Každý človek je unikátny kus s jedinečnými vlastnosťami. Nejestvujú dve rovnaké duše, každý máme iný, svoj jedinečný pohľad na život a jeho vnímanie. Zaujímame sa o odlišné veci, žijeme iným spôsobom, premýšľame inak a zariaďujeme si svoj život podľa svojich vlastných predstáv. Jedno by mal mať však každý človek. Aspoň teda ten, ktorý prišiel naplniť svoj účel bytia na Zemi. Je to vzťah s Bohom. Ten, ktorý v tomto živote nehľadá Boha, nežije plnohodnotným životom. Možno sa má dobre v hmotnom meradle a prežije zaujímavý život, ktorý by mu mnohí závideli, no po smrti prichádza vyúčtovanie a pokiaľ sme si nič neosvojili, nič sa duchovne nenaučili, musíme život na Zemi opakovať dovtedy, kým neprezrieme. Žiaľ momentálne už nie je čas na ďalšie životy. V záhrobnom svete je omnoho ťažšie prísť k duchovnému prezreniu, pretože tam nemáme hrubohmotné telo, ktoré slúži ako čiastočná bariéra voči jemnohmotným prúdom, voči tomu, aby sme plnou silou pocítili účinky našej karmy. Po smrti už musíme bezpodmienečne žať čo sme zasiali, vtedy už možnosť voľby nie je taká jednoduchá. A keďže sme vo veľkom bode obratu, dôležitá je práve každá sekunda práve teraz v čase čítania tohto textu až do doby, kým sa nezavrie brána a nepretečú presýpacie hodiny súdu nad nami. Z toho dôvodu je to pre nás doba s názvom „buď-alebo“, a práve preto by sme si mali začať hľadať cestu k Bohu, pokiaľ ju ešte nehľadáme. Vzťah s Bohom by mal byť totiž hlavným pilierom našich životov a musíme sa to naučiť. Tak ako sa teraz stavia na matérii, tak sa musí všetko obrátiť a musia sa budovať najskôr duchovné základy. Popri starostiach o živobytie a rodinu sme tu prišli za účelom duchovného vývinu a ten vedie práve cez budovanie spojenia s Najvyšším. Rád by som týmto textom priblížil, ako ten vzťah s Bohom vlastne vyzerá, pretože pojem božstva je prekrúcaný rôznymi náboženstvami a duchovnými náukami a teda len veľmi málo duší má skutočne čistý a nesklalený pohľad na pojem slova Boh a vzťah s ním.
Prečo?
Na začiatok je potrebné si zodpovedať otázku, prečo by sme mali hľadať Boha, prečo by sme sa mali pred ním klaňať, načo ho vôbec potrebujeme? Na túto otázku sa však ťažko odpovedá, pretože ten kto odpoveď pozná, vie veľmi dobre prečo, veľmi jasne cíti účel a ten, ktorý sa takto potrebuje pýtať, má pred sebou ešte ďalekú cestu. Pokiaľ si myslíme, že nepotrebujeme toto spojenie medzi našou dušou a Najvyšším, ukazuje to len to, že sme materialisticky alebo inak krivo zameraní a duševne neživí. Boh je život a Svetlo, a preto pokiaľ kráčam duchovne správne (resp. sa o to snažím), cítim netušenú potrebu hľadať spojenie s Najvyšším. Väčšina v ruchu a potemnení dnešného sveta stratila toto spojenie, pretože žijú v opojení hmotných prúdov, lenže ten, kto sa dokáže povzniesť nad rozumovú bariéru, ten jasne cíti, že je niekto/niečo nad nami, že život je niečo viac ako len to, čo vidíme okolo seba hmotnými očami a že to viac túži spoznať.
Veľkosť Božstva
Pojem slova Boh je častokát misinterptretovaný či už na jednu alebo druhú stranu. Najčastejše sa znižuje pojem Božstva do prachu rozumu. Snažíme sa Boha pochopiť rozumom, a preto sa snažíme jeho obraz vtesnať do našich úzko vymedzených hmotných predstáv. Nedá sa ani porovnať, ako ďaleko je toto od reality, pretože pokiaľ by sme spoznali, resp. vytušili ako ďaleko od nás tróni Najvyšší, koľko úrovní sa nad nami na ceste k nemu nachádza, padli by sme v úžase a pokore na zadok. Niektorí „duchovní znalci“ sa mylne domnievajú, že oni sami majú v sebe kúsok Boha, pritom niet horšieho pomýlenia, ako si toto namýšľať. Brnká to na ich duchovné ego a páči sa im tá predstava, no úplne im to zastrie zdravý pohľad a cestu k Svetlu. Je pravda, že Boha môžeme nájsť v prírode alebo v sebe, keď sa jednoducho stíšime. V prírode a v sebe však nespoznáme samotného Boha. Boh sídli vysoko nad nami a my môžeme spoznávať iba jeho pôsobenie, jeho vôľu. My teda nedokážeme spoznať samotného Boha tvárou v tvár, pretože jeho podstata a jednoducho vyžarovanie je neporovnateľne odlišná našej. Môžeme však v prírode a v sebe spoznať jeho pôsobenie, teda vôľu Božiu. Túto vôľu, keď sa správne naladíme,prijmeme do seba a vďaka nej začneme žiť bohumilým životom. To tiež neznamená, že máme v sebe niečo Božské. Je to ten istý princíp, ako keď na nás z nesmiernej diaľky svieti slnko a predsa vieme, že nemáme v sebe nič zo Slnka, ale cítime iba jeho pôsobenie. Poznávajme Boha, hrdo sa hlásme k nemu, ale s pokorou, ktorá k tomu prináleží. Nesnažme sa Stvoriteľa pochopiť rozumom; my ho dokážeme vnímať iba ako žiarenie a aj to už mnohonásobne zoslabené. To nám ľudským duchom musí stačiť, bližšie žiarenie by sme totiž ani neuniesli. Opäť je to podobný princíp, ako keby sme sa chceli priblížiť k Slnku. Pokiaľ by slnko bolo o kúsok bližšie alebo ďalej, život na Zemi ako ho poznáme by nebol. Preto nestrhávajme dole to, čo je vysoko nad nami a čo nedokážeme pochopiť. To, že ľuďom chýba pokora pred Bohom napovedá už len prosté hrešenie v jeho mene, ktoré je počuť žiaľ až príliš často. Je to poväčšine prvá nadávka, ktorá ľuďom z úst vybehne, aj keď môžu použiť kopec iných. Je to pasca temnoty, ktorá nám to podsúva a my ako vždy radi počúvneme. V skutočnosti by nás pri vyslovení slova Boh mala podchnúť netušená veľkosť, pokora a blaho. Mnoho ľudí v Boha vôbec ani neverí. Či už ide o ateistu alebo dokonca duchovného pátrača, ktorý sa sám pokladá za Boha alebo uveril textom, že Boh je len výmysel elít tohto sveta na ovládnutie viery ľudí. Žiaľ aj takí sú medzi nami. To, či Boh jestvuje, na to nemá zmysel vôbec odpovedať, pretože materialista bude hľadať dôkazy, zatiaľ čo ten človek, ktorý má v sebe ešte zdravé cítenie, ten to proste vie. Jeho dôkazom je práve jeho cit. Tak ako v hmotnom svete sú dôkazmi fakty, tak vo svete duchovnom je dôkaz cit. Ten sa však na rozdiel od faktov nedá prekrútiť ani pozmeniť, ten hovorí jasne!
Boh je iba jeden
Najdôležitejší prvok správnej duchovnej cesty je mať Boha postaveného na prvom mieste v našom živote a to má dnes málo ľudí. Niektorí majú na prvom mieste svoju prácu, niektorí svoje deti a blízkych a dokonca aj tí, ktorí si myslia ako sú Bohu najviac približení tým, že nasledujú cirkev sú mu vzdialení tým, že ho nasledujú rozumom a cez skostnatené cirkevné dogmy. Ani jedno z menovaného nie je správne. Aj keď je dôležité, ba nutné, dbať na svoje živobytie je nesprávne mať to na prvom mieste vo svojom rebríčku hodnôt a dokazuje to len to, že takýto človek je ovládaný hmotným svetom. V dnešnej dobe je tiež moderné mať na prvom mieste svojich blízkych a zvlášť deti. Klaniame sa im, milujeme ich viac ako seba v domnení ako je to tak správne. Je to nesprávne! Je to falošná zmäkčilá láska. Nezabúdajme, že sme na tejto Zemi v prvom rade sami za seba a dieťa je cudzia duša, ktorej sme dobrovoľne umožnili vteliť sa na túto Zem, aby tak mala možnosť stúpať nahor. My máme teda za úlohu svojim deťom túto cestu ukazovať a nie ich zahrňovať iba sladkými božtekami a brzdiť ich vo vývoji. Týmto brzdíme ich duchovný rozvoj a rovnako tak náš vlastný. Naša láska k nim má byť silná, starostlivá, opatrujúca, ukazujúca cestu, no nie v takej miere, kedy to spôsobí pravý opak! Prílišním uľahčovaním a prehnanou opatrnosťou sa mladá dušička žiaľ nič nenaučí a nenaberie ani potrebné množstvo sily na ďalšie pôsobenie ako vedomý duch v dospelom veku. Ako všade aj tu musí vládnuť harmónia. A tí, ktorí slepo nasledujú cirkev a cítia sa falošne povznesení, ako sú oni priblížení Bohu, sa mu však rúhajú, pretože sa prezentujú tým, ako Boha nasledujú a pritom sú mu vzdialení, pretože majú v sebe zakorenené nesprávne dogmy, ktoré ich zväzujú. Prispôsobujú si Božiu vôľu svojim slabostiam a prianiam a neskúmajú aká je v skutočnosti! Mám na mysli práve tých najhorlivejších kresťanov, ktorí si myslia, aká žiara je okolo nich. Nie je to však pravá povznášajúca žiara, ale iba hmotná skostnatená napodobenina! Je v poriadku dobre zarábať, je ušľachtilé túžiť svojim deťom zniesť modré z neba, nie je zlé užívať si život, ale nezabúdajme na hlavný pilier v našich životoch, ktorý by mal všetko držať pokope a ktorý je tak potrebný v dnešných búrlivých časoch. Nezabúdajme na Boha v naših životoch.
Ako taký vzťah s Bohom vyzerá?
Nedá sa zachytiť do slov, aké to je byť v spojení s najvyšším. Čovek, ktorý vedome prijíma silu od Najvyššieho nie je ako zajačik, ktorý sa skrýva pred svetom, ale prejavuje sa mocne ako lev v zmysle energií. Slúžiť Bohu znamená prejavovať sa pokorne a zároveň sebavedomo, pretože poznanie Boha a jeho vôle by nám malo dodať odvahu do svetlých činov a vieru v to, že cez každú búrku života naša loďka prepláva vlnami. Nemusíte ani páchnuť do kostola a napriek tomu môžete mať vedomejší vzťah s Bohom, ako všetci zúčastnení na takej pobožnosti. Nie je to o tom byť pred Bohom ako slepá ovečka, ale ako vedomý orol s rozhľadom. Život s Bohom v duši teda nemá nič spoločné so slepou vierou v neho a už vôbec nie v nejakú pozemskú autoritu, nejaké náboženstvo, ktoré sa samo korunalovalo za to, že ono vedie k Bohu. Žiť duchovne totiž neznamená modliť sa dve hodiny denne, byť ku každému iba láskavý, aj keď si zaslúži môj hnev a nikdy za život nezakliať. Bohumilý život vyzerá inak. Uctievať Boha a mať ho na prvom mieste vo svojom živote znamená toľko, že sa k nemu modlím a ďakujem mu za to, čo mám, ale nie je potrebné kvôli tomu kľačať v kostole. Najväčšia modlitba je naša radosť, náš úprimný stav duše. Boh od nás nechce, aby sme boli slepé a polušné ovečky, aké vychováva cirkev. Boh nás chce mať vedomých, slobodných a prebudených na duchu. Chce od nás, aby sme vedome a aktívne hľadali a spoznávali jeho vôľu, pýtali sa a hľadali odpovede na dôležité otázky. Chce od nás, aby sme v sebe oživli jeho pôsobenie a jeho slovo, pretože jedine tak pôjdeme správnou cestou, nie skrz tupú odovzdanosť a bezbožné klaňanie, ktoré nemá skutočný základ a vnútorný popud, ale je to poväčšine len rozumový naučený konštrukt. Nie je to o slepom odovzdaní, ale radostnom, vedomom a z vlastného popudu vychádzajúcom tvorení v jeho mene.
Človek, ktorý ma Stvoriteľa na prvom mieste sa nemusí navonok nijak zvlášť odlišovať od ostatných. Nemusí žiť odlišne, ale žije vedomejšie, šťastnejšie s pocitom vnútorného naplnenia. Môže mať úplne bežný život, ale ten život bude vyplnený. Nemusí robiť nič zvláštne, ale budete z neho cítiť niečo netušené, čo podchne vašu dušu a pokiaľ vaša duša nie je pohltená hmotou, zatúžite po tom, čo vyžaruje z tohto človeka. Presne o tom to je. Preduchovnenie a prijatie Boha do svojho života je o zmene vyžarovania. Nemusíte sa práve modliť alebo kázať o Bohu, no už vašim prostým prežiareným bytím prinášate svetlo do tohto sveta a svojou energiou nie len ovplyvňujete ľudí okolo seba, ale prispievate ku kolektívnemu duchovnému jadru ľudstva. Zároveň svojim vnútorným svetlom spaľujete prehnité jemnohmotné korene okolo nás a sadíte miesto toho krásne rastliny. Takúto žiaru je potrebné v sebe nájsť!
Chcel by som týmto článkom upozorniť na dôležitosť toho, aby bol každý sám sebe vedomým pozorovateľom. Pokiaľ človek totiž skúma sám seba a svoje okolie, mnoho sa naučí a vyhodnocovaním situácii v živote zbiera múdrosť. Je to vlastne jediný spôsob, ako sa človek posunie vpred, pretože aj keď človek môže vyvíjať veľkú snahu na to, aby sa zmenil, darmo niečo zmení, keď nevie, čo má vlastne zmeniť. Preto je dôležité byť vedomým pozorovateľom svojho života. Nestačí však život iba prežívať, ale aktívne žiť. Žiak v škole sa nenaučí počítať len prosto tým, že je prítomný na hodine. Musí vnímať a snažiť sa pochopiť látku, aby si osvojil predávané mu vedomosti. Väčšina ľudí prejde životom ako nevedomý žiak, ktorý nedáva pozor na hodinách života a teda nazbiera len málo pravej múdrosti. Mnohí aj pozor dávajú, lenže iba rozumovo. Chýba im vnútorné cítenie, a preto pravú múdrosť nezískajú, prípadne len z časti. Preto je potrebné vnútorne sa skúmať a prehodnocovať, nie iba tupo prijímať vonkajšie impulzy.
Častokrát píšem o potrebe sebareflexie, teda o potrebe odstránenia svojich slabostí, pretože je to nesmierne dôležité. Ľudstvo môže byť uväznené v putách lakomstva, závisti alebo materializmu, lenže lakomstvo, závisť aj materializmus odstránime jedine tak, že si najskôr uvedomíme, že sme v tom uväznení. Ťažko sa oslobodím od materializmu, keď ani neviem, že som jeho otrokom. Temnota tento nedostatok zdravého cítenia hojne využíva a poskytuje nám ilúziu toho, že my žiadnu slabosť nemáme. Našepká nám, že to nie je také zlé, že nech ma tí, ktorí ma milujú prijmú takého aký som, alebo nám jednoducho zastrie zrak pred našou vlastnou temnotou, aby sme ju vôbec nevideli. Nepriateľ je totiž najnebezpečnejší vtedy, keď je skrytý a my ani nevieme, že je to nepriateľ. Často vôbec nevidíme, že niečo robíme nesprávne, že máme nesprávny postoj, pretože to vidieť nechceme. Sme ako roboti, ktorí sú naprogramovaní okolím a nemáme potrebu ani snahu niečo na svojom živote meniť. Cítime sa komfortne v tom svojom zaužívanom spôsobe bytia a ani nás nenapadne niečo meniť, pretože to by si vyžadovalo úsilie. Pokiaľ nám je aj predostretá pravda, vzpierame sa voči tomu, pretože robiť veci správne by bolo pre nás jednoducho ťažšie. Pokiaľ sú naše nedostatky vytiahnuté na svetlo sveta, ofučíme sa a staviame sa na zadné, pretože to zraňuje naše ego. Temnota nám vtedy rada našepká, že to čo ostatní vidia ako slabosť slabosťou vôbec nie je. Napríklad pýchu temnota zamení za zdravé sebavedomie, na nezdravú láskavosť nám povie, že je to tak správne a treba byť takýto dobrý a naopak keď som človek, ktorý si vie dupnúť nohou tak nás podnecuje k tomu, aby sme boli až príliš arogantní a reagovali zbytočne prudko voči ostatným a zabudli tak byť láskaví. Jednoducho sa nás vždy snaží vykloniť z potrebnej harmónie.
Práve preto je tak dôležité pozorovať samého seba a svet okolo seba. Pretože keď sa staneme vedomými si svojich nedostatkov, zbavíme sa všetkých pút. Som tolerantný voči tomu, že každý človek je nejaký a má svoje neresti, ale je skutočne zarmucujúce, pokiaľ je človek neschopný priznať si svoje pochybenie a zmeniť sa. Každá neresť a slabosť sa dá zmeniť, no nie bez ochoty na tom pracovať a v prvom rade priznať si, že to potrebujem zmeniť. Pretože pokiaľ nebude táto ochota a sebareflexia, nebude žiadna zmena a žiadny duchovný rast. Väčšine žiaľ vyhovuje ich zaužívaný spôsob žitia. To, čo sa naučili v detstve alebo pochytili od ľudí z okolia, tým sa riadia po celý život. Keď si uvedomíme fakt, že väčšina toho čo ľudia vytvoria a aké hodnoty dnes vyznávajú je pokrivené, uvedomíme si aj dôležitosť toho, aké nebezpečné je riadiť sa tým, čo nám ponúka okolie. Taktiež drvivá väčšina tých, ktorí sa usilujú o duchovné poznanie, padnú na ceste k vzostupu do pascí rozumového duchovna a nechajú sa dobrovoľne vtiahnuť do nesprávneho postoja, ktorý im následne bráni vo stúpaní nahor.
Tento text preto nepatrí iba duchovným „laikom“, ale o to viac tým, ktorí sa už nejaký ten piatok snažia kráčať vedome, alebo sa dokonca pokladajú za duchovne zrelých. Takí sa musia mať na pozore desaťkrát viac, pretože na nich si temnota brúsi zuby najviac. Stále dookola si všímam, že aj tí, ktorí stoja duchovne vyššie, majú stále svoje achilove päty, cez ktoré ich ovláda temnota. Takí sa musia skúmať o to vážnejšie. Nepadajme do duchovnej agónie len preto, že sme o niečo duchovne múdrejší. Čím vyššie človek stojí duchovne, tým by mal byť aktívnejší, pozornejší a vnútorne živší, aby si udržal svoju výšku. Preto buďme vedomým pozorovateľom sami sebe a svetu okolo nás. Učme sa, poznávajme, rozkvitajme, buďme v cítení jednoduchý ako deti. Z duchovného hľadiska sme totiž stále deti, ktoré ešte nenazbierali potrebné uvedomenia preto, aby pokročili vyššie. To sa teraz musí zmeniť, pretože prichádza Svetlo, ktoré to od nás svojim tlakom čoraz viac požaduje. Práve cez svetlé duše sa začne budovanie nového sveta, no k tomu je potrebné pripraviť úrodnú pôdu. Nestačí len zasadiť úrodné semiačka, ale je tiež potrebné vytrhať všetok plevel! Svetlo musí vytlačiť temnotu.
Keď sa staneme vedomými pozorovateľmi, nepomôže nám to len v našich nedostatkoch, ale tiež nám to pomôže pochopiť naše silné stránky. Častokrát naša slabosť totiž spočíva v tom, že sa nevieme dostatočne oceniť, alebo si zbytočne sypeme popol na hlavu. Mali by sme byť schopní vedieť sa správne a nezaujato oceniť a zároveň byť ochotní vykynožiť všetok jed, ktorý sa nám servíruje do hláv z jemnohmotného okolia okolo nás. Vtedy kráčam správne a zanechávam ego za sebou, pretože beriem istotu zo svojich silných stránok a odvahu a dobrý pocit zo seba mi tiež dodá vedomie, že som dostatočne zrelý na to, že si viem povedať, v čom chybujem a som ochotný to zmeniť.
Teraz je najvyšší čas oslobodiť sa od všetkých rozumových konštruktov a začať skúmať v sebe, čo je správne, vyhodnocovať situácie a ľudí v živote a nechať to premlieť cez svoj duchovný kompas. Na to je však potrebné začať aktívne žiť v sebe a so sebou. Je čas zdvihnúť svoju vibráciu, rozbiť tie obaly okolo našej duše. Pozorujeme, vnímame, skúmajme, pýtajme sa, vyciťujme.. Vypestujme si nadhľad nad situáciami v živote. Vedome kráčajme po Zemi, vnímajme oblaky nad nami, no zároveň vnímajme aj pôdu pod sebou. Vnímajme seba, ľudí a svet okolo seba z nezaujatej perspektívy. Buďme sami sebe vedomým pozorovateľom. To znamená udržiavať si síce určitý odstup, a schopnosť nezaujato posúdiť situácie v živote, no zároveň to znamená vedieť byť plne prítomný a vedomý. To docielime tak, že sa oslobodíme od úplnej kontroly rozumu a preduchovníme svoje bytie. Oživíme svojho ducha a necháme sa ním viesť. Tak si udržíme božský nadhľad, zdravý úsudok a prebudíme v sebe neomylný morálny kompas.
Žijeme vo významnej dobe a je načase úplne sa oslobodiť od všetkého zaužívaného. Je načase urobiť poriadny vnútorný poriadok. Všímajme si seba, ale všímajme si aj druhých. Neodsudzujme ich, ale posudzujme ich správanie a pýtajme sa, čo je správne. Čo sa dá na nich zmeniť, skúsme zmeniť a čo sa nedá, nechajme tak. Všímajme si chyby druhých, pretože častokrát na nich vidíme práve tie chyby, ktorými sami trpíme. Pozorujme aj maličkosti v živote, pretože aj tie nám pomôžu častokrát pochopiť väčší celok. Pretože tak ako sa deje vo veľkom, tak sa deje aj v malom.
Buďme prítomní pritom ako žijeme. Neprežívajme, ale vedome žime a tvorme realitu okolo seba. Žime v sebe a zároveň kúsoček mimo seba. Žime vo svojej duši a vo svojej hlave buďme len potrebné minimum na fungovanie v bežnom živote. Skúsme nájsť tú harmóniu. Uchopme správne koncept vedomého pozorovateľa a budeme stúpať nahor k svetlu. Zahoďme konečne ego a prestaňme to brať tak, že priznanie so svojich slabých miest je koniec sveta!
Zdá sa, že vesmír sa rozbúril, je čas skoncovať s popieraním, vyliečiť a uvoľniť minulosť, vyčistiť dezinformácie a posunúť sa vpred v špirále vzostupu. Už si nemôžeme dovoliť luxus popierania. Všetci máme o sebe predstavy, zodpovedajú však správnemu konaniu? Zodpovedali v minulosti správnemu konaniu? Slúžili sme sebe alebo iným? Naša predstava o tom, kto skutočne sme, v porovnaní s tým, kto skutočne sme, sa rozbije. Nedostatok správneho konania v minulosti bude mať svoje karmické dôsledky. Medzi týmito dvoma obrazmi je veľkolepé rozdelenie, nefunkčný obraz a popieranie bude odvrhnuté. Môže sa to uskutočniť elegantne alebo bolestivo. Ak chcete pokračovať vo svojom tele bolesti, je to dom, ktorý sa zrúti. Ak chcete pokračovať v popieraní a dysfunkcii, že dva budú odhalené, to, čo je vo vnútri, sa stane vonku, aby to všetci videli, karma sa urýchli, aby dala lekcie potrebné na vývoj.
Uvidíme to na osobnej úrovni, v celých politických, obchodných a náboženských inštitúciách nezostane kameň na kameni. Veda alebo mechanika, ktorá za tým stojí, je jednoduchá. Vyššie vedomie a energia dnu, odpad von. Frekvencia Zeme sa zvyšuje z jej stredu a z prichádzajúcich energií. Slnko je mimoriadne aktívne, čo sa týka slnečných erupcií a výronov koronálnej hmoty CME. So svetlom prichádza vedomie a energia. Univerzálny zákon je vo vnútri svetla, vyššieho vedomia a energie zaplavujúcej galaxiu. Centrálne Slnko aktivovalo sieť sĺnk v celej galaxii. To ovplyvňuje ostatné dimenzie, najmä nižšiu štvrtú, kde sa nachádza aj množstvo neviditeľných negatívnych vplyvov.
Celé svetelné spektrum sa mení. Kozmické, gama a röntgenové diagramy naberajú prudký vzostup, ultrafialové a infračervené žiarenie tiež vytvára nové pásma. Čo to znamená? Znamená to zmenu na každej úrovni až po DNA. Prečo si myslíte, že sa temné srdcia snažia zmeniť vašu DNA? Aby zastavili aktiváciu a vyľudnili prebúdzajúce sa masy, ktoré, keď zistia, kto sú a čo urobili, povstanú a začnú konať. To sa už začalo.
Takmer do každej mocenskej štruktúry prenikol satanský/luciferiánsky kult smrti. Politické inštitúcie, filmový a hudobný priemysel, obchodný priemysel, náboženské odvetvia, všetko na najvyšších úrovniach. Patrí sem aj lekársky priemysel. Poškodenie a zabitie dieťaťa je najväčší dar, aký môžu dať Luciferovi alebo Satanovi. Za to sú výrazne odmeňovaní peniazmi, mocou a slávou. Nemocnice dostávajú až stotisíc dolárov za to, aby vyhlásili, že pacient má kovid pomocou testu, ktorý je nespoľahlivý, takmer vždy vytvára falošne pozitívny výsledok, a potom použili Remdesivir a ventilátor, aby pacienta priviedli k úplnej smrti.
Nemocnice a lekári sú z veľkej časti obchodníci vyškolení veľkou farmou. Cieľom veľkej farmácie je vytvoriť závislosť od liekov, nie od liečby, vykrvácať váš majetok a účty a potom ukončiť činnosť. Sú súčasťou kultu smrti. Nič z toho, čo sa deje, nebude dávať zmysel, kým si to neuvedomíte. Sú to profitéri z vojny a chorôb a ich cieľom je depopulácia. WEF, CDC, WHO, OSN, všetky sú riadené globálnou elitou a komunistickou stranou ČKS. Nikto z nich nie je priateľom Ameriky, v skutočnosti im Amerika a jej ústava stoja v ceste za ovládnutím sveta. Pravda, sloboda a vaše spojenie s Bohom/Veľkým Duchom/Stvoriteľom sú pre nich priamou hrozbou. Sledujte politikov, ktorí vám berú vaše ústavné práva. Právo na súkromie, sloboda prejavu, sloboda náboženského vyznania, to všetko je hrozbou pre tých, ktorí sú skorumpovaní, podplatení a predali svoje duše satanskému/luciferiánskemu kultu smrti. Globálna elita, NWO, WEF, WHO a CDC nie sú humanitárne inštitúcie, čo je dôvod, prečo sa dejú nepredstaviteľné neľudské depopulačné programy.
Zelená nová dohoda je trójskym koňom, ktorý sa skončí krajnou chudobou, hladom a smrťou miliónov ľudí. Budete svedkami nedostatku potravín, výpadkov elektriny na vrchole leta a v zime, prudko rastúcej inflácie, a to všetko podľa plánu. Nemá to nič spoločné so záchranou planéty. Sledujte peniaze. Obraz má hodnotu tisíc rokov. Hladina vody v Plymouth Rock sa nezmenila. Globálne teploty sú stabilné, zostávajú konštantné a klesajú od nárastu teplôt v stredoveku. Jediné, čo sa zmenilo, bolo odstránenie nespracovaných údajov a ich nahradenie upravenými údajmi, aby podporili svoju agendu. Prečo Obama a Gores spolu s ďalšími, ktorí presadzujú agendu globálneho otepľovania oceánov, kupovali nehnuteľnosti na pobreží? Pretože to vždy vedeli. Stúpanie oceánov sa meralo v milimetroch smerom nahor aj nadol. V najhoršom prípade môže byť váš členok suchý alebo mokrý v závislosti od toho, ktorý oceán. V počasí však existujú aj iné faktory. Existuje modifikácia počasia, geoinžinierstvo alebo chemtrails, vojna proti počasiu, ktoré majú vážny negatívny vplyv v dôsledku toho, že tieto technológie sú v nesprávnych rukách. Väčší vplyv na počasie má nárast slnečných erupcií a zmenšujúce sa magnetické pole Zeme. Silné búrky a nárast zemetrasení a sopečnej činnosti nasledujú po slnečných erupciách a CME, koronálnych výtryskoch hmoty. Ďalej je tu skutočnosť, že naša slnečná sústava sa pohybuje po vysoko energeticky zaťaženom mieste vo vesmíre, pričom všetky planéty prechádzajú klimatickými zmenami. Vplyv ľudstva na CO2 hrá zanedbateľnú úlohu, je ťažko merateľný. CO2 v našej atmosfére tvorí 0,041 %. Ľudia prispievajú 0,06 % z 0,041 %. Spočítajte si, že 0,06 % z 0,041 %. Porovnajte to so sopkou. Urobte výskum podľa skutočnej vedy, nie vedy riadenej politickou agendou, za ktorou stoja bezúhonní vedci, ktorí sú kúpení a zaplatení.
Plymouth skala 1620 na hladine mora Plymouth skala 2022 stále na hladine mora
Prejdime k inej téme. Čo majú UFO spoločné so satanistickým/luciferiánskym kultom smrti? Zem je pod drakonickým zákonom už viac ako 450 000 rokov. Siaha to až k Mardukovi, Annunakimu zo starovekej Lýry, ktorý uzavrel pakt s reptiliánmi, aby viedol vojnu proti vlastným ľuďom v záujme úplnej nadvlády. Tento a ďalší sú hlavou draka. Väčšina nie je pripravená to počuť. Hadie bytosti, reptiliáni Kráľovskej a iných siekt, Vysokí Šedí, ako aj iní démonickí alebo regenerovaní mimozemšťania infiltrovali pozemské ľudstvo, jeho hierarchické vedenie a pozície moci nad ostatnými minimálne 450 000 rokov, ide to ešte ďalej. Títo bradatí bohovia sú pôvodcami mnohých náboženstiev, niektoré z nich boli dobrotivé, iné sebecké alebo zlomyseľné. Práve tu vznikli polarity hnevlivého žiarlivého genocídneho Boha a všetko odpúšťajúceho milujúceho Boha. Ani jeden z nich nebol všadeprítomným Stvoriteľom v celom stvorení, ktorý bol pôvodom všetkého života. Satanský/luciferiánsky kult smrti pochádza zo spojenia so zlomyseľnými bohmi, ktorí vyžadovali obete, a to nielen obete detí, ale aj obete prostredníctvom vojny, hladu a chorôb. Na Zemi je toľko neľudskosti, pretože existujú neľudskí vodcovia, ktorým nezáleží na ľudstve a Zemi. Musíme to pochopiť, je to nevyhnutné, inak sa nikdy nedozvieme, ako sme sa dostali do súčasnej situácie, a nebudeme mať múdrosť situáciu napraviť.
V prospech ľudstva pracujú aj iné sily. Vznešení majstri, svätci, mudrci, duchovne a technologicky vyspelí mimozemšťania, naši dávni predkovia a to, čo sa označuje ako biele klobúky alebo pozemský personál. Mnohí sa inkarnovali z týchto vyšších, vyspelejších civilizácií, zažili veľké vojny a teraz sú tu na Zemi ako súčasť planetárneho oslobodenia. Vracajú sa tí, ktorí odišli pred pádom prvých kolónií, ktorí pokračovali vo vývoji, plejádske kolónie Atlantídy a Lemúrie a množstvo ďalších sa teraz vracajú na Zem, aby ju vrátili do pôvodného kurzu, do pôvodného zámeru. Veľké prebudenie je multidimenzionálna časová udalosť. Inými slovami, nakoniec dôjde k zloženiu času, aby sme sa cez neho dostali.
To, čo sa deje teraz, je koniec tyranie. Koniec temných síl, ktoré sužovali ľudstvo státisíce rokov. Koniec samoúčelných hierarchií, ktoré nie sú v súlade s univerzálnym zákonom.
Čaká nás kvantový skok vo vedomí a evolúcii. Tí, ktorí túto udalosť potláčajú a spútavajú, budú odstránení, pohltení vlastnou túžbou po moci a bohatstve na úkor ľudstva a Zeme. Budú odstránení vlastnou rukou, karmickými dôsledkami, reakciami na ich činy, ktoré sa zosilňujú a urýchľujú. Moc nad ostatnými ustúpi do úzadia, aby posilnila postavenie iných. Ničenie a znečisťovanie Zeme odpadne na úkor obnovy a uzdravenia ľudstva i Zeme. Uvoľnia sa nové technológie, ktoré zabezpečia všetky naše liečivé, energetické a základné potreby. Toto je už veľmi blízko. Staňte sa súčasťou riešenia. Rozvíjajú sa dve špirály – špirála smerom nadol, ktorá sa skončí v blízkej budúcnosti, a špirála smerom nahor, kde budú žiť tí, ktorí sa rozhodli pre duchovný život v harmónii so sebou navzájom a s prírodou. Na ktorej špirále sa nachádzate vy? Buďte k sebe maximálne úprimní, intelekt dokáže potvrdiť takmer akékoľvek správanie, Vezmite to k srdcu. Modlite sa, meditujte, iniciujte a žiadajte o pomoc, konajte v súlade s univerzálnym zákonom. Univerzálny mier, bratská/sesterská láska, individuálna sloboda a prosperita pre všetkých je Univerzálny zákon. Je to základ všetkých ľudí Boha/Veľkého Ducha/Stvoriteľa. Je v srdci, v jadre celého ľudstva.
Sme v tom všetci spoločne bez ohľadu na rasu, farbu pleti, pohlavie alebo náboženstvo. WWG1WGA je najvhodnejšie pre všetko je v jednom. Všetko je jedno vedomie, ktoré zahŕňa všetko vedomie, všetok život v celom multivesmíre, jednotné pole, v ktorom všetci existujúci čerpáme potravu a na ktorom sa v tej či onej miere podieľame. Jediný rozdiel medzi vami a vyspelými pozemskými a mimozemskými bytosťami je rozšírenie do väčšieho vedomia a využívanie zjednoteného poľa. V Bohu/Veľkom Duchu/Stvoriteľovi neexistujú žiadne rozdelenia, iba ilúzia oddelenia. Je čas odpustiť sebe i ostatným, uvoľniť a vyliečiť minulosť, pustiť sa do prebúdzania a uzdravovania ľudstva a Zeme.
V predchádzajúcom článku bolo pojednávané o potrebe preduchovnenia svojho bytia na Zemi. Písal som o tom prečo a ako na to. Ako prvú vec k dosiahnutiu toho cieľa je mať jednu veľmi dôležitú vec. Je to zápal v duši.
Zápal v duši je jednoducho silná vnútorná túžba za ušľachtilým cieľom. Tak ako sa môže človek riadiť výhradne rozumom alebo je vedený intuíciou, tak môže túžba alebo chtíč vychádzať z rozumu (vtedy sa jedná o čisto pozemské záležitosti), ale môžem tiež po niečom túžiť z hĺbky duše (v takom prípade ide o ušľachtilý cieľ). Myšlienka má veľkú moc, no sila vnútorného chcenia ešte väčšiu. Čím väčší cit do niečoho dám, tým je to silnejšie a prinesie mi to zákonite aj silnejšie rovnorodé ovocie, či už sladké alebo zhnité. Sila ducha má obrovskú moc a preto pokiaľ po niečom silno túžim, pokiaľ pre niečo vnútorne zahorím, nakoniec to dosiahnem. Začnem meniť jemnohmotné okolie okolo seba a začnem sa nalaďovať na povznášajúce svetlé prúdy, ktoré sú pripravené pre všetky duše hľadajúce vzostup. Zároveň nado mnou začnú strácať moc nízke formy, pudy a myšlienky, ktoré sa mi snažia natlačiť do hlavy. Nebude viac pre nich miesto, pretože som vyplnený svetlom. Sila môjho chcenia preváži všetko nízke, čo sa ma snaží stiahnuť dole. Týmto spôsobom sa oslobodím od všetkého nečistého a začnem stúpať. Pokiaľ sa usilujem zmeniť svoje bytie a žiť ho vedomejšie a svetlejšie, potrebujem práve zápal v duši. Tento zápal predstavuje duchovný pohyb. Človek sa môže akokoľvek obratne hýbať hmotne, no duchovne môže byť mŕtvy. Môžeme to vidieť na zarytých materialistoch, ktorí môžu byť nadpriemerne inteligentní, rozlietaní na všetky strany, no napriek tomu bez vnútornej hodnoty. Vyžaruje z nich iba šedo a prázdno. Žijú jednoducho povrchne, nežijú vnútorne.
Stavebnou jednotkou hmotného bytia je myšlienka, pretože ňou tvoríme, myšlienkou prejavujeme svoju vôľu a myšlienka predchádza konaniu. Stavebnou jednotkou duchovného sveta je však cit. V duchovnom svete nejestvuje myšlienka, pretože myšlienka je nižšej, inej hustoty, inej podstaty ako cit. Obe veci sú nehmatateľné, no cit ide ďaleko za hranice rozumového uvažovania a chápania. Preto pokiaľ sa snažím kráčať vo svetle, potrebujem v sebe prebudiť cit duše a na to zas potrebujem ten správny zápal v duši.
Mnohí sa občas nachádzajú v ťažkej duševnej situácii či už vplyvom vonkajším alebo vnútorným. Útočí to dnes na nás zo všetkých strán a niekedy svetlú dušu jednoducho obklopí temnota. Čo pomôže v takej chvíli, keď svetlý cieľ nie je ani na dosah? Čoho sa chytiť? Jedine silný vnútorný plameň vtedy pomôže. Cit duše môže byť totižto pozitívny ako aj negatívny. V drvivej väčšine prípadov nás prebudí práve ten negatívny impulz. Túžba po svetle musí vytrysknúť z duše a musí prevážiť všetko to, čo sa snaží dušu zaťažiť. Ešte je samozrejme potrebné neustále bojovať so starými energiami, ktoré sme živili, no odrazovým mostíkom k zmene je práve zápal v duši. Tento zápal predstavuje cieľ, ktorý si nosíme v sebe a predsa sa nachádza niekde vysoko a svieti nám na cestu a to aj vtedy, keď sme obklopení temnotou. Len je potrebné nenechať si zahmliť zrak, pretože ho v tom prípade neuvidíme a zablúdime. Duchovnú zrelosť človeka určuje to ako je vnútorne živý a pokiaľ som takto vnútorné zapálený, tak už vtedy kráčam správnou cestou, pretože ostatné si osvojím časom a životnými skúškami.
Z každej strany na nás dnes útočia nízke až temné energie, a preto je dôležité nosiť si zo sebou tento zápal a neustále doň prikladať palivo, aby nezhasol. Pokiaľ totiž do toho nevložím celú svoju bytosť, opäť padnem časom do nízkych energií. Tento zápal si v sebe okrem nájdenia musím v sebe aj neustále udržiavať, aby som nestratil smer a posilňoval vždy iba to svetlé. Takéto moje prežiarené vnútro zároveň bude ovplyvňovať duše okolo mňa, ktoré budú chcieť tiež poznať tú netušenú žiaru, podľa toho či ešte v sebe majú iskru, ktorá by sa zapálila.
Nežime iba v hlave, spravme si z nej prechodný pobyt a snažme sa usídliť v duši, pretože jedine tam vzniká a udržiava sa vnútorný plameň, ktorý má silu nás vyniesť nahor. Vstávajme s tým, že pocítime v sebe vďaku za tento život a vôbec za ďalší deň. Pestujme v sebe vnútorný pokoj, pýtajme sa svojho vnútra na dôležité otázky, ktoré nás trápia. Trávme čas v prírode alebo si jednoducho nájdime čas na činnosti, ktoré nás naplňujú a pomáhajú nám byť v prítomnosti, utíšiť sa. Aj počas hluku bežného života nezabúdajme v sebe nájsť pokoj, nezabúdajme počúvať tlkot duše. Poskladajme si svoj život tak, aby v nás nezhasol plameň svetla. Starajme sa o seba hmotne aj duchovne. Buďme vďační, buďme šťastní a buďme svetlom. Nežime život len preto, že musíme, nerobme veci automaticky ako stroje. Nebuďme ako kôl v plote, ale ako rastlina, ktorá sa ohýba vo vetre a otvára svoje kvety k slnku. Žime vedome, preduchovnime svoj život a tento plameň nikdy nezhasne. Ukotví nás pevne na tejto Zemi ale zároveň nás pozdvihne do svetlých výšin.
Nie je na to však návod a pre väčšinu to ani nebude ľahké, keďže rozum hrá v našich životoch veľkú rolu. Nie je to ľahké a čím vyššie človek je, tým ho budú čakať náročnejšie úskalia, no je to potrebné. Aby sme v sebe našli zápal v duši, je potrebné zapáliť iskričku a tomu zas predchádza chcenie. Nemusím vedieť ako, stačí to chcieť a postupne na to prídem. Naším chcením si neustále niečo priťahujeme, a preto naše chcenie je začiatok každej našej cesty. Či už zlej, alebo dobrej. Z chcenia vzíde iskra a z toho následne zápal v duši. Z túžby vzíde viera a z toho následne vnútorné presvedčenie. Z vízie vzíde spôsob bytia.
Táto iskra sa buduje správnym poznávaním Božej vôle, snahou žiť v čistote a svetle a koniec koncov všetkým čo robím, keďže vo všetkom môžem prejaviť svoje vnútro, vložiť do toho tú správnu energiu. Pokiaľ sa snažím zistiť, kde som nechal kľúče od domu, musím predsa vynaložiť úsilie a hľadať ich. Preto keď niečo chcem nájsť, musím hľadať. Pozor však na to, že pokiaľ pátram po niečom duchovného charakteru, musím hľadať práve tým duchovným spôsobom. Neskúmať to príliš, neanalyzovať, neplytvať nad tým myšlienkami, ale jednoducho byť a vyciťovať, skúmať tým vnútorným spôsobom.
V dnešný deň si uvedomujme kto sme, aký máme v sebe potenciál, budme si stále vedomí hlavne svojich pozitívnych vlastností. Ak sme poriadne „v sebe“ udomácnení nepotrebujeme nič riešiť, ani „si dokazovať“, ani analyzovať, ani bojovať, ani vyhrávať, jednoducho „len sme“. Sme pokojným prístavom a čokoľvek čo sa udeje okolo nás „nevyhodí zo seba“ , lebo nedovolíme si nechať vziať áš vnútorný pokoj, rovnováhu, ale hlavne radosť. Keďže máme seba zvládnutých (ak ešte nie, robím všetko každú sekundu , aby sa tak stalo a nevadí že občas sa pošmyknem), tam buďme tu pre tých okolo nás a teda hlavne našich blízkych – blížnych (deti, partneri, rodičia, súrodenci, priatelia…..). Som nie sebec, nepozerám na seba, lebo „ja už viem“, aký má druhý človek problém a neprovokujem ho, viem aký má problém a prijímam ho takého aký je, nesnažím sa ho meniť. Som za každých okolností láskou, ktorá počúva a nepoučuje, len jemne a nenápadne usmerňuje, ale tak aby nedráždila a len vtedy ak sme si vedomí toho, že máme pravdu, ale nie svoju subjektívnu, lež takú, ktorá je v súzvuku s UNIVERZÁLNOU PRAVDOU. Počúvam, spolucítim, spoluprežívam, súcitim. Ak je druhému ťažko, tak ho dvíham. Každí potrebuje podporiť, aj ten „najväčší silák“, lebo často tí „siáci majú masky, aby sme sa k nim nedostali (takže chápme naše deti či partnerov a priateľov prečo sa chovajú tak ako sa chovajú, čitajme medzi riadkami, neodsudzujme neposudzujme, majú svoje dôvody prečo sú takí akí sú a namiesto toho, dávajme na javo, že sme tu pre nich, keď potrebujú. Nech aspoň v nás majú tú istotu, keď istotu nenachádzajú vo svete, a často nemajú silu aby ju našli sami v sebe.
Takže opakujem dnes sme čistou nesebeckou láskou, vnímajúcou, žiariacou pokojom vyrovnanosťou, harmóniou, súcitom i pokorou. Sme napojení na nekonečný zdroj, tak umožnime nech to cez nás preteká a dávajme všade kam vstúpime a uvedomujem si to aj pri každej činnosti, ktorú robíme.
Krásnu usmievavú a pohodovú nedeľu plnú „ne zištnosti“, pokory a Lásky.
Takto pred rokom, som sa budila s tým, že je potrebné si položiť niekoľko rečníckych otázok a každý človek vrámci spytovania svedomia, či hľadania odpovedí v sebe, by sa mal… Čítať viac: Viera a strach
Či je to postoj k ľuďom, postoj k problémom alebo celkovo k nášmu životu, postoj je nesmierne dôležitá a určujúca vec. Určujúca v tom, že postojom určujeme to ako sa… Čítať viac: Postoj
Každý človek je unikátny kus s jedinečnými vlastnosťami. Nejestvujú dve rovnaké duše, každý máme iný, svoj jedinečný pohľad na život a jeho vnímanie. Zaujímame sa o odlišné veci, žijeme iným… Čítať viac: Vzťah s Bohom
Vedcom sa podarilo dokázať, že slová sú schopné oživiť mŕtve bunky! Počas výskumu boli vedci ohromení obrovskou silou slov, ako aj neuveriteľným experimentom ovplyvňujúcim tvorivé myšlienky proti krutosti a násiliu.… Čítať viac: Sila ľudského myslenia. Slová, ktoré oživujú mŕtve bunky
Aktuálne posolstvo
„Choď, jednaj, mysli a prežívaj tak, aby si sa nemusel červenať a hanbiť ak sa budeš dívať na kríž Pravdy. To maj neustále na pamäti.“
Ak nás chcete finančne podporiť môžete tak učiniť dobrovoľným príspevkom na IBAN:
SK5109000000005032227165
Ďakujeme všetkým za podporu
Páči sa ti, čo tu čítaš v oblasti duchovných článkov a dáva ti to zmysel? Klikaj na duchovneposolstva.sk, kde nájdeš duchovný chlieb pre svoju dušu :) ⬇️
nepotrebujeme nič riešiť, ani „si dokazovať“, ani analyzovať, ani bojovať, ani vyhrávať, jednoducho „len sme“. Sme pokojným prístavom a čokoľvek čo sa udeje okolo nás „nevyhodí zo seba“ 
Zlo se nevzdalo, zločinci a nenávistníci pořád existují, copak nevidíte a neslyšíte např. ty kryptonácky v eu?
- s tvou poslední větou nesouhlasím. Jako lidstvo jsme byli zneužívaní vládci, kteří si nad námi uzurpovali moc a pravda…
Ďakujem.
Matematika je aj v hudbe,len moje dieťa to nie a nie akceptovať o:).V každom prípade,v hudbe je všetko,aj disciplína o:)
❤️