Co nás to napadá

Co nás to napadá

Nezřídka slýcháváme: „Právě mi napadla myšlenka…“ Mnozí se v těchto případech domnívají, že to musí být jejich vlastní – a možná i „geniální“ –  myšlenka, jež by zřejmě měli uskutečnit. Avšak jak se leckdy přesvědčili, napadly je i takové myšlenky, jež zjevně nemohou přinést užitek, ale jen škodu. Také okolní lidé, jímž daný člověk sdělí, co ho napadlo, to často hodnotí dost kriticky – třeba mu řeknou, že ho zase napadly neuvěřitelné nesmysly…

V mnohých rodinách můžeme též zaslechnout: „Jak tě jen tohle mohlo napadnout!“ Tyto žalostné výkřiky v sobě ukrývají i zjevné nepochopení tohoto děje. Pro lepší porozumění tomu, proč nás napadá tolik rozličných a leckdy i nepatřičných myšlenek, bychom si v prvé řadě měli uvědomit podstatu slova „napadnout“. Jedna z možných variant je jeho odvození od slova „nápad“ ve smyslu inspirace. Kdyby tento „nápad“ přicházel z čistých světlých úrovní, zjevně by danému člověku i ostatním přinesl nějaký užitek.

Druhý z možných významů slova „napadnout“ je synonymum pro „přepadnout“ – ať se to již týká jednotlivce či celých národů. V médiích i jinde se běžně uvádí, že „útočník napadl…“, přičemž tímto poukazují na zlý úmysl daného člověka, případně celé skupiny lidí. Avšak proč bychom měli brát v úvahu jen hrubohmotná „napadnutí“? Přijmeme-li jsoucnost běžným zrakem neviditelných  jemnohmotnějších úrovní, měli bychom pochopit i to, že také odtamtud nás něco či někdo může „napadnout“, a dokonce nám to může chtít uškodit či nás zničit.

Vždyť i v našem viditelném pozemském okolí se vyskytují tací lidé, jež mají zlovolné úmysly a chtějí druhé třeba okrást či jim jinak  ublížit. Proto se obzvláště ženy varují, aby pozdě večer  ani v noci nechodily samy na nebezpečná místa. Jestliže to činí a nejsou-li dostatečně bdělé, může se stát, že na ně ze tmy někdo vyskočí a chce je přepadnout. Pokud si toho zavčas všimnou, mohou se útočníkovi snažit utéci. Když to již není možné, mohou se mu ze všech sil bránit a rozličnými prostředky s ním bojovat. Někdy jim ale nezbude nic jiného, něž hlasitě křičet o pomoc. Třeba se včas objeví nějaký zachránce.

Avšak co dělat, když nás „napadnou“ zlovolné duše či temné formy, jež nejsou viditelné běžným zrakem? Jejich útok na sobě přitom vnímáme – hlavně tehdy, když se skokově změní naše nálada a způsob uvažování. Dejme tomu, že jsme příznivě naladěni a chceme udělat něco, co druhému způsobí radost. Třeba žena chce svému muži uvařit či upéci něco dobrého. Už předem se těší na tuto činnost i na to, jakou z toho bude mít muž radost, až přijde. A již to v ní vyvolává příjemné a láskyplné pocity. Ale najednou ji napadnou myšlenky typu: „Vždyť si to ani nezaslouží, pořád je někde pryč…“. V tu chvíli se její předchozí pocity změní na nepříjemné a může to přejít až ve zlost. Zjevně to nepřinese nic dobrého ani jí, ani jejímu muži. Spíše naopak a možná se pak i zbytečně pohádají.

Co jí to ale najednou napadlo? A kdo z toho bude mít škodolibou radost? Zjevně ta temná forma či duše, jež ji „napadla“, tzn. „zaútočila“ na ní a tyto zlovolné nápady jí vnukla. Myšlenky, jež se v ní přitom nečekaně objevily, tedy vůbec nemusí být její. Málokdo si to ovšem v okamžiku rozladění či zlosti uvědomí. Místo toho, aby cizí nepatřičné chtění či myšlenky ihned razantně zamítl, mnohdy je slabošsky přijme a nechá si vnutit nesprávné nastavení temných forem. Tím se u takto „napadeného“ člověka, jenž zlovolnému útočníkovi podlehne, též zcela změní jeho původní nastavení a směr usilování.

duhova hora

Představme si, že plujeme na lodi, přičemž držíme kormidlo pevně v rukou, abychom se co nejdříve dostali domů, kde na nás čeká někdo milý, na něhož se těšíme a vezeme mu třeba dárek. Také se můžeme těšit, jak budeme doma radostně tvořit či dělat něco užitečného. Jenže když se přitom přespříliš zasníme a přestaneme být bdělí, může se stát, že už kormidlo nedržíme dostatečně pevně.  A najednou se nepozorovaně přiblíží někdo zlovolný, kdo na něj zatlačí tak, že tím změní směr naší plavby. Takže místo toho, abychom pluli k domovu, budeme směřovat třeba přímo na nebezpečné útesy, které mohou rozbít naši loď, což nám i bližním způsobí bolest a utrpení.

Chceme-li se vyhnout takovémuto nepříjemnému prožívání, měli bychom v prvé řadě „držet kormidlo pevně v rukou“ – jinak řečeno je nutné mít pevné vnitřní přesvědčení o správnosti směru našeho usilování. Též je nezbytná silná vůle v duchovním slova smyslu. Poté se nebudeme podřizovat zavádějícímu nátlaku ani přijímat cizí zmatené myšlenky. Rovněž bychom měli být stále bdělí a nepodléhat lenivým pocitům či sebechlácholení, že se nám zde nemůže nic stát. Vždyť v našem pozemském viditelném i neviditelném okolí se vyskytuje nemálo zlovolných duší, jež mají zavádějící až útočné myšlenky. Tzv. astrální okolí je doslova „zamořeno“ chaotickými myšlenkovými a dalšími ošklivými formami, což můžeme nezřídka prožít i ve zmatených snech, na něž si po probuzení vzpomeneme.

Měli bychom si též uvědomit, že v tomto světě se můžeme setkat s rozličnými způsoby vychytralého našeptávání a rafinovaných svodů. Lze je též popsat jako škodlivé formy, jež se nás snaží nasměrovat chybným směrem – aby nás zavedly do temných úrovní, v nichž budeme prožívat bolest a utrpení.  Kvůli tomu se snaží zatemnit naše vnímání a myšlení, abychom neviděli tu pravou stezku, po níž máme kráčet, chceme-li se dostat do světlých úrovní radostného tvoření (vysvětlení těchto pojmů naleznete v knize JAK OCHRAŇOVAT ČISTOTU DUŠE). Přijímejme již proto jen světlé proudy a krásné inspirace, jež nám i ostatním pomáhají stoupat vzhůru! A udržujme v čistotě všechny složky naší osobnosti – tzn. nejen naše pozemské tělo, ale i naše vnímání, mysl a city!

Zdroj

Zdieľať článok

Hudba ako psychologická zbraň

Hudba ako psychologická zbraň

„Hudbu možno považovať za jeden z nástrojov ovplyvňovania ľudského vedomia, a teda aj za druh psychologickej zbrane. Osobitnú pozornosť by som chcel venovať frekvencii opakovania nízkych zvukov, takzvanému rytmu. Každá nízkofrekvenčná zvuková vlna v zóne prechodu zvukovej vlny vytvára špecifický obraz redistribúcie primárnych hmôt. S prechodom zvukovej vlny sa tento vzor vráti do pôvodného stavu. Veľký význam má interval medzi koncom pôsobenia jednej nízkofrekvenčnej zvukovej vlny a príchodom ďalšej.

A ak príde nový front zvukovej vlny pred momentom, keď sa stav bunky ešte nestihol vrátiť do pôvodného stavu?! Čo sa stane potom? A nič neočakávané sa nedeje, jednoducho zvukový front novej vlny nedovolí bunke vrátiť sa do pôvodného stavu a je nútený udržiavať bunku na tejto kvalitatívnej úrovni, čo môže spôsobiť čiastočnú deštrukciu jej kvalitatívnych štruktúr a evolučné blokovanie.

A ak sa tento proces opakuje s rovnakou periódou, astrálne telo bunky sa bude kývať ako kyvadlo. Prirodzene to vedie k destabilizácii bunky ako celku a čiastočnej deštrukcii astrálneho tela bunky, predovšetkým horných astrálnych štruktúr bunky, ktoré sú u mladých ľudí vo fáze vývoja, a preto môžu byť ľahko zničené takýmto procesom.

Periodicky sa opakujúce nízkofrekvenčné zvuky nielenže vyvolávajú u človeka určitú emocionálnu reakciu, ale dokážu mu tento emocionálny stav vnútiť aj proti jeho vôli. Tým, že mladej generácii podsunieme ako návnadu hudbu istého typu, z ktorej tá chytí „blaženosť“, JE MOŽNÉ VEĽMI ĽAHKO A SPOĽAHLIVO ZNIČIŤ JEJ EVOLUČNÚ BUDÚCNOSŤ.

Zdroj

Zdieľať článok

Zuzana Čaputová, PS a dezinformačné médiá držia jednoznačnú líniu s klimatickými alarmistami napriek tomu, že existujú oprávnené pochybnosti vedcov…

Zuzana Čaputová, PS a dezinformačné médiá držia jednoznačnú líniu s klimatickými alarmistami napriek tomu, že existujú oprávnené pochybnosti vedcov…

20. septembra 2023 vystúpila Zuzana Čaputová na Samite klimatických ambícií v New Yorku, ktorý mal byť podľa námestníčky generálneho tajomníka OSN Aminy Mohamedovej „príležitosťou pre prvých ťahúňov a vykonávateľov“, „aby nám povedali, ako reagujú na výzvu generálneho tajomníka „urýchliť“ opatrenia v oblasti klímy.“

Čaputová vo svojom príspevku uviedla, že Slovensko zníži do roku 2030 produkované emisie oproti roku 1990 až o 55 % a v nasledujúcich siedmich rokoch použije 5 % svojho HDP na dekarbonizáciu ekonomiky a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov.

Okrem iného dodala, že od prijatia Parížskej klimatickej dohody z roku 2015 sme znásobili príspevok Slovenska do tzv. zeleného financovania takmer päťkrát a v rokoch 2024-2027 poskytne Slovensko ďalších 2,2 milióna eur. „Je to existenčná kríza, ktorú sme vytvorili a ktorú len my sami musíme vyriešiť.“

Zdroj: https://www.ncei.noaa.gov/access/paleo-search/

Vyššie uvedený graf zobrazuje rekonštruované údaje o priemernej svetovej teplote za posledných 500 000 rokov. Nespočetné výkyvy teplôt o viac ako 10 °C sa udiali skôr, ako mohol mať ľudský oxid uhličitý nejaký vplyv – konečný teplotný skok začal na konci poslednej doby ľadovej.

Zuzana Čaputová má samozrejme veľkú podporu od tzv. liberálnych médií.

Spravodajstvo bývalého hlavného prúdu, aj keď by malo byť nezávislé a uvádzať pohľad na problém z viacerých uhlov, takisto teóriu klimaalarmistov nespochybňuje a nezverejňuje oprávnené námietky mnohých vedcov. V SME, Aktuality, Denník N + v pár ďalších dezinformačných médiách sa to hmýri poplašnými správami o škodách vo svete spôsobených zmenou klímy, ktorú vraj vieme výrazne ovplyvniť ak zavedieme „účinné opatrenia“.

Všetko by to bolo v poriadku, ak by malo ísť len o ochranu životného prostredia, výsledky výskumov by jednoznačne preukazovali, že globálne otepľovanie je „väčšinou spôsobené ľudskou činnosťou“ a plánované opatrenia by mali prijateľný efekt… No nie je tomu tak.

Pozrime sa na výsledky výskumu vedcov, ktorí píšu o globálnom otepľovaní. Startitup jednom článku, ktorý chcel za nadmernú úmrtnosť Európanov v dôsledku zimy viniť Rusko uvádza: „Aj keď horúčavy dostávajú viac pozornosti, nízke teploty sú zvyčajne smrteľnejšie ako horúce…“. Cituje pritom analýzu uvedenú v časopise The Economist.

Smerodajnejšia je štúdia Globálne, regionálne a národné zaťaženie úmrtnosťou spojené s neoptimálnymi teplotami okolia od roku 2000 do roku 2019: trojstupňová modelovacia štúdia zverejnená v odbornom vedeckom časopise Lancet Planetary Health, ktorá zahŕňa úmrtia v dôsledku nadmerne horúcich, alebo studených podmienok zo 750 miest v 43 krajinách.

Tá zistila, že celosvetovo bolo 5 083 173 úmrtí spojených s neoptimálnymi teplotami za rok, čo predstavuje 9,43 % všetkých úmrtí. 8,52 % súviselo s chladom a 0,91 % súviselo s teplom. Úmrtnosť sa geograficky líšila. Zo všetkých nadmerných úmrtí sa 2 617 322 (51,49 %) vyskytlo v Ázii. Východná Európa mala najvyššiu nadmernú úmrtnosť súvisiacu s teplom subsaharská Afrika mala najvyššiu nadmernú úmrtnosť súvisiacu s chladom. Od 2000 – 2003 do 2016 – 2019 sa globálny pomer nadmernej úmrtnosti v dôsledku chladu zmenil o –0,51 % a globálny pomer nadmernej úmrtnosti v dôsledku tepla sa zvýšil o 0,21 %čo vedie k čistému zníženiu celkového pomeru.

Ďalšia štúdia Detekcia a prisudzovanie otepľovania zemského povrchu na severnej pologuli (1850 – 2018) z hľadiska ľudských a prírodných faktorov: Problémy s nedostatočnými údajmi zverejnená 28. augusta 2023, pod ktorou je podpísaných 37 vedcov je reakciou na hodnotiace správy Medzivládneho panela OSN pre zmenu klímy. V nej sa okrem iného uvádza:

Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy (IPCC) vo svojich posledných troch hodnotiacich správach (AR), t. j. IPCC AR4 (2007), IPCC AR5 (2013) a IPCC AR6 (2021), mnohé z našich poznatkov prehliadol. To znamená, že vysoko vplyvné tvrdenia IPCC v týchto správach, že dlhodobé globálne otepľovanie od 19. storočia bolo „väčšinou spôsobené ľudskou činnosťou“ a predovšetkým emisiami skleníkových plynov, boli vedecky predčasné a vedecká komunita ich bude musieť prehodnotiť.“

1. Zásadným problémom pre údaje o globálnej teplote súše zostáva skreslenie urbanizácie; 

2. stále nie je jasné, ktoré (ak vôbec nejaké) z mnohých časových radov Celkového slnečného žiarenia (TSI) v literatúre sú presnými odhadmi minulých TSI; 

3. Vedecká komunita ešte nie je schopná s istotou určiť, či otepľovanie od roku 1850 je väčšinou spôsobené ľudskou činnosťou, väčšinou prirodzené, alebo nejakou kombináciou.

IPCC

IPCC bol vytvorený v roku 1988 najmä vďaka úsiliu Mauricea Stronga, miliardára ,ropného magnáta a člena Rímskeho klubu, ktorý bol jedným z pôvodných klimaalarmistov. Strongovi sa v roku 1972 podarilo vytvoriť Environmentálny program OSN a pôsobil ako jeho prvý výkonný riaditeľ. Už v roku 1972 tvrdil, že do nezvratnej klimatickej katastrofy máme len 10 rokov!!! Strong bol následne zapletený do korupcie v rámci programu OSN Ropa za potraviny a odstúpil zo svojich pozícií v OSN.

Ako pobočka Organizácie Spojených národov bol IPCC založený s cieľom nájsť „vedecké, technické a sociálno-ekonomické dôkazy o ľudskej činnosti ovplyvňujúcej klímu“. IPCC vyjadril presvedčenie, že rastúca svetová populácia povedie k eskalácii produkcie skleníkových plynov, čo priamo a nepriamo povedie ku globálnemu otepľovaniu.

V roku 2010 amsterdamská InterAcademy Council (IAC), vedecký orgán zložený z vedúcich národných vedeckých akadémií po celom svete odhalila nedostatky v procese vzájomného hodnotenia IPCC a ďalšie procedurálne problémy, na ktoré už dlho poukazovali skeptici v oblasti globálneho otepľovania. Podrobne tu.

Nezávislá nadácia Climate Intelligence (CLINTEL), ktorá pôsobí v oblasti klimatických zmien a klimatickej politiky vo svojej analýze z roku 2023 takisto uvádza, že napriek prísľubu reformovať sa, vykazuje IPCC a jeho najnovšia hodnotiaca správa z marca 2023 vážne chyby:

IPCC skrýva pozitívne správy týkajúce sa strát spôsobených katastrofami a úmrtiami súvisiacich s klímou

IPCC nesprávne tvrdil, že odhad klimatickej citlivosti je nad 2,5 °C; je pravdepodobnejšie pod 2 °C

IPCC zavádza tvorcov politiky tým, že sa zameriava na nepravdepodobný najhorší scenár emisií

Chyby v hodnotiacej správe AR6 sú ešte väčšie ako tie, ktoré viedli k preskúmaniu IAC v roku 2010. Tlačová správa.

Celá analýza tu.

Ďalším dôvodom na zamyslenie nad fungovaním IPCC môže byť list podpísaný viac ako 50 poprednými členmi Americkej meteorologickej spoločnosti, ktorý varoval pred politikou podporovanou environmentálnymi nátlakovými skupinami už v začiatkoch fungovania:

„Politické iniciatívy vychádzajú z vysoko neistých vedeckých teórií. Vychádzajú z nepodloženého predpokladu, že katastrofické globálne otepľovanie vyplýva zo spaľovania fosílnych palív a vyžaduje si okamžitú akciu. Nesúhlasíme.“

Tí, ktorí list podpísali, predstavujú prevažnú väčšinu vedcov v oblasti klimatických zmien v Spojených štátoch. McMichael a Haines citujú hodnotiacu správu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) z roku 1995, o ktorej sa všeobecne verí, že „dokázala“, že zmena klímy nastala ľudskou činnosťou. Pôvodný návrh dokumentu to však nehovoril. Stalo sa to, že skupina politikov zmenila závery vedcov. To viedlo Dr. Fredericka Seitza, bývalého šéfa Národnej akadémie vied Spojených štátov amerických, k napísaniu:

Za viac ako 60 rokov ako člen americkej vedeckej komunity, vrátane služby prezidenta Národnej akadémie vied a Americkej fyzikálnej spoločnosti, som nikdy nebol svedkom znepokojujúcejšej korupcie v procese vzájomného hodnotenia, ako sú udalosti, ktoré viedli k tejto správe IPCC.

Seitz F. Veľký podvod pri globálnom varovaní. Wall Street Journal 1996, 12. júna; sekcia A:16 (stĺpec 3)

O postoji vedcov k tejto téme kolujú dezinformácie. Tvrdí sa, že 97 % z nich súhlasí, že globálne otepľovanie je spôsobené „väčšinou ľudskou činnosťou“, zatiaľ čo iba 3 % z nich nesúhlasí. Toto tvrdenie je lož, ktorá je celkom dobre preukázaná v tomto článku, v ktorom  autor na záver konštatuje: Niekto by sa mohol opýtať, prečo je 97 % dôležitých. Možno je to preto, že 97 % má marketingovú hodnotu. Znie to presne a hovorí, že len 3 % nesúhlasia. Z toho vyplýva, že ten malý počet tých, ktorí nesúhlasia, musí byť mimo hlavného prúdu: blázni, chronickí odporcovia alebo hlupáci priemyslu fosílnych palív. Často sú popisovaní ako „malá menšina“. No nebolo by také ľahké zľaviť z nesúhlasu, ak by bolo to číslo 10 alebo 15 percent.

Ešte novšia štúdia z roku 2022 potvrdila, že 97 % konsenzus vedcov o globálnom otepľovaní zapríčinenom väčšinou ľudskou činnosťou je hoaxom.

Ukážka toho, aký rozdiel môže byť v predkladaní dôkazov o nebezpečenstve „klimatickej krízy“. Mimochodom, medzi M. Mannom a T. Ballom prebiehal aj súdny proces, ktorý T. Ball napokon vyhral.

Informácií, ktoré by mali uvažujúcich prinútiť zamyslieť sa ako to v skutočnosti je so zelenou agendou je ale ďaleko viac. Verím, že MŽP pod novým vedením bude vyhodnocovať informácie objektívne. Najväčšia podpora zelenej agendy zo strany Progresívneho Slovenska by mala byť zdvihnutým prstom, keďže spolu s ich dezinformačnými médiami a politickými mimovládkami s miliónovými finančnými príspevkami zatiaľ presadzovali len záujmy cudzích štátov, alebo plnili svoje vrecká.

Vrcholom pokrytectva pri týchto bojovníkoch za záchranu planéty je skutočnosť, že namiesto mierových uprednostňujú vojenské riešenia konfliktov s následkom státisícov ľudských obetí a pretvorenia krajiny na spúšť.

Zdroj

– Navyše celá táto eko-agenda slúži na financovanie ďalších iných protispoločenských agiend. Mali to pekne vymyslené, pretože kto by bol povedal a navyše podozrieval organizácie v oblasti životného prostredia, že práve cez ne prúdia špinavé peniaze a nejdú vôbec tam kam majú? Žiaľ (pre nich) prehrali voľby a teraz sa trasú, pretože sa chystá odhaliť plášť týchto nekalých praktík!


Akademická obec ide po krku Huliakovi

Nominant na ministra životného prostredia za stranu SNS Rudolf Huliak o mediálnom lynči na jeho osobu, kádrovaní nepohodlných nominantov, návšteve NAKA, dychovej skúške, médiách aj mimovládkach

Rudolf Huliak: „Akademická obec tzv. „odborníkov“ si spravila doslova biznis z nášho environmentálneho rozpočtu na úkor nás všetkých. Financie životného prostredia a projekty majú slúžiť ľuďom! A nie konečným poberateľom výhod, jednotlivých mimovládnych organizácií. 90 percent projektov financovaných Európskou úniou nemôžu skončiť tak ako teraz, pri konečnom užívateľovi výhod a mimovládne organizácie. Musia to byť občania Slovenskej republiky. Musia to byť obce, mestá, jednotlivé komunity, ktoré sa skutočne starajú o prírodu. A nie v rukách istých politických parazitov, ktorí si postavili svoju volebnú kampaň a doslova tunelovali slovenskú prírodu, občana a Slovenskú republiku….Spustil sa veľký mediálny linč…“

Viac vo videu:

„37 mimovládok plus 180 ľudí typu napr. čerpajúcich 5,6 milióna na korytnačku, na sysle a podobne. Takže ak niekomu sa prestanú vyplácať tie peniaze a budeme chcieť vidieť, kam sa tie peniaze použili, pretože je už verejne známe a aj EÚ deklarované, že do skutočnej ochrany prírody na Slovensku nejde ani euro! Sú to samé projekty na edukácie, samé projekty na pozorovanie, skúmanie…z toho naša slovenská príroda a ani občan slovenský jednoducho nevyžije.“

Petíciu na podporu Rudolfa Huliaka môžete v prípade záujmu podporiť TU.

Rudolf Huliak – kacír a nepriateľ mimovládok?

STOP parazitným mimovládkam !!!

Tu je iba malá ukážka jedného rezortu, konkrétne Budajovho, kam a ako odčerpávali ochranárske mimovládky peniaze daňových poplatníkov, na aké nezmysly sa tu potichu podpisovali šialené zmluvy. Už chápete tú hystériu okolo pána Huliaka, ako nového ministra životného prostredia?

Zdroj

Zdieľať článok

Korupčná sieť na Slovensku

Korupčná sieť na Slovensku

Na verejnosť preniká stále viac dôkazov, ktoré nám vykresľujú a vyfarbujú obraz fungovania takzvanej Matovičovej chobotnice. Ten pohľad je šialený a hrôzostrašný zároveň. Rozsah trestnej činnosti sa s každým ďalším dôkazom rozširuje do neuveriteľného obludária nezákonnosti a zoznam osôb sa rozširuje do sfér, kde sme ho ani v zlých snoch nečakali

Najviac dôkazov prináša na svojich tlačovkách Smer. Ako povedal Kaliňák, zverejňujú ich, keď im ich niekto donesie. Tomu sa ťažko verí, ale nateraz to nie je dôležité. Poďme sa pozrieť na obsah zverejňovaných dôkazov.

Ako sa to začalo

Z toho, čo bolo zatiaľ zverejnené, si vieme vyskladať nasledujúci obsah a dej.

Príbeh začína po zmene vlády, keď sa Matovič dostal k moci a začal riešiť, ako prakticky dosiahnuť naplnenie svojich sľubov, ale najmä svojich túžob a zlikvidovať stranu Smer pozatváraním jej politických špičiek. Kto vie, kam až siahali jeho úvahy, ale ak by sa mu to podarilo, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa mu otvorila cesta k dlhému vládnutiu, lebo by zlikvidoval Smer a Hlas, a tak vlastne celú relevantnú opozíciu.

Svojho inkvizítora, dnes už to vieme, našiel v osobe Daniela Lipšica. Dá sa predpokladať, že sa porozprávali a dohodli. Pravdepodobne sa ich záujmy stretli v širšom rozsahu.

Následne začala trápna fáza inštalácie Daniela Lipšica do úradu. Najprv sa chvíľu hovorilo o pozícií generálneho prokurátora, ale rýchlo sa ukázalo, že toto je nepriechodné. Následne sa začala fáza Daniel Lipšic – špeciálny prokurátor. Lipšic však nespĺňal kritériá, preto sa tieto museli zákonom upraviť.

Diletanti z novej vládnej koalície však ani toto neurobili poriadne (čo už malo všetkým naznačiť, čo nás čaká) a ukázalo sa, že Lipšic potrebuje na tento post ešte bezpečnostnú previerku, ktorú nemal. Tu promptne zasiahol jeho sused, vtedy už nový minister práce sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak a túto bezpečnostnú previerku Lipšicovi cez svoje ministerstvo vybavil. Opozícia hovorí o nezákonnom postupe a celá táto hra s bezpečnostnou previerkou ešte pravdepodobne bude predmetom trestnoprávneho vyšetrovania.

Každopádne, Lipšic bol konečne inštalovaný tam, kde ho chceli Matovič a spol. vidieť a odkiaľ mohol začať loviť hlavy Matovičových politických oponentov.

Ako sa rozhodli postupovať

Lipšic sa počas výkonu svojej advokátskej praxe naučil niekoľko vecí. Jednak to, že ak sa obvinenému ponúkne veľké zníženie trestu, je ochotný sa priznať aj ku veci, ktorú nespáchal a tiež to, čo bolo z dnešného pohľadu zaujímavejšie, že kľudne krivo obviní, koho je treba. Jednoducho obchod, nič osobné.

S touto „odbornou“ výbavou sa Lipšic ujal pozície šéfa špeciálnej prokuratúry a začal konať.

Začali sa zatýkania a trestné stíhania. Do väzby boli vzatí ľudia ako Makó, Beňa, Suchoba, Imrecze, Slobodník atď.. Ich usvedčovali mafiáni Tiger (Peter Petrov) a Zemák (Matej Zeman).

Z obvinených sa postupne stali kajúcnici. Pojem „Kajúcnicni“ na tri roky ovládol slovenské politicko-tresnoprávne divadlo. Išlo o obvinených, ktorí sa vo väzbe zlomili, priznali sa výmenou za znížené tresty a začali usvedčovať, dnes sa ukazuje, koho bolo treba.

Vo väzbe sa tak ocitli politici Róbert Kaliňák, policajní prezidenti Tibor Gašpar, dnes už nebohý Milan Lučanský, podnikatelia Jozef Brhel, Norbert Bödör, Martin Kvietik atď.

Všetkých na striedačku usvedčovali tí istí kajúcnici.

Nikto netvrdí, že niektorí z týchto ľudí nepáchali nejakú trestnú činnosť, len ak sa tak stalo, malo to byť riadne vyšetrené normálnymi vyšetrovacími metódami a zdokumentované, podložené dôkazmi. Ak sa štát posunie na úroveň, že nejakých ľudí chce potrestať cez vyfabulované obvinenia, stráca sa tu akákoľvek právna istota pre všetkých. Jednoducho takéto dosahovanie spravodlivosti je neprípustné a pre celú spoločnosť veľmi nebezpečné.

Aby však takéto niečo mohlo fungovať musela existovať celá sieť na všetkých možných úrovniach vládnej moci a OČTK.

Para tvrdí, že celá táto (trestná) aktivita vznikla u Lipšica. „Lipšic je hlavou tejto skupiny, pričom jeho výkonnou zložkou sú príslušníci NAKY Čurillovci, vybraní prokurátori UŠP predovšetkým Repa a Šurek,“ tvrdí právnik Para, ktorý sám bol touto skupinou vzatý do väzby.

Ak teda je Lipšic po Matovičovi hlavnou hlavou a nápomocní sú mu hlavne niektorí prokurátori – pričom sa spomínajú najmä Repa a Šurek, výkonnú zložku majú na starosti takzvaní Čurilovci – vyšetrovatelia NAKA – Čurilla, Sabota (ktorý sa medzitým priznal k trestnej činnosti), Ďurka atď.. Do skupiny majú byť podľa opozície zapojení aj Svitok, Štánik, Kulik, Juhás a ďalší.

Toto všetko by nefungovalo bez zainteresovaných sudcov. Tu sa najviac spomína sudkyňa špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská a sudca najvyššieho súdu Juraj Kliment.

Schéma pravdepodobne vyzerala takto. Vyšetrovatelia NAKA – Čurillovci dostali pokyn odstíhať niektorého politika zo Smeru alebo Hlasu, prípadne SNS. Dohodli krivé výpovede s niektorými kajúcnikmi, ktorí svedčili voči konkrétnej osobe, pričom takmer vždy malo byť trestným skutkom poskytnutie úplatku.

Následne Čurillovci s požehnaním niektorých spolupracujúcich špeciálnych prokurátorov dotyčného obvinili a vzali – spravidla s veľkou pompou a množstvom kukláčov – do väzby. Tam sa ho psychickým nátlakom pokúšali zlomiť, a ponúkli mu zase podľa už zabehnutej schémy zníženie trestu a pozíciu kajúcnika, výmenou za to, že obviní niekoho ďalšieho – záujem bol hlavne o hlavu Fica.

O vzatí do väzby rozhoduje sudca. V prípade týchto trestných stíhaní sudca špecializovaného trestného súdu. Vyšetrovatelia, podľa toho čo bolo zatiaľ zverejnené, preto pravdepodobne čakali, kým bude mať službu s nimi spolupracujúci sudca, ako napríklad z tejto činnosti podozrivá Pamela Záleská a vtedy zatkli podozrivého a požiadali o jeho vzatie do väzby.

Po vzatí do väzby mohol nastúpiť vyššie spomínaný psychický teror a nátlak. Treba si uvedomiť, že niektorí takto, na základe svedectiev týchto univerzálnych kajúcnikov, vzatí do väzby tam strávili mesiace ale i rok.

Tieto prepojenia a postupy musí samozrejme dokázať vyšetrovanie, dovtedy pôjde iba o dohady.

Prečo sa to všetko nepodarilo

Schéma bola vymyslená dobre, fungovala už veľakrát v minulosti ale teraz nie. Čo sa pokašlalo?

Pravda bude asi tá, že to čo dobre fungovalo u mafiánov, keď jeden na druhého za zníženie trestu a podobné úľavy, svedčil v nejakej ďalšej veci, obvinil ho napríklad z ďalšej vraždy, nikoho to nezaujímalo. Verejnosť na to nedbala. Každému to bolo jedno. Jedna vražda, dve, tri – je to riadne preukázané? Nie je? Iba cez kajúcnikov? Nevadí, nech ide sedieť, má toho na rováši i tak plno.

Toto však nezafungovalo u politikov, ktorých viac ako polovica národa chce vidieť pri riadení štátu a nie vo väzbe a nezafungovalo to ani pri bohatých podnikateľoch, ktorí majú tímy špičkových právnikov a šlendriánstvo vyšetrovateľov, prokurátorov a kajúcnikov sa potom neodpúšťa.

Dnes sú v podstate všetci obvinení so známych káuz vonku. Prepustili ich súdy, ktoré nemohli akceptovať na vode postavené príbehy univerzálnych kajúcnikov (vyšetrovania niektorých obvinených však ešte pokračujú, ale už na slobode).

Schéma a jej mediálne krytie sa začali rozpadať

Je úplne prirodzené, že ak sa v spoločnosti deje niečo také, vznikne názorová opozícia aj v zainteresovaných silových zložkách, keď niektorí príslušníci sa takpovediac na to už nemôžu pozerať.

Prvé pochybnosti o metódach vyšetrovateľov prišli od SIS. Tá svoje zistenia posunula policajnej inšpekcii. Tam vznikol dnes už preslávený tím Oblúk pod vedením Diany Santusovej, ktorý začal Čurillovcov a ich metódy vyšetrovať.

Postupne sa začali ozývať policajti, ktorí videli čo sa deje a nemohli mlčať. Proti Čurilovcom tak svedčia Ján Kaľavský, Marián Kučerka a ďalší.

Vznikli tak tony materiálov, hodiny odposluchov nahrané počas dlhých mesiacov, keď boli Čurillovci sledovaní, odpočúvaní a hlavne, nevedeli o tom.

Postupne časti týchto odposluchov začali presakovať na verejnosť. Najprv to bol šok, lebo všetci sme žili vo viere, že sa riadne vyšetruje trestná činnosť verejnosti známych osôb, ktoré mali byť predtým chránené.

Postupne sa však táto predstava rozpadala a bolo stále jasnejšie, že na NAKA sa používajú metódy, ktoré sú samé o sebe trestné a že organizovaná skupina sa tu snaží dosiahnuť potrestanie svojich nepriateľov nezákonnými metódami.

Následne to celé prepuklo do otvoreného boja medzi inšpekciou a Čurillovcami, pričom Čurillovcom sa nateraz podarilo tento súboj vyhrať a inšpekciu ovládli. Malo sa tak stať s pomocou ministra vnútra Romana Mikulca a prezidenta policajného zboru Štefana Hamrana.

Tu treba pripomenúť, že ani Štefan Hamran nespĺňal kritéria pre výkon funkcie policajného prezidenta a podmienky sa museli kvôli nemu upraviť. Aj to svedčí o tom, že posty bolo treba obsadiť vernými a nie kvalifikovanými. Príslušnosť k skupine a ochota urobiť čiernu robotu boli dôležitejšie ako odbornosť.

Odpoveď Čurillovcov

Keď sa Čurillovci dozvedeli, že sú sledovaní, odpočúvaní a vyšetrovaní, zažili pravdepodobne veľký šok. Ich odpoveďou bola snaha dostať sa za každú cenu k vyšetrovaciemu spisu, aby zistili, „čo na nich majú“ a mohli sa pripraviť na adekvátnu obranu.

Druhým krokom bolo začatie trestných stíhaní voči všetkým, ktorí sa im postavili. Dnes sú v podstate všetci trestne stíhaní, viacerí boli vo väzbe vrátane riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského. Obvinený a odvolaný bol aj jeho následník na pozícií riaditeľa SIS Michal Aláč.

Nakoniec niektorí Čurillovci ako Pavol Ďurka boli preradení na policajnú inšpekciu, kde spolu s ďalšími členmi skupiny dnes vyšetrujú sami seba a Fico tvrdí, že zametajú stopy. Podľa Roberta Fica mal príslušník policajnej inšpekcie Juraj Svítok, napísať poverenie sám sebe a následne odobrať spis aj so všetkými dôkazmi vyšetrovateľom, pričom Fico tvrdí, že sa teraz skupina pokúsi zlikvidovať dôkazy.

Každopádne toto sú už zúfalé kroky ľudí, ktorí sú si vedomí napáchaných trestných činov a riskujú, aby čo najviac sťažili svoje neskoršie vyšetrovanie nedbajúc už na nejaké porušenie predpisov, lebo je jasné, že aj toto konanie bude neskôr vyšetrované.

Kam siahajú chápadlá chobotnice

Práve toto je omnoho nepríjemnejšie prekvapenie.

Vychádzať sa dá zatiaľ iba z odposluchov, kde sa Čurillovci bavia o niektorých osobách, ktoré im mali byť nápomocné, ako napríklad sa tam spomína vtedajší minister vnútra Mikulec, ktorý mal byť o veciach informovaný a mal ich chrániť.

Z najnovších zverejnených odposluchov sa ukazuje, že v organizovanej skupine, ktorá sa podieľala na činnosti Čurillovcov mali byť aj novinári. Konkrétne sa v odposluchoch spomínajú novinári portálu Aktuality, ale podľa slov vyslovených na tlačovke Smeru, by malo ísť aj o novinárov denníka N a denníka Sme.

Smer na svojej tlačovke zverejnil odposluchy Čurillovcov, z ktorých je jasné, že s nimi aktívne spolupracovali novinárky Aktualít Annamária Škarbová Dömeová, Laura Kellöová ako aj šéfredaktor portálu Bárdy.

Vyšetrovateľ Sabota (Čurillovec, ktorý sa už priznal k trestnej činnosti) v odposluchu hovorí vyšetrovateľovi Ďurkovi:

Ja mám byť zajtra ráno s Kellöovou, ja som jej pripravil nejaké veci …. šak aby sa vedela, načo sa pýtať….

V ďalšom odpočutom rozhovore zas vyšetrovateľ NAKA Čurilla rozpráva svojmu kolegovi Daňkovi o telefonáte s redaktormi Aktualít Dömeovou a Bárdym:

„…volala Dömeová, že…tá z Aktualít, aj s tým šéfredaktorom, to je Bárdy, či kerý … a že proste oni si myslia, že v súčasnej situácii, by bolo určite najlepšie poskytnúť nejaký rozhovor … aby sme jednoznačne, sa vyjadrili, že to je z ich strany (Smer)  nátlak, že oni to zverejnia na všetkých stránkach… aby proste donútili Mikulca, aby sa rozhýbal… lebo, že aj tak keby to neboli oni do toho bušili, bušili, tak ona si myslí, že už dneska by sme boli už zadržaní … zadržali, veď né, Dömötöra, Dömötör, Csaba Dömötör, ten jeden, dneska ho zadržali, o dvanástej má výsluch na inšpekcii … a to už aj ona (Dömeová) povedala, že keby neboli oni do toho bušili, tak, že už by brali aj nás … a to mi už povedal, Braňo, či Robo, či kto… že mali zobrať dneska aj Tigra, aj Zemáka…. len ich nenašli …. a že aj my sme mali ísť dneska, ale že skrz ten článok, že to nemohlo byť… ona tu príde, ona si porobí poznámky…. tak vieš sa s ňou môžeme dohodnúť, že ona by nás snáď usmernila, že ako…. môžem s ňou dohodnúť, nech sem dôjde, ja neviem o druhej, a niečo v nejakých rozumných intenciách jej môžeme dať… „

Z týchto odposluchov vyplýva niekoľko dôležitých faktov. 1. že novinári Aktualít dostávali úniky zo spisov 2. že aktívne pomáhali a radili Čurilovcom, pravdepodobne ako čo najlepšie mediálne postupovať a za účelom ich mediálnej prezentácie im dávali priestor vo svojich médiách 3. že aktívne publikovali články, ktoré mali verejnú mienku prikloniť na stranu Čurillovcov a v konkrétnom prípade aj zabrániť ich vzatiu do väzby.

Tibor Gašpar, bývalý policajný prezident na tejto tlačovke vyslovil názor, že toto konanie napĺňa skutkovú podstatu trestného činu – Poskytovanie pomoci páchateľovi trestného činu.

Robert Kaliňák zas na tlačovke tvrdil, že policajti NAKA vrátane prezidenta policajného zboru Hamrana a jeho zástupcu obchodovali informácie z policajných spisov s vybranými novinármi Aktualít, denníka N a Sme a toto konanie nazval korupcia, vo veľkom rozsahu, pokračujúcim trestným činom a trestným činom spáchaným organizovaným spôsobom (teda, že ho spáchala organizovaná skupina páchateľov).

Róbert Kaliňák naviac zlovestne poznamenal, že ide o prepojenie policajnej mafie s mediálnou obcou a že odposluchov, kde novinári spolupracujú s vyšetrovateľmi a ďalšími osobami podozrivými z páchania trestnej činnosti je viac, že odpočúvania boli rozsiahlejšie a nahraté sú rozhovory Kellöovej s prokurátorom špeciálnej prokuratúry Repom, pričom dodal, že verí, že tieto odposluchy budú postupne všetky zverejnené.

Podľa advokáta Mareka Paru zas advokát Kubina vynášal informácie z vyšetrovacích spisov kauzy Očistec, pričom Para neuviedol, ktorým novinárom tieto informácie zo živých spisov poskytoval.

Čo sa dá iba odvodiť zo správania a asi sa bude ťažko preukazovať, že do celej aktivity, ktorá mala dosiahnuť trestné stíhanie a odsúdenie politických špičiek Smeru a Hlasu sú zapletení aj predseda aktuálnej Čaputovej vlády Ľudovít Ódor, ktorý odvolal svojho ministra vnútra Ivana Šimka, keď tento chcel zasiahnuť proti praktikám Čurillovcov (skupina v širšom zmysle) na NAKE a policajnej inšpekcii.

Tiež sa môžeme domnievať, že zaujímavým spôsobom je so skupinou spojená prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá verejne poskytla Čurillovcovm podporu a ktorá mala stretnutie s Danielom Lipšicom a podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku sa ho mala pokúsiť následne ovplyvňovať v živej veci trestného stíhania bývalého policajného prezidenta Petra Kovaříka.

Zdroj

Zdieľať článok

Nečakaj, choď a plň si čo chceš!

Nečakaj, choď a plň si čo chceš!

Väčšina z nás čaká.
Čakáme na: vhodný čas, vhodnú chvíľu, vhodnú situáciu, vhodného človeka….
Čakáme na : „KEĎ“ bude/m/me/te… starší, múdrejší, skúsenejší, čas, chuť, vôľa, rozhodnutie, istota, presvedčenie,
Čakáme na: zmiznutie: smútku, neistoty, strachu, človeka, úzkosti, povinností, úlohy,
Čakáme na? SAMA? Samo sa to urobilo, Samo sa to urobí…..
Nikdy nebude vhodný čas, nikdy nebude pokoj, niky nebude ničoho menej a hlavne, Nikdy nebudeme mať istotu. Existujeme len my, naše chcenie a naše vnútorné rozhodnutie a prítomný okamih. A buď chcem, alebo nechcem. Ak chcem hˇadám spôsoby a konám a ak nechcem, hľadám dôvody a nekonám.
Ušetrime si teda čas zbytočným rozumovaním a vyhováraním….
Máš predstavu? Ideál? Vykroč za ním!
Máš prianie? Splň, či plň si ho!
Prekážky sú jedine v našej hlave!
Máš cieľ? Pomenuj prekážky a pracuj na odstraňovaní. Výsledok sa vždy dostaví.
Žiadna vynaložená energia sa nestratí! Nikdy! To je fyzikálny zákon zachovania hmoty a energie. Takže nič nie je márne! Vždy je z toho zisk! Len sa dobre pozerajme , chápme a učme sa….
Krásny deň.
S Láskou Tatiana

Zdieľať článok