jan 5, 2023 | Posolstvá pre dušu
Múdry Lao c´ vraví „život je cesta – tanec a púť a radostný pohyb bez starosti o cieľ“. Zastavila by som sa pri tomto tvrdení. Na jednej strane je pravdivé, na druhej strane pozor na extrém 🙂.
Každá minca má dve strany, preto buďme múdri a premýšľajme. Ak nemáme cieľ, určite to správne nie je. Vtedy sa pohybujeme životom ako „bezprízorní, neschopní rozhodnutia, ľahostajní a v podstate nespokojní, stále niečo hľadajúci, potácajúci sa a tváriaci sa, že sme spokojní s čímkoľvek.
Sme ako handrové bábiky plávajúce v divokej rieke – bez tvaru, postrkávané, zamotávané a ohýbané, bez formy, bez vôle, bez chcenia …
Za krátky čas rieka spomalí a nás vyvrhne na okraj – do bahna a my sa topíme, lenže….
Nám to je jedno, dokonca sa dokážeme presvedčiť (žiaľ len sami seba, aj keď realita je iná), že sa kúpeme (i keď sa dusíme) a sme na seba dokonca hrdí ako to dobre zvládame (hovoríme tomu pozitívne myslenie).
Trvá to dovtedy, kým sa neocitneme pridusení na dne a nepomenujeme veci pravým menom. Buď sa preberieme a začneme s uvedomovaním, alebo….
To je jeden scenár, ten druhý, je naša neprirodzená cieľavedomosť – premotivovanosť. Vtedy vládne naše horšie JA a ideme cez „mrtvolky“ nehľadiac na nikoho a na nič. Sme nekompromisní a máme tendenciu „valcovať“ „manipulovať“, len aby nám bolo dobre. Aby som JA dosiahol/a svoj stanovený cieľ.
Položme si otázku: Čo budeme robiť keď dôjdeme do cieľa? Budeme spokojní? Je kam ísť? Dosiahli sme všetko, čo sme chceli? Nestratili sme ale niečo počas cesty? Nestratili sme všetko? Nestojíme v cieli nahí a sami? Nebudeme sa obzerať okolo seba a pýtať sa ďalej: Načo nám to všetko bolo? Ponáhľali sme sa, obávali sme sa a výsledok? Čo ďalej? Nemám nič, prišiel/a som o všetko, áno niečo som získal/a, nemá to náhodou menšiu cenu ako to, čo som stratil/a?
Ďalší scenár hovorí o tých, ktorí majú JA pod kontrolou. U nich môže nastať situácia (rovnako nie dobrá), že ideme za cieľom a zabúdame sa pozerať pod nohy. A práve tu platí spomínaný citát Lao c´, že „cesta je cieľ a cieľ je cesta“. Už samotné putovanie je posvätné a dôležitý je každý krok. Pozor na to, aby sme kvôli vysokému cieľu a jeho rýchlemu dosiahnutiu, nehľadali skratky, na ktoré nemáme silu a energiu. Nie sme ešte dostatočne zrelí a múdri a ľahko môžeme zablúdiť, na križovatkách sa nebudeme vedieť správne rozhodnúť, poprípade, hrozí pád z útesu, lebo sme si vybrali najnebezpečnejšiu cestu.
Často pre nespokojnosť so sebou, so svetom, s okolnosťami vidiac „LEN CIEĽ“ zabúdame na drobné veci, udalosti, radosti, ktoré máme pod nohami. Stáva sa, že o ne „zakopávame“ (prichádzajú nám na pomoc) a my nadávame, sme nespokojní, nervózni apod… Kvôli „úzkoprsému“ (obmedzenému) zameraniu na „svoj“ cieľ , zabúdame byť pozorní a poriadne hľadieť pod nohy. V každom kroku je obrovské bohatstvo.
Ak budeme mať túžbu vidieť a poznávať podmorský svet, ale budeme mať strach z vody a súčasne nevieme plávať, asi ťažko skočíme z lode do vody celí „žhaví“, že ideme za svojim cieľom – podmorským svetom.
Všetko musí ísť postupne a pomalými krokmi. Najprv viera, že zvládnem, potom odvaha, že skúsim, následne sebazaprenie, učenie a skúšanie plávania, za tým učenie ako dýchať pod hladinou, ako predísť nebezpečenstvu pri potápaní a až potom učenie sa potápať. Je to dlhá cesta. Ale stojí za to….
Kvôli zážitku z potápania? Alebo kvôli tomu že na konci sme múdrejší, šikovnejší, odvážnejší ….?
V tej chvíli si uvedomíme, že hoc cesta bola dlhá, plná učenia a sebazaprenia, ja som sa menil/a a formoval/a a tu a teraz som múdrejší/a, odvážnejší/a a bohatší/a o skúsenosti.
V živote je dôležité mať ciele. Čím sú vyššie a ušľachtilejšie a čím je väčšia naša viera i presvedčenie, že ich dosiahneme, tým rýchlejšie k nim dôjdeme. Ale neponáhľajme sa, nič nám neutečie. Byť TAM (v cieli), nie je o nič lepšie, ako byť tu a teraz. Ak chceme nájsť pravý zmysel a pravú cestu, musíme venovať pozornosť okamihu (tu a teraz), teraz je tá chvíľa, kedy dostávame odmenu.
Kráčajme teda pomaly, uvedomelo, pozorne, učme sa z drobných vecí každodenného života.
Krásny deň – pomalými krokmi a v prežívaní … .
Tatiana
Zdieľať článok
dec 28, 2022 | Duchovné pravdy
Každý extrém škodí. Ako nedostatok, tak i nadbytok. V minulosti ľudia trpeli nedostatkom, dnes sú zase vystavení nadbytku, ktorý je rovnako škodlivý. Keď trpíme hladom je to zlé, ale keď trpíme prejedaním, je to tiež zlé. A tento istý princíp platí aj vo vzťahu k duchovným informáciám.
V súčasnosti, čiže v dobe internetu a kníhkupectiev zavalených knihami, v dobe množstva novín, časopisov a mnohých iných informačných zdrojov nemusí, ba ani nemôže nikto v našom stredoeurópskom priestore trpieť nedostatkom duchovných informácií. Ba práve naopak! Ľudia sú nimi presýtení!
A tak sa v súčasnosti napokon veľmi paradoxne stiera rozdiel medzi stredovekou dobou duchovnej nevedomosti, kedy boli ľudia udržiavaní duchovne nevedomými zámerne (viď trebárs latinské omše, ktorým nik nerozumel) a modernou dobou, kedy sú zaplavení nadbytkom duchovných informácií, predstavujúcim zmes balastu a zanedbateľných čriepkov skutočného poznania. Konečným dôsledkom jedného i druhého extrému však môže byť duchovná smrť. Duchovná smrť, spočívajúca v neschopnosti dosiahnuť, spoznať a zrealizovať to najdôležitejšie. To, čo človeku umožní prejsť nadchádzajúcou veľkou očistou našej planéty do novej doby rozkvetu ducha.
Aby sme túto nesmierne vážnu skutočnosť jasnejšie pochopili, predstavme si na zemi vyznačený kruh s priemerom dva metre. No a približne sedem metrov od neho človeka, ktorý sa do priestoru vyznačeného priemerom kruhu snaží trafiť kameňmi. Niektoré z kameňov dopadnú pred kruh a iné zase ďaleko zaň. Niektoré teda predstavujú nedostatok a iné zase nadbytok. Ale či už dopadli pred kruh, alebo za kruh, výsledok je stále ten istý. Minuli sa cieľa!
Priestor vyznačený priemerom kruhu je obrazom duchovného poznania, aké musíme dosiahnuť a vo svojich životoch zrealizovať, ak chceme úspešne prejsť veľkou očistou našej planéty. Tento kruh, alebo okruh požadovaného duchovného poznania je pre každého z ľudí bránou do budúcnosti. Do novej, krajšej a lepšej budúcnosti, naplnenej skutočnými ľudskými a duchovnými hodnotami.
Našou povinnosťou je však do tohto kruhu trafiť. To znamená nájsť, zrealizovať a vo svojom svojom živote uskutočniť to najzásadnejšie duchovné poznanie, aké je v tejto prelomovej dobe od ľudí požadované. Požadované nie nejakým človekom, ale Svetlom! Stvoriteľom!
A ak jedným z úkladov Svetlu nepriateľských temnôt bolo v minulých dobách držať ľudí v duchovnej nevedomosti, tak rovnaké úklady temnoty v dnešnej dobe spočívajú v pravom opaku. Spočívajú v ich konfrontácii s prebytkom. A práve v tomto, úmyselne vyprodukovanom nadbytku sa má ako ihla v kope sena stratiť to najdôležitejšie. A síce práve to duchovné poznanie, ktorého obsiahnutie a realizácia v každodennom živote predstavuje Stvoriteľom požadovaný výsek kruhu. Iba ním môže človek prejsť ako hviezdnou bránou do bezpečia a vyhnúť sa tak všetkým nástrahám veľkej očisty.
Ak si napríklad vezmeme internet, desiatky, ba stovky duchovných stránok sú v tomto smere v podstate kontraproduktívne a viac škodia, ako pomáhajú. A podobne je tomu i v kníhkupectvách s ezoterickou literatúrou. Všade sa dáva a dáva. A úmyselne sa dáva mnoho, aby sa tým hľadajúcim na maximálnu možnú mieru sťažilo nájdenie toho jediného a podstatného. Nájdenie kľúčového duchovného poznania, v ktorom je v určitom zmysle doslova skryté ďalšie bytie a nebytie každého jednotlivca!
Jedine tento druh poznania treba hľadať a nájsť!
V dnešnej dobe by sme sa mali preto pri všetkom, s čím sa stretneme vždy spýtať: ako mi táto informácia pomôže v mojom skutočnom duchovnom vzostupe? Ako podporí môj duchovný, osobnostný a morálny rast?
Ak budeme takýmto spôsobom dôsledne selektovať všetko, čo ku nám prichádza, môže nám to výrazne napomôcť oddeliť podstatné od nepodstatného a zásadné od braku. A ako pomôcku v dnešnom smrtonosnom labyrinte ezoteriky a zaručených duchovných právd si dovoľujem uviesť zopár príkladov, ktoré v sebe nesú poznanie pravých a skutočných duchovných hodnôt, pre človeka tejto doby naozaj užitočných. Sú to: Mojžišovo Desatoro, evanjelium podľa Matúša, Lukáša, Marka a Jána a dielo Vo Svetle Pravdy.
Nepremárnime teda svoj drahocenný čas, ktorý nám ešte zostáva a nezapletajme sa naivne do duchovného balastu, žijúc v klamlivej ilúzii, že tým duchovne rastieme a napredujeme. Je totiž veľmi smutné vidieť ľudí dnešnej doby, ako dychtia stále po novom a novom duchovnom poznaní bez toho, že by mali zvládnuté základy. Bez toho, že by sa duchovne trafili do onoho pomyselného, požadovaného výseku kruhu.
Avšak akékoľvek veľké poznanie bez dosiahnutia toho najdôležitejšieho, čo je od nás Stvoriteľom žiadané nie je ničím! Je len stavbou, vybudovanou na chabých základoch. Stavbou, ktorá sa preto musí zákonite zrútiť vo chvíli, keď sa nad našou Zemou rozpúta búrlivý orkán očisty.
Len dodám, že to platí vo všetkom. Všade kde sa dnes pozrieme vidíme prehnané jednostranné pestovanie (nech je to už čokoľvek), pričom život je práve o hľadaní harmónie.
Zdroj
Zdieľať článok
dec 17, 2022 | Posolstvá pre dušu
Vianoce sú sviatkom Lásky – ide o príchod čistej Lásky na svet, aby sme od nej mohli niečo odkukať, učiť sa , začali ju napodobňovať a nakoniec Lásku v každej sekunde svojho života žili.
To, že Lásku žijeme, dokazujeme štedrosťou v tento čas, myšlienkami na druhých, súcitom, obdarúvavame a kupujeme darčeky.
Mali by sme si uvedomiť, že:
- deti potešia drobnosti (pokiaľ sme ich nenaučili inak)
- všetci (deti omnoho viac) sa najviac tešíme, ak obdarúvavame a vnímame, ako sa ostatní tešia z našich prekvapení (pokiaľ to nie je len formalita a slušnosť).
- buďme teda prekvapení, ďakujme a chváľme všetkých , ukazujme EMÓCIE, dajme svoju radosť druhým, nech sa znásobí 🙂
- a tak ako som už povedala, je to 1 deň a nemusí byť perfektný z hľadiska jedla, koláčov a poriadku v priestore. Nech je perfektný z hľadiska toho, čo prijímame a zo seba vydávame, nech je perfektný z hľadiska poriadku v našom vnútri. Perfektný bude vtedy, ak my budeme perfektní 🙂… – hlavne pokojní, vyrovnaní, radostní a láskaví.
- pri činnostiach prosme, chváľme, spolupracujme, usmievajme sa a neštekajme, nebuďme podráždení, uponáhľaní, nervózni, zlostní…
Robme len to, čo nám robí RADOSŤ, nie to, čo musíme, nemá to význam, ani cenu (nikto nám za to nebude vďačný a tým pádom sa stým zmierme a nič neočakávajme) je to len naša vec, že si z Vianoc urobíme šialenstvo.
Naivne si myslíme že nám za to niekto poďakuje? To platí hlavne pre šikovné maminky a gazdinky, pretože po večeri padnú únavou pod stôl a ešte si musia i umyť riad.
Moja mamina ma prvý krát počúvla a upratali sme bežne ako každý týždeň. A koláčiky? Obľúbený punčový z TESCA a Marlenka. Čo nám viac treba? Už len aby sme boli všetci spolu. Bude nás 8 🙂.
Nikto neurčuje hranice kedy musí byť to, či ono, čo musí byť pripravené, koľko toho musí byť.
Nič nemusí… len to čo chceme, sme to my kto určuje hranice…
Tak prosím nečistime priestor okolo, čistime svoje vnútro, aby sme sa leskli a svietili zvnútra.
A to dokážeme jedine vtedy ak spomalíme, uvedomíme si svoju cenu a nebudeme sa naháňať za niečím, čo sme si my sami určili, že musí byť.
Pustime sa zaužívaných rituálov a dovoľme si „leňošiť“, užívať si atmosféru i spoločnosť
Buďme milí na svojich partnerov, deti, rodičov i všetkých okolo 🙂, nech sú to naozaj ŽIVÉ sviatky POKOJA, RADOSTI a LÁSKY.
Krásne spomalené ráno i najbližšie dni prajem 🙂
Tatiana
Zdieľať článok
dec 12, 2022 | Posolstvá pre dušu
Dnes je deň, kedy znásobenou silou od Boha Stvoriteľa k nám svetlo prúdi…
Z letargie a ničotnosti nás budí…
Z jeho vôle , z jeho Lásky sme živí…
To by sme si mali byť vedomí v každej chvíli .
Čas vianočný, čas skutočný, čas zázrakov …
Čas všetkého čo nevidieť zrakom ..
Dni vianočné, dni skutočné, dni zázrakov ….
Dni, premien, fénixových vtákov…
I z popola povstať sa dá …
Nech sú to dni uvedomení, že my rozhodujeme o všetkom…
O škaredom i o peknom…
Nie “ONI”, rozhodujú…
MY….. ja, ty, ona, ono, on…
MY žijeme a dávame lásku, alebo zhon …
Preto buďme osobní….
Prežívajme v Láske a radosti tieto dni ..
Čo ja môžem zmeniť?
Ja aj ty určuješ cieľ, hranicu, cestu i zenit…
Čím ja môžem prispieť?
Stačí inak myslieť ….
Viac sa v láske odovzdávaj…
S Bohom tvorcom sa stále spájaj…
Čisti dušu, svedomie …
Dvihaj svoje vedomie …
Dobro konaj v každej chvíli …
Buď láskavý k druhým a milý…
Pomáhaj a dobro chráň..
Pravdu, lásku,česť i domovinu bráň …
Zla, zlých skutkov i myšlienok sa stráň.
“Ver Bohu, ver vo víťazstvo dobra.”
Nie je to “len veta “…
Ver v premenu celého sveta .
Vytiahni všetko to najlepšie zo seba, …
A tvorme sebou na Zemi veľký kus neba …
Nech láska v nás povstáva, obnoví sa, kvitne i žiari …
Nech sme chrámom božím a živá láska v nás svieti ako kalich na oltári ..
Nech to tryská, leje sa, vylieva do sveta,
Nech stvorením sa nesie živá veta :
“Láska je živá, oni ( ja ty, on, ona, ono, my aj vy)…, oni ju žijú”..
Nemusíme o nej hovoriť, stačí ju žiť a ňou, tou veľkou láskou byť…
Navzdory všetkému i všetkým …
Je to tvoje rozhodnutie …
Tvoja voľba …., či odmietnutie …
Choď a ži lásku …
Prežívaj citom …
Neboj sa otvoriť,
Never zlým mýtom
Lásku treba žiť …,
Srdce bez strachu otvoriť…
Vtedy je živý Ježiš v nás skutočne zrodený , živý a večný..
Náš život, chcenie, myšlienky i skutky ukazujú a dokazujú , či si ho každý deň volíme , či každú sekundu dňa v láske trávime …,
Slebo sebou okolie tràvime …
Tvoja voľba …
Ty spolutvoríš tento svet….
Je čas povstať.
Je čas manifestovať do sveta mier a lásku …
Nie len slovami, ale myšlienkami i skutkami ….
Nech slovo sa živým stalo a prebýva medzi nami ..
Želám nám, nech naplníme očakávania božej vôle , aby sme boli radostní a šťastní a pomáhali budovať raj na zemi ..
Začnime už dnes, hneď teraz…
Pekný deň s Láskou a v Láske …
Tatiana Mintálová
Zdieľať článok
dec 11, 2022 | Posolstvá pre dušu
Buďme ako deti“, tie nepremýšľajú, konajú, chcú dobre pre seba. Idú za svojim – bez strachov a váhaní. A čo je na tom zlé, že sa chú mať dobre? Nič. Je to správne. V tomto nech sú vzorm.
Nemusíme byť „veľkí“, nemusíme „vyrásť“ nemusíme čakať, kým „budem…“, aby som mohol/a búrať všetko staré a „vyrovnal/a“ sa.
Nepotrebujeme k tomu silu, ani veľkosť. Stačí chcenie, viera a presvedčenie, pravda a „nerozumovanie“.
Deti na rozdiel od dospelých nejdú cez mrtvoly, nekonajú vypočítavo a zištne, nevyužívajú a nezneužívajú druhých, vnímaú a konajú tak ako cítia. Nepozerajú na následky, ich vnútro je poväčšinou „čisté“, nezaťažené predsudkami…
Z malých vecí sa skladá svet i život. Robme každý deň „v malom“ – búrajme a v konečnom dôsledku bez bolesti (s malými odreninami) a príprav sa stane to „veľké“.
Skôr si uvedomujme každosekundové myšlienky, naše dennodenné konania a rozhodnutia a tam – v nich buďme bdelí, vnímaví, rozhodní a konajúci v pravde (tak, ako cítim, ale skutočne cítim, nie myslím že…. ) – v skutkoch, nie v premýšľaní a nekonečnej analýze v čase, keď nemám zamestananú hlavu ničím iným.
Nejdo o to, aby sme silou a rozumom niečo chceli presadiť, čím viac tlačíme, tým väčší odpor a „dosiahnutie“ sa nekoná.
Chcime a konajme v prirodzenosti, nebojujme, len buďme vnímajme a konajme tak, aby sme sa cítili „čisto“.
Vieme ako to je….. 🙂 To cítime ….. 🙂
Krásny deň čistotníci snaživí 🙂
Tatiana
Zdieľať článok
Zlo se nevzdalo, zločinci a nenávistníci pořád existují, copak nevidíte a neslyšíte např. ty kryptonácky v eu?
- s tvou poslední větou nesouhlasím. Jako lidstvo jsme byli zneužívaní vládci, kteří si nad námi uzurpovali moc a pravda…
Ďakujem.
Matematika je aj v hudbe,len moje dieťa to nie a nie akceptovať o:).V každom prípade,v hudbe je všetko,aj disciplína o:)
❤️