Pracovníčka britského kráľovského dvora hovorí o rituáloch kráľovskej rodiny: „Pijú krv a jedia ľudské mäso”
Rozhovor Davida Icka s Arizonou Wilderovou, ktorá bývala pracovníčka britského kráľovského dvora. V tomto výňatku hovorí o rituáloch kráľovskej rodiny vrátane kráľovnej Alžbety I., matky teraz zosnulej Alžbety II. Popisuje, ako počas satanských rituálov obetovali deti. Rozhovor je z roku 1999.
AW (A//rizona Wilderová): Zachytila som len to, že pohŕdali Dianou. A Dianu som pri žiadnom rituáli nevidela. Hovorila som si, čo ona asi vie o tomto všetkom?
DI (David Icke): Čo ste videli, že kráľovská rodina robí? Kráľovná, matka kráľovná a ostatné pri rituáloch. Čo ste videli, že robia?
AW: Videla som, ako všetci pijú ľudskú krv a konzumujú ľudské mäso. Majú vlastné poháre, z ktorých pijú krv. A tieto poháre sú posádzané drahokamami. Tiež majú vlastné dýky, a tieto dýky idú do tých pohárov. Tými dýkami miešajú krv. A keď toto robia, je to aj symbol penisu, ako preniká do vagíny. Videla som, ako toto robia. Niektorí z nich aj majú… kráľovná Alžbeta, kráľovná matka, mala svoje vyzdobené kreslo alebo trón, ktorý jej priniesli, na ktorom sedela. Pretože pred začiatkom rituálu ľudia chodia po miestnosti a rozprávajú alebo sa spoznávajú… je to také formálne a rituálne v tom, ako hovorí a spôsob, akým sa predstavujú… je to ako na súde.
DI: Čo majú na sebe?
AW: Nosia rúcha, pod ktorými už nič nemajú. A tie rúcha sú veľmi zdobené. Všetky majú jednu vec spoločnú, a to červenú farbu ako krv. Niektoré majú purpurovú farbu. Sú na nich také zlaté línie. Majú tiež francúzsky symbol Merovejcov „Fleur-de-Lys“. A na tých rúchach v určitých bodoch sú tiež prišité drahokamy. Oni tieto rúcha nosia, ale pod nimi už nič nemajú, pretože zmysel rituálov je ten, že oni počas nich menia podobu. A nemôžu mať nič pod rúchom. Počas rituálov taktiež prebieha určitý typ orgií.
DI: Hovoríte o britskej kráľovskej rodine?
AW: Áno, britská kráľovská rodina. Počas rituálov vykonáva obete, ktoré potom konzumujú.
DI: A to ste videli?
AW: Áno.
DI: Keď si Briti vypočujú, čo hovoríte, budú pochopiteľne šokovaní… asi každý by bol… čo by ich najviac šokovalo, je to, že matka kráľovná Alžbeta má ten imidž, že je prababička národa. Je to milá, stará dáma, skvelá matka kráľovná. Akú máte skúsenosť s matkou kráľovnou?
AW: Je veľmi chladná. A je tiež veľmi krutá. Veľmi sa líši od toho, ako pôsobí na verejnosť. Je chladnokrvná. Ak cíti, že ste niekto pod ňou, aj v rámci iluminátov medzi svojimi rovesníkmi, ak ste niekto nad ňou, nebude s vami hovoriť a neuzná vás. Z toho, čo som videla, rada konzumuje ľudské mäso. Je to odporné. Jediná osoba, ktorej sa zdanlivo bojí, je Pindar.
DI: Ľudia by tiež poznamenali, že kráľovná má staršiu krehkú postavu. Ťažko by si dokázali predstaviť, že sa zúčastňuje na rituáloch a robí niečo aktívne. Keď mení svoju podobu, mení aj svoj stav z hľadiska veku, sily a ostatných rysov?
AW: Áno. Ľudské telo, ktoré obývajú, alebo ktoré si vybrali, keď bolo mladé, starne, ale keď na seba vezmú reptiliánsku (plaziu) podobu, títo reptiliáni žijú stovky rokov. Musia teda mať na život viac ako len jedno ľudské telo. Veľa z nich je oveľa starších, vrátane matky kráľovnej, ktorá je staršia, než si ľudia myslia. Bola vo viac ako jednom ľudskom tele. Pokiaľ príde čas na to, aby pokračovala a bola vybraná, aby… ako som hovorila, bude vložená do iného tela. Jej esencia a reptiliánska (hadia) forma bude vložená do ďalšieho tela, ktoré potom bude mať tiež schopnosť meniť podobu do reptiliánskej formy.
DI: Jednej z čistých reptiliánskych pokrvných línií?
AW: Áno.
DI: Zoberme si ako príklad matku kráľovnú. Čo sa deje, keď mení podobu? Čo vidíte?
AW: Začnete vidieť zmeny, ktoré prebiehajú veľmi rýchlo. Najbližšie to dokážem prirovnať k tomu, čo teraz robia s počítačovou technológiou. Je to doslovná transformácia, ktorá prebehne veľmi rýchlo. Potom sa zväčšia a ako reptiliáni nevyzerajú vôbec ako ľudia. A teda nosia rúcha. Pokiaľ by mali oblečenie, tak by sa im roztrhalo.
DI: Zoberme si tu ako príklad kráľovnú matku Alžbetu. My ju vnímame ako krehkú starú dámu. Ako vyzerá, keď počas rituálu zmení podobu?
AW: Jej nos sa oveľa zväčší do takého rypáka. Má tesáky. A má jazyk… keď majú túto podobu, ich jazyk má množstvo ostrých výčnelkov a je veľmi dlhý. Nemajú dlane alebo chodidlá, ale majú pazúry. A majú šupiny a aj šupiny, ktoré akoby do seba mizli.
Hrdá a šlechetná lidská velikost v jednání pramenící ze skromnosti a pokory, vše povznášející duchovní síla rodící se z tušení nádhery nadpozemských sfér Stvoření. Toto všechno, ba ještě mnohem více, se zrcadlí v záchvěvech duševního prožívání takového člověka, který si zachoval v životním zápasu s nízkostí různého druhu prostou a čistou duši, neposkvrněnou zatrpklostí, závistí, pomstou či jinou nízkostí.
Důležitým předpokladem, který musí člověk splnit, aby si dokázal zachovat čistou duši během svého života na Zemi, je trvalá snaha udržovat se v povznášejících a světlých proudech jemnohmotné energie. Tyto proudy dokáží člověka duševně vysoko povznášet a podporovat, protože vytvářejí důležitou protiváhu vůči veškeré pozemské nízkosti, která na něj útočí, často i prostřednictvím nečistého myšlenkového působení jiných lidí.
Jak můžeme rozpoznat, jaké proudy jemnohmotné energie nás ovlivňují, abychom pro nevědomost v tomto směru nemuseli být duševně napadáni a strháváni?
Odpověď na tuto otázku není těžké najít, ba právě naopak. Nejdříve však musíme být schopni nahradit své zažité povrchní uvažování přísným pozorováním svého jednání v maličkostech všedního dne. Totiž právě podle našeho celkového jednání a podle našich postojů k jednotlivým životním situacím je možné vždy přesně v následcích poznat i duševní naladění, v němž se nacházíme. Význam těchto slov si přibližme v následujících řádcích:
Vydáme se například z domu brzy ráno na cestu do zaměstnání a jen co vyjdeme na ulici, pocítíme velké chladno, které námi otřese až do „konečků prstů“, protože počasí se v průběhu noci nečekaně rychle změnilo.
Když v této chvíli začneme s pocitem hněvu a roztrpčení podrážděně reptat na počasí a litovat se, převládá v nás s jistotou nízké, panovačné a požadovačné duševní naladění, svědčící o tom, že více či méně podléháme nízkým druhům jemnohmotného proudění.
Pokud si však namísto hněvu dovedeme ihned uvědomit, že problém není v počasí, ale v nás, protože jsme se nevhodně a nepředvídavě oblékli, je to znamením, že se v nás nachází ještě živé cítění, skromnost i pokora. Toto živé cítění totiž vždy vede člověka především k tomu, aby si posvítil do vlastního nitra dříve, než se rozhodne všímat si okolí či vnějších okolností.
Na tomto příkladě, zdánlivě běžném a bezvýznamném, je možné poznat ještě mnohem více, než jsme si dosud popsali. Totiž člověk, který se dokáže nesmyslně nazlobit na počasí pro svoji vlastní neschopnost předvídat základní životní okolnosti, dokáže se rovněž rychle a nesmyslně nazlobit i na jiného člověka, jen co nesplňuje jeho osobní, většinou falešná přání a očekávání.
Dlouhotrvající duševní naladění, které je skutečně neprosvětlené mírem, vyrovnaností a láskou, není ani náhodou neškodné, jak by se mohlo zdát, protože dotyčného člověka může toto naladění přivést až k duchovnímu zakolísání a následnému pádu – k rozvratu jeho osobního života ve vztazích, ale i k případným vážným nesprávným rozhodnutím, k nimž se pod vlivem nízkých jemnohmotných proudů přikloní, a která mohou zásadně změnit jeho již správně nakročenou životní cestu.
S jistotou je možné říci, že člověka dokáží v současnosti oslabit a vystavit vlivu nízkých jemnohmotných proudů jakékoliv nízké pocity, sklony a vlastnosti, které v sobě přechovává a které jej obírají o čistou radost ze života. Patří k nim kromě jiného například i panovačnost či její příbuzná požadovačnost, projevující se ve velmi inteligentních a dobře maskovaných podobách.
Téměř všechny zmíněné nebezpečné vlastnosti pocházejí ze zhoubného semene lidské pýchy – přílišného vyzdvihování se člověka nad úroveň své skutečné hodnoty – která se dnes nachází téměř v každém člověku.
Naproti tomu lze říci, že snaha o získání čisté nezkalené radosti ze života a pravá duševní svoboda trvale udržují člověka jen v povznášejících jemnohmotných proudech, jež vždy podporují vše ušlechtilé, důstojné a skutečně hodnotné.
Jmenovatelem všech vlastností, které člověka trvale udržují v povznášejících jemnohmotných proudech, je pravá lidská pokora. Bez ní je člověk uzavřen a odříznut od každé pomoci ze Světla, přestože by mohl dokázat to nejvyšší.
Jak ale v sobě můžeme rozvinout pokoru, když byla námi příliš dlouho potlačována a nemohla se v důsledku těžkého dědičného hříchu rozvinout do krásného květu, zkrášlujícího zahradu našeho duševního života? Lze všechno zanedbané v tomto směru napravit ihned mávnutím kouzelné hůlky?
Jistě by bylo příjemné říci, že to možné je. Avšak taková odpověď, jakkoliv vítaná, by nebyla úplně pravdivá, a proto ani prospěšná.
Pokora se totiž musí rozvinout v lidském srdci nenuceně a zcela přirozeně jako zákonitý důsledek postupného duchovního dozrávání člověka; jako následek toho, že člověk dokáže stále častěji pozvedávat svůj zrak z prachu Země vzhůru ke Světlu, aby vida dokonalost velikého díla Stvoření, začal v něm postupně poznávat Toho, který dopřál všemu milostivě vzniknout ve své Lásce a Spravedlnosti, a který nade vším bdí. Toto poznávání následně přivádí člověka k uvědomění si své osobní nepatrnosti vůči všemu, co nesmírně veliké Stvoření v sobě zahrnuje, ale zároveň jej toto poznávání pobízí s díkem v srdci využít všechny své schopnosti pro podporu tohoto velikého díla Stvoření.
V tom tkví pravá podstata pokory, protože kde člověk nepozvedá svůj zrak a nezačíná poznávat velikost dokonale uspořádaného díla Stvoření, tam není možné nikdy skutečně poznávat ani velikost Stvořitelovu, a proto je také procitnutí k pravé pokoře již od počátku zcela vyloučené.
Rozvíjení pokory tedy vyžaduje určitý čas, který musí být naplněn poctivým duchovním úsilím člověka o rozšíření poznání o Stvoření. Při tom všem ale musí člověk současně obstát ve zkoušce trpělivosti a nesmí se nechat odradit tím, že všechno nezíská ihned. Bez trpělivosti není možné nikdy rozvinout pokoru, protože trpělivost je matkou pravé pokory.
Rozvíjení pokory můžeme přirovnat k rozvíjení se ušlechtilého květu, rostoucího někde na louce. Podobně, jako je možné tento květ podporovat tím, že jej budeme zalévat vodou, je možné květ rozvíjející se pokory podporovat tím, že začneme uvážlivě, moudře a nezištně dávat ze sebe ve prospěch bližních všechno dobré, co jim může na jejich životní cestě přinést pomoc, podporu, radost či povzbuzení. Takovým dáváním všeho dobrého, co je v nás, je květ pokory námi starostlivě zaléván a brzy vykvete pro radost všem.
Nemusí se přitom jednat jen o dávání materiálních darů. Stejnou hodnotu, ba ještě mnohem vyšší, může mít například i odevzdání prostého a laskavého úsměvu či dobré rady, vyjádřené v pravý čas člověku, který se nachází před vážným rozhodnutím.
Nedbá-li člověk při tomto dávání na uznání okolí, ale jde-li prostě a nenápadně vpřed svojí cestou, naplněn radostí z možnosti smět sloužit hodnotám dobra a dávat ze sebe to nejlepší, dosáhl zároveň velmi důležitého stupně na cestě svého duchovního vzestupu. Radosti, kterou svojí dobrotou vyvolává v duších svých bližních, si cení více než naplnění vlastních přání a z tohoto stupně mu zůstává už jen krůček ke skutečnému štěstí.
Oproti tomu pýcha je rozvíjena až do obludných rozměrů tím, že člověk chce neustále od druhých jen jednostranně brát, jako by byl na světě sám, a to bez soucitného uvědomování si pravých potřeb svých bližních. Tato nízká vlastnost, podporující rozkvět sobectví a pýchy, může brzy přerůst až do bezcitného ubližování jiným a ke sklonu ke krádeži, a může člověku navždy znemožnit duchovní vzestup.
Pýcha je navíc podporována tím, že člověk svoji pozornost neustále soustřeďuje kromě na sebe také na ty věci, které ještě nezískal, namísto toho, aby se snažil stále si uvědomovat zodpovědnost za přítomnost všech milostí a bohatých darů, jimiž ho Stvořitel již ve své Lásce obdaroval.
Je proto velmi důležité, ba až naléhavě důležité, aby každý člověk, který se upřímně snaží být pokorným, vědomě změnil také tento princip nesprávně zaměřeného uvažování a naučil se dětsky se radovat z toho, co má, a využíval to správně! To je zároveň také jediná přirozená cesta k získání toho, co mu ještě chybí.
Nejeden člověk, který v sobě opět rozvinul čistou pokoru a získal si následně čistotu své duše, se však může v současné době dravého konzumu a přetvářky jevit jako nezkušený či naivní ve svém každodenním životě; jako člověk, který si pro toto své zdánlivě méněcenné působení nezaslouží pozornost a vážnost „pokrokového“ okolí, které na něj obyčejně pohlíží povýšenecky.
Ze srdečného vyzařování tohoto člověka a jeho jasného pohledu ale lze vždy cítit upřímnou dětskost, zmíněnou radostnost, a z toho vyplývající obětavost i odvahu zastat se celou osobností všeho dobrého. Tedy lze v něm najít vždy právě ty hodnoty, které jsou skutečným bohatstvím pravého a duchovně silného člověka, a které se dříve či později ukáží jako vzácné a hodné úcty.
Kdyby takovému člověku hrozila jakákoliv těžká osudová rána a „vesmír“ mu pohrozil nepříznivě nastavenými zářeními hvězd, které by jiného musely zlomit, on zůstane tímto vším netknutý. A i kdyby musel prožít něco těžkého, vždy mu to bude sloužit jen pro podporu a posilu a posune jej rychle vpřed na cestě duchovního vzestupu.
Mnohí vedia alebo aspoň čítajú o tom, že sme v dobe, kedy sa oddeľuje zrno od pliev, teda v Božom súde. Prečo je to však tak? Prečo to musí byť a akým spôsobom sme súdení?
Súdení sme preto, pretože doba jednoducho dozrela do takého štádia, kedy je to nevyhnutné pre ďalšie pokračovanie života na Zemi. Poďme však od začiatku. Veľmi dávno sme ako nevedomé duchovné semená prišli na Zem, pretože sme ako takéto nevedomé semeno túžili po sebauvedomení a tak sme sa tu dole prišli vyvíjať, aby sme sa tak stali vedomými a prišli do ríše ducha ako sebauvedomelé ľudské bytosti. V očakávaní, že tu zo Zeme spravíme spoločným konaním praobraz duchovného raja, sme sa však otočili inou cestou a zabudli sme na svetlo, ktoré sme mali prijímať a rozširovať. Zabudli sme na Boha a pokiaľ sme si aj naňho spomenuli, tak sme si ho vysvetľovali po svojom cez rôzne náuky a náboženstvá. Tak ako v minulosti tak to platí aj dnes. Podľahli sme vplyvu Luciferovmu, a tak sme si na seba začali nabaľovať čoraz ťažšiu karmu podľa zákona čo človek zaseje to aj zožne. Keďže sme uctievali iba nízke formy, ktoré v sebe nemajú nič svetlé a nič živé, tak temno tým naberalo na sile a upevňovalo si čoraz viac svoj vplyv a moc nad nami. Začalo nás zamotávať do spletí lží a nízkych pohnútok. A keďže temno je nenásytné a ľudia povoľní jeho vplyvom, nezastaví sa, kým ľudstvo nestiahne do najhlbších hlbín.
Preto Boh poslal obrovské množstvo pomocí a vyslancov, ktorí nás mali prinavrátiť späť na správnu cestu. Nakoniec však po každom víťazstve svetla nad temnotou v dušiach zvíťazila ľudská domýšľavosť a pohodlnosť a tak to, čo bolo krvopotne svetlom dosiahnuté pre ľudí, aby sa vrátili na správnu cestu, bolo prekrútené zapadnuté prachom. Zakaždým. Dokonca aj vtedy, keď na Zem zostúpil sám syn Boží, aby zachránil zblúdené duše. Z Božej ríše zišiel až k nám dole, aby nás mohol prinavrátiť späť k Bohu, a my sme ho miesto vďaky ukrižovali. Nie len to, cirkev dokonca z toho vytvorila obraz obety. Vykladá to tak, že to bolo dokonca Bohom chcené takto nechutne zavraždiť Božieho syna! Vraj nás tým vykúpil za naše hriechy…
Nebolo to však zbytočné, pretože semienka pravdy sa predsa zasadili v dušiach, ktoré si ju niesli v sebe a šírili ju ďalej a tak sa zabezpečilo, že ľudstvo sa nezrútilo do záhuby. Keby táto pomoc neprišla, našimi neustále zosilňujúcimi sklonmi ku všetkému nízkemu by sme strhli celú Zem do najhutnejších oblastí, inak povedané do oblasti pekla. Tak ako totiž nad nami jestvuje mnoho svetlých úrovní smerom k Bohu, tak jestvujú úrovne smerom dolu do temných oblastí. A tak ako sa môžeme svetlými alebo temnými myšlienkami pozdvihnúť nahor, môžeme si tými nízkymi uškodiť. Deje sa to ako v malom tak aj vo veľkom merítku. Každý svojím kúskom zmýšľania a cítenia prispieva ku kolektívnej karme ľudstva. Preto dokážeme celú Zem hromadným vysielaním nízkych vibrácií dostať nižšie do oblastí, ktoré sú viac vzdialené svetlu, teda sú hutnejšie, presne tak ako aj myšlienky, ktoré nás tam dostali. Pokiaľ by sa však Zem dostala príliš nízko, nedokázal by ju už Boh vytrhnúť späť nahor bez toho, aby nemusela byť zničená, pretože by bola v plnom zovretí temna. Svetlo by sa totiž nemalo o čo zachytiť, keďže ako Lucifer dokáže šíriť svoj falošný princíp jedine cez ľudí, tak Boh potrebuje svojich bojovníkov na vydobytie víťazstva svetla.
Takže nie je otázka, čo urobí Boh, ale čo urobíme my! Pokiaľ si svojím konaním privodíme temnú budúcnosť a odmietneme prijať svetlo, potom musíme zákonite smerovať naprieč temnote až k úplnému rozkladu. Avšak Boh je milosrdný a tak nám neustále posielal rôzne pomoci, aby to tak nemuselo dopadnúť. My sme sa však nakoniec vždy od svetla odvrátili a naše smerovanie išlo presne touto temnou cestou. Aj keď máme slobodnú vôľu a Boh nevie, ako sa my rozhodneme, vidí budúce udalosti na základe nášho aktuálneho nastavenia. Je to akoby ste videli rýchlo sa rútiace auto do ostrej zákruty a k tomu na zľadovatenej ceste. Presne viete určiť kde skončí.
Každý z nás už bol na Zemi mnohokrát, až príliš dlho na to, aby pokročil vo svojej ceste. Celé Božie stvorenie je v neustálom pohybe, pretože jeden zo zákonov stvorenia je zákon pohybu. Všetko čo v sebe má život musí byť neustále v pohybe. Nečinnosť jestvuje iba v hmotnej rovine, akonáhle sa človek snaží prebudiť duchovne, musí vyvinúť pohyb. Pohyb je totiž podstata všetkého duchovného. Preto ako sa točí kolobeh stvorenia, raz musí dospieť do bodu, kedy sa budeme musieť zodpovedať pred Božím svetlom za svoje všetky životy, za to čo sme v nich dokázali.
Iba ten, kto pred týmto svetlom obstojí, môže pokračovať ďalej a stúpať nahor. Mnohým sa to javí ako príliš prísne, ale je to len neúprosná spravodlivosť. Keby aspoň trochu chápali Božie zákony, snažili sa vidieť to z vyššieho nadhľadu a uvedomovali si, koľko námahy pre nás Boh vynaložil, aj keď nemusel, aby zvrátil náš osud. Vítali by to s otvorenou náručou. Je to taktiež jediná možnosť záchrany ľudstva. Prečo? Pretože pokiaľ budú na Zemi škodcovia, ktorí čo i len najmenším spôsobom umožňujú zlu, aby sa cez nich prejavilo, nebude možný vzostup, pretože temno sa bude šíriť cez každú štrbinku a zväčšovať svoj vplyv, ako to bolo doteraz po celé veky. Zvlášť keď sa v dnešných časoch Zem nachádza príliš nízko a je teda ľahšie dostupná temnote, ktorá to má s nami jednoduchšie ako kedykoľvek predtým. Je to tak správne a chcené a je to spravodlivosť! Bude sa snáď farmár prizerať šíriacej sa nákaze medzi svojimi ovcami, kým všetky nepomrú, alebo oddelí chorľavé od tých zdravých? Boh nechal svojim ovečkám dostatok času na vnútorné dozrievanie, teraz však musí oddeliť to dobré stádo od nakazeného. Aj keď to mnohí, ktorí majú nasadené kvietočkové okuliare namočené v mede nedokážu poňať, iná možnosť nie je. Pokiaľ nepríde rana zhora, zrútime sa postupne do záhuby. Stačí si naštudovať pojem NWO a môžeme presne vidieť, čo bolo pre nás pripravené a to by bol začiatok. Preto je teraz ten najvyšší čas, a preto medzi nami nemôžu zostať takí, ktorí v sebe nemajú svetlo, ale šíria tu nákazu. Temno totiž samo o sebe nezmôže nič, ono môže iba lákať, to my mu umožňujeme získať vplyv a moc.
Preto je vyhladenie všetkého temného a nastolenie prísneho svetlého rádu jediná možnosť, ako zachrániť ľudské duše. Preto tiež bude v nadchádzajúcej tisícročnej ríši podviazaná ľudská vôľa a bude podradená tej Božej. Temno bude taktiež zviazané. Pokiaľ si však aj po uplynutí tejto doby vyberieme opäť temnotu a jej lákadlá, jediná cesta bude smerovať k nášmu rozkladu. Chráňme sa, aby to tak nebolo! Vyvíjajme všetky naše vnútorné sily k tomu, aby sme stúpali nahor. Budeme po tisíc rokov podriadení Božej vôli, aby sa Zem dostala opäť do tej výšky, kam patrí a aby sa nám svetlo vpísalo do duší. A keď budeme neúprosne zameraní len na to svetlé, budeme si môcť toto svetlo udržať a už neklesnúť späť do bahna!
Dúfam, že nie je zaťažko každému pochopiť, prečo sme ako ľudstvo súdení a prečo to tak musí byť. Boh jednoducho povedal dosť a už v dobe, keď po Zemi kráčal Syn Boží Ježiš sa vysoko nad nami v Božej ríši pripravoval na čas súdu druhý syn Imanuel, teda vôľa Božia, pretože pád ľudstva sa nedal zastaviť. Preto teraz s neúprosnou presnosťou jeho meč rozsúdi aj to, čo by najradšej zostalo skryté. Mali by sme za to ďakovať, pretože budeme konečne zbavení všetkej špiny a pozdvihnutí na miesto, kam patríme a kde máme pôsobiť. Nevieme si ani predstaviť, koľko je toho potrebné zo strany svetla vykonať, aby bol možný vzostup a zakotvenie svetla nad nami. Mali by sme sa však tiež namáhať, a nie nečakane pozorovať, alebo vyčkávať, kým sa to stane. Božia vôľa totiž nesúdi len svetlo a temnotu, ale súdi živých a mŕtvych! To znamená živých alebo mŕtvych duchom. V novej dobe musia predsa zostať len takí, ktorí sa skutočne chcú pričiniť na stavbe svetlej Zeme. Vlažnosť nebude mať miesto, vyžaduje sa rázny postoj a činy. Každý musí hrdo ukázať čieho ducha je služobníkom.
Ako to prebieha?
Prebieha to tak, že všetko sa rozsúdi samo v sebe. To znamená, že nebudeme stáť na rozsudok v nejakom rade ako na hotdog, ale sami sa rozsúdime na svetle, ktoré k nám prichádza. čím bližšie sa prichádzajúce svetlo, teda vôľa Božia k nám nachádza, tým väčší tlak na nás vyvíja. Dokonca aj rôzni pozemskí vedci pozorujú neznáme prichádzajúce žiarenie z vesmíru, ktoré sa približuje k Zemi a nevedia čo je zač. Pod tiažou tohto svetla sa nejde schovať nikam, a bude vyvíjať na nás tlak, ktorý nás bezprostredne núti rozhodnúť sa, zmeniť. To, čo sa nezachvieva podľa Božej vôle nakoniec zničí a to, čo je svetlé, pozdvihne ešte vyššie. To čo však je vlažné, bude bezprostredne nútiť k tomu, aby sa rozhodlo. Každú slabosť vytiahne na svetlo, aby sme to zmenili. Preto budeme môcť vidieť viac rôznych chorôb, problémy vo vzťahoch a samozrejme aj na osobnom poli. Budú pravdepodobne pribúdať aj úmrtia, pretože budú odchádzať tí, čo tu nepatria. Veď predsa nesmie zostať nič po starom, ale všetko musí byť zriadené v prospech svetla. Preto musia zaniknúť náboženstvá a vôbec všetko, čo nie je v súlade s Božou vôľou. Čo je od nej príliš odklonené, to bude odstránené, aby sa mohlo budovať od základu a čo sa dá ešte zmeniť, to sa zmení k lepšiemu. Platí to pre každú oblasť, na ktorú si spomenieme a tiež pre každú dušu. Nikto z nás presne nevie, ako sa to uskutoční, ale to pre nás nie je až tak podstatné ako to, v akom duševnom rozpoložení sa my sami nachádzame. Čo si mnohí neuvedomujú je, že Zem sme svojím konaním po celé veky stiahli do takého bahna, kde nezostávalo už nič iné, len ju v súde zničiť. Ale!
Božia milosrdnosť je príliš veľká, a nestane sa tak, pretože Ježiš vo svojej nezmerateľnej láske vyslovil aj napriek tomu, čo mu ľudia vykonali požiadavku, aby sa Boh zmiloval. Opäť.
„Otče odpusť im, nevedia čo činia!“
Aká dobrotivá prosba v takej situácii, kedy by bežný človek zavrhol ľudstvo, ktoré takto koná! Preto bolo rozhodnuté, že Božia vôľa Imanuel sa fyzicky zrodí do špiny tohto sveta a tak ju svojim vyžarovaním vytrhne z predurčeného rozkladu, aj keď by tak nemusel učiniť, ale súd by prebehol bez jeho fyzického bytia tu na Zemi. Dokonca nás nepostretnú tak veľké katastrofy, ktoré boli už dávno predpovedané, pretože sme prehodili výhybku na pozitívnejší sled udalostí. To neznamená, že to bude ľahké, ale je to obrovská milosť a preto ďakujme za to. Každý si predsa musí priznať, že len ťažko sa niekedy zmenil sám od seba, ale potreboval k tomu impulz a väčšinou je to práve ten negatívny, ktorý nás k tomu vyburcoval. Človek žiaľ potrebuje zažiť strasť, aby zožal slasť. Potrebujeme byť otrasení v základoch, aby sme si spomenuli, že sme si tu dole neprišli len užívať, ale že tu máme určitú úlohu a zmysel!
Kráčajme pevne po Zemi, ale hlavu majme pozdvihnutú nahor k tomu, ktorý nám preukazuje toľko šancí a pomocí. Naučme sa s ním žiť čo najskôr, aby sme búrlivými mračnami prešli čo najjednoduchšie.
Michelangelove slávne umelecké dielo na strope Sixtínskej kaplnky vo Vatikánskom mestskom paláci ,,Božie prsty a Adam“ poukazuje na jeden zaujímavý fakt. Božie a Adamove prsty sa nemôžu navzájom dotknúť…
Boží prst je rovno namierený k Adamovým prstom, aby sa dotkli, ale Adamov prst je pohodlne zohnutý. Rovnako pohodlne, ako celé jeho telo.
Toto umelecké dielo ukazuje vzťah človeka k Bohu. Poukazuje na to, že Boh je vždy prítomný a pripravený pomôcť človeku, no rozhodnutie prísť s ním do kontaktu spočíva na človeku. Ak sa človek chce dotknúť Boha, potrebuje zmeniť svoju polohu, alebo iba natiahnuť prst, ale ak sa mu nechce ani to, môže žiť celý život bez toho, aby sa s Bohom stretol.
Možno stačí málo, možno stačí žiť viac vedomo… uvedomovať si viac svoj Život, svoje schopnosti, svoje možnosti, ktoré v spojení s Tvorcom, ktorý Tvorí stále, umožnia aj nám ľuďom meniť a Tvoriť svoj Život. Stačí len ,,vyrovnať prst“ a byť v spojení s Prvopočiatočnou Silou, ktorá vo všetkom živom zanecháva svoj odkaz Človeku…
Ktorú ingredienciu najradšej pridávate do svojich jedál a nápojov? Je ňou cukor? A viete, čo vám tento sladučký zázrak prinesie okrem chvíľkového pocitu šťastia? Že nie? Tak v tom prípade spoznajte cukor trochu bližšie a možno budete prekvapený, čo všetko sa za ním skrýva. Viac v článku…
Najsladší toxín na trhu
Sypeme si ho do rannej kávy alebo čaju. Pridávame ho do sladkých maškŕt, ktoré z lásky pečieme našim najbližším a taktiež ním osladzujeme rôzne pokrmy. Okrem toho je neoddeliteľnou súčasťou mnohých našich obľúbených potravín ako sladkosti, koláče, sušienky, keksy, zmrzlina, sladké nápoje či cukríky. Nájsť ho môžeme dokonca aj tam, kde by sme ho možno nikdy nečakali. Napríklad v mäsových výrobkoch, omáčkach, mliečnych výrobkoch či horčici. Je to „tajná“ ingrediencia skoro všetkých technologicky spracovaných potravín, ktoré bohužiaľ tvoria vyše 90 percent všetkých produktov na trhu. O kom hovorím?
No predsa o CUKRE.
Našej „zázračnej“ ingrediencii, ktorá „potešila“ už nejedného človeka. Aj vďaka tejto schopnosti cukor zaznamenal v posledných storočiach raketový vzostup. Jeho produkcia sa neustále zvyšuje závratným tempom. Ešte v roku 1985 bolo ročná svetová spotreba cukru necelých 100 miliónov ton. Dnes je to už vyše 160 miliónov ton. Cukor zaznamenal obrovský nárast hlavne za posledných 300 rokov (1).
V roku 1700 priemerný človek ročne skonzumoval okolo 1,8 kg cukru
V roku 1800 priemerný človek ročne skonzumoval okolo 8 kg cukru
V roku 1900 priemerný človek ročne skonzumoval okolo 40 kg cukru
V roku 2009, viac než polovica všetkých Američanov skonzumovala vyše 225 g cukru denne, čo predstavuje vyše 81 kg cukru ročne
Ako sme na tom my Slováci???
V roku 2010 bola priemerná spotreba cukru na obyvateľa 34,3 kg (2), čím sa udržujeme na úrovni európskeho priemeru. Toto číslo sa v posledných rokoch príliš nemení, ale celkovo je to mierny nárast oproti nedávnej minulosti. V priemere teda Slovák skonzumuje asi 94 g cukru denne. Čo predstavuje vyše DVE TONY cukru v priebehu celého života. Je to však len priemer, čiže niektorí ľudia skonzumujú možno až trojnásobné množstvo cukru oproti priemeru.
Celkové množstvo skonzumovaného cukru je však oveľa vyššie, pretože cukor má mnoho názvov a podôb. Mnohí ľudia sa napríklad zámerne vyhýbajú cukru, ale neuvedomujú si, že prijímajú nadmerné množstvo cukru z iných zdrojov ako pečivo, cestoviny, ryža, zemiaky či obilniny. Okrem toho prijímajú cukor aj „nepriamo“, v podobe iných výrobkov, kde je úmyselne pridávaný. Dokazuje to aj fakt, že v EÚ za posledných 20 rokov priama spotreba cukru poklesla, ale spotreba cukru zahrnutého v potravinárskych výrobkoch stúpla veľmi významne (3).
Urobme si preto malý prehľad o niektorých cukroch a sladidlách:
Dextróza, fruktóza a glukóza sú monosacharidy, známe ako jednoduché cukry. Hlavný rozdiel medzi nimi je v tom, ako ich vaše telo metabolizuje. Glukóza a dextróza sú v podstate rovnaké cukry. Avšak výrobcovia potravín používajú v zložení výrobkov názov „dextróza“.
Jednoduché cukry (monosacharidy) môžu spoločne tvoriť komplexnejšie sacharidy (disacharidy) ako napríklad sacharózu (stolový cukor), ktorá je z polovice glukóza a z polovice fruktóza.
Niekoľko jednoduchých cukrov pokope zasa vytvára polysacharidy, ktoré sa nachádzajú v zemiakoch, obilninách, ryži či kukurici.
Vysoko fruktózový kukuričný sirup (HCFS), u nás známy skôr ako glukózovo-fruktózový sirup, je približne 55% fruktóza a 45% glukóza. Tieto čísla sa môžu čiastočne meniť podľa druhu sladidla.
Alkoholické cukry ako xylitol, glycerol, sorbitol, maltitol, manitol a erytritol nie sú ani cukry, ani alkohol, ale používajú sa ako obľúbené sladidlá. Neúplne sa vstrebávajú z tenkého čreva, takže poskytujú menej kalórií než cukor, ale často spôsobujú problémy ako plynatosť, nadúvanie či hnačku.
Sukralóza (splenda) nie je cukor, napriek podobnému názvu ako má sacharóza a klamlivému marketingu, „vytvorené z cukru“. Je to chlórované umelé sladidlo podobné aspartámu a sacharínu s rovnakými škodlivými účinkami na zdravie.
Agávový sirup, často reklamovaný ako „prírodný“, je zvyčajne vysoko spracovaný a 80 percent z neho je fruktóza. Konečný produkt sa ani zďaleka nepodobá na pôvodnú agávu.
Med je okolo 53% fruktóza, ale je to prírodný produkt, ktorý má v jeho surovej forme množstvo zdravotných výhod. Pokiaľ je samozrejme používaný s mierou.
Stévia je sladidlo, ktoré sa získava z listov rovnomennej rastliny. V jej prirodzenej forme je úplne bezpečná.
Okrem vyššie uvedených cukrov a sladidiel sa cukor skrýva aj pod inými názvami, takže buďte opatrný pri nákupe potravín a poctivo skontrolujte obsah sacharidov v danej potravine. Ten by mal byť čo najnižší, alebo aspoň nižší ako 30 g na 100 g potraviny.
Cukor – zabijak ľudstva číslo jedna
Prvý, kto označil cukor za toxín, bol Dr. Robert Lustig, profesor pediatrie na oddelení endokrinológie na Kalifornskej univerzite v San Franciscu (4). Doktor Lustig je jeden z vedúcich expertov na detskú obezitu a bol priekopník rozlúštenia metabolizmu cukrov. Mnohé jeho objavy priniesol vo video sérii „The Skinny on Obesity“, v ktorej detailne opisuje nebezpečenstvo konzumácie cukru (5). Dôvod, prečo Dr. Lustig označuje cukor za toxín je, že naše telo zaobchádza s cukrom rovnako ako s alkoholom a inými toxínmi, a preto môže cukor rovnako poškodiť pečeň a iné orgány.
Podľa Dr. Lustiga, práve nadmerná konzumácia cukru spôsobila prudký nárast zdravotných problémov a s nimi súvisiacich finančných nákladov. Aj keď nadmerná konzumácia cukru je hlavným vinníkom obezity, Dr. Lustig ju neoznačuje ako hlavnú príčinu zdravotných problémov. Podľa neho až 20% obéznych ľudí má perfektne fungujúci metabolizmus a nadmerná váha neovplyvní ich dĺžku života. Rovnako to platí pre 60% normálne vážiacich ľudí. Avšak, 80% obéznych a 40% normálne vážiacich ľudí trpí metabolickou dysfunkciou, ktorá je spôsobená nadmernou konzumáciou cukrov, najmä fruktózy.
Metabolická dysfunkcia je zasa spojená s prakticky všetkými civilizačnými ochoreniami. Osem hlavných ochorení (6), ktoré súvisia s metabolickou dysfunkciou, stoja až 75% všetkých nákladov na zdravotnú starostlivosť v USA, čo predstavuje vyše 1 trilión dolárov ročne. Tieto ochorenia sú:
Cukrovka typu 2
Nealkoholová tuková choroba pečene (trpí ňou 1/3 Američanov)
Vysoký krvný tlak
Syndróm polycystických vaječníkov (trpí ním až 10% žien v USA)
Problémy s tukmi
Rakovina
Srdcovo-cievne problémy
Demencia
Mnohé z uvedených ochorení zaznamenali prudký nárast hlavne za posledných 40 rokov. Vtedy začala vlna nízkotučných výrobkov a prudko sa zvýšila spotreba cukru. V skutočnosti sa zvýšila spotreba hlavne „skrytých cukrov“ v podobe rôznych sladidiel, ktoré sú pridávané do technologicky spracovaných potravín. Napríklad použitie HFCS (vysoko fruktózový kukuričný sirup u nás známy ako glukózovo-fruktózový sirup) sa zvýšilo medzi rokmi 1970 a 2005 o neuveriteľných 10 673 percent, čo ďaleko prevyšuje zmenu v príjme akejkoľvek inej potraviny alebo skupiny potravín (7).
Toto však nebola jediná zmena, ktorá sa udiala za posledné storočie. Medzi rokmi 1909 a 1999 sa spotreba cukru v USA na jedného obyvateľa zvýšila o 64 percent, pričom sa zároveň znížila konzumácia vlákniny. Celková konzumácia sacharidov zostala počas tohto času približne rovnaká, ale zmenil sa typ konzumovaných sacharidov. Ešte pred 200 rokmi ľudia nepoznali pojem „rafinované obilniny“. V dnešnej dobe predstavujú 85% celkovej produkcie obilnín v USA. Rafinované obilniny ako biela múka, biela ryža či cestoviny a pečivo z bielej múky, sa v tele správajú ako jednoduchý cukor a do niekoľkých minút sú v organizme premenené na glukózu.
Čo je výsledkom takéhoto ohromného nárastu cukru vo výžive???
Cukor je v podstate jediný kalorický zdroj, ktorý súvisí s prudkým nárastom cukrovky. V roku 1985, keď bola celosvetová konzumácia cukru 98 miliónov ton, diabetes postihoval 30 miliónov ľudí (8). V roku 2010, konzumácia cukru vzrástla na 160 miliónov ton a globálny rozmach cukrovky dosiahol 346 miliónov ľudí.
Ešte v roku 1893 boli v USA menej než 3 prípady cukrovky na 100 000 obyvateľov. Dnes (2013) v USA trpí na cukrovku 8 000 ľudí na každých 100 000 obyvateľov a toto číslo neustále rastie. Približne 25 miliónov ľudí v USA trpí cukrovkou a ďalších 57 miliónov má pre-diabetes. Celkovo, každý tretí Američan má, alebo bude mať cukrovku.
V Európe je situácia podobná. Podľa štatistík WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie), približne 60 miliónov ľudí v Európskom regióne trpí cukrovkou a v niektorých členských štátoch už výskyt cukrovky dosiahol neuveriteľných 10 až 12 percent (9). Celosvetovo, vysoký krvný cukor zabíja okolo 3,4 milióna ľudí ročne. Skoro 80% z týchto úmrtí nastáva v krajinách so strednými a nízkymi príjmami. Taktiež polovica z nich sú ľudia mladší ako 70 rokov. WHO predpokladá, že počet úmrtí na cukrovku sa zdvojnásobí medzi rokmi 2005 a 2030.
Aká je situácia na Slovensku???
V roku 2010 bolo na Slovensku už vyše 340 000 diabetikov, z ktorých vyše 2 000 sú deti do 18 rokov (10). To predstavuje skoro trojnásobný nárast oproti roku 1980, kedy bolo na Slovensku 122 000 diabetikov. Skoro 7% obyvateľstva na Slovensku má cukrovku, z čoho vyše 50 percent tvoria osoby vo veku medzi 50 až 69 rokov. Každý asi päťnásty človek a trinásty dospelí na Slovensku má cukrovku. Koľko ľudí má pre-diabetes je však otázne.
Všetky tieto údaje sú zarážajúce. O to viac, že 90 až 95% všetkých prípadov cukrovky predstavuje diabetes typu 2. To znamená, že sa jedná o cukrovku spôsobenú nevhodnou stravou a zlým životným štýlom.
Nejde však len o samotnú cukrovku. Nadmerná konzumácia cukru je hlavným vinníkom aj ostatných, životným štýlom navodených ochorení ako srdcovo-cievne ochorenia či rakovina. Tieto ochorenia „životného štýlu“ zabíjajú prvýkrát v histórií viac ľudí ako prenosné ochorenia.
Všeobecne môžeme povedať, že nadmerná konzumácia cukru je najväčším problémom ľudstva v oblasti zdravia a výživy. Žiadna iná potravina nemá tak výrazne negatívny vplyv na zdravie ako cukor. Jeho negatívne metabolické vplyvy sú spájané s minimálne 76 zdravotnými problémami (11). Preto by ste mali eliminovať príjem cukru na minimum a zamerať sa na skutočné jedlo.
Kalória nie je kalória
Jedna z najväčších dogiem, ktorá dokonca prispieva k zhoršeniu zdravia v západnom svete, je viera, že „kalória je kalória“. Tento mýtus patrí medzi prvé veci, ktoré sa dietológovia učia na škole. Nanešťastie, toto tvrdenie je úplné klamstvo. Ďalšia dogmatická viera, ktorá jednoducho nie je pravdivá, je myšlienka, že obezita je výsledok konzumácie nadmerného množstva jedla spolu s nedostatočným pohybom. Inak povedané, obézni ľudia konzumujú viac kalórií ako vydávajú. Tieto tvrdenia sú proste chybné a už dávno vedecky vyvrátené.
V roku 1985, bežný človek skonzumoval priemerne 2 655 kalórií denne. V tom čase, 0,62 percenta celosvetovej populácie malo cukrovku. V roku 2010 sa priemerný denný kalorický príjem zdvihol len o 8% na úroveň 2 866 kalórií denne (12). Počet diabetikov však vzrástol o 727% na úroveň 5,13% celosvetovej populácie. Vedci teda začali skúmať hlbšie, aby odhalili, čo také ľudia konzumujú, čo najviac prispieva ku globálnej kríze obezity a s ňou súvisiacich zdravotných problémov. A čo vedci zistili???
Kalória nie je kalória!!!
Rozhodujúci je zdroj kalórií, ktoré konzumujeme. Vedci zistili, že existuje len jedna potravina na Zemi, ktorá sa vďaka jej jedinečnému zloženiu metabolizuje v tele ako oboje, tuk, aj sacharid. A touto potravinou je CUKOR.
Všeobecne je cukor 50-krát účinnejší než kalórie z hľadiska spôsobovania cukrovky. Prečo má cukor taký mimoriadne účinný efekt?
Odpoveď leží v jeho unikátnej štruktúre. Ako som zmienil vyššie, cukor sa dokáže metabolizovať ako oboje, tuk, aj sacharid. Je to preto, že cukor obsahuje aj glukózu, aj fruktózu. Každý z týchto cukrov vaše telo spracúva rozdielne.
Fruktóza nie je to isté ako glukóza
Glukóza je druh energie, na ktorom dokážeme fungovať. Tak sme boli stvorení. Každá bunka v ľudskom tele, každá baktéria, a dokonca každá žijúca bytosť na Zemi používa glukózu ako zdroj energie. Glukóza je metabolizovaná v každom orgáne vášho tela a len okolo 20% glukózy je metabolizovaných v pečeni.
Fruktóza je však niečo úplne iné. Glukóza je molekula so 6-členným kruhom, ale fruktóza má len 5-členný kruh. Sacharóza (stolový cukor) je 50 percent glukózy a 50 percent fruktózy. Takže obyčajný cukor je spolovice fruktóza. Tá môže byť metabolizovaná len v pečeni, pretože to je jediný orgán, ktorý má pre ňu prepravcu. Preto fruktóza takmer vôbec nezvyšuje hladinu cukru v krvi, ale ide rovno do pečene.
Keďže sa celá fruktóza dostáva do pečene, poškodzuje pečeň rovnako ako alkohol a iné toxíny. V skutočnosti je fruktóza prakticky identická ako alkohol, s ohľadom na metabolickú spúšť, ktorú vykoná. A rovnako ako alkohol, fruktóza je metabolizovaná priamo do tuku, nie do bunkovej energie ako glukóza. Takže konzumácia fruktózy je vlastne konzumácia tuku.
Podľa Dr. Lustiga, fruktóza je „izokalorická“, ale nie „izometabolická“. To znamená, že môžete prijať rovnaké množstvo kalórií z fruktózy alebo glukózy, fruktózy alebo bielkovín, fruktózy alebo tuku, a bude to mať úplne odlišný metabolický osud. A tento metabolický osud určí hormonálnu odpoveď. A tá zasa určí, okrem iných vecí, koľko tuku nahromadíte.
Takže myšlienka, že „kalória je kalória“ a všetky kalórie sú vytvorené rovnako, je pravdivá len z hľadiska energie v kalóriách, ale nie z hľadiska osudu prijatých živín. Rozdielne živiny vyvolávajú rozdielne hormonálne reakcie. Preto rovnaká hodnota kalórií z rozdielnych živín bude mať výrazne iný účinok.
Fruktóza verzus glukóza
Aj keď je nadmerná konzumácia akéhokoľvek cukru všeobecne nevhodná (aj glukózy), fruktóza je obzvlášť nebezpečná. Už viac neplatí tvrdenie, že „cukor je cukor“, pretože ľudské telo metabolizuje určité cukry rozdielne. Metabolizmus fruktózy vytvára omnoho negatívnejšie účinky na zdravie oproti glukóze.
Medzi najškodlivejšie účinky metabolizmu fruktózy patrí:
Fruktóza zvyšuje hladinu kyseliny močovej, ktorá znižuje množstvo oxidu dusnatého a zvyšuje hladinu hormónu angiotenzín. To spôsobuje, že sa vaše hladké svalové bunky sťahujú, čím zvyšujú krvný tlak a poškodzujú obličky.
Fruktóza oklame vaše telo tým, že vypne kontrolný chuťový systém, čo vedie k zvyšovaniu hmotnosti. Fruktóza totiž nedokonale stimuluje inzulín, čo zasa nepotláča ghrelín (hormón hladu) a nestimuluje leptín (hormón sýtosti). To spôsobí, že budete jesť viac a rozviniete inzulínovú rezistenciu.
Fruktóza rýchlo vedie k zvýšenej hmotnosti a obezite okolo brucha, zníženému HDL cholesterolu, zvýšenému LDL cholesterolu, zvýšeným triglyceridom, zvýšenému krvnému cukru a zvýšenému krvnému tlaku. Čo predstavuje bežný metabolický syndróm.
Postupne vedie k inzulínovej rezistencii, čo nie je len podstatný faktor cukrovky typu 2 a srdcovo-cievnych ochorení, ale aj mnohých druhov rakoviny.
Fruktóza aktivuje kľúčový enzým, fruktokinázu, ktorá aktivuje ďalší enzým, ktorý spôsobí, že bunky budú hromadiť tuk. Keď je tento enzým blokovaný, tuk nemôže byť uskladnený v bunkách. Fruktóza v podstate zapína enzým, ktorý nás robí tučnými.
Tieto zmeny však nie sú pozorované u ľudí alebo zvierat, ktoré konzumujú škroby (alebo glukózu). Potvrdzuje to aj jeden výskum, v ktorom dve skupiny zvierat dostávali rovnaké množstvo kalórií. Rozdiel bol len v druhu kalórií, ktoré konzumovali. Prvá skupina konzumovala vysoko fruktózovú stravu a druhá skupina prijímala sacharidy z iných zdrojov, napríklad glukózy. Ako dopadla štúdia???
Skupina potkanov, ktorá bola kŕmená fruktózou, rozvinula metabolický syndróm. Ich krvný tlak stúpol, stukovatela im pečeň, vytvorilo sa im množstvo viscerálneho tuku (tuk na vnútorných orgánoch) a triglyceridy sa im rapídne zvýšili. Naopak, skupina kŕmená glukózou nezaznamenala žiadne podobné výsledky, aj keď konzumovali rovnaké množstvo kalórií.
Tieto pozoruhodné výskumy na nebezpečenstvo fruktózy priniesol Dr. Richard Johnson, šéf divízie obličkových ochorení a hypertenzie na Kolorádskej univerzite, ktorý už desiatky rokov skúma nežiaduce účinky cukru/fruktózy (13).
Biochémia sacharidov
Aby ste detailnejšie porozumeli, aký je rozdiel medzi glukózou a fruktózou, a fruktózou a etanolom (alkoholom), pozrime sa, ako ich telo metabolizuje.
Metabolizmus glukózy: glukóza je produkt fotosyntézy a nachádza sa v ryži, kukurici a iných obilninách. Akonáhle ju prijmete z jedla, 80% bude použitých všetkými orgánmi vášho tela a 20% glukózy pôjde do pečene, kde sa zmetabolizuje a uskladní. S týmito 20 %-ami sa následne stane:
Akákoľvek glukóza, ktorú vaše telo nepotrebuje ihneď, sa zmení na glykogénové zásoby v pečeni. Glykogén môže byť ľahko premenený na energiu, keď to bude potrebné.
Vytvorí sa malé množstvo pyruvátu, ktoré sa zmení na ATP a oxid uhličitý.
Pankreas uvoľní inzulín ako odpoveď k zvýšenej hladine krvnej glukózy, čo pomáha glukóze dostať sa do buniek. Bez inzulínu by bunky neboli schopné spracovať glukózu, a preto by ste nemali žiadnu energiu na pohyb, rast, obnovu a iné funkcie.
Keď skonzumujete 120 kalórií glukózy, menej než 1 kalória prispeje k nežiaducim metabolickým výsledkom.
Metabolizmus fruktózy: 100 percent skonzumovanej fruktózy ide priamo do vašej pečene. Jej metabolizmus vytvára množstvo nežiaducich účinkov vrátane:
Fruktóza je okamžite premenená na fruktóza-1-fosfát (F1P), čím vyčerpáva fosfáty z pečene. Tento proces produkuje odpadové produkty vo forme kyseliny močovej. Tá blokuje enzým, ktorý vytvára oxid dusnatý, čo je prirodzený telesný regulátor krvného tlaku. Preto krvný tlak vzrastie, čo neskôr vedie k hypertenzii. Zvýšená hladina kyseliny močovej tiež môže spôsobiť dnu.
Skoro všetok F1P sa zmení na pyruvát, ktorý skončí ako citrát, čoho výsledkom je zasa lipogenéza (tvorba tukov). Jej konečnými produktmi sú voľné mastné kyseliny (VMK), lipoproteíny s veľmi nízkou hustotou (VLDL sú menšie a hustejšie LDL, ktoré sa prichytávajú pod vaše epiteliálne bunky a stimulujú tvorbu plakov) a triglyceridy. Čím vzniká hyperlipidémia.
Fruktóza stimuluje g-3-p (aktivovaný glycerol), čo je rozhodujúca molekula pre tvorbu triglyceridov vnútri tukových buniek. Čím viac g-3-p je dostupných, tým viac tuku sa uskladní. Fruktóza je sacharid, ktorý sa najefektívnejšie premieňa do g-3-p. Inak povedané, fruktóza je sacharid, ktorý najviac podporuje tvorbu tuku v tele.
VMK sú exportované z pečene do kostrového svalstva, čo spôsobuje inzulínovú rezistenciu kostrových svalov. Niektoré VMK zostávajú v pečeni, čo vedie k hromadeniu tuku, hepatickej inzulínovej rezistencii a nealkoholovej tukovej chorobe pečene.
Inzulínová rezistencia stresuje váš pankreas, ktorý pumpuje viac inzulínu, ako odpoveď k zvýšenej hladine krvného cukru, pretože vaše bunky nie sú schopné vziať cukor z krvného obehu. Tento postup vedie k cukrovke typu 2.
Keď skonzumujete 120 kalórií fruktózy, okolo 40 percent kalórií prispeje k nežiaducim metabolickým výsledkom.
Metabolizmus etanolu (alkoholu): po konzumácii alkoholických nápojov, 10 percent etanolu sa rozloží v žalúdku a tenkom čreve. Ďalších 10 percent je metabolizovaných mozgom a inými orgánmi. Zvyšných 80 percent je rozložených v pečeni, čo vedie k nasledujúcim metabolickým dejom:
Vaša pečeň premení etanol na aldehydy, ktoré produkujú voľné radikály, a tie poškodzujú proteíny v pečeni. V tomto procese sa vytvorí nadbytok citrátu, čo stimuluje produkciu VMK, VLDL a triglyceridov.
Výsledné tuky spolu s etanolom vytvárajú kaskádu zápalov, čo spôsobuje hepatickú inzulínovú rezistenciu, zápal pečene a cirhózu. Hromadenie tuku v pečeni tiež môže viesť k tukovej chorobe pečene.
VMK spôsobia, že kostrové svaly sa stanú inzulínovo rezistentné. To je horšia forma inzulínovej rezistencie než hepatická inzulínová rezistencia a vedie k cukrovke typu 2.
Keď skonzumujete 120 kalórií etanolu, okolo 40 kalórií prispeje k nežiaducim metabolickým výsledkom.
Ako vidíte, fruktóza je skoro rovnako metabolizovaná ako alkohol, čo vytvára rovnaké toxické účinky vo vašom tele. Avšak, zatiaľ čo Dr. Lustig používa termín „pečeňový toxín“ k opisu fruktózy, tiež poznamenáva, že to nie je fruktóza sama o sebe, čo spôsobuje jej toxicitu. Problém je jej nadmerná konzumácia, ktorú telo nedokáže využiť, a tak sa stáva pre telo toxická.
„Problém s cukrom nie je, že spôsobuje nadváhu … Rastúce množstvo vedeckých dôkazov ukazuje, že fruktóza môže spustiť procesy, ktoré vedú k toxicite pečene a množstvu iných chronických ochorení. Málo nie je problém, ale veľa zabíja, pomaly.“
Pravda je taká, že nadmerná konzumácia akýchkoľvek sacharidov vedie z dlhodobého hľadiska ku vzniku zdravotných problémov, čo súvisí najmä s vplyvom sacharidov (glukózy) na hormón inzulín, a tiež leptín. Tiež je pravdou, že aj zvýšená hladina glukózy v krvi (nad 140 mg/dl alebo 7,8 mmol/l), ktorá vzniká u väčšiny ľudí po konzumácií akéhokoľvek sacharidu, je pre organizmus toxická. Aj z tohto dôvodu bolo naše telo geneticky naprogramované k tomu, aby sa rýchlo zbavilo glukózy v prípade, že sa objaví v krvi po konzumácii sacharidového jedla. Ľudské telo dokáže zaobchádzať s prijatou glukózou 3 spôsobmi.
Za prvé, buď spáli prijaté cukry, alebo v druhom prípade ich uloží vo forme glykogénových zásob v pečeni alebo svaloch. Ak sú však tieto zásoby plné, čo u väčšiny ľudí sú, nastane tretia možnosť, a to tá, že sa prijaté cukry uložia vo forme triglyceridov (tuku) v tukovom tkanive, čo vedie k nadváhe a obezite a s nimi súvisiacim zdravotným problémom.
Čo tým chcem povedať je, že aj keď je fruktóza oveľa nebezpečnejšia ako glukóza, tak v nadmernom množstve sú obidva tieto cukry veľmi nebezpečné pre organizmus a môžeme ich považovať za najväčších prispievateľov k chronickým ochoreniam na planéte. Najmä v podobe jednoduchých cukrov a rafinovaných obilnín ako biely cukor, biela múka, biela ryža či sladidlá typu HFCS.
Samozrejme treba poznamenať, že celá veda okolo fruktózy, glukózy či inzulínu je veľmi rozsiahla a vyžadovala by si oveľa dôkladnejší popis. Na druhej strane faktom zostáva, že škodlivé účinky nadmernej konzumácie akýchkoľvek sacharidov (okrem zeleniny a čiastočne ovocia) sú už dostatočne vedecky objasnené.
Podľa mnohých svetových odborníkov na zdravie, výživu a starnutie (15), by ste mali obmedziť svoj príjem cukrov a akýchkoľvek sacharidov na menej ako 30% denného energetického príjmu, a tie by mali pochádzať najmä z vláknitých sacharidov ako je zelenina a čiastočne ovocie a niektoré strukoviny. V tomto prípade sa však za vláknité sacharidy nepovažujú celozrnné obilniny, pretože tie sa aj napriek obsahu vlákniny v tele do 30-tich minút premenia na jednoduchý cukor (glukózu).
Väčšina ľudí by mala dokonca znížiť svoj príjem sacharidov na približne 20% svojho príjmu a z nich sa zamerať výlučne na zeleninu, najmä tú listovú. Týka sa to najmä osôb s nadváhou a obezitou, alebo tých, ktorí už trpia chronickými ochoreniami ako sú srdcovo-cievne ochorenia, cukrovka či rakovina.
Prehodnoťme svoj život a pokúsme sa vypracovať zoznam: „Ďakujem …….!“ Spíšme všetko, za čo sme vďační. Mali by sme si ho ponechať, pravidelne sa k nemu vracať a rozširovať ho.… Čítať viac: Ďakujme
Obdobie pandémie má za následok enormný nárast psychických problémov. Dramaticky sa zvýšil počet telefonátov na linku dôvery. Stúplo množstvo domáceho násilia a stúpla aj rozvodovosť. Keby všetko fungovalo ako pred… Čítať viac: Vlastné, neriešené chyby nás roztrhajú na kusy!
AKO FUNGUJE TECHNOLÓGIA LOOKING GLASS? Wilcock tvrdí, že zariadenie looking glass funguje podobne ako „epifýza v ľudskom tele, ktorá je schopná za určitých podmienok vytvoriť vysoko koherentný energetický vír alebo… Čítať viac: Videnie na diaľku a projekt Looking Glass| 2.časť
VZDIALENÉ PREHLIADANIE Existuje niekoľko definícií diaľkového sledovania a niekoľko z nich tu bude navrhnutých. Podľa Medzinárodnej asociácie diaľkového pozorovania (Internation Remote Viewing Association) je diaľkové pozorovanie: „nová percepčná disciplína na… Čítať viac: Videnie na diaľku a projekt Looking Glass| 1.časť
Moje srdce je so všetkými, ktorí sa v týchto časoch boja. Preto by som vás chcel krátko povzbudiť. Prosím, pochopte, že toto nie je koniec sveta, ale veľmi potrebné znovuzrodenie… Čítať viac: Takto bude svet zachránený – naozaj
Aktuálna modlitba
Najbližšia hromadná modlitba bude v pondelok (21.10.2024) a pokračovať môžete celý týždeň o 19:00. Info o aktuálnej modlitbe nájdete TU.
Aktuálne posolstvo
„Choď, jednaj, mysli a prežívaj tak, aby si sa nemusel červenať a hanbiť ak sa budeš dívať na kríž Pravdy. To maj neustále na pamäti.“
Ak by si luďia naštudovali koľko chemie sa použije na produkciu pšenice, tak chlieb by nikto nekupoval a najhorši je…
Účinejšie ako pauzi v stravovaní je zmena druhu stravy a ako najviac osvedčená strava sa umňa ukazuje carnivore + pauzy.…
Veľa je možné zničiť,keď si to necháme zničiť.Moje dieťa televízor ani internet nevychováva :o).
Fica uznávať nemám dôvod.Opozíca neexistuje.Všetci sú spolu :o).
Děkuji za zprávu báječná informace. Ano je mi známo. Nekupuji průmyslové zpracované hnusy. To už, nejsou potraviny. ..
Kontaktujte nás
Podpora
Ak nás chcete finančne podporiť môžete tak učiniť dobrovoľným príspevkom na IBAN:
SK5109000000005032227165
Ďakujeme všetkým za podporu
Páči sa ti, čo tu čítaš v oblasti duchovných článkov a dáva ti to zmysel? Klikaj na duchovneposolstva.sk, kde nájdeš duchovný chlieb pre svoju dušu :) ⬇️
Ak by si luďia naštudovali koľko chemie sa použije na produkciu pšenice, tak chlieb by nikto nekupoval a najhorši je…
Účinejšie ako pauzi v stravovaní je zmena druhu stravy a ako najviac osvedčená strava sa umňa ukazuje carnivore + pauzy.…
Veľa je možné zničiť,keď si to necháme zničiť.Moje dieťa televízor ani internet nevychováva :o).
Fica uznávať nemám dôvod.Opozíca neexistuje.Všetci sú spolu :o).
Děkuji za zprávu báječná informace. Ano je mi známo. Nekupuji průmyslové zpracované hnusy. To už, nejsou potraviny. ..