoľní inzulín ako odpoveď k zvýšenej hladine krvnej glukózy, čo pomáha glukóze dostať sa do buniek. Bez inzulínu by bunky neboli schopné spracovať glukózu, a preto by ste nemali žiadnu energiu na pohyb, rast, obnovu a iné funkcie.
Keď skonzumujete 120 kalórií glukózy, menej než 1 kalória prispeje k nežiaducim metabolickým výsledkom.
Metabolizmus fruktózy: 100 percent skonzumovanej fruktózy ide priamo do vašej pečene. Jej metabolizmus vytvára množstvo nežiaducich účinkov vrátane:
Fruktóza je okamžite premenená na fruktóza-1-fosfát (F1P), čím vyčerpáva fosfáty z pečene. Tento proces produkuje odpadové produkty vo forme kyseliny močovej. Tá blokuje enzým, ktorý vytvára oxid dusnatý, čo je prirodzený telesný regulátor krvného tlaku. Preto krvný tlak vzrastie, čo neskôr vedie k hypertenzii. Zvýšená hladina kyseliny močovej tiež môže spôsobiť dnu.
Skoro všetok F1P sa zmení na pyruvát, ktorý skončí ako citrát, čoho výsledkom je zasa lipogenéza (tvorba tukov). Jej konečnými produktmi sú voľné mastné kyseliny (VMK), lipoproteíny s veľmi nízkou hustotou (VLDL sú menšie a hustejšie LDL, ktoré sa prichytávajú pod vaše epiteliálne bunky a stimulujú tvorbu plakov) a triglyceridy. Čím vzniká hyperlipidémia.
Fruktóza stimuluje g-3-p (aktivovaný glycerol), čo je rozhodujúca molekula pre tvorbu triglyceridov vnútri tukových buniek. Čím viac g-3-p je dostupných, tým viac tuku sa uskladní. Fruktóza je sacharid, ktorý sa najefektívnejšie premieňa do g-3-p. Inak povedané, fruktóza je sacharid, ktorý najviac podporuje tvorbu tuku v tele.
VMK sú exportované z pečene do kostrového svalstva, čo spôsobuje inzulínovú rezistenciu kostrových svalov. Niektoré VMK zostávajú v pečeni, čo vedie k hromadeniu tuku, hepatickej inzulínovej rezistencii a nealkoholovej tukovej chorobe pečene.
Inzulínová rezistencia stresuje váš pankreas, ktorý pumpuje viac inzulínu, ako odpoveď k zvýšenej hladine krvného cukru, pretože vaše bunky nie sú schopné vziať cukor z krvného obehu. Tento postup vedie k cukrovke typu 2.
Keď skonzumujete 120 kalórií fruktózy, okolo 40 percent kalórií prispeje k nežiaducim metabolickým výsledkom.
Metabolizmus etanolu (alkoholu): po konzumácii alkoholických nápojov, 10 percent etanolu sa rozloží v žalúdku a tenkom čreve. Ďalších 10 percent je metabolizovaných mozgom a inými orgánmi. Zvyšných 80 percent je rozložených v pečeni, čo vedie k nasledujúcim metabolickým dejom:
Vaša pečeň premení etanol na aldehydy, ktoré produkujú voľné radikály, a tie poškodzujú proteíny v pečeni. V tomto procese sa vytvorí nadbytok citrátu, čo stimuluje produkciu VMK, VLDL a triglyceridov.
Výsledné tuky spolu s etanolom vytvárajú kaskádu zápalov, čo spôsobuje hepatickú inzulínovú rezistenciu, zápal pečene a cirhózu. Hromadenie tuku v pečeni tiež môže viesť k tukovej chorobe pečene.
VMK spôsobia, že kostrové svaly sa stanú inzulínovo rezistentné. To je horšia forma inzulínovej rezistencie než hepatická inzulínová rezistencia a vedie k cukrovke typu 2.
Keď skonzumujete 120 kalórií etanolu, okolo 40 kalórií prispeje k nežiaducim metabolickým výsledkom.
Ako vidíte, fruktóza je skoro rovnako metabolizovaná ako alkohol, čo vytvára rovnaké toxické účinky vo vašom tele. Avšak, zatiaľ čo Dr. Lustig používa termín „pečeňový toxín“ k opisu fruktózy, tiež poznamenáva, že to nie je fruktóza sama o sebe, čo spôsobuje jej toxicitu. Problém je jej nadmerná konzumácia, ktorú telo nedokáže využiť, a tak sa stáva pre telo toxická.
„Problém s cukrom nie je, že spôsobuje nadváhu … Rastúce množstvo vedeckých dôkazov ukazuje, že fruktóza môže spustiť procesy, ktoré vedú k toxicite pečene a množstvu iných chronických ochorení. Málo nie je problém, ale veľa zabíja, pomaly.“
Pravda je taká, že nadmerná konzumácia akýchkoľvek sacharidov vedie z dlhodobého hľadiska ku vzniku zdravotných problémov, čo súvisí najmä s vplyvom sacharidov (glukózy) na hormón inzulín, a tiež leptín. Tiež je pravdou, že aj zvýšená hladina glukózy v krvi (nad 140 mg/dl alebo 7,8 mmol/l), ktorá vzniká u väčšiny ľudí po konzumácií akéhokoľvek sacharidu, je pre organizmus toxická. Aj z tohto dôvodu bolo naše telo geneticky naprogramované k tomu, aby sa rýchlo zbavilo glukózy v prípade, že sa objaví v krvi po konzumácii sacharidového jedla. Ľudské telo dokáže zaobchádzať s prijatou glukózou 3 spôsobmi.
Za prvé, buď spáli prijaté cukry, alebo v druhom prípade ich uloží vo forme glykogénových zásob v pečeni alebo svaloch. Ak sú však tieto zásoby plné, čo u väčšiny ľudí sú, nastane tretia možnosť, a to tá, že sa prijaté cukry uložia vo forme triglyceridov (tuku) v tukovom tkanive, čo vedie k nadváhe a obezite a s nimi súvisiacim zdravotným problémom.
Čo tým chcem povedať je, že aj keď je fruktóza oveľa nebezpečnejšia ako glukóza, tak v nadmernom množstve sú obidva tieto cukry veľmi nebezpečné pre organizmus a môžeme ich považovať za najväčších prispievateľov k chronickým ochoreniam na planéte. Najmä v podobe jednoduchých cukrov a rafinovaných obilnín ako biely cukor, biela múka, biela ryža či sladidlá typu HFCS.
Samozrejme treba poznamenať, že celá veda okolo fruktózy, glukózy či inzulínu je veľmi rozsiahla a vyžadovala by si oveľa dôkladnejší popis. Na druhej strane faktom zostáva, že škodlivé účinky nadmernej konzumácie akýchkoľvek sacharidov (okrem zeleniny a čiastočne ovocia) sú už dostatočne vedecky objasnené.
Podľa mnohých svetových odborníkov na zdravie, výživu a starnutie (15), by ste mali obmedziť svoj príjem cukrov a akýchkoľvek sacharidov na menej ako 30% denného energetického príjmu, a tie by mali pochádzať najmä z vláknitých sacharidov ako je zelenina a čiastočne ovocie a niektoré strukoviny. V tomto prípade sa však za vláknité sacharidy nepovažujú celozrnné obilniny, pretože tie sa aj napriek obsahu vlákniny v tele do 30-tich minút premenia na jednoduchý cukor (glukózu).
Väčšina ľudí by mala dokonca znížiť svoj príjem sacharidov na približne 20% svojho príjmu a z nich sa zamerať výlučne na zeleninu, najmä tú listovú. Týka sa to najmä osôb s nadváhou a obezitou, alebo tých, ktorí už trpia chronickými ochoreniami ako sú srdcovo-cievne ochorenia, cukrovka či rakovina.
Ako môžeme vidieť, že vzniká nový svet, v ktorom vládne dobro namiesto zla? Stačí zatknúť zlé entity, ktoré v súčasnosti vládnu ľudstvu? Hoci by to znamenalo veľkú zmenu, zmena, ktorú potrebujeme, je oveľa väčšia.
Náš svet už dlhí čas tajne riadia hlboko temné entity, ktoré sa skrývajú za fasádou vlád, aby mohli vykonávať svoje operácie bez zásahov verejnej mienky. Títo skrytí vládcovia, nazývaní aj Hlboký štát, Kabala, Tieňové vlády, Elity, Luciferiáni atď. začínajú byť odhaľovaní ako nikdy predtým, čo nakoniec povedie k ich pádu. Už sa viac nemôžu skrývať, pretože svetlo pravdy stále viac žiari, a to po celom svete. Závoj sa dvíha a milióny ľudí začínajú chápať odpornú povahu tých, ktorí ťahajú za nitky nášho sveta.
Hoci nás videnie temnoty, ktorá pôsobí v našom svete, núti volať po spravodlivosti a vyslobodení, musíme pochopiť, že skutočné riešenie tejto krízy leží hlbšie. Nachádza sa vo vás a vo mne.
Ľudstvo ako celok sa musí zmeniť, aby sme sa uistili, že po odstránení týchto zlých vládcov ich jednoducho nenahradí ďalšia generácia zlých bytostí.
Inými slovami: ak sa ľudstvo nepoučí z kritických lekcií, nikdy sa nič nezmení. Je to ako vytierať podlahu s otvoreným kohútikom. Vodu, ktorú absorbujete, nahradí nová záplava vody. Musíme úplne uzavrieť ventil. Ukončiť prílev zla do tohto sveta.
Ak nezatvoríme brány pekla, démoni budú do nášho sveta prenikať aj naďalej, po celú večnosť.
Mnohí boli vedení k tomu, aby verili, že sa to stane zvrchovaným nadprirodzeným zásahom z neba. Roky výskumu mi ukázali, že ide o mylnú predstavu, strategicky vnesenú, aby sa skutočné riešenie nestalo skutočnosťou. Keď sa ľuďom hovorí, aby čakali na nadprirodzenú záchranu, nikdy nepovstanú, aby sa stali tým, kým sú povolaní byť, a zastavili zlo.
Dobrých ľudí to udržiava v neustálej nezrelosti, slabosti a neúčinnosti. Stále čakajú na túto nadprirodzenú udalosť, nikdy nepovstanú, aby poslúchli, kým sú povolaní stať sa.
Presne toto umožnilo, aby sa do nášho sveta dostalo cunami zla: zničujúca neschopnosť dobrých ľudí, ktorých neplodné zmýšľanie im zabránilo vyhnať zlo z tohto sveta. Nie sme tu na to, aby sme čakali na záchranu. Skutočným posolstvom je, že všetci sme povolaní vrátiť sa celým srdcom k Darcovi života a z tohto obnoveného spojenia môžeme povstať v sile, láske, múdrosti a odvahe, aby sme vyhnali sily temna a obnovili tento svet na miesto, kde sú deti v bezpečí, manželstvá prekvitajú, choroby sú odstránené a hojnosť voľne prúdi ku všetkým.
Sme povolaní obrátiť sa späť k nášmu Stvoriteľovi a prijať jeho pomoc, aby sme tento svet urobili lepším.
Strategická infiltrácia kontroly mysle spôsobila, že miliardy ľudí si myslia, že musíme čakať na vonkajšiu spásu, ktorá vyrieši všetky naše problémy. Skutočné posolstvo Písma opačné:
Sme zrodení, aby sme menili svet, aby sme uzdravovali zranených, skoncovali s nespravodlivosťou, vyháňali démonické bytosti a všade, kam prídeme, prinášali rozmer neba. Nečakajte, kým uniknete z tohto sveta, ale staňte sa hrdinami, ktorí zachraňujú ľudstvo.
To si vyžaduje oveľa väčšiu premenu, ako je požadovanie okamžitého zatknutia niekoľkých superzloduchov. Znamená to odstrániť z vlastného života všetko sebectvo, nečestnosť, zvrátenosť a iné formy neplodných vplyvov tým, že sa obrátime k Tomu, kto je čistý život, láska a pravda, a naučíme sa prinášať túto dimenziu do tohto sveta.Tak ako bezbožní slúžia temnej ríši a prenášajú tento rozmer do nášho sveta.
V tejto vojne nemôžeme zostať neutrálni. Nemôžeme používať hlúpu výhovorku, že „nerobíme náboženstvo“. Toto nemá vôbec nič spoločné s akýmkoľvek náboženstvom. Ide o samotnú podstatu našej existencie: slúžime temnej ríši, alebo slúžime tomu, čo je dobré?
Entity, ktoré potláčajú, zotročujú, mučia a vyhladzujú ľudstvo, sú hlboko duchovné, až do špiku kostí, a všetky sú zapojené do nespočetného množstva temných duchovných praktík, aby sa stali posilnenými touto sférou a mohli vykonávať svoje ohavné diela na zemi.
Nemáme tu do činenia s agnostikmi. Ide o bytosti – ľudské aj z iných dimenzií -, ktoré veľmi dobre vedia, že existuje slávny, dobrý a milujúci Stvoriteľ, ale rozhodli sa proti nemu vzbúriť a celým srdcom slúžia opačnej sfére. Obetujú deti výmenou za nadprirodzenú moc, ktorá im umožňuje vládnuť tomuto svetu.
Skutočná premena nášho sveta neleží mimo nás. Je v nás. Keď sa začneme odpájať od všetkého, čo je temné, zlé, zvrátené, skazené, a celým svojím srdcom, mysľou a dušou sa vrátime k Tomu, kto je čisté dobro, pravda a láska, potom sa tento svet skutočne stane lepším miestom. Pretože potom sa tento svet naplní nositeľmi nebeského majestátu, ktorý vytlačí sily temnoty.
Ak zostaneme spojení s temnou ríšou, svojimi osobnými, skrytými spôsobmi, potom tieto sily živíme. Žiadne vonkajšie odstránenie zloduchov ľudstvo nezachráni. Musíme sa pozrieť hlbšie.
Vo svojom srdci mám víziu budúcnosti. Vidím nespočetné množstvo ľudí na celom svete, ktorí už neslúžia temnej ríši. Nepozerajú špinavé filmy, nepočúvajú temnú hudbu, nekŕmia svoju myseľ zvrátenosťami z Hollywoodu. Milujú niečo úplne iné a svoju dušu nastavili tak, aby sa stala nositeľkou neba.
Nežijú pre vlastný zisk, ale ich srdcia horia vášňou vidieť rozkvet ľudstva a celého stvorenia. V ich vnútri horí oheň, ktorý im umožňuje získať späť každý aspekt ľudskej existencie a vytvoriť pravdivé spravodajské médiá, skutočne starostlivé zdravotníctvo, spravodlivé súdnictvo, zdravé poľnohospodárstvo, čestné podnikanie, pravdivú politiku atď.
Nepotláčajú slabých a zraniteľných pre vlastný prospech, ale ako praví rytieri chránia zlomených a dvíhajú padlých.
To sú deti Svetla. Nie sebeckí, pyšní, vzdorovití napodobňovatelia, ktorí tvrdia, že prezentujú Svetlo, ale žijú pre seba. Majú vášeň vidieť, ako sa ľudstvo obnoví do svojho slávneho osudu. A sú ochotní pre tento cieľ trpieť.
Keď sa to stane, tento svet sa skutočne stane lepším miestom. Pretože keď povstanú synovia a dcéry neba, trollovia z pekla už nič nezmôžu.
Tento článok bude kontrastom k článku o lenivosti a bude pojednávať o jednom zo zákonov stvorenia a to o zákone pohybu. Pohyb je totiž základným pilierom napredovania vpred a je to základný pilier všetkého živého duchom. Celé Božie stvorenie je postavené na pohybe. Preto si čo to napíšeme práve o tomto pohybe, pretože to mnohým môže pomôcť rozpohybovať ich vlastného ducha.
Pokiaľ chcem byť úspešný v hmotnom bytí, musím sa o to usilovať a musím sa hýbať. Musím sa hýbať hmotne, teda fyzicky a v myšlienkach. Pokiaľ sa chcem rozvíjať duchovne, musím sa tiež hýbať a to práve tým duchovným, resp. duchovným aj hmotným spôsobom, pretože duch a telo má byť v harmónií a spolupôsobiť. Duch vycíti a myseľ vykoná… Základnou stavebnou jednotkou duchovného pohybu je cit. Je to úplne odlišná jednotka hmotného sveta, teda myšlienky. Pokiaľ chcem teda stúpať nahor, musím byť živý duchom, to znamená byť cituplný. Pokiaľ chcem mať úspešnú kariéru v hmotnom svete, stačí mi byť aktívny mysľou a o dušu sa nestarať. Samozrejme to tak nemá byť, ale dnes to je žiaľ časté, že tí na najvyšších postoch sú väčšinou vnútorne vyprahnutí rozumoví roboti, ktorí nič vo vnútri necítia. Tu nepatria emócie, pretože tie súvisia s rozumom. Aj zlodej predsa cíti pri krádeži potešenie a radosť (v tom danom momente pravdepodobne najskôr stres) a nemôžeme to prirovnávať k duchovnému citovému prežívaniu. Slovom cit myslím také cítenie, ktoré vyviera z ducha. Je totiž veľký rozdiel medzi citom a pocitom. Pocit sa rodí po zapojení hlavy, zatiaľčo v prípade citu je to to prvé, čo sa zrodí a až následne sa do toho zapojí rozum. Citový život však neznamená plakať pred všetkými keď som smutný a nadávať, keď som naštvaný. Nie je to o vonkajšom prejave, ale vnútornom prežívaní. Samozrejme sa človek musí vedieť prejaviť aj navonok, lenže ten skutočný citový život sa odohráva v našom duchu.
Tento cit je teda to, vďaka čomu sa vnútorne hýbeme a o to by sme sa mali usilovať. Keď niekomu s niečím pomôžem, cítim úprimnú radosť z tejto pomoci (pokiaľ som to robil z nezištných dôvodov). Pokiaľ čítam duchovné texty ako napríklad tento a chytí ma to za dušu, tak vnútorne zahorím, pretože som našiel pravdu a chcem žiť podľa týchto slov. Pokiaľ to nečítam len povrchne, ale zapájam do toho svoj cit, tak vtedy sa duchovne hýbem. Niečo cítim, hýbem sa… čím viac je človek citový, teda sa hýbe vnútorne, tým vyššie stúpa a naopak čím viac žije v myšlienkach a potláča ušľachtilé city, tým hutnejším sa stáva. Pohyb je základom všetkého duchovného a preto čím svetlejší sa človek stáva, tým musí v sebe pestovať pestrejší vnútorný život a vyvíjať pohyb, aby sa udržal na tom stupienku, kde sa nachádza.
Mnohí to majú postavené práve naopak. Pohodlnosť víťazí v ich dušiach a tak si stavajú zátarasy na ceste k svetlu. Medzi užívaním a aktívnou prácou by však mala byť harmónia tak ako vo všetkom. Je dôležité nájsť pokoj v duši, ale nezamieňať si to s letargiou! Pokoj v duši má byť vedomý, nie vynútený. Tú vnútornú prácu si musíme urobiť každý sám. Darmo sa napríklad mnohí domnievajú, že automatickým odriekaním modlitieb každú nedeľu v priestore na tom určenom sú pozdvihnutí nahor. Pre väčšinu z nich je to aj tak maximum, čo dokážu pre svoju dušu urobiť. O vnútornú zmenu sa nezaujímajú, chcú si to len poslušne odsedieť. Je pre nich jednoduchšie byť poslušnými ovečkami v domnení, že tým sa niečo zmení než čeliť faktu, že by sa mali skutočne vnútorne namáhať.Pritom v tomto je smerodajné jedine naše vnútorné rozpoloženie! Nezáleží kde sa modlíme, ale ako sa modlíme. Nezáleží čo robíme v nedeľu doobeda, ale čo robíme po celý ten zvyšný čas. Nezáleží na tom, ako sa prezentujeme navonok, ale akí sme vo vnútri. Záleží na tom, či sa skutočne snažíme vradiť do Božej vôle, alebo hľadáme skratky a snažíme sa vieru prispôsobovať svojim slabostiam, ako to robia všetky náboženstvá.Táto pohodlnosť platí práve tak pre mnohé duchovné smery, ktoré v človeku vzbudzujú falošný umelo vyvolaný pokoj a udržiavajú ľudské duše vo všemožných meditáciach a tým v akejsi duchovnej agónii. Pravý služobník svetla stojí vo vedomom pokoji, avšak je ostražitý a v prípade potreby zoberie do rúk meč a bojuje.
Pokiaľ chcem teda správne kráčať duchovne, potrebujem sa miesto impulzov hmotného obklopiť impulzmi zo sveta citového. Potrebujem sa obklopiť svetlom. Skúmať a utrieďovať si získané poznatky a usadzovať si ich do duše. Hľadať ten poklad, hľadať pravdu, ktorá je kľúč k tomu, ako správne a bohumilo žiť na tejto Zemi. Rozvinúť si pestrý vnútorný život, byť ostražitý a v neustálom pohybe. Snažiť sa vycítiť Božiu prítomnosť v našej duši a obklopovať sa zmysluplnými vecami v živote. Vystierať ruky nahor k svetlu, aby sme z neho aj my mohli dostávať silu na správne pôsobenie. Mali by sme jednoducho myslieť na to, že nie sme len rozum a telo, ale že sme aj duchovné bytosti, ktoré tu dole prišli slúžiť Bohu. Mali by sme napnúť všetky vnútorné sily k tomu, aby sme rozpohybovali nášho ducha akoby sme chceli silou vôle naštartovať akýsi motor, ktorý sa v nás nachádza, len tým duchovným spôsobom.
Existuje reálne nebezpečenstvo, že ak by došlo na Slnku k mimoriadnej erupcii, doprevádzanej silným elektromagnetickým žiarením, mohla by byť poškodená, alebo dokonca až zničená všetka pozemská elektronika. To znamená, že vo vesmíre existujú sily, schopné zásadným spôsobom ovplyvniť aj život súčasných ľudí na zemi, a to buď pozitívnym, alebo negatívnym spôsobom.
Prečo o tom hovoríme?
Pretože práve toto sa stane realitou v dnešnej dobe očisty zeme! Naša planéta bude zasiahnutá špecifickým druhom vesmírneho žiarenia, ktoré zásadným spôsobom ovplyvní ľudský rozum a zastaví ho v jeho premrštenom pôsobení. Bude to záchrana v poslednej chvíli, pretože súčasní ľudia sú doslova ovládnutí zdivočeným rozumom a nevidia blížiacu sa katastrofu, do ktorej ich ženie.
Ako sme sa dostali do tejto situácie? Ako sme sa dostali do područia rozumu, ktorému sme mali vládnuť, ale ktorý sa nám žiaľ vymkol spod kontroly a ovláda nás?
Zoberme si jazdca na koni. Dobrý jazdec ovláda svojho koňa, čo znamená, že kôň ho poslúcha a ide tam, kam ho jazdec usmerňuje. Dopredu, doľava, doprava, alebo dozadu. Krokom, klusom, alebo cvalom.
Jazdcom je náš duch. Jazdcom je naše pravé duchovné „ja“ a prejavuje sa citom a svedomím.
Koňom je náš rozum. Koňom je naše myslenie a naše intelektuálne schopnosti.
Kôň, čiže rozum, má byť vedený jazdcom, čiže duchom. Náš rozum má fungovať pod vedením ducha a pod jeho patronátom. Náš rozum má byť preduchovnený, čiže usmerňovaný a vedený duchom. Presne tak, ako keď jazdec vedie a ovláda svojho koňa.
Keby v súčasnosti fungovalo všetko ako má, mali by sme na zemi civilizáciu ľudí citu, srdca, ducha a svedomia. Mali by sme na zemi pravú ľudskú civilizáciu, ktorej rozum stojí v službách ducha.
Takúto civilizáciu však žiaľ dnes nemáme, pretože došlo ku katastrofe. Pre pohodlnosť, ospalosť a nedostatočnú razantnosť jazdca sa stalo to, že jeho kôň prevzal iniciatívu. Napokon sa úplne splašil a vymkol spod kontroly. Celkom zdivel a ženie sa spolu s bezmocným jazdcom na svojom chrbte k okraju priepasti.
V súčasnosti je situácia taká, že v jednotlivých ľuďoch i v rámci celej našej civilizácie prebral všetku iniciatívu kôň, čiže rozum. Rozum sa stal určujúci a vedúci. Vytlačil jazdca, čiže ducha z jeho vedúcej pozície, a sám rozhoduje o všetkom. Rozum dnes funguje v ľuďoch úplne autonómne, bez korekcie svedomia, citu a srdca. Rozum nie je preduchovnený tak, ako byť mal. Je chladný, racionálny, vypočítavý a bezohľadný. Presne tomu zodpovedá súčasný stav našej civilizácie. Zdivočený kôň rozumu, ničím neovládaný, nebrzdený a neusmernený ženie ľudstvo od jedného nešťastia k druhému, a v zbesilom cvale sa približuje k okraju priepasti.
Toto je stav, v ktorom sa dnes nachádzame, zo všetkými negatívnymi dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú pre jednotlivcov i pre celú našu civilizáciu. A za tohto neutešeného stavu bude doslova požehnaním a záchranou skutočnosť, že vyššia Moc prudko zatiahne uzdu zdivočenému koňovi rozumu, aby týmto spôsobom umožnila jazdcovi opäť nad ním prebrať vládu. Ľudstvo bude náhle špecifickým druhom vesmírneho žiarenia zastavené vo svojom zdivočení rozumu, čo okamžite rozdelí ľudí do dvoch skupín. Na tých, čo to zvládnu a na tých, čo to nezvládnu.
Kto celé svoje bytie, celý svoj život, celú svoju osobnosť a všetky svoje hodnoty zviazal s rozumom a jeho materiálnymi hodnotami, ten v prudkom zabrzdení rozmachu rozumu stratí pôdu pod nohami. Stratí to, na čo vsádzal, čoho sa držal a čomu dôveroval. Takouto stratou, v neschopnosti nahradiť ju niečím iným, čiže pôsobením ducha, citu, srdca a svedomia, dotyčný človek osobnostne skolabuje a nebude už viac schopný zaradiť sa do normálneho života. Svoj život bude už len dožívať, ako detinská a vyšinutá osobnosť.
Druhá kategória ľudí budú tí šťastnejší, pretože ich upnutie na rozum nedosiahlo až takej zhubnej jednostrannosti. Po zatiahnutí uzdy zdivočenému koňovi rozumu dôjde u nich k tomu, že zrazu v ich vnútri začne získavať priestor a prebúdzať sa ich duchovné povedomie podobne, ako sa z hlbokého spánku prebúdzala zakliata šípková Ruženka.
Človek sa začne pomaly rozpomínať, kým vlastne v skutočnosti je. Začne sa rozpomínať, že je duchovnou bytosťou, že je duchovným „ja“, ktorému má byť v rámci jeho vlastnej osobnosti všetko podriadené. Či už rozum, pudy, alebo čokoľvek iné.
Začne sa rozpomínať na skutočné hodnoty v živote, ktorými sú hodnoty ducha, ako láska, dobrota, spravodlivosť, čistota a všetky ostatné cnosti.
Začne sa rozpomínať na svoj pravý domov, plný mieru a radosti, na ríšu Ducha. Na kráľovstvo nebeské, nachádzajúce sa v blízkosti Božej, z ktorého každý z nás prišiel do hmotnosti, aby sa v nej učil a dozrieval. A nakoniec, aby sa ako duchovne zrelý a úplne vedomý vrátil naspäť domov do kráľovstva nebeského.
Začne sa rozpomínať na väzby so svetom prírodných bytostí, na kontakt s týmito bytosťami, ktorý bol silný a vrúcny v prvotných obdobiach vývoja ľudskej civilizácie, ale ktorý bol žiaľ rozumom postupne spochybnený a zavrhnutý. Toto spojenie a tento úzky kontakt ľudí s bytosťami prírody má byť však opäť plnohodnotne obnovený.
Zmienené prebúdzanie a rozpomínanie však nebude jednoduché. Bude trpké a bolestné, pretože bude doprevádzané zrútením múrov rozumovo materialistickej koncepcie sveta, aby na troskách starého a nesprávneho mohlo vzniknúť nové a pravé. Z popola zmaru povstane ako bájny Fénix nový človek. Človek, ktorého rozum bude vedený a usmerňovaný jeho duchom, citom, srdcom a svedomím.
Toto nás čaká a toto nás neminie. Čaká nás podviazanie rozumu. Čaká nás prudké zatiahnutie uzdy, ktoré rozum zabrzdí v jeho dnešnom, zdivočenom cvale, aby sa konečne mohol prebudiť, vzchopiť a rozvinúť náš duch. Aby náš duch zosilnel a nakoniec prevzal vládu nad rozumom a usmerňoval ho cestami ducha.
Toto nás čaká a toto nás neminie! Preto sa už teraz, sami vedome a dobrovoľne snažme presúvať ťažisko svojej osobnosti z prehnane exponovaného rozumu k duchu. K duchu, ktorý sa v nás prejavuje citom, srdcom, svedomím a intuíciou.
Najefektívnejší spôsob, akým je možné urobiť tento presun ťažiska našej osobnosti je snaha o čistou vnútra. Je snaha o zachovávanie čistoty nášho vnútorného života. Je snaha o čistou cítenia a myslenia.
A z tejto čistej a všetkej buriny zbavenej pôdy nášho vnútra začne potom postupne, ako drobná vzácna rastlinka vyrastať náš duch. Pri trvalej snahe o čistotu vlastného vnútra začne duch postupne mocnieť a rozvíjať sa, až sa napokon stane epicentrom našej osobnosti tak, ako to malo byť vždy.
Kto takto začne robiť dobrovoľne už teraz, v predstihu, môže si ušetriť v blízkej budúcnosti veľa zbytočného utrpenia. Lebo budúcnosť bude patriť už len ľuďom ducha. Bude patriť duchovným jazdcom, ktorí pevnou a rozhodnou rukou ovládajú koňa svojho rozumu, a ktorí jedine duchom určujú jeho činnosť a jeho smerovanie.
Dobrota a prísnosť sú pojmy, ktoré sú nerozlúčiteľné s Bohom a všetkým, čo sa správne zachvieva v jeho zákonoch. Je dôležité vysvetliť, ako si tieto dva pojmy neodporujú, ale dopĺňajú sa, keďže mnohí nedokážu správne alebo vôbec poňať rozmer Božej spravodlivosti a dobroty. Aj niektorí prebudení poznajú čo je dobré a čo zlé, no nevedia niektoré veci uchopiť z hľadiska duchovného, nemajú Boží nadhľad. Budem písať teda o láske Božej, ktorá je práve stelesnením prísnosti a dobroty. O princípe pravej lásky som už písal, avšak je potrebné to predostrieť ešte raz.
V prvom rade si v krátkosti pripomeňme, čo je slobodná vôľa, pretože niektorí majú Boha za toho, kto má odstraňovať z našich životov všetko zlo spôsobené ľuďmi len tak. Pochopenie zákona slobodnej vôle nám dopomôže k pochopeniu Božej lásky.
Položme si základnú otázku, ako môže napríklad Boh dopustiť, že sa dejú vojny a ďalšie iné nešťastia?
Tu je potrebné si zodpovedať otázku, prečo ľudia tie vojny vedú a prečo vznikajú tie nešťastia? Ako je možné, že elity sveta tak starostlivo riadia svet v prospech diabla a ako je možné, že v politike a na vedúcich pozíciach v štátoch sa nachádzajú takí, čo tam nemajú čo robiť, ba dokonca takí, čo by nemali mať v rukách akúkoľvek zodpovednosť? Veď predsa aj to, kto je prezidentom je odzrkadlenie duchovnej zrelosti národa. Keby bol národ prebudený, ani na vedúce pozície by sa nedostal taký, čo tam nepatrí. Ale keďže to tak nie je, vytvárajú sa bočné cestičky pre temnotu, aby tam dosadila svoje šachové figúrky.
Takto je to so všetkým, v čom by sme mohli vidieť zdanlivú nespravodlivosť. Boh jednoducho nezasahuje do toho, ako sa my rozhodneme, pretože nám bola darovaná slobodná vôľa. My sami sa musíme namáhať, aby sme stúpali nahor, pretože inak by to nemalo žiadny zmysel, nikam by sme nepokročili, keby sme neprežili všetko, čo sme prežiť mali. A väčšinou, aby sme niečo pochopili a zmenili sa, potrebujeme prežiť práve tú negatívnu skúsenosť. Navyše sme si to negatívne pritiahli sami svojím konaním. To však neznamená, že nám Boh nepomáha. On je pripravený pozdvihnúť nás za každých okolností, to len my sa nenamáhame. Boh nám je vždy pripravený pomôcť, keď o pomoc požiadame a myslíme to úprimne.Boh je totiž láskavý, ale zároveň spravodlivý. Božia dobrota je práve aj tá prísnosť, pretože nás nekompromisne vedie k tomu, aby sme prišli k uvedomeniu. Boh netresce, ale vychováva. Neustále nám svojím dielom pomáha, ale zároveň nás vždy musel nechať zožať plody nášho konania.
Dôležitú vec, ktorú si teda musíme k správnemu pochopeniu pravej lásky osvojiť je, že pravá láska sa nespráva tak, ako si ju mnohí idealizujú. Láska Božia sa líši od tej ľudskej, ktorou sa dnes riadime, aj keď by to tak nemalo byť. Ľudia čakajú od Boha, aby nás zastavil pred každým chybným krokom, aby nám uľahčoval cestu. Takto to však nefunguje, pretože by to nemalo žiadny zmysel. Nikam by sme nepokročili a nič vnútorne nezískali. Pravá láska je totiž prísna a to znamená, že je zlúčená so spravodlivosťou. To sladké čičíkanie a láskanie, ktoré môžeme dnes čoraz častejšie pozorovať, je zmäkčilá pokrivená napodobenina pravej lásky. Nezachvieva sa v potrebnej harmónii, pretože je súčasťou falošného princípu, nie toho Božieho. Aj Ježiš učil tejto láske, lebo on sám je predsa jej stelesnením a tiež nebol zmäkčilý, ale bol známy medzi ľuďmi svojou prísnosťou. Kde videl otvorenú dušu pripravenú naslúchať a učiť sa, tam ochotne dal a pomohol, kde však videl bočné úmysly alebo neúprimnosť, takými sa nezapodieval. Láska má totiž dávať druhému to, čo mu prospieva. To však môže znamenať aj nedať, pokiaľ to prospeje! Pokiaľ rozsievate lásku bez spravodlivosti, nepozdvihujete svoje okolie, ale naopak ho budete brzdiť.
Pokiaľ budete napríklad svojmu dieťaťu uľahčovať každý krôčik, chrániť ho úzkostlivo pred svetom a zahrňovať ho všetkým, na čo si zmyslí, dosť pravdepodobne sa môže z neho stať slabý duch a popritom bude ešte aj rozmaznané. Aj zvieraťu človek dokáže uľahčovať život na toľko, že úplne zlenivie, stratí ostražitosť a už nebude v tom správnom zachvievaní, v akom má pôsobiť. Celým stvorením sa totiž tiahne zákon spravodlivej lásky, ktorú dodržujú všetky bytosti okrem tých ľudských, a preto sa jej my ľudia ešte musíme naučiť žiť. Žitie v pravej láske spočíva v dôležitom predpoklade a to je, že sme vnútorne prebudení a bdelí. V tom sa totiž odlišuje pravá láska od tej pokrivenej. Tá falošná pramení výhradne z rozumu, tá pravá naopak vyviera z citu ducha. Iba pokiaľ sme vnútorne prebudení, dokážeme rozlišovať, čo je správne od nesprávneho a zároveň dokážeme udržiavať potrebnú harmóniu, ktorá je súčasťou pravej lásky. Nie je to totiž súbor pevne stanovených poučiek, kedy a ako sa zachovať, pretože život je predsa rozmanitý a prináša nám rôznoraké situácie, ktorým sa my máme prispôsobovať. Čo by predsa prospelo dávať niečo lakomcovi, ktorý vie len hrabať, nič nedávať naspäť a navyše si našu pomoc/dar ani neváži? Takému naopak prospeje, aby o všetko prišiel, aby sa vďaka tomu spamätal a zmenil k lepšiemu. Čo by naopak prospelo, keby sme neúprosne príliš tvrdo karhali človeka, ktorý nie je tvrdého rázu? Miesto ponaučenia by sme mu pravdepodobne priniesli len bolesť a nízku sebahodnotu. Naopak by sme na neho mali ísť jemnejšie a prispôsobiť reč tak, aby to dotyčného pozdvihlo a nie zlomilo.
A presne takto funguje princíp lásky. Dáva druhému to, čo mu prospieva. Láska má druhých totiž za každých okolností pozdvihovať nahor. Niekedy je potrebná nežnosť na zlomenie surovosti, niekedy je potrebná prísna nezmäkčená pravda na zlomenie tvrdosti, niekedy ušľachtilá pomoc s problémom blížneho, ale niekedy aj nechať ho vysporiadať sa s tým sám, pretože keby sme to urobili za neho, mohlo by mu to uškodiť, lebo je to vec, ktorú musí vykonať sám a tak sa niečo naučiť. Každá jedná situácia v živote je iná a jedinečná, a preto na každý problém bude iné riešenie, na každú otázku iná odpoveď, na každú situáciu bude správny iný prístup. V tomto je potrebné mať rozvinuté v sebe správne cítenie a vďaka tomu rozlišovať, čo je správne, kde treba ubrať, kde je potrebné urobiť to a ono. Je potrebné žiariť láskou, byť naplnený citom a pomáhať svojim blížnym, ale robiť všetko v spravodlivej forme. Preto je dôležité byť čulý duchom a určovať komu, kedy a koľko dám zo svojej lásky a akým spôsobom.
Prísnosť a láska nie sú teda dva rozdielne pojmy, ale z Božieho pohľadu je to jedno a to isté. Je to prísna láska. Tá pravá, nepoškvrnená, ktorá jediná dokáže vyplniť nášho ducha a pozdvihnúť nás nahor. Tá jediná vyviera z citu, na rozdiel od tej rozumovej opičej lásky. Keby som mal k tejto láske udať nejaký príklad, tak by som použil príklad lásky medzi človekom a psom a medzi človekom a mačkou. Pes je dobrý a oddaný svojmu majiteľovi, ale táto láska je v ňom tak trochu zakódovaná. Robí to automaticky, samozrejme až vtedy, keď si k človeku vybuduje vzťah. Mačka však narozdiel od psa má iné poňatie lásky. Napohľad si mnohí myslia, že mačky nie sú schopné takej ušľachtilej lásky ako pes, ale pritom sú schopné možno aj väčšej. Láska mačky totiž nie je taká opičia a automatická, ale je vedomá, a preto keď si vybuduje s človekom vzťah, tak je takáto láska oveľa úprimnejšia a reálnejšia. Každé zviera je samozrejme iné a dokonca sú aj rozdielne plemená zvierat a každé zviera je jedinečné také aké je, dokonca majú zvieratá aj svoje jemnohmotné (nadpozemské) úlohy, ktoré nepozorujeme. Chcem tým naznačiť, že milujem psy aj mačky a v podstate všetky zvieratá (pavúky a hady nie) a preto neznevažujem psy, len si myslím, že tento príklad môže niekomu dopomôcť k tomu, aby si vykreslil správny obraz o láske. Cieľom bolo poukázať na to, že pravá láska je vedomá a preto nečiní pre druhého len to, čo ho robí sťastným ale zároveň to, čo ho pozdvihuje nahor.
Láska má byť totiž objímajúca, ale zároveň vychovávajúca! Keď si zapamätáte iba túto jednu vetu, získate tým mnoho. Láska má byť objímajúca, ale zároveň vychovávajúca.Vyleťme s rozumovo obmedzenej ulity a pozerajme na veci z nadhľadu! Neprispôsobujme si Božiu vôľu svojim predstavám. Zažiarme zvnútra a správne sa vraďme do zákonitosti, ktoré pre nás platia.
Q písmeno je tiež prerušenie kruhu temnoty ten háčik.na Q je vonku z kruhu
isabela čte ze selenitové koule https://www.youtube.com/watch?v=-VJznrDqrJ4
Lily nova starseed k hvězdné bráně v iránu a aktivaci mřížky https://www.youtube.com/watch?v=s0V8DJMWiNw lze navolit české titulky, obsah velmi zajímavý
co se děje v zákulisí isabela a gary cca 34 minut https://www.youtube.com/watch?v=TL4lYt7omdM
HAMAS potrebovali v Izraeli ako protiváhu k Arafatovmu Hnutiu za oslobodenie Palestíny, ktoré boli JEDNOTNÉ a naberalo na sile. HAMASom…
Páči sa ti, čo tu čítaš v oblasti duchovných článkov a dáva ti to zmysel? Klikaj na duchovneposolstva.sk, kde nájdeš duchovný chlieb pre svoju dušu :) ⬇️
Q písmeno je tiež prerušenie kruhu temnoty ten háčik.na Q je vonku z kruhu
isabela čte ze selenitové koule https://www.youtube.com/watch?v=-VJznrDqrJ4
Lily nova starseed k hvězdné bráně v iránu a aktivaci mřížky https://www.youtube.com/watch?v=s0V8DJMWiNw lze navolit české titulky, obsah velmi zajímavý
co se děje v zákulisí isabela a gary cca 34 minut https://www.youtube.com/watch?v=TL4lYt7omdM
HAMAS potrebovali v Izraeli ako protiváhu k Arafatovmu Hnutiu za oslobodenie Palestíny, ktoré boli JEDNOTNÉ a naberalo na sile. HAMASom…