Odkladanie nie je veľmi múdre. Zajtra sa budeme rovnako musieť rozhodovať a rozhodnúť, tak prečo nie dnes? Myslíme si, že zajtra budeme o niečo múdrejší ako dnes? Myslíme si, že zajtra budeme mať v sebe viac života? Zajtrajšok však vôbec nemusí byť…. Nechcem, aby to vyznievalo pesimisticky, ale skôr motivujúco. Zajtra budeme starší, možno budeme mať možno ešte menej odvahy ako dnes, zajtra budeme možno viac vymýšľať výhovorky prečo nie … S každým dňom sa približuje i náš „posledný deň“ – a tak stále váhame a utekáme pred rozhodnutiami a sme plní strachov z nesprávnych rozhodnutí. ČO ak???? Keď pocítiš, vyskúšaj a choď za hlasom svojho srdca (svojej duše) a uvidíš …, niečo to určite prinesie 🙂 Neodkladajme veci na zajtra, pretože …. Kto vie? Zajtrajší deň možno príde a možno nie…. (a to si uvedomujem omnoho viac po dnešnom „zážitku“ – ale o tom inokedy). Keď sa máme možnosť rozhodnúť, rozhodnime sa tu a teraz. Užívajme každú sekundu svojho života naplno (nemám na mysli „užívanie“, že si robím čo chcem bez pohľadu hore, pred seba, do seba, za seba i voči ostatným, mám na mysli skutočné vnútorné prežívanie radosti, pokoja a počúvanie svojej duše (tých prvotných , spontánnych impulzov 🙂 ) Krásny deň Tatiana
V médiích se často objevují zprávy o agresivních činech či dalších hrůzných skutcích. Mnozí se možná pozastaví nad tím, proč se lidé stále mezi sebou nesmyslně hádají, útočí na sebe, vzájemně se deptají nebo dokonce i vraždí. Vždyť jim to zjevně nic dobrého nepřinese. Jestliže se dokážeme oprostit od všemožných myšlenkových a emociálních balastů, skutečně se zklidníme a ponoříme se do svého nitra, můžeme v něm přece nalézt láskyplné city, touhu pomoci ostatním a přírodě, jakož i podpoře všeho dobrého a čistého. Rovněž ve svém nitru můžeme procítit krásu harmonie, smysluplné spolupráce a blaženost pokojného tvoření.
Avšak přesto jsou i v rozličných historických pramenech četné záznamy, poukazující na to, že lidé už odedávna bojovali a nezřídka i zabíjeli. Přitom to ani nemuselo vždy být špatné, ale naopak to danému člověku či národu mohlo přinést užitek. Připomeňme si známou událost našich dějin, když statečný a silný Bivoj ulovil holýma rukama nebezpečného a škodlivého kance. Toho pak na svých plecích donesl až na Vyšehrad k moudré kněžně Libuši. Ta poté rozhodla, že ho má skolit a Bivoj ho následně proklál oštěpem. Z tohoto boje si okolní lidé odnášeli povznesení a povzbuzení úsilí k ušlechtilým hodnotám, hlavně ke statečnosti.
Proč však byl Bivoj tak statečný? Samotná pozemská síla by mu nestačila. Na onoho nebezpečného kance se před ním vypravilo více silných mužů, ale přesto neuspěli. Bivoj měl zřejmě ještě něco navíc. Dávní Slované vnímali působení tzv. sudiček, jež právě narozenému dítěti předávali rozličné dary. Někteří mužové mohli jako dar obdržet i přídavek hrdinství. Jeho přijetí bylo samozřejmě podmíněno určitou zralostí člověka i jeho předchozími životními cestami. Dar skutečného hrdinství potřeboval daný rek k tomu, aby zde na zemi dané době dokázal splnit nějaké úkoly.
K člověku se v tomto případě připojí určitý druh záření, pocházejícího z vyšších úrovní. To mu pak poskytuje odpovídající vlastnosti, jež ostatní nemají. Je přitom natolik ovlivněn daným druhem záření, že dle toho odlišně jedná a je schopen vykonat i takové činy, jež jiní lidé uskutečnit nedokáží. Proto takové jedince leckdy oslavovali jako hrdiny, jež dokázali ochránit slabší, zvítězit nad přesilou nepřátel apod. Tento hrdina však nesměl podlehnout pýše. Danou věc též musel vykonat z lásky k ostatním, národu, vlasti atd. Z toho mu poté vykvetlo požehnání. Třeba Bivoj tím z pozemského hlediska získal za choť spanilou Kazi.
Obdobným způsobem se k člověku mohou připojit i jiné energetické formy. Ty ho rovněž mohou natolik silně ovlivnit, že pak jedná zcela odlišně. Avšak nemusí to vždy být ve smyslu výše uváděných vlastností a ctností, jež naplňují principy Světla. To vždy podporuje přirozený vývoj a duchovní vzestup. Rovněž nás povzbuzuje k tomu, abychom usilovali k ušlechtilým hodnotám a konali dobro. Naopak temno se snaží vše udusit, zničit a ubíjet.
V pozemském okolí můžeme tyto principy pozorovat např. u rostlin, jež nezbytně potřebují světlo, aby mohly prospívat, růst a přinášet květy či plody. Pokud třeba přikryjeme kus trávníku silným kartonem či jiným prostředkem, jež zabrání přístupu světla, rostliny chřadnou a po nějaké době zahynou. Déletrvající tma neboli temno přitom škodí nejen rostlinám, ale i lidem.
Může natolik zatemnit mysl a cítění, že se pak stávají nejen zachmuření či rozrušení, ale budou mít i zmatené myšlenky. V důsledku toho pak obvykle ostatní obviňují či jim něco vyčítají (leckdy i naprosté nesmysly). Přitom se většinou rozčílí, jinak řečeno „vzkypí“. V tomto okamžiku se na ně energeticky napojí temné formy, jež je v prvé řadě oddělí od světlých pomocí. Následně je podněcují ke zlým skutkům. Proto je takto ovlivněný člověk schopen provést i tak hrůzné činy, že se nad nimi může až tajit dech. Postižený je přitom fanaticky přesvědčen, že je právu a musí tedy ostatní obviňovat, napadat, anebo dokonce i zabít. A nevěří, že jedná nesprávně, ani kdyby mu to ostatní říkali a trpělivě vysvětlovali.
Abychom se mohli účinně bránit působení těchto nebezpečných škodlivých forem, měli bychom o nich mít alespoň základní znalosti. Dřívější kultury o nich měly povědomí a někteří z osvícených jedinců je též viděli. V literatuře i hudebních dílech je dost odkazů, jež poukazují na zhoubné působení démonických útvarů, k nimž patří např. furie. Ty byly zobrazovány jako mužské či ženské bytosti odporných forem, jež mají mnohostranné působení, ale jen jeden cíl: ničení! Furie jsou přitom výplody zlého chtění lidí a jsou po mnohá tisíciletí posilovány čili „vykrmovány“ nečistými myšlenkami, zlovůlí, strachem, nenávistí, nesprávně směrovanými city a dalšími neřestmi.
Všechny nepříznivě působící démonické útvary tedy mohou existovat jen dokud lidé budou mít zlé chtění, nečisté myšlenky či se nechají ovládat nepatřičnými emocemi, jako je např. strach, vztek, nenávist a další. Tito škodliví démoni tudíž zaniknou tehdy, až se chtění lidí stane skutečně lepším! To objasňuje i otázku, proč démonické útvary vytrvale ponoukají a provokují lidi, kteří se jakkoli otevřou jejich působení. Kdyby tyto útvary nezískávaly od lidí „potravu“, posléze by zanikly. Bojují tudíž o své další trvání. Lze si je představit jako hladové „šelmy“, jež musí „ulovit“ nějakou „kořist“, aby nezemřely hladem. Touto „kořistí“ většinou bývají (jako u zvířat) slabší či nemocní jedinci, kteří nestačí utéci ani se jim nedokáží sami ubránit.
Furie získávají svou „potravu“ tak, že „vysávají“ energii z lidí, kteří podlehnou temným nástrahám. Tito lidé poté před nimi nejsou chráněni, ale jsou vydáni všanc jejich zhoubnému působení. Jelikož furie bývají zuřivé, tak i jimi ovlivnění lidé, jež sestávají jejich poslušnými nástroji, začnou ostatní agresivně napadat, nesmyslně ničit své okolí atd. Právě toto však furie chtějí, neboť to v okolních lidech většinou vyvolá hněv, anebo se také začnou rozčilovat, jinak řečeno „vzkypí“. V tomto okamžiku se na ně mohou furie též napojit, čímž získávají novou energii. Jejich původní oběť, na niž zaútočili dříve, už může být energeticky dost „vysátá“, a proto se do vzájemných sporů, hádek či nesmyslných bojů snaží zapojit další osoby. Čím je jich více, tím mají furie škodolibější radost, neboť se přitom stávají stále „vykrmenější“ a mocnější.
Protože lidé dnešní doby – na rozdíl od dávných vyspělejších kultur – nemají většinou téměř žádné povědomí o zhoubném působení těchto energetických forem, mohou mnohé zcela nečekaně a tak silně ovlivnit, že pak provedou masové teroristické akce, vedou útočné nesmyslné války apod. A často po odpojení temných forem ani sami nechápou, proč to vše udělali. Silnému ovlivnění furiemi leckdy podlehnou i celkem hodní a poslušní, ale většinou přespříliš jemní či vnitřně nepevní jedinci. Avšak nějakým svým sklonem, slabostí či nectností se vnitřně otevřeli působení těchto forem. Jimi ovlivnění pak jednají navenek.
Jako jeden z nejtragičtějších příkladů nedávné evropské historie si uveďme Hitlera, který v mládí maloval celkem hezké obrazy. Avšak pak si zahrával s okultismem a kromě toho v sobě déle živil nenávist k židům i dalším odlišným skupinám.
Posléze se na něj napojily temné formy, které ho vedly až k rozpoutání druhé světové války. Z pozemského hlediska to podpořili i jiní temnem ovlivnění lidé, kteří financovali Hitlera a jeho politickou stranu. Pak již stačilo vyzbrojit a zmanipulovat převážnou část německého národa, jenž také podlehl vychytralému našeptávání a nečistým svodům.
Není třeba popisovat hrůzné dopady druhé světové války, neboť jsou všeobecně známé. Měli bychom si ale uvědomit, že obdobné scénáře k vyvolávání válek užívají temné struktury dodnes. Jedince i celé skupiny též ovlivňují zlovolné démonické útvary, jako jsou např. furie. A dokonce ve větší míře, než tomu bylo dříve. Proto po celém světě stále narůstá počet agresivních činů, lidé mezi sebou bojují a škodí si.
Ovšem jednou toto nepatřičné činění zajisté skončí! Světlo totiž vždy zvítězí nad tmou! Stále se zesilující síla Světla zničí vše temné, přičemž se Země očistí ode všeho, co by chtělo škodit. Pak už lidé budou žít v míru a vzájemně se budou jen podporovat. Nádherný klid a mír zavládne i na této nyní ještě nepokojné Zemi!
Jak se však v dnešní bouřlivé době co nejlépe ubránit těmto nebezpečným formám? V prvé řadě musíme mít pevnou víru a přesvědčení o neúchylné a spravedlivé Boží vůli. Rovněž je třeba nalézt spojení se Světlem. Tehdy budeme stát i při okolním běsnění jako v pevné schráně, která nemůže být zvenčí prolomena a na níž se všechny zlovolné útoky samy rozbijí. Tento ochranný energetický obal se kolem nás ale utvoří jen tehdy, usilujeme-li ve svých citech, myšlení i činech k dobru, a budeme-li plně důvěřovat Nejvyššímu, a to i v hodinách největšího nebezpečí. Kéž bychom v sobě dokázali rozvinout všechny ušlechtilé vlastnosti a ctnosti!
Skutočnosť, že existuje pivný alkoholizmus je už dlho známa. A hoci je v očiach laikov menej nebezpečný ako víno a vodka, jeho následky sú zničujúce. V 19. storočí sa Briti v boji proti alkoholizmu rozhodli nahradiť silné alkoholické produkty pivom. Čoskoro však musel byť „zákon o pive“ zrušený, pretože jeho zavedenie len zhoršovalo opilstvo.
Prvý nemecký kancelár Bismarck, ktorý z prvej ruky vedel o škodlivých následkoch pitia piva, dal nasledujúcu definíciu pivného alkoholizmu: „Z piva sa stávajú leniví, hlúpi a bezmocní“ (výraz „bezmocný“ znamenal impotenciu).
Vedci, ktorí študujú problém alkoholizmu, celkom správne považujú za nezákonné deliť alkoholické produkty podľa stupňa ich škodlivých účinkov na organizmus, keďže medzi nimi nie sú žiadne neškodné.
Na rozdiel od tohto postoja sa výrobcovia piva, inzerujúci svoj produkt, snažia zvýšiť prílev kupujúcich tým, že pivo nie je alkoholické, ale nízkoalkoholické, údajne neškodné a takmer zdravý „nápoj“.
A to aj napriek tomu, že v posledných rokoch dosahuje obsah alkoholu v pive pri niektorých druhoch až 14 % (t.j. zodpovedá obsahu alkoholu vo vínach).
Účinok na srdce
Najničivejším a najškodlivejším dôsledkom nestriedmej konzumácie piva je choré srdce alebo, ako to nazval nemecký lekár profesor Bolinger, bavorské „pivné“ alebo „býčie“ srdce. Prejavuje sa rozšírením dutín srdca, zhrubnutím jeho stien, nekrózou srdcového svalu, redukciou mitochondrií atď. Uznáva sa, že tieto zmeny sú spojené s prítomnosťou kobaltu v pive, ktorý sa používa ako stabilizátor pivnej peny. Obsah tohto toxického prvku v pive v srdcovom svale tých, ktorí pijú pivo, prekračuje prípustnú normu 10-krát. Okrem toho kobalt spôsobuje u pijanov piva zápaly v pažeráku a žalúdku.
Vplyv piva na hormóny
Pivo obsahuje množstvo toxických látok vrátane solí ťažkých kovov, ktoré spôsobujú zmeny v endokrinnom systéme. Takže v organizme mužov pri systematickom používaní piva sa uvoľňuje látka, ktorá potláča produkciu mužského pohlavného hormónu testosterónu. Pivo obsahuje fytoestrogény – analóg ženského pohlavného hormónu, čo vedie k postupnej feminizácii mužskej populácie. U mužov pijúcich pivo sa podľa ženského typu začína ukladať tuk – na bedrách a bokoch – zväčšujú sa prsné žľazy (gynekomastia), rozširuje sa panva, zvnútra i zvonka muži zoženštia. Pivo oslabuje záujem o druhé pohlavie.
U žien, ktoré pijú pivo, sa zvyšuje pravdepodobnosť vzniku rakoviny, neplodnosti a ak ide o dojčiacu matku, potom môže mať dieťa epileptické kŕče. Taktiež sa ženský hlas stáva drsnejším a objavujú sa takzvané „pivné fúzy“.
Ťažké následky a škodlivosť pivného alkoholizmu
Štúdie uskutočnené v mnohých krajinách ukazujú, že chronický alkoholizmus sa vyvíja 3 – 4 krát rýchlejšie z pitia piva ako zo silných alkoholických nápojov.
Každodenná konzumácia piva vedie k smrti mozgových buniek. Poškodené sú funkcie miechy, dochádza k dystrofii myokardu, cirhóze pečene, hepatitíde, pankreatitíde, gastritíde, neuropatii, poškodeniu zrakových a sluchových analyzátorov.
Pohroma 21. storočia
Pivný alkoholizmus medzi tínedžermi v 21. storočí sa stal veľmi rozšíreným ochorením. Okrem fyzického poškodenia rastúceho organizmu pivo spôsobuje nenapraviteľné škody na psychike mladých ľudí. Pivo je podľa moderných výskumov legálna droga, ktorá otvára cestu pre užívanie silnejších drog. Ďalším sklamaním je, že pivo vyvoláva agresiu. Alkohol je zo všetkých drog najagresívnejší a pivný alkoholizmus sa vyznačuje osobitnou krutosťou. Príkladom toho sú bitky, vraždy, lúpeže a znásilnenia po pivných oslavách.
Najhoršie je, že k rastu spotreby piva dochádza na úkor dospievajúcich a žien v reprodukčnom veku.
Pivný alkoholizmus u adolescentov sa stáva začiatkom degradácie osobnosti mladých ľudí. Je to ešte desivejšie, keď sa u mladých dievčat objaví chuť na pivo. Pivný alkoholizmus u žien, podobne ako ženský alkoholizmus z vodky alebo vína, sa ťažko lieči. Navyše je ťažšie presvedčiť ženu, že sa stala závislou na alkohole a potrebuje liečbu.
Výrobcovia piva vo svojej reklame o škodlivosti tohto alkoholického nápoja mlčia, robia kampaň krásnymi obrázkami na billboardoch a atraktívnymi videami o krásnom živote. Dôveryhodní mladí ľudia si v honbe za pôžitkom za vreckové kupujú pivo a nízkoalkoholické nápoje.
Závislosť od piva bola začiatkom drogovej závislosti, ktorá viedla k degradácii celých generácií a národa ako celku.
Vnútroštátna politika mnohých krajín je zameraná na prevenciu drogových závislostí a alkoholizmu. Vyjadruje sa to vo vytváraní životného štýlu medzi občanmi, v ktorom bude používanie alkoholu, najmä vo veľkých množstvách, neprijateľné. Spôsobov, ako to urobiť, je viacero, napríklad sa ľudia zoznamujú so zdravým životným štýlom a športom – budujú sa nové športoviská, otvárajú sa oddiely a haly, popularizuje sa masový šport. V prevencii alkoholizmu zohráva významnú úlohu šírenie informácií na školách aj v oficiálnych médiách o škodlivosti alkoholu na ľudský organizmus a vytváranie negatívneho vzťahu k alkoholu.
Prevencia
Prevencia pivného alkoholizmu, najmä u mladej generácie, sa stala naliehavou potrebou. Mnoho mladých ľudí sa mylne domnieva, že pitie alkoholu im pomáha nájsť si priateľov a priateľky, stať sa sebavedomejšími, prekonať zábrany a dobre sa zabaviť. Preto prevencia alkoholizmu mladistvých spočíva predovšetkým v búraní mýtu o „neškodnosti“ piva a vytváraní realistického pohľadu na alkohol. Zvlášť dôležitá je prevencia konzumácie alkoholu medzi mladšími a stredoškolákmi, pretože v tomto veku je založený postoj k mnohým životným veciam.
Z materiálov Federálnej rozpočtovej inštitúcie zdravotníctva „Centrum hygienickej výchovy obyvateľstva“ Ruskej federácie.
Naša vlastná individualita a jedinečnosť je výrazom nášho ducha (toho, kto naozaj vo vnútri sme). Na to sa nabaľujú naše skúsenosti, ktoré získavame. Samozrejme, žijeme medzi ľuďmi a sme vystavení mnohým rozhodovaniam a konfrontáciám a vždy sa od nás bude „niečo očakávať“. Je to v poriadku, len dávajme pozor, aby sme nestratili spojenie s naším vnútorným ja (duchom), aby sme sa neprestali riadiť tým, čo cítim a namiesto toho nežili tak, že počúvame všetkých dookola, riadime sa nimi, ich potrebami, „pomáhame“ (aj keď to v skutočnosti pomoc nie je – občas je to podporovanie lenivosti a pohodlnosti), lebo treba….. Zájde to až tak ďaleko, že máme pocit, že sa z toho „zbláznime“ – „už nevládzem“ (buď sa zrútime psychicky, alebo príde telesná nemoc). Prestaňme robiť to čo „by sa malo“, „to, čo sa od nás očakáva“. Poznajme kto sme a prejavujme sa, v každom z nás sa skrýva obrovský poklad. Pokiaľ sa budeme stále prispôsobovať, nikdy nenájdeme skutočné vlastné JA (kto som a čo chcem). Individualita je daná podstatou, zvyšok je vnútený spoločnosťou a rôznymi vzorcami. Páči sa mi jedno vyjadrenie, ktoré som niekde počula, že sme „sociálne pohodlní“ – je jednoduchšie sa spoločnosti prispôsobiť a byť súčasťou „stáda“. Jeden starý príbeh hovorí o mladom levovi, ktorý vyrástol medzi ovcami. Raz prišiel za ním starý lev, vzal ho k vode a ukázal mu na hladine jeho vlastní obraz. Až tu pochopil kto vlastne je, pokiaľ sa nevidel, myslel si, že sám je ovca. Mnoho z nás sa takto chová a opierame sa predstavu, ktorú o sebe máme a tá nepochádza z poznania samého seba, ale z názorov druhých o mne, ktoré si necháme vtlačiť a potom sa cítime zle. To „vnútené zvonku“ nahrádza našu „individualitu. Ktorá môže a má vyrásť „zvnútra“. Spoločnosť často netoleruje individualitu, pretože individualita za ňou nepôjde ako ovca. Individualita má kvalitu leva a lev kráča sám . Ovce sa pohybujú v stáde a vedia, že je to pohodlnejšie a bezpečnejšie. Keď príde útok, v stáde sa zachrániš (možno iná ovca padne za obeť a mňa si nikto nevšimne). Ale mám kráčať hrdo a nebojácne sám? Iba lev chodí sám. Každý z nás sa narodil ako lev. Spoločnosť a okolie nás neustále programuje, živí v nás rôzne strachy a my sa tak stávame ovcami (pohodlnými, dobrými, poslušnými). Tak sa z nás stávajú „otroci“ opantaní strachmi, bez vlastnej slobody, pretože nie čisté záujmy okolia a spoločnosti si vyžadujú poslušnosť. Dávajme pozor, aby sme neboli ďalšou ovcou zo stáda, ktorá sa nedokáže slobodne pohybovať, ani si uvedomiť svoju skutočnú identitu. Už je najvyšší čas, aby sme sa pozreli na hladinu rybníka a uvideli svoj vlastný obraz, oslobodili sa od očakávaní, domýšľaní a iných škodlivých myšlienok, ktorými druhí podnecujú naše myslenie. Behajme, poskakujme, tancujme, kričme, buďme sami sebou, robme, čo nás (zvnútra) nadchne – nech je to čokoľvek, čo prebudí spiaceho leva v našom vnútri…. Krásny deň v duchu „leva“ 🙂, prejavujme sa a buďme na seba hrdí…. Tatiana
Mystická sila drahých kameňov je známa už od staroveku. Prvé šperky sa našli v najstarších pohrebiskách, ktoré sú staré viac ako 20 tisíc rokov. Počas rozkvetu raných civilizácií Číny, Sumeru a Egypta sa zručnosť opracovávania kameňov zmenila na zvláštne umenie. Nie je prekvapujúce, že všetky informácie o ich vlastnostiach, ťažobných a spracovateľských tajomstvách boli pred nezasvätenými starostlivo skryté. Hlavným tajomstvom všetkých týchto úžasných a „magických“ vlastností bola kryštálová štruktúra drahých kameňov.
Dokonca aj veda dokázala, že kryštály majú určité vlastnosti vlastné živým organizmom, napríklad určitú úroveň vedomia, schopnosť rásť atď. V mágii sa využíva schopnosť kryštálov priaznivo alebo nepriaznivo pôsobiť na ľudí a ich osudy.
N. Rerich vo svojich dielach zaznamenal aj nezvyčajné vlastnosti kryštálov a kameňov: „V tejto zdanlivo nehybnej hmote neustále pracuje Kozmická myseľ – v mineráloch prebieha práca života, hoci je stiesnená, uzavretá a stlačená. Všetko, čo existuje vo vesmíre, všetko žije. Vo vesmíre nie je nič mŕtve a bez života. Jediný život odieva a nasýti všetko, čo sa deje vo vesmíre. Zdanlivá absencia života v kameni je výsledkom nedokonalosti našich orgánov vnímania, ktoré si nevedia všimnúť prítomnosť života v hrubších zlúčeninách hmoty.
Čím hrubšia je hmota tvoriaca formu, tým menej je v nej vnímateľný tep pulzu Jediného života, čím pomalšie sú jeho vibrácie, a tým drsnejšie otrasy zvonku si vyžaduje pre svoj ďalší vývoj. Starovekí ľudia verili, že každá vec má svoju vlastnú energiu – dobrú alebo zlú a táto energia môže ovplyvniť ľudí. Preto každý strom, rieku, jazero, kameň obývali v ich mysli zlí alebo dobrí duchovia.
Boli tam dokonca aj „prorocké“ a „hovoriace“ kamene. Mnohé legendy popisovali rôzne vlastnosti kameňov z hľadiska magických a psychických síl. V básni o „kameňoch“ pripisovaných Orfeovi boli tieto kamene rozdelené na ofity a siderity, na „Hadí kameň“ a „Hviezdny kameň“. Sanchuniathon a Philo z Bilbského nazvali tieto kamene duchovné. Podobný názor zastávali Fótius, Damascius, Asklepiades, Izidor a lekár Eusebius, ktorí sa so svojím „prorockým kameňom“ nikdy nerozlúčili a nosili ho na hrudi. Po mnoho storočí sa verilo, že kamene na starovekých megalitických stavbách majú zázračné vlastnosti, dokážu liečiť choroby, pohybovať sa a dokonca zasadzovať energetické údery.
Slávny nemecký vedec barón von Reichenbach uskutočnil koncom 19. storočia výskum so senzibilmi, ktorí cítili a videli prítomnosť silového energetického poľa okolo minerálov. V knihe „Breakthrough to Creativity“ Dr. Sh. Karagulla píše, že senzitívi môžu určiť typ kameňa podľa energetického vzoru siločiar tohto poľa. Napríklad v barmskom rubíne vyžarujú zo stredu kameňa dva druhy energie. Ich siločiary sa otáčajú doprava a prechádzajú cez spletitý spoj. Zafír má podobný energetický vzor, len menej jasný. Topaz má úplne iný typ energetického vzoru. Jeho energia vychádza z kameňa vo forme trojuholníka a otáčaním doľava sa vracia do stredu, pričom sa ohýba v trojuholníkových vzoroch. V grafite je energetický vzor odlišný v tom, že siločiary sú širšie a samy osebe tenšie a tlmenejšie ako siločiary kryštálov. Jeho siločiary majú štvorcové vzory a pohybujú sa pomalšie.
V diamante niektoré energetické línie prichádzajú zvonku a potom ho opäť opúšťajú, spletené ako pramene vlasov. Iné, pohybujúce sa od stredu kameňa, sú veľmi pevne zviazané a mimoriadne žiarivé. Ametystové energetické čiary prebiehajú od okrajov do stredu, potom sa zdá, že vystreľujú von a potom sa vracajú, zakrivené v trojuholníkovom vzore. Opál má trojuholníkový energetický vzor podobný ametystu, ale jeho línie sú užšie a vzor je nejasný a cik-cak.
Doktor medicíny Sh. Karagulla vykonal sériu experimentov s údernými a zvukovými efektmi na kryštály. Po aplikácii prudkých úderov na povrch kryštálu nastala zmena rytmu a odchýlka energetických čiar. Náraz na periférii bol citeľnejší ako v strede a bol obzvlášť silný v bodoch, ktoré boli v pravom uhle k smeru nárazu.
V reakcii na zvukový dopad bolo pozorované výrazné zvýšenie lesku energetického poľa kryštálov. Niektoré kryštály ale energiu zo zvuku pomaly zbierali a dlhšie si ju udržali, iné ju rozdávali hneď po skončení zvukového efektu.
Zjavne záhadné alebo „magické“ vlastnosti kameňov a kovov možno vysvetliť prítomnosťou energetického poľa v nich, ktoré interaguje s inými energetickými poľami: ľuďmi, rastlinami, zvieratami atď. História ľudstva je plná legiend o zázračných kameňoch.
Kelti mali svoje „kamene osudu alebo súdu“, Feničania – pohyblivé kamene; Íri sú „vrčiace kamene“ a Bretónci „hojdacie kamene“, ktoré podobné nájdeme aj vo Francúzsku, Taliansku, Rusku, Nemecku a dokonca aj v Severnej Amerike. Apollonius z Rodosu, keď hovoril o kývavých kameňoch, povedal, že sú to „kamene umiestnené na vrchole Kurganu a sú také citlivé, že ich myšlienka môže uviesť do pohybu“.
Slávny kameň vo Westminsteri sa nazýval „rečník“ a svoj hlas použil len vtedy, aby pomenoval kráľa, ktorý mal byť zvolený. V okolí Oxfordu sa nachádza „kráľovský kameň“, ktorý sa nejakým spôsobom rozhodol miestny pán použiť ako oporu pre most, ktorý sa staval na jeho panstve. Na rozdiel od výpočtov s ním nemohol pohnúť ani veľký záprah. Stalo sa tak až po opakovanom zvýšení počtu koní. Len čo bol kameň položený na nové miesto, začali sa na panstve také javy, ktorým sa dnes hovorí poltergeisti. Pán musel vrátiť kameň na svoje miesto, pritom ho jeden kôň ľahko odtiahol späť.
Podobný popis nájdeme v knihe Tajná doktrína H. P. Blavatskej: „Nemáme v úmysle dotýkať sa rôznych tradícií spojených s hojdajúcimi sa kameňmi. Možno však nie je zlé pripomenúť čitateľovi, kde sa na ostrove Mona spomína podobný kameň, „ktorý sa vrátil na svoje miesto aj napriek všetkej snahe udržať ho na inom“. Počas dobytia Írska Henrichom II. gróf Hugh Sestrenzis, ktorý sa chcel na vlastné oči presvedčiť o pravdivosti tejto skutočnosti, priviazal kameň Mona k oveľa väčšiemu kameňu a prikázal ich hodiť do mora. Nasledujúce ráno sa kameň našiel na svojom obvyklom mieste. Vedec William Salisbury potvrdzuje túto skutočnosť svedectvom o prítomnosti tohto kameňa v stene kostola, kde ho videl v roku 1554. To nám pripomína, čo hovorí Plínius o kameni, ktorý zanechali Argonauti v Siziku a ktorý obyvatelia Sizika umiestnili do Prythenia, z ktorého niekoľkokrát ušiel, takže ho museli obťažkať olovom.“
Podobné „bežiace“ kamene sú zaznamenané aj v ruskej kronike. V Sin-kameni, ktorý sa nachádza neďaleko dediny Gorodišče neďaleko Pereslavl-Zalessky, podľa starých legiend žije duch, ktorý plní sny a túžby, lieči mnohé choroby. Kameň je pomerne ťažký štvortonový blok modrastej farby.
Začiatkom 17. storočia ho cirkevná vrchnosť nariadila hodiť do veľkej jamy a zakopať. Ale o pár rokov neskôr sa balvan záhadne objavil na povrchu. Po ďalších 150 rokoch sa rozhodlo o jeho položení k základu tunajšej zvonice. Kameň naložili na sane a viezli cez ľad jazera Pleščejevo. Ľad sa ale prelomil a Modrý kameň sa potopil v hĺbke piatich metrov. Kostolníci si vydýchli, no čoskoro si rybári začali všímať, že balvan neznámym spôsobom mení polohu a pomaly sa pohybuje po dne. O pol storočia neskôr skončil na brehu na úpätí hory Jarilina, kde leží dodnes.
Nemenej tajomné sú aj príbehy s inými rituálnymi kameňmi. Slávny francúzsky vedec Charles de Brosse vytvoril v 18. storočí celý katalóg slávnych kameňov zbožňovaných rôznymi národmi na rôznych kontinentoch. Táto jedinečná štúdia viedla k záveru, že mnohé fetiš kamene sú nebeského pôvodu. Pohania veľmi často uctievali meteority, ktoré padali na zem. Najznámejšia z nich je Veľká bohyňa Matutu, ktorú uctievajú Frýgovia. Tak nazvali čierny kameň s nerovnými rohmi, ktorý spadol z neba.
V gréckych textoch sa tiež spomína, že syn trójskeho kráľa Priama, veštec Gehlen, nosil so sebou kameň posiaty nejakými žilami. Počas predpovedí Gehlen požiadal kameň o radu a on v reakcii vydal zvuk, ktorý pripomínal bľabotanie dieťaťa. A Plutarchos opísal zvláštne javy, ktoré sa odohrali na juhu Peloponézu. Tam sa podľa neho v rieke Evrota nachádzali božské balvanové kamene, ktoré sa za zvuku trúby zdvihli z dna na hladinu.
Vo všeobecnosti sa kult kameňov, ktorý má starodávnu históriu, zachoval iba medzi niektorými národmi. O existencii fetišových kameňov v horských oblastiach východnej Indie sa zmieňuje štúdia S. Maretina, ktorá poskytuje pôsobivé informácie o uctievaní kameňov v skupine kmeňov Naga. Tieto národy sú presvedčené, že fetiš kamene sú schopné zoslať prírodné katastrofy. Takže v dedine Phesama, v koryte rieky, je kameň, ktorý môže spôsobiť búrku – obrovský, biely, akoby vyžaroval žiaru. Keď raz dedinčania, ktorí chytali ryby v rieke, vyvalili na breh monolit, ktorý im prekážal, okamžite sa prehnal hurikán. Búrka zúrila, kým kameň nevrátili na pôvodné miesto.
V Anglicku došlo k zaujímavému incidentu. Počas druhej svetovej vojny, na jeseň 1944, americký vojenský buldozér, ktorý rozširoval cestu v Essexe, otočil podobný kameň nabok. Nasledovali úžasné udalosti. Vo zvonici kostola, ktorá bola prázdna a zamknutá, začali zvony zvoniť samé od seba. Ťažké palice a poľnohospodárske náradie sa presúvali z miesta na miesto a nachádzali sa na tých najnevhodnejších miestach. Všetky radovánky z nepochopiteľných incidentov sa zastavili až vtedy, keď v jednu z nocí, s vykonávaním všetkých magických rituálov a kúziel, bol kameň nainštalovaný na svoje miesto.
Podobné udalosti sa odohrali v blízkosti jedného z krymských lomov v predvečer samého začiatku Veľkej vlasteneckej vojny. Len čo obrovský balvan, ktorý stovky rokov ležal pri vstupe do lomu, pohol buldozér, začali sa poltergeistické javy. Zvonček, ktorý slúžil na zobudenie artelových robotníkov, zazvonil sám. Všetky kamene nachádzajúce sa v okruhu 150 metrov od balvanu sa dostali do chaotického pohybu, v sklade v najbližšom vojenskom útvare vybuchli tri krabice s muníciou. Balvan dlho podpaľoval aj trávu okolo, kým nebol osadený naspäť.
Všetky tieto zaujímavé prípady nám jasne ukazujú, že v skutočnosti vieme príliš málo o skutočnej povahe kameňov a kryštálov, ktoré sa vo svojej podstate môžu ukázať ako forma života paralelná s nami…
Takto pred rokom, som sa budila s tým, že je potrebné si položiť niekoľko rečníckych otázok a každý človek vrámci spytovania svedomia, či hľadania odpovedí v sebe, by sa mal… Čítať viac: Viera a strach
Či je to postoj k ľuďom, postoj k problémom alebo celkovo k nášmu životu, postoj je nesmierne dôležitá a určujúca vec. Určujúca v tom, že postojom určujeme to ako sa… Čítať viac: Postoj
Každý človek je unikátny kus s jedinečnými vlastnosťami. Nejestvujú dve rovnaké duše, každý máme iný, svoj jedinečný pohľad na život a jeho vnímanie. Zaujímame sa o odlišné veci, žijeme iným… Čítať viac: Vzťah s Bohom
Vedcom sa podarilo dokázať, že slová sú schopné oživiť mŕtve bunky! Počas výskumu boli vedci ohromení obrovskou silou slov, ako aj neuveriteľným experimentom ovplyvňujúcim tvorivé myšlienky proti krutosti a násiliu.… Čítať viac: Sila ľudského myslenia. Slová, ktoré oživujú mŕtve bunky
Aktuálne posolstvo
„Choď, jednaj, mysli a prežívaj tak, aby si sa nemusel červenať a hanbiť ak sa budeš dívať na kríž Pravdy. To maj neustále na pamäti.“
Ak nás chcete finančne podporiť môžete tak učiniť dobrovoľným príspevkom na IBAN:
SK5109000000005032227165
Ďakujeme všetkým za podporu
Páči sa ti, čo tu čítaš v oblasti duchovných článkov a dáva ti to zmysel? Klikaj na duchovneposolstva.sk, kde nájdeš duchovný chlieb pre svoju dušu :) ⬇️
Zlo se nevzdalo, zločinci a nenávistníci pořád existují, copak nevidíte a neslyšíte např. ty kryptonácky v eu?
- s tvou poslední větou nesouhlasím. Jako lidstvo jsme byli zneužívaní vládci, kteří si nad námi uzurpovali moc a pravda…
Ďakujem.
Matematika je aj v hudbe,len moje dieťa to nie a nie akceptovať o:).V každom prípade,v hudbe je všetko,aj disciplína o:)
❤️