Mnohí vedia alebo aspoň čítajú o tom, že sme v dobe, kedy sa oddeľuje zrno od pliev, teda v Božom súde. Prečo je to však tak? Prečo to musí byť a akým spôsobom sme súdení?

Súdení sme preto, pretože doba jednoducho dozrela do takého štádia, kedy je to nevyhnutné pre ďalšie pokračovanie života na Zemi. Poďme však od začiatku. Veľmi dávno sme ako nevedomé duchovné semená prišli na Zem, pretože sme ako takéto nevedomé semeno túžili po sebauvedomení a tak sme sa tu dole prišli vyvíjať, aby sme sa tak stali vedomými a prišli do ríše ducha ako sebauvedomelé ľudské bytosti. V očakávaní, že tu zo Zeme spravíme spoločným konaním praobraz duchovného raja, sme sa však otočili inou cestou a zabudli sme na svetlo, ktoré sme mali prijímať a rozširovať. Zabudli sme na Boha a pokiaľ sme si aj naňho spomenuli, tak sme si ho vysvetľovali po svojom cez rôzne náuky a náboženstvá. Tak ako v minulosti tak to platí aj dnes. Podľahli sme vplyvu Luciferovmu, a tak sme si na seba začali nabaľovať čoraz ťažšiu karmu podľa zákona čo človek zaseje to aj zožne. Keďže sme uctievali iba nízke formy, ktoré v sebe nemajú nič svetlé a nič živé, tak temno tým naberalo na sile a upevňovalo si čoraz viac svoj vplyv a moc nad nami. Začalo nás zamotávať do spletí lží a nízkych pohnútok. A keďže temno je nenásytné a ľudia povoľní jeho vplyvom, nezastaví sa, kým ľudstvo nestiahne do najhlbších hlbín.

Preto Boh poslal obrovské množstvo pomocí a vyslancov, ktorí nás mali prinavrátiť späť na správnu cestu. Nakoniec však po každom víťazstve svetla nad temnotou v dušiach zvíťazila ľudská domýšľavosť a pohodlnosť a tak to, čo bolo krvopotne svetlom dosiahnuté pre ľudí, aby sa vrátili na správnu cestu, bolo prekrútené zapadnuté prachom. Zakaždým. Dokonca aj vtedy, keď na Zem zostúpil sám syn Boží, aby zachránil zblúdené duše. Z Božej ríše zišiel až k nám dole, aby nás mohol prinavrátiť späť k Bohu, a my sme ho miesto vďaky ukrižovali. Nie len to, cirkev dokonca z toho vytvorila obraz obety. Vykladá to tak, že to bolo dokonca Bohom chcené takto nechutne zavraždiť Božieho syna! Vraj nás tým vykúpil za naše hriechy…

Nebolo to však zbytočné, pretože semienka pravdy sa predsa zasadili v dušiach, ktoré si ju niesli v sebe a šírili ju ďalej a tak sa zabezpečilo, že ľudstvo sa nezrútilo do záhuby. Keby táto pomoc neprišla, našimi neustále zosilňujúcimi sklonmi ku všetkému nízkemu by sme strhli celú Zem do najhutnejších oblastí, inak povedané do oblasti pekla. Tak ako totiž nad nami jestvuje mnoho svetlých úrovní smerom k Bohu, tak jestvujú úrovne smerom dolu do temných oblastí. A tak ako sa môžeme svetlými alebo temnými myšlienkami pozdvihnúť nahor, môžeme si tými nízkymi uškodiť. Deje sa to ako v malom tak aj vo veľkom merítku. Každý svojím kúskom zmýšľania a cítenia prispieva ku kolektívnej karme ľudstva. Preto dokážeme celú Zem hromadným vysielaním nízkych vibrácií dostať nižšie do oblastí, ktoré sú viac vzdialené svetlu, teda sú hutnejšie, presne tak ako aj myšlienky, ktoré nás tam dostali. Pokiaľ by sa však Zem dostala príliš nízko, nedokázal by ju už Boh vytrhnúť späť nahor bez toho, aby nemusela byť zničená, pretože by bola v plnom zovretí temna. Svetlo by sa totiž nemalo o čo zachytiť, keďže ako Lucifer dokáže šíriť svoj falošný princíp jedine cez ľudí, tak Boh potrebuje svojich bojovníkov na vydobytie víťazstva svetla.

Takže nie je otázka, čo urobí Boh, ale čo urobíme my! Pokiaľ si svojím konaním privodíme temnú budúcnosť a odmietneme prijať svetlo, potom musíme zákonite smerovať naprieč temnote až k úplnému rozkladu. Avšak Boh je milosrdný a tak nám neustále posielal rôzne pomoci, aby to tak nemuselo dopadnúť. My sme sa však nakoniec vždy od svetla odvrátili a naše smerovanie išlo presne touto temnou cestou. Aj keď máme slobodnú vôľu a Boh nevie, ako sa my rozhodneme, vidí budúce udalosti na základe nášho aktuálneho nastavenia. Je to akoby ste videli rýchlo sa rútiace auto do ostrej zákruty a k tomu na zľadovatenej ceste. Presne viete určiť kde skončí.

Každý z nás už bol na Zemi mnohokrát, až príliš dlho na to, aby pokročil vo svojej ceste. Celé Božie stvorenie je v neustálom pohybe, pretože jeden zo zákonov stvorenia je zákon pohybu. Všetko čo v sebe má život musí byť neustále v pohybe. Nečinnosť jestvuje iba v hmotnej rovine, akonáhle sa človek snaží prebudiť duchovne, musí vyvinúť pohyb. Pohyb je totiž podstata všetkého duchovného. Preto ako sa točí kolobeh stvorenia, raz musí dospieť do bodu, kedy sa budeme musieť zodpovedať pred Božím svetlom za svoje všetky životy, za to čo sme v nich dokázali.

Iba ten, kto pred týmto svetlom obstojí, môže pokračovať ďalej a stúpať nahor. Mnohým sa to javí ako príliš prísne, ale je to len neúprosná spravodlivosť. Keby aspoň trochu chápali Božie zákony, snažili sa vidieť to z vyššieho nadhľadu a uvedomovali si, koľko námahy pre nás Boh vynaložil, aj keď nemusel, aby zvrátil náš osud. Vítali by to s otvorenou náručou. Je to taktiež jediná možnosť záchrany ľudstva. Prečo? Pretože pokiaľ budú na Zemi škodcovia, ktorí čo i len najmenším spôsobom umožňujú zlu, aby sa cez nich prejavilo, nebude možný vzostup, pretože temno sa bude šíriť cez každú štrbinku a zväčšovať svoj vplyv, ako to bolo doteraz po celé veky. Zvlášť keď sa v dnešných časoch Zem nachádza príliš nízko a je teda ľahšie dostupná temnote, ktorá to má s nami jednoduchšie ako kedykoľvek predtým. Je to tak správne a chcené a je to spravodlivosť! Bude sa snáď farmár prizerať šíriacej sa nákaze medzi svojimi ovcami, kým všetky nepomrú, alebo oddelí chorľavé od tých zdravých? Boh nechal svojim ovečkám dostatok času na vnútorné dozrievanie, teraz však musí oddeliť to dobré stádo od nakazeného. Aj keď to mnohí, ktorí majú nasadené kvietočkové okuliare namočené v mede nedokážu poňať, iná možnosť nie je. Pokiaľ nepríde rana zhora, zrútime sa postupne do záhuby. Stačí si naštudovať pojem NWO a môžeme presne vidieť, čo bolo pre nás pripravené a to by bol začiatok. Preto je teraz ten najvyšší čas, a preto medzi nami nemôžu zostať takí, ktorí v sebe nemajú svetlo, ale šíria tu nákazu. Temno totiž samo o sebe nezmôže nič, ono môže iba lákať, to my mu umožňujeme získať vplyv a moc.

Preto je vyhladenie všetkého temného a nastolenie prísneho svetlého rádu jediná možnosť, ako zachrániť ľudské duše. Preto tiež bude v nadchádzajúcej tisícročnej ríši podviazaná ľudská vôľa a bude podradená tej Božej. Temno bude taktiež zviazané. Pokiaľ si však aj po uplynutí tejto doby vyberieme opäť temnotu a jej lákadlá, jediná cesta bude smerovať k nášmu rozkladu. Chráňme sa, aby to tak nebolo! Vyvíjajme všetky naše vnútorné sily k tomu, aby sme stúpali nahor. Budeme po tisíc rokov podriadení Božej vôli, aby sa Zem dostala opäť do tej výšky, kam patrí a aby sa nám svetlo vpísalo do duší. A keď budeme neúprosne zameraní len na to svetlé, budeme si môcť toto svetlo udržať a už neklesnúť späť do bahna!

Dúfam, že nie je zaťažko každému pochopiť, prečo sme ako ľudstvo súdení a prečo to tak musí byť. Boh jednoducho povedal dosť a už v dobe, keď po Zemi kráčal Syn Boží Ježiš sa vysoko nad nami v Božej ríši pripravoval na čas súdu druhý syn Imanuel, teda vôľa Božia, pretože pád ľudstva sa nedal zastaviť. Preto teraz s neúprosnou presnosťou jeho meč rozsúdi aj to, čo by najradšej zostalo skryté. Mali by sme za to ďakovať, pretože budeme konečne zbavení všetkej špiny a pozdvihnutí na miesto, kam patríme a kde máme pôsobiť. Nevieme si ani predstaviť, koľko je toho potrebné zo strany svetla vykonať, aby bol možný vzostup a zakotvenie svetla nad nami. Mali by sme sa však tiež namáhať, a nie nečakane pozorovať, alebo vyčkávať, kým sa to stane. Božia vôľa totiž nesúdi len svetlo a temnotu, ale súdi živých a mŕtvych! To znamená živých alebo mŕtvych duchom. V novej dobe musia predsa zostať len takí, ktorí sa skutočne chcú pričiniť na stavbe svetlej Zeme. Vlažnosť nebude mať miesto, vyžaduje sa rázny postoj a činy. Každý musí hrdo ukázať čieho ducha je služobníkom.

Ako to prebieha?

Prebieha to tak, že všetko sa rozsúdi samo v sebe. To znamená, že nebudeme stáť na rozsudok v nejakom rade ako na hotdog, ale sami sa rozsúdime na svetle, ktoré k nám prichádza. čím bližšie sa prichádzajúce svetlo, teda vôľa Božia k nám nachádza, tým väčší tlak na nás vyvíja. Dokonca aj rôzni pozemskí vedci pozorujú neznáme prichádzajúce žiarenie z vesmíru, ktoré sa približuje k Zemi a nevedia čo je zač. Pod tiažou tohto svetla sa nejde schovať nikam, a bude vyvíjať na nás tlak, ktorý nás bezprostredne núti rozhodnúť sa, zmeniť. To, čo sa nezachvieva podľa Božej vôle nakoniec zničí a to, čo je svetlé, pozdvihne ešte vyššie. To čo však je vlažné, bude bezprostredne nútiť k tomu, aby sa rozhodlo. Každú slabosť vytiahne na svetlo, aby sme to zmenili. Preto budeme môcť vidieť viac rôznych chorôb, problémy vo vzťahoch a samozrejme aj na osobnom poli. Budú pravdepodobne pribúdať aj úmrtia, pretože budú odchádzať tí, čo tu nepatria. Veď predsa nesmie zostať nič po starom, ale všetko musí byť zriadené v prospech svetla. Preto musia zaniknúť náboženstvá a vôbec všetko, čo nie je v súlade s Božou vôľou. Čo je od nej príliš odklonené, to bude odstránené, aby sa mohlo budovať od základu a čo sa dá ešte zmeniť, to sa zmení k lepšiemu. Platí to pre každú oblasť, na ktorú si spomenieme a tiež pre každú dušu.
Nikto z nás presne nevie, ako sa to uskutoční, ale to pre nás nie je až tak podstatné ako to, v akom duševnom rozpoložení sa my sami nachádzame. Čo si mnohí neuvedomujú je, že Zem sme svojím konaním po celé veky stiahli do takého bahna, kde nezostávalo už nič iné, len ju v súde zničiť.
Ale!

Božia milosrdnosť je príliš veľká, a nestane sa tak, pretože Ježiš vo svojej nezmerateľnej láske vyslovil aj napriek tomu, čo mu ľudia vykonali požiadavku, aby sa Boh zmiloval. Opäť.

„Otče odpusť im, nevedia čo činia!“

Aká dobrotivá prosba v takej situácii, kedy by bežný človek zavrhol ľudstvo, ktoré takto koná! Preto bolo rozhodnuté, že Božia vôľa Imanuel sa fyzicky zrodí do špiny tohto sveta a tak ju svojim vyžarovaním vytrhne z predurčeného rozkladu, aj keď by tak nemusel učiniť, ale súd by prebehol bez jeho fyzického bytia tu na Zemi. Dokonca nás nepostretnú tak veľké katastrofy, ktoré boli už dávno predpovedané, pretože sme prehodili výhybku na pozitívnejší sled udalostí. To neznamená, že to bude ľahké, ale je to obrovská milosť a preto ďakujme za to. Každý si predsa musí priznať, že len ťažko sa niekedy zmenil sám od seba, ale potreboval k tomu impulz a väčšinou je to práve ten negatívny, ktorý nás k tomu vyburcoval. Človek žiaľ potrebuje zažiť strasť, aby zožal slasť. Potrebujeme byť otrasení v základoch, aby sme si spomenuli, že sme si tu dole neprišli len užívať, ale že tu máme určitú úlohu a zmysel!

Kráčajme pevne po Zemi, ale hlavu majme pozdvihnutú nahor k tomu, ktorý nám preukazuje toľko šancí a pomocí. Naučme sa s ním žiť čo najskôr, aby sme búrlivými mračnami prešli čo najjednoduchšie.

Daniel

Zdieľať článok