Mnoho ľudí je znechutených tým, ako temnota na nás siaha chápadlami a chystá si úplne podmaniť ľudstvo, čo je dnes viditeľné úplne všade. Čoraz viac ľudí si to uvedomuje, čoraz viac ľudí to odmieta, ale vyvstáva tu otázka: Ako z toho von? Kto nás spasí?

Tí čo spoznali rozsah zla a čo všetko vo svete má podmanené, zvyknú hľadať pomoc niekde vonku. Niektorí veria v politikov bojujúcich za naše práva, niektorí správne spoznali oporné stĺpy svetla v Putinovi a Trumpovi, ďalší veria v spásu mimozemšťanmi. Skutočnosť je taká, že žiadna spása nie je. Jestvujú pomoci, ale spása je iba Boh. Je s nami mnoho pozemských a duchovných pomocí, pretože proti obrovskej mašinérii zla predsa musí byť aj dobrá strana, ktorá dokáže toto zlo zvrhnúť. Sú to veľké milosti pre nás, avšak musíme pochopiť, že sú to len pomoci, prostriedky na vyčistenie zla. Všetko to zlo vo svete by mohlo byť ľahko zvrhnuté keby len.. Keby len sme to chceli. My sme totiž tí, ktorí určujú vývoj situácie a my sme tí, ktorí si musia sami zachrániť zadky. Cez nás sa to všetko deje. Pomoc zvonku nemôže prísť, pokiaľ to nedovolíme. Je to proti slobodnej vôli. Celé veky boli ľudia v područí zla, v rôznych neslobodných režimoch len preto, že to svojou nevedomosťou a spôsobom bytia dovolili. Podľa zákona zvratného pôsobenia žneme to, čo sme zasiali. Aj keď nikto z nás sa nechce v živote mať zle, čo asi môže vzísť z podporovania zla všemožnými spôsobmi? Akákoľvek pomoc k nám môže prísť až vtedy, keď na to v sebe pripravíme pôdu. Navyše nám môže byť pomožené až vtedy, keď si najskôr pomôžeme my sami. Nemôže predsa niekto upratať náš bordel za nás. K čomu by to bolo? Skôr či neskôr by sme boli znova tam, kde predtým. My sa z toho musíme poučiť a musíme sami chcieť zmenu, pretože len vtedy je to skutočné a má to význam. Práve negatívne účinky karmy sú obrovskou príležitosťou v tom, že nám pomáhajú niečo pochopiť a zmeniť. Vo väčšine prípadov totiž potrebujeme negatívny impulz, aby sme sa prebudili zo spánku a začali konať inak. Zanechá to v nás jazvu, vďaka ktorej si budeme pamätať lekciu. V tejto dobe sa to všetko stupňuje ešte viac, pretože stojíme na počiatku veľkých zmien. Veci nie sú ani zďaleka také zlé, ako by mohli byť.

Svetlo je pripravené vyhnať temnotu, ale najskôr musíme byť pripravení my. Boh ti pomôže, ale najskôr si pomôž sám človeče. 

Neupínajme sa na žiadnu vonkajšiu pomoc. Pri čakaní na spásu mrháme svojou mocou a veci sa vôbec nezlepšia, skôr naopak. Najľahšia cesta pre zvíťazenie temnoty je tá, keď svetlo nič nerobí. Je to akoby niekto nemal peniaze a miesto toho, aby si našiel prácu, by dúfal, že mu nejaké peniaze spadnú z neba v domnienke, že on je dobrý človek a teda si ich zaslúži. Pomoci sú pripravené len tým, ktorí sú sami ochotní pre to niečo robiť. Boh nepodporuje lenivosť a rezignovanosť, ale naopak odvahu a činnosť. Preto je každému jasné, že my sme tí, na ktorých čakáme. Akákoľvek pomoc môže prísť až vtedy, keď my sami budeme činní a dostatočne to zhmotníme v kolektívnom vedomí ľudstva. Keď sa väčšina ľudí stará o svoje bežné maličkosti života a žijú v tvrdom materiálnom zmýšľaní, asi ťažko môže predsa na Zemi vzniknúť niečo svetlé. Tento materializmus musí prevážiť dostatočný počet svetlých duší. Materiálne zmýšľanie znamená, že človek sa nedokáže povzniesť nad hmotu, nejestvuje preňho nič iné a v takom prípade nejestvuje spojenie so svetlom. Pokiaľ chceme preniesť ťažký gauč, nezvládneme to sami a potrebujeme byť na to dvaja, prípadne traja. Je to tak samozrejmé, že to chápe každý. Tak isto samozrejme platí tento princíp v hre energií. Aký je výdaj, taký bude príjem.

Neznamená to však, že závisí od nás, či zmena príde. Od nás závisí iba to, kedy príde a koľko si budeme musieť pretrpieť na ceste k nej. Tentoraz totiž nič nie je ponechané na náhodu. Prichádzajúce svetlo nás svojím tlakom buď povznesie, alebo rozdrví, ak sa nevradíme do Božej vôle. Je to totiž jediná možná trvácna záchrana a možnosť povzniesť Zem do výšky, kam patrí. Je to jediná cesta, ako sa naučiť žiť podľa vôle Božej. Ľudský duch totiž neustále dokazuje, že je slabý a všetku pomoc, všetko svetlé časom strhne do prachu hmoty. Boh sa nad nami zas a znova zľutoval a z toho dôvodu nás nepostretne zlo v takej miere, ako by malo. Za to by sme mali byť vďační a o to viac sa snažiť, nie rezignovane čakať na záchranu. Veky sme hmotné stvorenie sťahovali hlbšie a hlbšie, dovolili sme temnu sa tu usadiť a vybudovať impérium a teraz požadujeme, aby to niekto za nás prišiel vyriešiť? To, že sa dobré sily usilujú o našu záchranu je pre nás obrovská milosť. Nie je to samozrejmosť a určite to nie je žiadny prirodzený energetický cyklus! Prestaňme všetko brať na ľahkú váhu, prestaňme si určovať podmienky, akým spôsobom a kedy máme byť zachránení a prestaňme už konečne plytvať potrebnými silami. Je pre nás dôležité poznať, že v tom nie sme sami a niekto za nás bojuje, ale berme to ako dodanie odvahy do boja, nie ako príležitosť tupo rezignovať.

Pokiaľ čakáte na záchranu niekým iným a z toho dôvodu nič pre to víťazstvo nerobíte, aj keď by ste mohli, absolútne nijako nepomáhate svetlu zvíťaziť. Nestačí sa na to pozerať. Ako sa stále opakuje, je to hra energií a tej temnej energie je tu skutočne dosť, preto je potrebné to prevážiť svetlými modlitbami a vyžarovaním. Najdôležitejší je náš postoj. Každý z nás tým čo vyžaruje, prispieva ku kolektívnemu vedomiu ľudstva a to sa následne premieta do udalostí vo svete. Aj keď je plán na záchranu ľudstva skutočný, niektorí ľudia si z neho urobili spásu. Prestali byť aktívni duchom, pretože buď čakajú, že nás prídu spasiť mimozemšťania na kozmických lodiach, že všetko je film bielych klobúkov a teda netreba nič robiť, alebo že pomaly stúpame do 5D, a že nám stačí sa tam premeditovať. Ľudia, ktorí žijú alebo sa aspoň snažia žiť v pravde, označujú záchranu niekým iným za psyop a upozorňujú na to, že jedine my sami sa môžeme zachrániť, napomáhajú svetlu oveľa viac ako tí, pre ktorých je to všetko len film a čakajú, že mávnutím čarovnej paličky sa to všetko zmení. Pri obavách o budúcnosť sa totiž človek snaží oveľa viac a má to zvlášť silu, keď sa v takých chvíľach modlí. Berie to jednoducho vážne a týmto postojom prinesie oveľa viac ovocia, akoby čakal, že sa to všetko urobí samo. Niekedy nie je na škodu ľudí trochu postrašiť a tým v nich prebudiť ochotu bojovať. Je to lepšie, ako ich kŕmiť presladenými rečami o tom, že o všetko je postarané. Pochopiteľne je rozdiel medzi miernymi obavami, teda ostražitosťou a žitím v neustálom strachu o budúcnosť, pretože vtedy pomáhame zhmotniť práve tie temné energie. Ľudí treba v dnešnej dobe burcovať, nie im podávať sladké uspávanky. Kráčajme vo svetle, pravde a láske, verme vo svetlé zajtrajšky, ale nerezignujme!

Aj Q je psyop

Q bola operácia na rozšírenie povedomia o tom čo sa deje do celého sveta. Svoju úlohu to splnilo dokonale, pravda sa dostala do celého sveta a spolu s ňou zápal v duši pre zmenu. Kto si myslí, že Q je psyop by sa mal zamyslieť znova, pretože práve tým, že sa pravda vystavila masám po svete, temnota utrpela osudovú ranu. Áno, v určitom zmysle je Q psyop a to vtedy, keď si to z neho urobíme sami. Ale tak je to so všetkým. Nemôžete čakať, že keď prinesiete pravdu sto ľuďom, že to každý z nich prijme rovnako. Ľudia si všetko prispôsobujú svojim slabostiam. Veria jednoducho v to, v čo veriť chcú. Pokiaľ sa k lenivému duchu dostane informácia, že niekto bojuje proti temnote, veľmi rád si dotyčný vyloží nohy.

Veľa prebudených je úzko zameraných na cabalu a alianciu, ale nepozerajú sa na to s nadhľadom, nevzhliadajú vyššie. Tu nejde predsa iba o zatknutie pár sráčov, ale o nastolenie vlády ducha, žití v pravde a láske a očistenie sa od všetkých nečistých myšlienok, ktoré nás obklopujú a sťahujú dole. Veľkou prekážkou vo vnímaní pravdy býva tiež často slniečkarsky pohľad na svet. Častým argumentom pochybovačov, ktorí si k nám chodia vyliať svoju frustráciu býva ten, že kým príde záchrana, nikto z nás tu pomaly nezostane a že je to jednoducho pasca na prebudených.

Práve preto vznikol tento text. Na pripomenutie toho, že to nie je o nich, ale o nás. Je ľahké obviňovať druhých za náš vlastný bordel. Môže predsa aliancia za to, že nejaký bezduchý rodič si nechal zapichať svoje dieťa? Môžu za to, že sme dovolili, aby sa vo vedúcich pozíciách ocitli skorumpovaní až temní ľudia? Môžu za to, že dostatočný počet ľudí stále nechce vidieť pravdu a vyberajú si žitie v prízemných energiách? Myslím si, že nie. Aj tá najlepšia pomoc pre nás je obmedzená tým, čo jej zákon zvratného pôsobenia dovolí. Keby prišla záchrana skoro, väčšina by ju odmietla alebo by sa z toho nijako nepoučila. Ľudia sa potrebujú prebudiť negatívnym prežitím. Nachádzame sa v Božom súde a ľudia sa teraz delia na tých, ktorí pôjdu ďalej a na tých, ktorí nie. Preto si dajme dole ružové okuliare a uvedomme si, že nebude všetko med lízať, že to čo sa deje, je spravodlivým výsledkom našich rozhodnutí a že mnohí neprejdú sitom nasledujúceho diania a tak je to správne. Učme sa žiť v láske, ale tej skutočnej, spravodlivej.

Najviac víťazstvu svetla pomáhajú duchovne založení ľudia, ktorí vedia spoznať, kto pracuje pre svetlo, kto za nás bojuje, no pristupujú k tejto dobe s vážnosťou, ktorá jej patrí. Svojim postojom, modlitbami a činmi napomáhajú k tomu, aby sa svetlo zhmotnilo na Zemi. Preto prijímajme pomoci, verme v to, že nám niekto kryje chrbát, ale my sami musíme zobrať do rúk meč svetla a preseknúť chápadlá temnoty.

Daniel

Zdieľať článok