Hľadáme seba mimo seba. Obetujeme sa? Buďme sami sebou!

jan 15, 2023 | Posolstvá pre dušu

Veľa ľudí má zdravý základ a chce pomáhať – byť dobrý. Ale často si mýlime dobrotu (lásku) s ľútosťou, alebo zmäkčilosťou. Niekedy, zo zúfalstva sa uspokojíme s málom a pritom nevidíme svoju cenu a už vôbec nie to, že môžeme mať všetko (plnia sa i najtajnejšie sny 🙂 )
Nerozumieme sami sebe, nevieme nájsť seba a hľadáme sa mimo seba. Väčšinou v tom, ako nás vidia iní. No a tak nám robí dobre ak tí iní sú k nám milí, tí iní nám povedia, že sme skvelí, tí iní sa o nás postarajú a to je „dôkaz lásky“….. Ale pozor, niekedy a väčšinou často, natrafíme na tých iných – nie až takých čistých. Ale my to nevidíme – sme zaslepení, alebo nemáme čas ani chuť to skúmať. Odkladáme vnímanie, odkladáme rozhodnutia aj keď občas už vieme že….
A tí iní môžu závideť, tí iní môžu chcieť svoj prospech, niekedy tí iní využívajú a my to pre tie láskavé ale neúprimné a nepravdivé slová nevidíme (hľadáme seba mimo seba a vkladáme sa do ich rúk)….
Prečo moc nad svojim životom a svoj pohľad na seba vkladáme „do rúk“ „tým iným“. V nestráženej chvíli, keď prestaneme byť bdelí sme tam kde sme nechceli byť, poprípade sa nechávame kvôli našej dobrote „láske“ občas i „zúfalstvu“ manipulovať, či využívať, lebo sme sa stali „slepí“. Občas nám to aj dôjde, ale sme buď pohodlní, aby sme niečo menili, alebo zase ľutujeme – aby sme neublížili. A tak radšej zostávame v tom čo sme začali, utekajú dni, mesiace a žiaľ i roky…(na začiatku to malo nejaký dôvod, ale ten sa už dávno vytratil…a my v podstate zotrvačnosťou ideme v rozbehnutom vlaku, ktorý ide nevedno kam).
Možno je načase položiť si otázku: Kam kráčam? S kým kráčam? Je mi dobre? Nechcem ísť inam, nechcem meniť, nechcem, iných ľudí okolo?
Len pozor, mali by sme mať jasno v tom čo chceme a potom nabrať silu to napriek všetkému meniť.
Keby sme to spodobili spomínanej ceste vlakom a položili si otázku – kde cestujem? Kde chcem vystúpiť, čo chcem vidieť, zažiť, s akým človekom po boku? S akými spolucestujúcimi? Idem sa prispôsobovať? Alebo idem určovať smer?
No a ak mám jasno – že nie a stačí… nabrať silu na zatiahnutie ručnej brzdy – pozor, lebo zatiahnutie ručnej brzdy, zastaví celý vlak a to bude otázok od iných: Prečo? Začo? Načo? Kto si? Ako si to jednoducho predstavuješ, že si zrazu vystúpiš v poli? A ešte kedy sa Ti zachce?! To je proti pravidlám! Ty si nás obmedzil/a!!!.
Buďme bdelí, buďme prezieraví, premýšľajme a preciťujme, aby sme sa včas rohodli a vystúpili z vlaku v stanici. Nemusíme potom v poli brzdiť na poslednú chvíľu a porušíme tým egá všetkých dookola. V stanici o tom nikto nemusí vedieť. „Nezaťahujme brzdu“ až keď si zúfame…., vystúpme, keď pochopíme…
Netočme sa v kruhu „obetovania sa“, a namiesto toho rázne hovorme dosť akonáhle pochopíme, pijímeme a tak cítime. Chovajme sa čestne a pravdivo. V našom žití hľadjme hlbší zmysel, neplávajme len tak po povrchu, pozrime sa i na dno a rozčerme ten usadený „bordelík“, ktorý je očiam neviditeľný nech sa „vyžije“ – vypláva na povrch a nech je silným prúdom odplavený preč a budeme vyčistení.
Pekný večer a hľadajme kto sme i čo chceme…
Tatiana

Zdieľať článok

Dnes je sviatok Troch kráľov – čo si dnes môžeme uvedomiť?

jan 6, 2023 | Posolstvá pre dušu

V akom duchu, by sme mali sláviť tento deň?.

Traja králi, niekedy sa označujú ako traja mudrci z východu.

Kráľ je symbol bohatstva, mudrc je rovnako symbol bohatstva, lež nemateriálneho. Práve preto je potrebné si uvedomiť, že bohatstvo nespočíva len v peniazoch a majetku.
I keď táto veta možno znie ako otrepaná fráza a klišé, ale aj tak je dôležité si to pripomínať. Doba je taká, aká je a presadzujú sa hodnoty také, aké sa presadzujú. Mnoho ľudí i dnes túži po materiálnom boha_t_stve a zabezpečení, lebo výškou majetku sa často meria hodnota úspešnosti, či neúspešnosti človeka.
Bohatstvo nie sú len peniaze, bohatstvo nie je len zlato (áno aj), ale asi najväčším bohatstvom je životná múdrosť a skúsenosti, to je nezaplatiteľné.

Práve preto mudrci nepriniesli len zlato, priniesli i živice – prírodné produkty – dary zeme, ktoré mali cenu niekoľkonásobne vyššiu ako zlato. Prečo ich cena bola vysoká? Pre ich výnimočné vlastnosti a výnimočné použitie. Kto to vedel múdro využiť a použiť, dostal sa ľahko i k zlatu.

No a aká cesta k tomu viedla?

Cesta poznania, vzdelávania, pozorovania, vnímania a používania svojich vedomostí, v praktických situáciách a rozhodnutiach a v konaní v múdrosti. Takáto cesta potom múdrych mužov priviedla i privedie k materiálnemu bohatstvu a kraľovaniu.
Bez pozorovania, vnímania, poznania a skúseností sme málo bohatí.
Nikto to do nás nič lievikom nenaleje. Samo sa nič neudeje, musíme pracne prechádzať životnými skúškami, radovať sa, plakať, ale rásť (ak chceme) a budú z nás mudrci, ak nie zostaneme nepoučiteľní „hluprci“ .

Okrem skutočnosti, že všetky tri dary, ktoré priniesli mali cenu zlato a nad zlato, aj tak sa pokúšam nájsť symboliku toho, čo nám tie konkrétne tri hmotné dary zlato, kadidlo a myrha v spojení s Láskou majú ukázať.

Zlato je mäkký a poddajný kov. Takže máme byť istí si sebou, pevný vo svojich postojoch a presvedčeniach, ktoré vychádzajú zo skúseností, ale poddajný – flexibilní, prispôsobiví, ak to situácia vyžaduje. Poddajní v zmysle pokory a prijímania nových poznatkov a poučení, ktoré nám život prináša.

Cena zlata je vysoká! Rovnako ako moja cena (to si má každý jednotlivec uvedomiť sám).
Zlatom sa zdobilo. Tak pracujme na sebe, rozvíjajme pracne svoje dary, aby sme i my mali hodnotu zlata a vyrobili zo seba zlatý šperk, ktorým sa môže niekto „pochváliť“.

Bol i je to najvzácnejší kov. Preto konajme tak, aby sme si mohli sami pred sebou povedať že patrím medzi najvzácnejších ľudí, práve svoju jedinečnosťou, originalitou, radosťou, láskou a ochotou byť a dávať tam kde je to potrebné.

Zlato je citujem „chemicky odolné, dobre tepelne i elektricky vodivé a v elektronike je cenené pre jeho „nízky vodivý odpor“ a „odolnosť voči korózii“.

Učme sa byť odolní – rezistentní, voči nepriaznivým okolnostiam, neprajným ľuďom, nespravodlivým odsúdeniam, posudzovaniam a odsudzovaniam, zaužívaným názorom, rôznym tvrdeniam: „to sa musí“ a „takto sa to má…..“, „čo povedia ľudia……“, ktoré narúšajú našu pevnosť – našu vieru vo vlastné cítenie a rovnako ako chemikália spôsobujú náš vnútorný rozklad (ak im dovolíme).

Žime tak, aby sme boli rovnako, ako zlato „vodiví“ – ako tepelne, tak i elektricky :-). Každý deň si uvedomujme že tu nie sme sami pre seba. Našou úlohou je viesť :-). (nie viesť sa 🙂 )
Jednak sme, či stávame sa vzormi pre iných – odovzdávame svoje rady a skúsenosti – tak robme všetko pre to, aby sme boli dobrí „vodiči“ – „vzory“ – „králi“ – „mudrci“.

Ďalším aspektom, nech je uvedomenie, že ja som „vysunutou rukou“ inej sily – ja som „potrubie“, ktorým tečie iná sila – najvyššia – ja k tomu všetkému len to „svoje“ pridávam. No a aký bude výsledný obsah, ktorý sa dostane k cieľu? Obsah bude taký, aký som ja. I z najčistejšej vody vieme urobiť hnoj i najčistejšiu vodu vieme obohatiť darmy tejto zeme, ako sú jahody, vápnik, citrón a pod.

Od nás závisí i smer pôsobenia a zmysel využitia sily ktorú
vedieme. Takže v každodennej myšlienke si uvedomujme

účel môjho využívania najvyššej sily (na aké konanie ju používam),

smer využívania (či ju používam na dobré a vraciam hore, alebo ZNEUŽÍVAM na zlé a teda okrádam tento svet o svetlo a posúvam, sprostredkúvam a obdaruvávam to dolné, a dobrovoľne vediem najvyššiu silu dole – PPREHREŠUJEM sa),

cieľ využívania (je to niekto, kto silu skutočne potrebuje, a najvyššiu silu obohatenú o moju silu a skúsenosti dokáže využiť na dobrý účel, svoj rast, podporu a to nielen seba, ale na zušľachtenie celého okolia, alebo je to cieľ ktorý sa tvári ako dobrý, ale v konečnom dôsledku využije, zneužije a všetku ako najvyššiu silu, tak i vašu silu na vlastné egoistické účely. Sám si nevie vziať, preto musí „kradnúť. Získanú silu si buď nechá a spotrebuje na temný účel – rast svojho ega a budovane svojej falošnej výnimočnosti, alebo dokonca na deštrukciu, ničenie, vydieranie okolia. Podieľajú na tak (i vďaka nesprávne zameranej vašej sile) na raste deštrukcie, negativity a smútku celého okolia.

Preto buďme obozretní, koľko, komu a na čo dávame.

Dbajme teda, aby sme boli dobrí „vodiči“ tepla – lásky, upravovatelia (nie ničitelia) vzťahov a väzieb – aby sila mohla prúdiť, nech nestojí, lebo v prípade zahatania cesty sile – zamedzením jej prúdenia hrozí jej nahromadenie, nevyužívanie, čoho dôsledkom je pretlak a hrozí roztrhnutie (úraz, choroba, smrť).

Tak ako zalato, buďme dobrí elektrickí – vodiči impulzov (neviditeľných informácií),ktoré k nám zo všetkých strán prichádzajú. Využívajme impulzy na svoj prospech i všetkých dookola. Veďme :-), odovzdávajme čo ved_ieme a viem :-).

Majme rovnako ako zlato – nízky vodivý odpor, to znamená nebráňme sa novým spájaniam, novým ľuďom, novým situáciám, novým interakciám. Vo fyzike platí, že čím je väčšia plocha spoja, tým je menší odpor, dúfam že sa (vedecky) nemýlim. Ale v živote to platí stopercentne. To znamená, čím viac priestoru v otvorenosti a priajtí človeka takého aký je dáme, tým istejšie a pevnejšie spojenie nastane.

Rešpektujme sa, majme sa radi a dávajme slobodu nech to čo dostávame od druhého bez odporu cez nás pretečie a umožňujme slobodný pohyb…

Zlato je odolné voči korózii. Ak máme cenu zlata, je v nás schopnosť odolávať nepriaznivým vplyvom „osudu“ (ktorý si tvoríme sami správnymi, či nesprávnymi rozhodnutiami), života a to práve vďaka neoceniteľnej a vzácnej skúsenosti a životnej múdrosti.
Preto ako zlato, tvrdo odolávame útokom zvonka – myšlienkovým formám, ktoré sú nám podsúvané, za účelom zneistenia, narušenia povrchu s účelom následného pokračujúceho rozkladu smerom dnu. Nedovolíme žiadnym vonkajším podmienkam, aby narušili moju celistvosť. Nedovolím žiadny vplyv zvonka, žiadny rozklad, žiadnu chemickú zmenu v celistvom povrchu – trhlinu. Žiadne moje vonkajšia znehodnotenie – koróziu. (Dávajme si pozor, lebo niektorí ľudskí „upíri“ 🙂 sa o to hodne snažia – veď z toho žijú – inak nevedia).

Zvyšné dva dary kadidlo (to nebol fyzický predmet, bola to miazga kadidlovníka pravého – Boswllia sacra) i myrha sú dary živej prírody. Miazga je živica, živo _to_darná tekutina – to čo robí život živým. To čo koluje, prúdi, nesie, prenáša a v konečnom dôsledku udržuje život. Je to taktiež „vodič“ 🙂 – to čo zabezpečuje, že sa všetko dostane tam kam má. Voda, minerále prvky a pod.

Berme si príklad a buďme živou, aktívnou zložkou stvorenia a vpravme sa do života tak, aby sme plnili taký účel, aký máme, nesme, odovzdávajme, nasávajme, vydávajme, dávajme, spájame, meňme – hýbme sa.

Kadidlo bolo v tej dobe cenené viac ako zlato a krajiny východu vďaka obchodovaniu s ním sa stali najbohatšími krajinami sveta napríklad Omán. Ak poznáme svoj potenciál a vieme o svojich daroch, vieme ich využiť pre život a správne PRE dobrý účel DAŤ (predať) stávame sa najbohatšími ľuďmi sveta – múdrymi mudrcmi – „vodičmi“ .

Kadidlo i myrha sa spolu s inými vonnými esenciami už v tej dobe používali v chrámoch po celom svete od Egypta cez Blízky východ až po antický Rím pre náboženské obrady a mali cenu vyššiu ako zlato (cena myrhy bola vyššia ako jej váha v zlate). I tu si môžeme uvedomiť, že duchovné veci (symbol – myrha, kadidlo – obrady) a neviditeľný svet (Boh, duchovné napredovanie, dobro a čistota človeka) má mať vyššiu cenu ako hmotné „poklady“ tohto sveta (zlato, peniaze, majetky, dom, auto, fyzická krása, štíhlosť a slepá poslušnosť z vypočítavosti).

Kadidlo pôsobí hojivo, dvíha náladu, zvyšuje vnímavosť, znižuje
úzkosť. Buďme teda i my takýmto darom svetu. Choďme medzi ľudí a buďme antidepresívom :-).
Rozprávajme sa, dvíhajme sa navzájom, tešme sa, žartujme robme dobrú náladu, buďme slniečka, všde, kde prídeme, upozorňume na neviditeľné veci okolo a tak zvyšujme vnímavosť iných, buďme otvorení a radostní.

Buďme svojím širokým záberom a do_široka otvoreným srdcom liekom na úzkosť .

Myrha sa pridáva ku kadidlu. Na rozdiel od väčšiny živíc (smôl, miazg) myrha expanduje a “kvitne” keď horí, lebo iné živice sa za týchto okolností, topia a menia na tekuté skupenstvo. I z nej si berme príklad a aplikujme na svoj život takéto chovanie.

Ak sme zapálení pre „vec“ – pre cieľ svojím vlastným chcením, dokážeme zo seba „vydolovať“ maximum. Ale musíme horieť zvnútra – byť zapálený pre to, čo robím , potom budem kvitnúť a nebude zo mňa beztvará roztečená hmota zúfalstva, či roztopená „mäkkota“, ktorá nikomu, ani ničomu neposlúži. Buďme teda zapálení pre vec, horme, meňme sa do krásnych tvarov a kvetov – kvitnime – rasťme a budeme obrovským darom krásy a účelu pre tento svet – udržiavači vôňe i ohňa.

Myrha je spájaná s odchodom človeka na druhú stranu, je symbolom kajania sa. Používala sa pri pohrebných obradoch i ako balzamovacia masť. A čo si z toho môžeme vziať?

Uvedomme si, že život ide rýchlo, všetky hmotné veci sú pominuteľné, preto využívajme každú príležitosť a tešme sa z každého dňa. Nikdy nevieme dňa, ani hodiny. Žime tak, aby sme mali „čistý štít“, aby som mal vyčistené všetky vzťahy s každým jedným človeko. Aby som konal tak, že sa nemusím nikomu a za nič ospravedlňovať a ak sa zmýlim a v dobrom chcení, alebo nevedomosti ublížim, viem sa ospravedlniť. Viem sa pokoriť i skloniť, ako pred Tým najvyšším, tak aj pred človekom, ktorý si to za_slúži (služobník svetla? 🙂 ).

Myrha ako balzam má účel zachovať – udržať telo i po odchode neporušené. Rovnako i my by sme mali dbať na „konzervovanie“, „zabalzamovanie“ všetkého toho na čo sme hrdí, všetkého toho čo je dôležité ako môj vklad – dedičstvo pre ďalšie generácie, nech naša múdrosť nepodľahne rozkladu, nech ju neohlodá ani zub času, naopak, nech sa utužuje a znásobuje. Aby raz, keď odkryjú naše „zostatky“ (nie nedostatky 🙂 🙂 🙂 ) p    )povedali: „to bol zázrak, :-), akká krása :-)“.

Myrha je balzam. Buďme teda i my takým balzamom na dušu a pôsobme liečivo i hojivo na akékoľvek odreniny života.

S Láskou Tatiana

Zdieľať článok

Cieľavedomosť – nebuďme bezcieľni ani premotivovaní, kráčajme v prirodzenosti a s radosťou.

jan 5, 2023 | Posolstvá pre dušu

Múdry Lao c´ vraví „život je cesta – tanec a púť a radostný pohyb bez starosti o cieľ“. Zastavila by som sa pri tomto tvrdení. Na jednej strane je pravdivé, na druhej strane pozor na extrém 🙂.
Každá minca má dve strany, preto buďme múdri a premýšľajme. Ak nemáme cieľ, určite to správne nie je. Vtedy sa pohybujeme životom ako „bezprízorní, neschopní rozhodnutia, ľahostajní a v podstate nespokojní, stále niečo hľadajúci, potácajúci sa a tváriaci sa, že sme spokojní s čímkoľvek.
Sme ako handrové bábiky plávajúce v divokej rieke – bez tvaru, postrkávané, zamotávané a ohýbané, bez formy, bez vôle, bez chcenia …
Za krátky čas rieka spomalí a nás vyvrhne na okraj – do bahna a my sa topíme, lenže….
Nám to je jedno, dokonca sa dokážeme presvedčiť (žiaľ len sami seba, aj keď realita je iná), že sa kúpeme (i keď sa dusíme) a sme na seba dokonca hrdí ako to dobre zvládame (hovoríme tomu pozitívne myslenie).
Trvá to dovtedy, kým sa neocitneme pridusení na dne a nepomenujeme veci pravým menom. Buď sa preberieme a začneme s uvedomovaním, alebo….
To je jeden scenár, ten druhý, je naša neprirodzená cieľavedomosť – premotivovanosť. Vtedy vládne naše horšie JA a ideme cez „mrtvolky“ nehľadiac na nikoho a na nič. Sme nekompromisní a máme tendenciu „valcovať“ „manipulovať“, len aby nám bolo dobre. Aby som JA dosiahol/a svoj stanovený cieľ.
Položme si otázku: Čo budeme robiť keď dôjdeme do cieľa? Budeme spokojní? Je kam ísť? Dosiahli sme všetko, čo sme chceli? Nestratili sme ale niečo počas cesty? Nestratili sme všetko? Nestojíme v cieli nahí a sami? Nebudeme sa obzerať okolo seba a pýtať sa ďalej: Načo nám to všetko bolo? Ponáhľali sme sa, obávali sme sa a výsledok? Čo ďalej? Nemám nič, prišiel/a som o všetko, áno niečo som získal/a, nemá to náhodou menšiu cenu ako to, čo som stratil/a?
Ďalší scenár hovorí o tých, ktorí majú JA pod kontrolou. U nich môže nastať situácia (rovnako nie dobrá), že ideme za cieľom a zabúdame sa pozerať pod nohy. A práve tu platí spomínaný citát Lao c´, že „cesta je cieľ a cieľ je cesta“. Už samotné putovanie je posvätné a dôležitý je každý krok. Pozor na to, aby sme kvôli vysokému cieľu a jeho rýchlemu dosiahnutiu, nehľadali skratky, na ktoré nemáme silu a energiu. Nie sme ešte dostatočne zrelí a múdri a ľahko môžeme zablúdiť, na križovatkách sa nebudeme vedieť správne rozhodnúť, poprípade, hrozí pád z útesu, lebo sme si vybrali najnebezpečnejšiu cestu.
Často pre nespokojnosť so sebou, so svetom, s okolnosťami vidiac „LEN CIEĽ“ zabúdame na drobné veci, udalosti, radosti, ktoré máme pod nohami. Stáva sa, že o ne „zakopávame“ (prichádzajú nám na pomoc) a my nadávame, sme nespokojní, nervózni apod… Kvôli „úzkoprsému“ (obmedzenému) zameraniu na „svoj“ cieľ , zabúdame byť pozorní a poriadne hľadieť pod nohy. V každom kroku je obrovské bohatstvo.
Ak budeme mať túžbu vidieť a poznávať podmorský svet, ale budeme mať strach z vody a súčasne nevieme plávať, asi ťažko skočíme z lode do vody celí „žhaví“, že ideme za svojim cieľom – podmorským svetom.
Všetko musí ísť postupne a pomalými krokmi. Najprv viera, že zvládnem, potom odvaha, že skúsim, následne sebazaprenie, učenie a skúšanie plávania, za tým učenie ako dýchať pod hladinou, ako predísť nebezpečenstvu pri potápaní a až potom učenie sa potápať. Je to dlhá cesta. Ale stojí za to….
Kvôli zážitku z potápania? Alebo kvôli tomu že na konci sme múdrejší, šikovnejší, odvážnejší ….?
V tej chvíli si uvedomíme, že hoc cesta bola dlhá, plná učenia a sebazaprenia, ja som sa menil/a a formoval/a a tu a teraz som múdrejší/a, odvážnejší/a a bohatší/a o skúsenosti.
V živote je dôležité mať ciele. Čím sú vyššie a ušľachtilejšie a čím je väčšia naša viera i presvedčenie, že ich dosiahneme, tým rýchlejšie k nim dôjdeme. Ale neponáhľajme sa, nič nám neutečie. Byť TAM (v cieli), nie je o nič lepšie, ako byť tu a teraz. Ak chceme nájsť pravý zmysel a pravú cestu, musíme venovať pozornosť okamihu (tu a teraz), teraz je tá chvíľa, kedy dostávame odmenu.
Kráčajme teda pomaly, uvedomelo, pozorne, učme sa z drobných vecí každodenného života.
Krásny deň – pomalými krokmi a v prežívaní … .
Tatiana

Zdieľať článok