Preberanie zodpovednosti – trápenie. Súcit namiesto ľútosti!

aug 29, 2025 | Duchovno, Posolstvá pre dušu

Posledné dni mi prichádzajú do cesty ľudia, ktorí sú vnútorné krásni, ale zároveň plní strachov. Sú naozaj citliví a cituplní, všetkým dokola slúžia, nevedia sa často postaviť za seba, pokorne klopia zrak a stále sa cítia nedokonalí a neustále očakávajú, čo zlé sa im stane, veď nemôžu byť predsa šťastní, keď dookola je toľko nešťastia. Tak sa trápia a čakajú, aký problém vyskočí. A on naozaj vyskočí, samy si ho privoláme. Často sa prejaví ako zdravotný problém (vred na žalúdku, problém so žlčníkom, pečeňou, či obličkami)… Nikde sa to trápenie a strachy ukázať musia. Ak títo ľudia nemajú vlastný problém, tak si ho vyrobia a trápia sa kvôli svojim deťom, bratom, sestrám, rodičom, priateľom, či deťom v Afrike.
Je potrebné sa zastaviť a skutočne popremýšľať nad tým, aký som človek. Komu čo prinášam a komu čo beriem. Malo by nastať uvedomenie, že som skvelý, pekný a výnimočný človek, ktorý je citlivý a chce (za každú cenu – čo nie je vždy správne) pomáhať. Ak som dobý človek, nie je dôvod na to, aby som bol/a bolestivo upozorňovaný/á , že kráčam nesprávne. Stačí mi drobné upozornenie (už som múdry/a). Ak mám upozornenia cez vážne a bolestivé choroby, niečo nie je v poriadku. Konkrétny prípad takýchto ľudí je, že svojou láskavosťou a citlivosťou preberajú zodpovednosť za iných, trápia sa a tým pádom ubližujú sami sebe. A samozrejme choroba nenechá na seba dlho čakať.
Pečeň je problém viery a názoru, kto má s ňou problém, mal by popracovať na viere (nemať ju fanatickú, naučenú, či kostolnú), ale živú – jednoducho a normálne žiť – ruka v ruke s vierou, že je a bude dobre, v radosti, bez strachov lebo viem že ……
Vrátim sa k myšlienke, ktorú som v textoch už niekoľkokrát spomínala: „Až poznaním – poznávaním – žitím a skúsenosťami sa viera stáva presvedčením“..
Obličky sú vzťahy a ich citové prežívanie – ublíženie a trápenie. Citový život ktorý prežívam, trápim sa, hnevám, sú to jednoducho citové pohnútky v trápení. „Ja si neviem pomôcť, mám problém“ (kameň). Ak nám rastie kameň, je to niečo, čo nás vnútorne ťaží, rastie – nevieme to trápenie zastaviť (obdobný charakter a príčinu má žalúdočný vred – ten vyplýva z bezmocnosti a uviaznutí v životnej situácii a s tým súvisiacim trápením, či kameň v žlčníku, ktorý zasa signalizuje skrytý hnev a vnútornú agresiu – „vzkypí nám žlč“, „ide ma rozdrapiť od jedu“ a pod…)
Obličky väčšinou súvisia s partnerskými vzťahmi, alebo sa týkajú niekoho, nám veľmi blízkeho. Väčšinou nás najviac citovo zraňuje práve vzťah partnerský, ale … u uvedeného typu ľudí nemusí ísť o problém v partnerstve, pretože títo ľudia sa trápia všetkým a za všetkých.
Práve tá precitlivelosť a citová naviazanosť na všetkých blízkych spôsobí, že preberajú vnútorne za nich zodpovednosť a tak rastie v našom tele „niečo na viac“, čo nie je naše, ale „vyrástlo to v našej záhradke“ 🙂 a to je KAMEŇ
Ak sa zbavíme zodpovednosti za druhých, zbavíme sa i kameňa.
Uvedený typ má problém stanoviť si hranice, pretože ak neľutujú druhých a netrápia sa ich problémami, pripadajú si sebeckí.
Často sa takto chovajú celý život a ešte si myslia, že robia druhým službu – a teraz citujem: „čím viac utrpenia za iných, tým väčšie odbremenenie od starostí pre nich“…
Aký dokáže byť „temný princíp“ zákerný, keď podsúva takéto nezdravé myšlienky.. Prezlečie sa za dobro a službu a hneď nás má. My ho potom pekne živíme strachmi a utrpením.
Je nutné si uvedomiť že uvedenými postojmi ubližujeme hlavne sebe a ak neprestaneme – čo sa stane ak tu nebudeme? Kto sa postará a pomôže našim blízkym, keď sa samy „zlikvidujeme“ svojim vlastním trápením pre nič? Naozaj pre nič, pretože trápením nikomu nepomáhame. Druhým pomôže náš súcit, nie ľútosť, kedy zaujmeme praktické a pragmatické stanovisko k situácii, dáme radu a minimálne rozpohybujeme v chcení, rozhodnosti a zodpovednosti zúčastnených.
Ak by som smela pošepnúť takýmto ľuďom, ale zdôrazňujem, že táto veta patrí len a len takýmto ľuďom (extrémne láskavým, dobrým, cituplným a obetavým) – „BUĎTE EGOISTI! (ale majte na prvom mieste – najvyššiu silu)“:-). Prečo takáto veta? Lebo títo extrémne dobrí, sa NIKDY reálne egoistami nestanú a ak sa budú aspoň trošku o to snažiť, stanú sa zdravými a normálnymi – takými, akí majú byť – sebavedomí, uvedomelí a vidiaci svoju cenu.
Je dôležité si uvedomiť, že nikomu sa utrpenie či problém a starosť vziať nedá, každému prichádza do cesty to, čo je nutné pre jeho posun a vývoj a my nemôžeme žiť život druhých a za druhých (určite máme čo robiť i samy so svojim).
Tí, ktorí majú problémy, bolesti, či starosti v nich rastú, učia sa, posúvajú, musia si to prežiť inak by stagnovali – to je vývoj. (Koniec koncov kto z nás ich nemá? A ak ich nemáme a máme len príležitosti, to svedčí o našej múdrosti a zrelosti :-)).
Až keď mnohé udalosti prežijeme, pochopíme, poučíme sa, až potom sa máme dobre (ale to je trvalé, dokiaľ sa „nepošmykneme“ 🙂.
Jedna z reakcií na moje slová bola, citujem: „Len to zo seba vyrvať nejako“.
A odpoveď? – Nejde o vyrvatie 🙂, ide o prijatie 🙂. Čoho? Informácie, jej pochopenie, spracovanie a chcenie premýšľať inak – po novom, to je cesta učenia sa – škola života 🙂.
Rada pre tých, ktorí sa v dnešnom motte našli:
Som úžasný/á a nie je dôvod, aby som bol/a bolestivo upozorňovaná, že robím niečo nesprávne.
Ja si na to prídem rýchlo a sám/a – bez bolestivých upozornení.
Som na ceste, učím sa a kráčam za poznaním, teším sa z toho.
Áno robil/a som chybu ale už idem inak.
Nepremýšľam o tom čo bude zlé, namiesto toho VERÍM a odovzdávam to, i seba do rúk…
Verím, že je o mňa postarané.
Stvorenie je spravodlivé, lebo podlieha nemenným zákonom a každému sa dostane tak a toľko, ako je pre neho dobré a potrebné.
Mňa sa netýkajú problémy druhých (v zmysle – nepreberám zodpovednosť za chyby a životy druhých) a ak sa ma osobne niečo týka tak to riešim a s pomocou môjho citu i vyriešim.
Myslím pozitívne, verím a viem že bude dobre.
Myslím a žijem po novom – vo svetle, v radosti, v pokoji a láske (prísnej, nie zmäkčilej), v súcite, nie v ľutovaní, lebo v súcite si zachovávam seba a svoje prežitia i skúsenosti a nepreberám zodpovednosť za druhých…
Krásny deň plný nesebeckej Lásky a súcitu.
Riešim hlavne seba a svoje postoje k situáciám.

Tatiana

Zdieľať článok