Ruské špeciálne služby odtajnili časť špeciálnej operácie

okt 6, 2023 | Správy, Zo sveta

Vo svojej odpovedi na jeden diskusný príspevok som uviedol „schematicky významovo v pár slovách“ nižšie uvedený text. Neviem, okrem jedného článku na Outsidermedia, ktorý bol staršieho dátumu a bol osobným názorom preloženého tam autora, o žiadnom preklade tohto „oficiálneho vyjadrenia“. Tak som sa rozhodol ho uverejniť na pripomenutie. A tiež prebúranie „klasického pohľadu na politiku“, že toto by predsa politici neurobili. Aj keď tento text je ukážkou, ako sa dá urobiť aj dobrá „vec“ pre svoju krajinu „zlými metódami“. Dnes, keď už oveľa lepšie vieme ako Putin všetko premýšľa a čo všetko muselo Rusko robiť v rôznych oblastiach, aby sa mohlo vydať na cestu svojho obrodenia, príde k „dúhu“ článok síce staršieho dátumu, „oficiálnejší“ (vychádza z tej správy a nadväzuje na ňu rozšírením príkladov), ale ktorý málokto zaznamenal, a hlavne málokto uveril. Každý z nás musel niekedy niečo predstierať a utajovať, a ba aj klamať v záujme – a to mám na mysli – dobré veci. Napríklad ste len nepovedali svojej druhej polovičke, že vás štve a naopak ste ju (ho) podporili. Ale ľudia, bohvie prečosi napriek tomu myslia, že toto nemožno robiť v politike, že je to nemožné aj keď sa prakticky denne presviedčajú o opaku. Ale práve v politike je nutné mnohé skrývať a nerobiť verejne. Často aj dobré úmysly. Keby ľudia poznali skutočnú pravdu o tom, čoho všetkého sú ľudia schopní pre kúsoček toho „politického šťastia“ s najväčšou pravdepodobnosťou by sa povolanie politík – vo význame u nás za posledných 33 rokov – stalo menej prestížnejšie ako povolanie „toaletného dedka“. Peter 008Zo stránky v Livejournale Olega Matvejčeva (v súčasnosti poslanec ruskej Dumy) na túto tému. 

V súvislosti s udalosťami na Ukrajine v roku 2022 ruské špeciálne služby odtajnili časť špeciálnej operácie vedenej na ruskom ministerstve obrany, aby ruskí občania pochopili celý obraz toho, čo sa deje.

*V Rusku sú ľudia, ktorí si nepamätajú, koľko toho Putin pre Rusko urobil:*

– Za 17 rokov Putin zvýšil ruský rozpočet 22-krát, vojenské výdavky 30-krát a HDP 12-krát (Rusko poskočilo z 36. miesta na svete podľa HDP na 6. miesto),

– Zvýšil devízové ​​rezervy 48-krát! Vrátil 256 ložísk nerastných surovín do ruskej jurisdikcie (zostáva vrátiť 3 ložiská!)

– Zrušil najviac zotročujúce „liberálne“ dohody o zdieľaní produkcie v histórii 

– znárodnil 65 % ropného priemyslu, 95 % plynárenského priemyslu a mnoho ďalších odvetví

– pozdvihol priemysel a poľnohospodárstvo (Rusko je už 5 rokov po sebe 2. – 3. najväčším vývozcom obilia na svete a predbehlo USA, ktoré sú teraz na 4. mieste)

– Zvýšil priemerné platy vo verejnom sektore na 18,5 násobok za 12 rokov, 

– A v neposlednom rade Putin (práve on) znížil vymieranie ruskej populácie z 1,5 milióna ľudí ročne v roku 1999 na 21 000 v roku 2011, čo je 71,5-násobný pokles

– Putin okrem toho zrušil Chasavjurtskú dohodu, čím bránil integritu Ruska, zviditeľnil neziskové organizácie – piatu kolónu a zakázal poslancom mať účty v zahraničí, ubránil Sýriu, zastavil vojnu v Čečensku. 

– Putinovo zrušenie PSA je veľkým úspechom! PSA je tá dohoda, na základe ktorej Amerika od 90. rokov okrádala Rusko a poskytovala za to Jeľcinovi pôžičky. Putin bojoval za jej zrušenie takmer štyri roky a postupne ju mnohokrát pozmeňoval. Takže zrušenie PSA vyvolalo v Amerike neuveriteľnú nenávisť voči Putinovi, pretože im vzal neobmedzené drancovanie Ruska. Preto tá nenávisť k Putinovi, ale bohužiaľ nie každý to vie. 

Prečo nemôže Putin zmeniť všetko naraz? Prečo robí nútené zastávky? Prečo musí niekedy ísť na dočasné dohody? 

Pretože páni „demokrati“ v 90. rokoch potopili krajinu, rozpredali ju a nechali parchantov žiť z ruských prírodných zdrojov, prijali tisíc vlastizradných zákonov *vrátane ústavy z roku 1993* a oslabili krajinu natoľko, že sa Rusko na začiatku roku 2000 ťažko mohlo Amerike bez následkov postaviť, takže Putin s nimi bojuje postupne. Preto musel Putin manévrovať a postupovať krok za krokom, nie naraz, ale stále jedným smerom, a teraz tiež premýšľa o tom, ako vyriešiť problémy Ruska a zároveň ho nevydať napospas iným, ako Líbyu a Sýriu. 

Amerika má už dávno dosť Putina, ktorý jej so závideniahodnou dôslednosťou berie vplyv, kúsok za kúskom „trofeje na večné časy“, ktoré v Rusku lúpili, alebo potom navrhuje nahradiť dolár inou platobnou menou… A to všetko je nebezpečné… 

Napríklad: Kaddáfí zaplatil životom za myšlienku zmeny zúčtovacej meny dolára na inú, teraz nie je ani bohatá prosperujúca Líbya, ani Kaddáfí. Líbya je v troskách. Väčšina ľudí v 90. rokoch nemohla jednoducho zájsť do obchodu a nakúpiť väčšinu potravín, nemohla poslať svoje deti – chlapcov – bez bolesti a strachu do ARMÁDY… 

Čečenská vojna. Strach, naši chlapci neustále umierali. Mestá boli bez kúrenia, plynu a vody. Neboli žiadne platy, všade vydieranie, otvorené streľby v mestách. Žiadne dôchodky, príjmy, žiadna práca, nič. Nikto nemyslel na zlepšenie bývania, opravy a podobne, boli radi, že sú len nažive. Dnes, keď sa všetko zmenilo a väčšina ľudí si zlepšila život, kedy sú ulice a dvory preplnené autami a domy zrekonštruované, kedy staré okenné rámy a vchodové dvere nie sú takmer vidieť, kedy prakticky každý vykonal opravy v bytoch, kedy je v domoch počuť len vŕtanie, bzučanie a búchanie, keď si aj priemerný človek nesie z obchodu preplnenú tašku s nákupom, kedy sa mladým rodinám kompenzuje časť nákladov na bývanie, keď sa vypláca pôrodné a materská, ľudia už nevedia, ako naše matky v 50. a 60. rokoch porodili dieťa a 56. deň išli do práce a nebolo im možné vôbec pomôcť. Keď sú dôchodky doručované včas a stalo sa to normou. A tie sa neorezávajú ako v mnohých krajinách. Keď má väčšina ľudí prácu a mzdy sú vyplácané včas. V čase globálnej krízy ju popravde povedané nepociťujeme, pretože život v našej krajine sa až tak nemení. A teraz, keď sme začali zabúdať na 90. roky, sme začali byť hrubí a prístupní provokáciám. 

Chápem, že v 90. rokoch nebolo možné pozorovať taký obraz blahobytu, aký je teraz. Aj keby človek v 90. rokoch bol zamestnaný 24 hodín denne, nemohol by zarobiť peniaze ani uživiť rodinu. To bola tá doba. A teraz, keď prišli postupné zmeny a väčšinou sa nám žije lepšie (samozrejme, nikto nepolemizuje, každý by chcel žiť vo vile a mať veľa peňazí, ale bohužiaľ nič také nikde nie je), no a keď sa nám začalo žiť lepšie, tak sme nejako začali zabúdať, koľko práce a driny Putin do našej krajiny vložil, a pokojne podľahneme každej provokácii. Áno, nie všetkým sa žije dobre, nie všetko sa podarilo a treba urobiť ešte veľa, ale to nie je dôvod na zradu muža, ktorý vytiahol krajinu zo skazy! Tým skôr, že sa proti nemu teraz vrhli veľké sily a prostriedky. Urobme teda, každý na svojom mieste, aspoň niečo málo pre rozvoj Ruska a pomôžme mu, a nepomáhajme tým, ktorí sa nehanebne zrádzajú sami a zrádzajú Rusko, konajúc na ruku cudzím ašpiráciám. Oni naozaj veľmi nechcú vidieť Putina ako PREZIDENTA RUSKA! Skúsenosti z FSB neprišli nazmar – „Putinove geniálne multichodové operácie“. 

Prezident Putin v čase „Mníchovského prejavu“ (10. 2. 2007) definitívne pochopil, že tvrdá konfrontácia so Západom je nevyhnutná, ale ruská armáda na ňu nie je pripravená. Otvorená príprava na nadchádzajúcu vojnu by zároveň poskytla Západu čas spôsobiť Rusku geopolitickú porážku v čase, keď ešte nebolo dostatočne silné, alebo sa dobre pripraviť na novú studenú vojnu s perspektívou prerásť do horúcej, a v žiadnom prípade by neumožnila Rusku pomstiť sa za najväčšiu geopolitickú katastrofu dvadsiateho storočia – rozpad ZSSR agentom CIA. Čo robiť? Ale ako sa hovorí, „KGB nenajme len tak niekoho“. Takú „mnohochodovčičku“ mohol vymyslieť len majster špeciálnych operácií. Jej podstatou bolo dočasné maskovanie skutočného vektora vývoja Ruska a ruských ozbrojených síl. Preto bol za Nástupcu vybraný Dmitrij Anatoljevič Medvedev, ktorý prijal nevďačnú úlohu „podivuhodného“ systémového liberála. A Anatolij Serďukov, ktorý bol 15. februára 2007 (bezprostredne po mníchovskom prejave! 5dní potom…) demonštratívne menovaný ministrom obrany, dostal od Vlasti a Prezidenta ešte ťažšiu úlohu. 

Vymenovanie tak DEMONŠTRATÍVNE nekompetentné osoby vo vojenských záležitostiach do funkcie ministra obrany malo u našich západných „partnerov“ vyvolať zdanie, že ruská armáda je blízko svojmu konečnému rozpadu, prerušeniu väzieb s domácim vojensko-priemyselným komplexom a premene na štruktúru schopnú vykonávať iba lokálne protiteroristicky. Preto sa nakupovali ruské flotily, nepotrebné „Mistraly“ (Pamätáte na ten šum okolo nich? A nakoniec Rusko ani tak veľmi nestratilo), a preto boli predhodené „podvrhy“ o plánoch na nákup použitých nemeckých „Leopardov“, talianskych vrtuľníkov, obrnených vozidiel a kolesových tankov… 

Serďukov však nemusel byť vojensky kompetentný, pretože vojenské záležitosti riešili iní, špeciálne vyškolení ľudia, ktorých mená doteraz neboli odtajnené. Od Serďukova sa vyžadovali iné schopnosti, ktoré dokonale preukázal vo svojej predchádzajúcej funkcii – vo Federálnej daňovej službe. Bola to schopnosť vykonávať tajné finančné operácie, schopnosť skrývať závažné verejné výdavky pod rúškom fiktívnych firiem, úplatkov a neoprávneného vrátenia DPH. Západ sa natoľko presvedčil o úplnej skorumpovanosti ruských elít, že sa sám chytil na svoju vlastnú návnadu, ako ukázala špeciálna operácia na pripojenie Krymu. 

Spravodajské služby priniesli západným mocnostiam informácie o totálnej korupcii na ruskom ministerstve obrany a tie pre nich boli natoľko vierohodné, natoľko v súlade s ich vlastnými predstavami o Rusku a Rusoch, že ich ani nenapadlo pátrať hlbšie. A v tom čase sa ruská armáda prezbrojovala a pripravovala na nadchádzajúce boje, v úplnom utajení sa stavali tajné objekty, bunkre a veliteľské strediská strategických raketových vojsk, radarové stanice nového typu za „ukradnuté“ a „nerozumne vynaložené“ peniaze. Treba povedať, že „totálna krádež“ na stavbách olympijských hier v Soči bola tiež taktikou, ktorá mala odviesť pozornosť a zakryť pred potenciálnymi protivníkmi prudké zvýšenie finančných prostriedkov na obranné programy. 

Serďukov mal ešte jedno poslanie, ktoré si nie každý uvedomuje – bol ničiteľom, baranidlom, ktoré rozbilo prehnitú korporátnu solidaritu generálov, ktorým vyhovoval status quo a ktorí nechceli nič iné ako vojakov na stavbu svojich dač. Áno, Serďukov nemohol a nemal budovať nový typ armády. Touto misiou bol prezidentom poverený Sergej Šojgu. Ale pre „staviteľov“ Šojgua pripravil pôdu „ničiteľ“ Serďukov, na to nezabúdajme… Na plnenie úlohy Anatolij Serďukov prilákal tie najspoľahlivejšie, vrátane Jevgenije Vasiljevovej, s ktorou mal Serďukov akoby románik (aj keď sa potom nakoniec predsa len zobrali). Na Západe sa posmievali – „ach, tí chlípni Rusi!“ Ale najlepšie sa smeje ten, kto sa smeje naposledy… Keď Serďukov splnil svoju úlohu na ministerstve obrany, vstúpila tajná operácia do záverečnej fázy – bolo proti nemu a jeho asistentke začaté trestné konanie, aby sa oddialil okamih, kedy si naši „priatelia“ za oceánom uvedomia pre nich strašnú pravdu. Je im to teraz jasné, alebo vážne veria, že Serďukov a Vasiljevová kradnú a Putin ich kryje? 

Niet divu, že to robia – veď intelektuálna degradácia západných elít zašla veľmi ďaleko. Ľudia ako Psachy (Psaki + psych – pozn. prekl.) a Obama sú tak primitívi, že dokážu pochopiť len tie najjednoduchšie priamočiare operácie. (S tým tiež nedávno súvisela „akcia“ okolo Putinovho „paláca“… jednoducho nemohli pochopiť, že niekto nekradne tak, ako oni sami…) Boli sme však svedkami toho, ako Rusko „z ničoho nič“ disponuje modernou, bojaschopnou armádou, s ktorou musí počítať celý svet. Teraz, keď majú DLR a LLR na svojich hraniciach 90-tisícovú armádu s americkou technikou a americkými inštruktormi a v Pobaltí sú rozmiestnené úderné sily NATO, nemá zmysel čokoľvek skrývať. Nastal čas otvoriť karty v takmer plnom rozsahu. A podmienečné prepustenie Vasiljevovej je len zavŕšením zvláštnej operácie, ktorá sa zapíše do učebníc dejepisu a spravodajstva. 

Ako píše Faktxeber, Rusko použilo zaujímavú ekonomickú taktiku, omotalo si všetkých okolo prsta a za pár dní zarobilo viac ako 20 miliárd dolárov. Navyše získalo späť približne 30 % akcií svojich vlastných monopolov. Putin napálil EÚ aj Ameriku, a ako krásne! Ich vlastnými zbraňami. Pred celým svetom to zahral ako hodinky. Niektoré energetické spoločnosti vlastnili zahraniční investori, Američania a Európania, čo znamená, že takmer polovica príjmov z ropného a plynárenského priemyslu nešla do ruskej pokladne, ale na účty „finančných žralokov“ v Európe a USA. V dôsledku situácie na Kryme (rok 2014) začal rubeľ prudko klesať, ale centrálna banka neurobila nič na jeho podporu. Dokonca sa objavili zvesti, že Rusko jednoducho nemá menové rezervy na podporu rubľa. Tieto zvesti a Putinovo vyhlásenie, že je pripravený a bude chrániť ruskojazyčné obyvateľstvo Ukrajiny, viedli k veľkému poklesu ceny akcií ruských energetických spoločností a „finančné žraloky“ začali predávať akcie tak, až boli úplne bezcenné. 

Putin celý týždeň vyčkával a na tlačových konferenciách sa len usmieval, a keď cena klesla až do pivnice, dal povel na nákup akcií súčasne od všetkých Európanov a Američanov. Keď si títo „finanční žraloci“ uvedomili, že sa nechali napáliť, bolo už neskoro: akcie boli v ruských rukách (Bola to prakticky tá istá taktika, často využívaná samotným „Západom“). Nielenže Rusko v týchto dňoch zarobilo viac ako 20 miliárd dolárov, ale aj vrátilo Rusku akcie svojich spoločností. Teraz príjmy z ropy a plynu neodídu do zahraničia, ale zostanú v Rusku, rubeľ porastie sám od seba a nie je potrebné míňať ruské devízové​​ rezervy na jeho podporu, a „finančné žraloky“ z Európy zostali s rezancami pri nose (dnešné kolísanie hodnoty rubľa je vyvolávané umelo – pozn. prekl.). 

Počas niekoľkých minút od nich skúpili za kopejky akcie, ktoré prinášajú miliardy dolárov, a nechali ich bez príjmov z ropy a plynu. Tak brilantná operácia sa v histórii burzy ešte nikdy nepodarila. Ešte pred začatím operácie na Ukrajine som napísal, že Putin a jeho tím sledujú dvojaký cieľ – nielen dosiahnuť neutrálny status Ukrajiny, ale aj znárodniť ruské elity, dosiahnuť zákazu offshorových prevodov peňazí a priškrtiť našich liberálov. Ako práve teraz pozorujeme, naše ciele sú úspešne napĺňané – bol zavedený zákaz vývozu devíz z Ruska v hodnote vyššej ako 10 000 dolárov, bol zavedený zákaz prevodu úrokov a dividend na zahraničné účty a bolo zavedené pravidlo, podľa ktorého musia naše spoločnosti predať 80 % svojich devízových príjmov. Tiež boli zablokované webové stránky niektorých liberálnych médií. A na pozadí klesajúcich cien akcií našich podnikov, vláda vyčlenila prostriedky z Fondu národného blahobytu, aby využila situáciu a odkúpila náš majetok od cudzincov za pár drobných. Ako je vidieť, využili sme situáciu v plnom rozsahu. A čo Európska únia získala zo sankcií proti Rusku, ktoré boli v minulých dňoch zavedené? Absolútne nič. Skôr naopak, iba na všetko doplatila: 

Zakázali nám lety do EÚ a prevádzku svojich lietadiel. Reagovali sme zákazom letov nad Ruskom. Európania a Briti teraz budú musieť letieť do Ázie veľkou okľukou, čo ich bude stáť viac peňazí. Americký Boeing však také sankcie nezaviedol a bude pokračovať v činnosti, čím Európanom odoberie podiel na trhu a zisky. Nebývalého stimulu sa dočká aj domáce letectvo – namiesto nákupu zahraničných lietadiel dostanú podporu naši výrobcovia civilných lietadiel a leteckých motorov. Mnohé ruské banky boli odrezané od systému SWIFT. A ako tam oni Európania budú platiť za našu ropu, plyn a hnojivá? Tu je potrebné pripomenúť, že Ukrajina, ktorú Európania stratili, je druhým najväčším vývozcom obilia na svete. Vrátane EÚ. Čo si teda Európania bez plynu, hnojív a obilia z Ukrajiny počnú? Zakázali dovoz svojich áut do Ruska. A čo nám ostáva s tým robiť? Na svete je množstvo výrobcov automobilov, je z čoho vyberať. Európania však teraz týmto zákazom ničia svoj priemysel. Navyše má Rusko aspoň z čoho vyrábať vlastné lietadlá a autá – sme najväčším dodávateľom titánu a paládia na svetový trh. A ak odpovieme zákazom ich vývozu, z čoho budú Európania vyrábať svoje lietadlá a autá? Zakázali tiež vysielanie našich TV kanálov v Európe. Ako to už býva, Západ bol vždy silnejší v propagande a my sme silnejší v reálnej moci. A teraz, keď v reakcii na zákaz západných zdrojov zakazujeme vysielanie ich kanálov u nás, sami si vyrážajú z rúk tromfy. 

Za zmienku stojí tiež prudký nárast cien plynu v Európe po zahájení operácie na Ukrajine – z 900 na 1400 dolárov (Ceny začali však rásť už predtým vďaka „chytrým“ rozhodnutiam EÚ! A dnes sú už „inde“ – pozn. prekl.). A tiež rast cien ropy, ktoré presiahli 100 dolárov za barel. K tomuto nárastu cien sa pridávajú nové zákony, podľa ktorých tieto zisky už nebudú môcť putovať do offshore zón. A získavame tak jednoduchý záver – zo sankcií sme len ťažili, takže tento stav môžeme udržiavať aj naďalej a rozhodne nebudeme ustupovať, ako dúfali európski politici, ktorí nás sankciami strašili. Išlo skôr o psychologickú kalkuláciu – pokúsiť sa zastrašiť ruské vedenie, vyvinúť tlak na prozápadné elity a ovplyvniť tak Putina a jeho tím. A samozrejme sa pokúsiť zastrašiť ruské obyvateľstvo, aby sa znížila životnú úroveň, zakázať turistiku a obľúbený spotrebný tovar. Skutočnosť je však taká, že Európa bude musieť tieto sankcie čoskoro zrušiť, pretože inak čaká európsku ekonomiku totálna katastrofa na všetkých frontoch naraz:

Pragmatickí Američania, ktorí uplatňujú sankcie selektívnejšie, jednoducho vytlačia európske spoločnosti z trhu; Európa bude čeliť hladu kvôli zbaveniu sa vývozu obilia z Ukrajiny a plynu a hnojív z Ruska; K tomu treba pripočítať uzavretie až polovice európskych závodov na výrobu hnojív pred operáciou na Ukrajine; Takto vysoká cena plynu zdraží európske výrobky a urobí ich nerentabilnými. A zákaz konkrétneho tovaru nanesie dvojaký úder. Pre Európu by to bola úplná katastrofa, takže sankcie majú skôr emocionálne zastrašujúci účinok, aby sa pokúsila udržať Ukrajinu vo svojej sfére vplyvu tým, že bude naďalej od nej získavať obilie, železné kovy a samozrejme lacnú pracovnú silu – Ukrajincov. 

Avšak namiesto zastrašovania sa však ukázal pravý opak – ruské vedenie využilo situáciu k nášmu prospechu a znárodnilo ekonomiku, zatiaľ čo Európania sa strelili do nohy (V EÚ tak jednoznačne vyhral záujem niekoľkých, proti záujmom stámiliónov – pozn. prekl.). Sankcie sa nedotkli ani operácie na Ukrajine. Ukrajina bude oslobodená. Samotná snaha zastrašiť ruské vedenie a našich občanov bola chybou. Naše požiadavky na bezpečnostné záruky sme mali podporovať od samého začiatku, ešte pred začatím operácie. A teraz je ohrozená osevná sezóna a vývoz obilia do Európy, ukrajinský GTS by mohol byť poškodený bojmi a Američania si určite nenechajú ujsť chvíľu, kedy budú môcť profitovať ich spoločnosti na úkor Európy. 

Ruské jednotky zničili 13 laboratórií biologických zbraní po celej Ukrajine, z ktorých niektoré boli v podzemí, takže na ich zničenie museli vykonať niekoľko výbuchov. Putin má informácie, že Západ – americký zdravotný ústav, francúzsky zdravotný ústav a nemecké centrum pre výskum infekcií – investovali miliardy dolárov daňových poplatníkov týchto krajín na Ukrajine, do vývoja biologických zbraní pod zámienkou výskumných grantov. Putin tvrdil, že má dôkazy, ktoré nakoniec zverejní, „keď ich svet bude chcieť počuť“. 

Podľa Putina Zelenskij o laboratóriách vedel a dostával úplatky za to, že im umožnil pracovať tajne a bez úradného dohľadu. Putin uviedol, že Zelenského mnohokrát varoval, aby laboratóriá zrušil už vo februári 2020, a varoval, že pokiaľ Zelenskij neuposlúchne, urobí to sám. Uviedol, že všetky škody, ktoré Zelenskij zavinil, sú iba jeho vinou, že vystavuje ľudí na Ukrajine nebezpečenstvu,“ objasňuje náš zdroj. Putin tiež menoval Izrael. Uviedol, že izraelské ministerstvo zdravotníctva a MOSSAD začali prevádzku biolaboratóriá, ukrajinskom Haďom ostrove, ktorý sa nachádza v Čiernom mori blízko delty Dunaja, s dôležitou rolou pri vymedzovaní ukrajinských teritoriálnych vôd. Biolaboratórium na Haďom ostrove sa zaoberalo výskumom bojového typu besnoty prenášanej vzduchom, ktoré by v prípade rozšírenia mohlo spustošiť Zem s takmer stopercentnou úmrtnosťou. 

„Putin uistil, že boli prijaté opatrenia, aby všetky patogény boli zničené a dostatočne účinne zneškodnené. Nepovedal, či bola použitá termobarická munícia, ale zdá sa, že je to pravdepodobné,“ uviedol náš zdroj. (Tu je vysvetlenie obrovského „nepochopiteľného bombardovania… pozn. prekl.) Neničíme mestá. Keby sme to robili, nejedna budova v Kyjeve by bola už poškodená a nebola by elektrina, voda, nič. Spaľujeme odpad.

Sláva Ukrajini! – vznik a súvislosti:

Jak vznikl ten ukrajinský pozdrav, který je dnes slyšet všude?
Tak odpovím zde všem najednou a pro mnoho lidí u nás i na Ukrajině to bude velké překvapení: Pozdrav či zvolání Slava Ukraini! byl ustanoven v bývalém prvorepublikovém Československu. 
Ukrajinští emigranti založili první fašistickou organizaci právě u nás po roce 1920. Nazvali ji Liga ukrajinských fašistů a pozdrav Slava Ukraini! byl jejich heslem, pozdravem a na tajných schůzích i pokřikem. Později tato organizace splynula s OUN, neboli s Organizací ukrajinských nacionalistů a ti od fašistů převzali i pozdrav a rozšířili jej i do Rakouska a Polska.
Když pak tajná organizace ukrajinských nacionalistů v Polsku zavraždila polského ministra Bronislawa Pierackého a byla souzena, tak všichni obžalovaní před soudem po skončení své výpovědi zvedli pravici hezky po nacisticku a zvolali Slava Ukrajini! Poláci byli šokovaní a nevěděli co s tím. Novináři porovnávali tento pozdrav s německým pozdravem Sieg heil! a vyslovovali obavy, zda tuto organizaci neřídí přímo Berlín. Stěpan Bandera sice nebyl účasten vraždy ministra, přesto byl odsouzen. Později byl soud ve Lvově, taky za vraždy politiků a sovětského konzula a opět obvinění hajlovali a křičeli Slava Ukrajini.
Do Československa se tento pokřik vrátil koncem roku 1938, když jej začali provolávat při svých akcích teroristi z tzv. Karpatské siče. Většinou vtrhli na nějaký úřad, zmlátili české úředníky, ukradli palné zbraně a na závěr donutili vystrašené státní zaměstnance zvolat Slava Ukraini. Tento pokřik byl prý slyšet i když zabíjeli československé členy finanční stráže a četnictva. Po odtržení Podkarpatské Rusi uzákonili tento pozdrav a žáci ráno před vyučováním vztyčovali modrožlutou vlajku s trizubem, hajlovali a zdravili Slava Ukrajini!
Spisovatel Jiří Mucha dokonce píše, že se vztyčovala zároveň i nacistická vlajka s hákovým křížem. Ještě pro úplnost. Vycházím z textů Grzegorze Rossolińského-Liebeho, polsko-německého historika. Avšak kdysi jsem četl ruský článek, který tvrdil, že pokřik Slava Ukraini byl slyšet i v roce 1917 v Petrohradu v průběhu Velké říjnové socialistické revoluce u některých hajdamáckých pluků, odpovědí na něj však bylo Ať žije autonomní Ukrajinská republika.
Ukrajinci postavili slavobránu příchozí nacistické armádě. Bylo tam psáno cyrilicí Slava Hitlerovi, Slava Ukraini! a to mluví za vše. (Marta Slezáková)

Zdroj

Zdieľať článok