Naša vlastná individualita a jedinečnosť je výrazom nášho ducha (toho, kto naozaj vo vnútri sme). Na to sa nabaľujú naše skúsenosti, ktoré získavame. Samozrejme, žijeme medzi ľuďmi a sme vystavení mnohým rozhodovaniam a konfrontáciám a vždy sa od nás bude „niečo očakávať“. Je to v poriadku, len dávajme pozor, aby sme nestratili spojenie s naším vnútorným ja (duchom), aby sme sa neprestali riadiť tým, čo cítim a namiesto toho nežili tak, že počúvame všetkých dookola, riadime sa nimi, ich potrebami, „pomáhame“ (aj keď to v skutočnosti pomoc nie je – občas je to podporovanie lenivosti a pohodlnosti), lebo treba….. Zájde to až tak ďaleko, že máme pocit, že sa z toho „zbláznime“ – „už nevládzem“ (buď sa zrútime psychicky, alebo príde telesná nemoc).
Prestaňme robiť to čo „by sa malo“, „to, čo sa od nás očakáva“. Poznajme kto sme a prejavujme sa, v každom z nás sa skrýva obrovský poklad.
Pokiaľ sa budeme stále prispôsobovať, nikdy nenájdeme skutočné vlastné JA (kto som a čo chcem). Individualita je daná podstatou, zvyšok je vnútený spoločnosťou a rôznymi vzorcami.
Páči sa mi jedno vyjadrenie, ktoré som niekde počula, že sme „sociálne pohodlní“ – je jednoduchšie sa spoločnosti prispôsobiť a byť súčasťou „stáda“.
Jeden starý príbeh hovorí o mladom levovi, ktorý vyrástol medzi ovcami. Raz prišiel za ním starý lev, vzal ho k vode a ukázal mu na hladine jeho vlastní obraz. Až tu pochopil kto vlastne je, pokiaľ sa nevidel, myslel si, že sám je ovca.
Mnoho z nás sa takto chová a opierame sa predstavu, ktorú o sebe máme a tá nepochádza z poznania samého seba, ale z názorov druhých o mne, ktoré si necháme vtlačiť a potom sa cítime zle. To „vnútené zvonku“ nahrádza našu „individualitu. Ktorá môže a má vyrásť „zvnútra“.
Spoločnosť často netoleruje individualitu, pretože individualita za ňou nepôjde ako ovca. Individualita má kvalitu leva a lev kráča sám . Ovce sa pohybujú v stáde a vedia, že je to pohodlnejšie a bezpečnejšie. Keď príde útok, v stáde sa zachrániš (možno iná ovca padne za obeť a mňa si nikto nevšimne). Ale mám kráčať hrdo a nebojácne sám? Iba lev chodí sám. Každý z nás sa narodil ako lev. Spoločnosť a okolie nás neustále programuje, živí v nás rôzne strachy a my sa tak stávame ovcami (pohodlnými, dobrými, poslušnými). Tak sa z nás stávajú „otroci“ opantaní strachmi, bez vlastnej slobody, pretože nie čisté záujmy okolia a spoločnosti si vyžadujú poslušnosť.
Dávajme pozor, aby sme neboli ďalšou ovcou zo stáda, ktorá sa nedokáže slobodne pohybovať, ani si uvedomiť svoju skutočnú identitu. Už je najvyšší čas, aby sme sa pozreli na hladinu rybníka a uvideli svoj vlastný obraz, oslobodili sa od očakávaní, domýšľaní a iných škodlivých myšlienok, ktorými druhí podnecujú naše myslenie.
Behajme, poskakujme, tancujme, kričme, buďme sami sebou, robme, čo nás (zvnútra) nadchne – nech je to čokoľvek, čo prebudí spiaceho leva v našom vnútri….
Krásny deň v duchu „leva“ 🙂, prejavujme sa a buďme na seba hrdí….
Tatiana

Zdieľať článok