feb 17, 2025 | Zo sveta
Týmto neuveriteľným prejavom, ktorý odhaľuje zbabelosť a korupciu, nehovoriac o diktátorskom pokušení nevolených európskych technokratov, viceprezident Vance ukázal, že veľká Amerika sa znovuzrodila a že všetci títo ľavicovo orientovaní ľudia budú musieť nasledovať toto hnutie.
Včerajšok bol dátumom, ktorý si treba poznačiť bielym kameňom v chaotickej histórii vzťahov medzi všemocnou Amerikou (mocnou, lebo slobodnou) a priemernosťou európskych vládcov, zaseknutých v istotách prameniacich z marxizmu a pripravených ponúknuť svoje obyvateľstvo ako potravu moslimským kolonizátorom, ak si dokážu udržať aspoň štipku moci. Veľký muž s prezidentskou hodnosťou porušil diplomatické pravidlá, aby v mene ľudu vyjadril všetko opovrhnutie, ktoré môže európska politika vzbudiť u stúpencov slobody podnikania, slobody zachovania vlastnej kultúry a slobody prejavu.
Európa na kolenách pred novou triumfujúcou Amerikou.
Tu je preklad celého jeho prejavu.
L’Jednou z vecí, o ktorých som chcel dnes hovoriť, sú, samozrejme, naše spoločné hodnoty. A viete, je skvelé byť späť v Nemecku. Ako ste už počuli, bol som tu minulý rok ako senátor Spojených štátov. Videl som sa s ministrom zahraničných vecí Davidom Lammym a žartoval som, že obaja sme mali minulý rok inú prácu ako teraz. Teraz však nastal čas, aby všetky naše krajiny, my všetci, ktorí sme mali to šťastie, že nám naše národy zverili politickú moc, sme ju múdro využili na zlepšenie ich života.
A chcem povedať, že počas môjho pobytu tu som mal to šťastie, že som za posledných 24 hodín strávil nejaký čas mimo múrov tejto konferencie, a veľmi na mňa zapôsobila pohostinnosť ľudí, samozrejme, aj keď sú stále v šoku zo včerajšieho hrozného útoku . Prvýkrát som do Mníchova prišiel so svojou manželkou, ktorá je tu dnes so mnou, na osobnú cestu. Vždy som mal rád mesto Mníchov a vždy som mal rád jeho obyvateľov.
Chcem len povedať, že sme veľmi dojatí a naše myšlienky a modlitby sú s Mníchovom a všetkými, ktorých sa dotkla škoda spôsobená tejto krásnej komunite. Myslíme na vás, modlíme sa za vás a určite vás budeme podporovať v nasledujúcich dňoch a týždňoch.
Zišli sme sa tu, samozrejme, aby sme diskutovali o bezpečnosti. A tým vo všeobecnosti myslíme hrozby pre našu vonkajšiu bezpečnosť. Vidím, že sa tu dnes zišlo mnoho najvyšších vojenských predstaviteľov. Ale hoci sa Trumpova administratíva veľmi obáva o európsku bezpečnosť a verí, že môžeme dosiahnuť rozumnú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou, a tiež sme presvedčení, že je dôležité, aby Európa v nasledujúcich rokoch podnikla významné kroky na zabezpečenie svojej vlastnej obrany, hrozbou, ktorá ma najviac znepokojuje v súvislosti s Európou, nie je Rusko, Čína ani žiadny iný vonkajší aktér.
To, čo ma znepokojuje, je vnútorná hrozba. Ústup Európy od niektorých jej najzákladnejších hodnôt: hodnôt, ktoré zdieľa so Spojenými štátmi americkými.
Zarazilo ma, že bývalý európsky komisár nedávno vystúpil v televízii a tešil sa, že rumunská vláda práve zrušila celé voľby. Varoval, že ak veci nepôjdu podľa plánu, to isté sa môže stať aj v Nemecku.
Tieto bezstarostné vyhlásenia sú pre americké uši šokujúce. Roky nám hovorili, že všetko, čo financujeme a podporujeme, sa deje v mene našich spoločných demokratických hodnôt. Všetko od našej politiky voči Ukrajine až po digitálnu cenzúru sa prezentuje ako obrana demokracie. Keď však vidíme, že európske súdy rušia voľby a vysokí úradníci sa vyhrážajú zrušením iných volieb, mali by sme si položiť otázku, či sa držíme dostatočne vysokých štandardov. A hovorím „my“, pretože v zásade verím, že sme v jednom tíme.
Musíme urobiť viac než len hovoriť o demokratických hodnotách. Musíme ich žiť.
Pre mnohých z vás v tejto miestnosti dnes studená vojna postavila obrancov demokracie proti oveľa tyranskejším silám na tomto kontinente. A zvážte, ktorá strana v tomto boji cenzurovala disent, zatvárala kostoly, rušila voľby. Boli to tí dobrí? Určite nie.
A vďaka Bohu, že studenú vojnu prehrali. Prehrali, pretože si nevážili a nerešpektovali všetky mimoriadne požehnania slobody, slobody prekvapovať, robiť chyby, vynaliezať, budovať. Ukázalo sa, že inováciu alebo kreativitu nemožno vynútiť, rovnako ako nemožno nútiť ľudí myslieť, cítiť alebo veriť. A my si myslíme, že tieto veci spolu určite súvisia. A žiaľ, keď sa dnes pozriem na Európu, nie je vždy jasné, čo sa stalo s niektorými víťazmi studenej vojny.
Pozriem sa do Bruselu, kde komisári Európskej komisie varovali občanov, že v čase občianskych nepokojov majú v úmysle vypínať sociálne médiá: vždy, keď si všimnú niečo, čo považujú za „nenávistný obsah“, alebo do tej istej krajiny, kde polícia v rámci „boja proti mizogýnii“ na internete vykonala razie proti občanom podozrivým z uverejňovania antifeministických komentárov na internete.
Obraciam sa na Švédsko, kde pred dvoma týždňami vláda odsúdila kresťanského aktivistu za účasť na pálení koránov, ktoré viedlo k vražde jeho priateľa. A ako sudca v jeho prípade mrazivo zdôraznil, švédske zákony, ktoré majú chrániť slobodu prejavu, v skutočnosti neposkytujú – citujem – „carte blanche“ robiť alebo hovoriť čokoľvek bez rizika urážky skupiny, ktorá toto presvedčenie zastáva.
A čo je možno najznepokojujúcejšie, obraciam sa na našich drahých priateľov v Spojenom kráľovstve, kde obmedzenie práv svedomia ohrozilo základné slobody najmä veriacich Britov. Len pred vyše dvoma rokmi britská vláda obvinila Adama Smitha Connera, 51-ročného fyzioterapeuta a vojenského veterána, z ohavného zločinu, keď sa tri minúty ticho modlil 50 metrov od potratovej kliniky, nikoho nevyrušoval ani nekomunikoval, len sa ticho modlil. Keď ho britskí strážcovia zákona zbadali a spýtali sa ho, za čo sa modlí, Adam jednoducho odpovedal, že sa modlí za svojho nenarodeného syna.
On a jeho priateľka pred rokmi podstúpili potrat. Policajtov to nedojalo. Adam bol uznaný vinným z porušenia nového vládneho zákona o nárazníkovej zóne, ktorý kriminalizuje tichú modlitbu a iné činnosti, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie človeka v okruhu 200 metrov od potratového centra. Bolo mu nariadené zaplatiť prokuratúre tisíce libier ako trovy konania.
Chcel by som povedať, že to bola náhoda, jedinečný a šialený príklad zle pripraveného zákona, ktorý bol prijatý proti jedinej osobe. Ale nie. V októbri minulého roka, len pred niekoľkými mesiacmi, začala škótska vláda rozosielať listy občanom, ktorých domy sa nachádzali v takzvaných zónach bezpečného prístupu, v ktorých ich varovala, že aj súkromná modlitba v ich dome môže byť porušením zákona.
Vláda, samozrejme, vyzvala čitateľov, aby nahlásili všetkých občanov podozrivých z myšlienkových zločinov v Británii a v celej Európe.
Obávam sa, že sloboda slova je na ústupe, a to v záujme humoru, priatelia, ale aj v záujme pravdy. Priznávam, že niekedy najhlasnejšie hlasy za cenzúru neprichádzajú z Európy, ale z mojej krajiny, kde sa predchádzajúca vláda vyhrážala spoločnostiam sociálnych médií a zastrašovala ich, aby cenzurovali to, čo nazývali dezinformáciami. Dezinformácie, ako napríklad myšlienku, že koronavírus pravdepodobne unikol z laboratória v Číne.
Naša vlastná vláda podporovala súkromné spoločnosti, aby umlčali ľudí, ktorí sa odvážili vysloviť to, čo sa ukázalo ako zjavná pravda.
Preto som sem dnes prišiel nielen s pripomienkou, ale aj s ponukou. A tak ako sa zdalo, že Bidenova administratíva sa zúfalo snaží umlčať ľudí, ktorí vyjadrujú svoje názory, Trumpova administratíva bude robiť presný opak a ja dúfam, že na tom môžeme spolupracovať.
Vo Washingtone je nový šerif.
A pod vedením Donalda Trumpa môžeme nesúhlasiť s vašimi názormi, ale budeme bojovať za to, aby sme bránili vaše právo vyjadriť sa na verejnom priestranstve. Súhlasíte alebo nesúhlasíte? Teraz sme, samozrejme, v bode, keď sa veci dostali tak ďaleko, že Rumunsko v decembri minulého roka jednoducho zrušilo výsledky prezidentských volieb na základe nejasných podozrení spravodajskej služby a obrovského tlaku svojich kontinentálnych susedov.
Ako som pochopil, argumentom bolo, že rumunské voľby boli ovplyvnené ruskými dezinformáciami. Chcel by som však požiadať svojich európskych priateľov, aby ustúpili. Možno si myslíte, že nie je správne, aby Rusko kupovalo reklamy na sociálnych sieťach s cieľom ovplyvniť vaše voľby. My si to určite myslíme. Možno to dokonca odsudzujete na svetovej scéne. Ale ak vašu demokraciu dokáže zničiť niekoľko stotisíc dolárov digitálnej reklamy z cudzej krajiny, potom na začiatku nebola veľmi silná.
Dobrou správou je, že si myslím, že vaše demokracie sú oveľa menej krehké, ako sa mnohí ľudia obávajú.
Veriť v demokraciu znamená pochopiť, že každý z našich občanov má múdrosť a hlas.
A ja skutočne verím, že keď našim občanom umožníme vyjadriť svoj názor, ešte viac ich posilníme. Čo nás, samozrejme, privádza späť do Mníchova, kde organizátori práve tejto konferencie zakázali účasť na týchto rozhovoroch zákonodarcom zastupujúcim populistické ľavicové a pravicové strany.
Opäť platí, že nemusíme súhlasiť so všetkým alebo so všetkým, čo ľudia hovoria. Ale keď politickí lídri predstavujú významnú voličskú skupinu, je našou povinnosťou aspoň s nimi viesť dialóg.
Ale mnohým z nás na druhej strane Atlantiku to čoraz viac pripomína staré, zakorenené záujmy, ktoré sa skrývajú za škaredými slovami z čias Sovietskeho zväzu, ako sú „dezinformácia“ a „dezinformácia“, a ktorým sa jednoducho nepáči, že by niekto s iným názorom mohol vyjadriť iný názor alebo, nedajbože, hlasovať inak, či ešte horšie, vyhrať voľby.
Toto je bezpečnostná konferencia a som si istý, že ste sem všetci prišli pripravení hovoriť o tom, ako presne plánujete v nasledujúcich rokoch zvýšiť výdavky na obranu v súlade s novým cieľom. A to je skvelé, pretože ako prezident Trump jasne povedal, je presvedčený, že naši európski priatelia musia zohrávať väčšiu úlohu v budúcnosti tohto kontinentu. Nemyslíme si, že máte na mysli pojem „rozdelenie bremena“, ale myslíme si, že je dôležité, aby Európania v rámci spoločnej aliancie prevzali záťaž, zatiaľ čo Amerika sa sústredí na tie časti sveta, ktoré sú vo veľkom nebezpečenstve.
Dovoľte mi však, aby som sa vás tiež opýtal, ako chcete začať uvažovať o rozpočtových otázkach, ak v prvom rade nevieme, čo budeme brániť? Počas mojich rozhovorov som už počul veľa a mal som veľa, veľa zaujímavých rozhovorov s mnohými ľuďmi, ktorí sa tu v tejto miestnosti zišli. Počul som veľa o tom, čo potrebujete na svoju obranu, a to je, samozrejme, dôležité. Čo sa mi však zdalo trochu menej jasné, a určite aj mnohým európskym občanom, je to, prečo sa vlastne bránime.
Aká je pozitívna vízia, ktorá je hnacím motorom tohto spoločného bezpečnostného paktu, ktorý všetci považujeme za taký dôležitý?
Som hlboko presvedčený, že neexistuje bezpečnosť, ak sa bojíte hlasov, názorov a svedomia, ktorými sa riadia vaši vlastní ľudia.
Európa čelí mnohým výzvam. Ale kríza, ktorej tento kontinent práve teraz čelí, kríza, ktorej podľa mňa čelíme všetci spoločne, je krízou, ktorú sme si sami spôsobili. Ak sa bojíte vlastných voličov, Amerika pre vás nemôže nič urobiť. A mimochodom, vy nemôžete urobiť nič pre americký ľud, ktorý ma zvolil a ktorý zvolil prezidenta Trumpa. Na to, aby ste v nasledujúcich rokoch dosiahli čokoľvek významné, potrebujete demokratické mandáty.
To sme sa ešte nenaučili, že úzke mandáty prinášajú nestabilné výsledky?
Ale je toľko užitočných vecí, ktoré sa dajú dosiahnuť s takým demokratickým mandátom, ktorý podľa mňa vznikne, ak budete viac načúvať hlasom vašich občanov. Ak sa chcete tešiť z konkurencieschopných ekonomík, ak sa chcete tešiť z cenovo dostupnej energie a bezpečných dodávateľských reťazcov, potom potrebujete mandáty na vládnutie, pretože na to, aby ste sa mohli tešiť zo všetkých týchto vecí, musíte robiť ťažké rozhodnutia.
A my to, samozrejme, veľmi dobre vieme. V Amerike nemôžete získať demokratický mandát cenzurovaním svojich oponentov alebo ich zatváraním do väzenia. Či už ide o vodcu opozície, pokornú kresťanskú ženu, ktorá sa doma modlí, alebo novinára, ktorý sa snaží informovať o správach. Mandát nezískate ani tým, že budete ignorovať svojich hlavných voličov v otázkach, ako napríklad kto môže byť súčasťou našej spoločnej spoločnosti.
A zo všetkých naliehavých výziev, ktorým čelia krajiny tu zastúpené, nie je podľa mňa žiadna naliehavejšia ako masová migrácia.
V súčasnosti takmer každý piaty človek žijúci v tejto krajine pochádza zo zahraničia. To je samozrejme historický rekord. Mimochodom, podobný počet je aj v Spojených štátoch, čo je tiež historický rekord. Len v rokoch 2021 až 2022 sa počet prisťahovalcov prichádzajúcich do EÚ z tretích krajín zdvojnásobil. A odvtedy sa, samozrejme, opäť zvýšil.
A situáciu poznáme. Nezhmotnila sa vo vákuu. Je výsledkom série vedomých rozhodnutí, ktoré politici na celom kontinente a ďalší na celom svete prijali v priebehu desiatich rokov. Hrůzy týchto rozhodnutí sme videli včera práve v tomto meste. A samozrejme, nemôžem o tom hovoriť bez toho, aby som nemyslel na hrozné obete, ktoré videli zničený krásny zimný deň v Mníchove. Naše myšlienky a modlitby sú a budú s nimi. Ale prečo sa to stalo?
Je to strašný príbeh, ktorý sme však v Európe a, žiaľ, aj v Spojených štátoch počuli až príliš často. Žiadateľ o azyl, často dvadsaťročný mladý muž, ktorého už polícia pozná, vrazil autom do davu a rozbil komunitu. Jednota.
Koľkokrát musíme utrpieť tieto hrozné neúspechy, kým zmeníme smer a dáme našej spoločnej civilizácii nový smer?
Žiadny volič na tomto kontinente nešiel k voľbám, aby otvoril bránu miliónom nekontrolovaných prisťahovalcov.
Ale viete, za čo hlasovali? V Anglicku hlasovali za brexit. A či už s ním súhlasia alebo nie, hlasovali zaň. A čoraz častejšie v celej Európe hlasujú za politických lídrov, ktorí sľubujú ukončenie nekontrolovaného prisťahovalectva. Náhodou zdieľam mnohé z týchto obáv, ale nemusíte so mnou súhlasiť.
Len si myslím, že ľuďom záleží na ich domovoch. Záleží im na ich snoch. Záleží im na ich bezpečnosti a schopnosti zabezpečiť seba a svoje deti.
A sú inteligentní. Myslím si, že to je jedna z najdôležitejších vecí, ktoré som sa počas svojho krátkeho pôsobenia v politike naučil.
Na rozdiel od toho, čo možno počujete pár kopcov od Davosu, občania všetkých našich krajín sa vo všeobecnosti nepovažujú za vzdelané zvieratá alebo vymeniteľné kolieska v globálnej ekonomike.
A nie je prekvapujúce, že nechcú, aby ich lídri strkali alebo bezohľadne ignorovali. A úlohou demokracie je rozhodovať o týchto dôležitých otázkach pri volebných urnách.
Prijmite to, čo vám vaši ľudia hovoria, aj keď je to prekvapujúce, aj keď s tým nesúhlasíte.
Som presvedčený, že odmietanie ľudí, odmietanie ich obáv, alebo ešte horšie, zatváranie médií, prerušovanie volieb alebo vylučovanie ľudí z politického procesu nič nechráni. V skutočnosti je to najistejší spôsob, ako zničiť demokraciu.
Hovoriť a vyjadrovať svoje názory nie je zasahovanie do volieb. Dokonca aj keď názory vyjadrujú ľudia mimo vašej krajiny a dokonca aj keď sú títo ľudia veľmi vplyvní – a verte mi, hovorím to so všetkou dávkou humoru – ak americká demokracia dokáže prežiť desať rokov buzerácie Grety Thunbergovej, vy dokážete prežiť niekoľko mesiacov Elona Muska.
Čo však žiadna demokracia, americká, nemecká ani európska, nepreženie, je hovoriť miliónom voličov, že ich myšlienky a obavy, ich túžby, ich volanie o pomoc sú neplatné alebo nehodné zohľadnenia.
Demokracia je založená na posvätnej zásade, že hlas ľudu sa počíta. Tu nie je miesto pre firewally. Buď sa za tento princíp postavíte, alebo nie. Európania, ľudia majú hlas. Európski lídri majú na výber. A ja pevne verím, že sa nemusíme báť budúcnosti.
Prijmite to, čo vám vaši ľudia hovoria, aj keď je to prekvapujúce, aj keď s tým nesúhlasíte. A ak to urobíte, môžete čeliť budúcnosti s istotou a dôverou, pretože viete, že národ stojí pri vás všetkých. A v tom je podľa mňa veľké čaro demokracie. Nie je to v týchto kamenných budovách ani v týchto prepychových hoteloch. Nie je ani v tých veľkých inštitúciách, ktoré sme spoločne vybudovali ako spoločná spoločnosť.
Veriť v demokraciu znamená pochopiť, že každý z našich občanov má múdrosť a má hlas. A ak odmietneme počúvať tento hlas, aj naše najúspešnejšie boje vyjdú nazmar. Ako raz povedal pápež Ján Pavol II, ktorý je podľa môjho názoru jedným z najväčších obhajcov demokracie na tomto kontinente alebo kdekoľvek inde: „Nebojte sa.“
Nesmieme sa báť našich ľudí, ani keď vyjadrujú názory, ktoré nie sú v súlade s ich vodcami. Ďakujem vám všetkým. Prajem vám veľa šťastia. Nech vám Boh žehná.
Zdroj
Zdieľať článok
feb 15, 2025 | Duchovno
Kdyby lékaři tušili, kolik vážných tělesných nemocí způsobuje nedostatek odpuštění, museli by ke svému analytickému bádání v oblasti medicíny urychleně přiřadit i hledání čisté mezilidské lásky, aby mohli skutečně pomáhat. Mnoho rozhovorů s těžce nemocnými lidmi totiž potvrdilo, že vzniku téměř každého zhoubného nádoru v tkáňové struktuře organismu předcházelo poměrně dlouhé období vnitro osobnostních konfliktů dotyčného člověka, jejichž nejčastější příčinou byl nedostatek odpuštění, vyvolávající podvědomý odpor k někomu nebo něčemu.
V případech, kde nebylo ani při dlouhodobější rekapitulaci životních postojů možné najít příčinu vzniku rakovinového nádoru (či jiného vážného onemocnění) v nedostatku odpuštění bližním, bylo ji nakonec možné najít v neschopnosti odpustit sobě samému. Lidé, jichž se to týkalo, byli převážně vstřícní, obětaví a milí… ke svým bližním a dokonce i ke svým nepřátelům. Sobě samým však nedokázali odpustit ani ty omyly, kterých se dopustili často již před desítkami let a jež v sobě od té doby vyčítavě nesli jako podvědomé duševní závaží, pod jehož vahou se museli po čase bolestně ohnout, tedy onemocnět.
Co je příčinou výše popsaných ukazatelů a proč vyvolává nedostatek odpuštění vznik nemocí?
Ještě předtím, než odpovíme na tuto otázku, zkusme se na okamžik zpětně vcítit do situace, kdy nám někdo blízký bezohledně ublížil a my jsme mu to nedokázali odpustit. Co jsme tehdy cítili v oblasti hrudníku, tedy v místě srdeční čakry, která je průplavem vyzařování energie lásky?
Jistě bychom se shodli na tom, že jsme v tomto místě cítili buď omezení nebo celkové zastavení průtoku energie lásky, projevující se nejednou až pocitem úzkostného, bolestného sevření. A přestože je tento důležitý pocit, obzvláště u lidí s ohnivou povahou, těžko rozpoznatelný, protože bývá v daném okamžiku silně překryt návalem rušivých emocí sebelítosti, vyvolávajících niterný odpor, přece jej lidé všeobecně správně odpozorovali, což zřetelně potvrzují i známá slova: „Já z něj asi dostanu infarkt…“ Je přitom zajímavé pozorovat, jak si dotyčný člověk při jejich vyslovení podvědomě položí dlaň právě na hrudník, tedy přibližně na oblast srdeční čakry, související s popsaným vyzařováním energie lásky.
A právě tento poznatek je nesmírně důležitý, protože vypovídá o příčině vzniku velkého množství vážných nemocí. Když totiž vyzařování energie lásky nemůže v důsledku sebelítosti a odporu pronikat skrze srdeční čakru směrem ven, k ostatním, potom zákonitě nemůže přicházet ani dovnitř, do duševního těla dotyčného člověka, aby jej dostatečně vyživovala. Podmiňuje to působení universálního duchovního zákona akce a reakce, projevující se také tím, že jen když dáváme, můžeme přijímat. Pro správné pochopení děje si kupříkladu představme číši s vínem – může se naplnit novým vínem, když se z něj ještě nespotřebovalo staré? Rozhodně ne, protože k tomu v něm není místo. A jestliže pak dlouhodobě nemůžeme dolévat nové, čerstvé víno, co se stane s vínem starým? Nejprve zkysne a následně se úplně zkazí.
Když tedy i duševní tělo není dostatečně vyživováno či zásobováno vyzařováním nově přicházející energie lásky, zákonitě se to projeví také na fyzickém těle, které slouží jako vnější „signalizátor“ niterných dějů. A právě v důsledku toho vznikají i různé druhy vážných onemocnění, mezi něž patří kupříkladu i zmiňovaný vznik zhoubných nádorů a nezřídka nakonec i velmi těžké, psychické deprese.
Alarmující stav duševního těla se však na fyzickém těle nemusí projevit ihned, ale často právě až o několik let později, což závisí taktéž na biologických a genetických dispozicích člověka. Jestliže se však člověk v tomto období nezmění, onemocnění přijde jednou zcela jistě a neúprosně, a to i za cenu toho, že se dostaví až v nové pozemské inkarnaci, například již v kojeneckém věku, brzy po okamžiku narození.
V tomto ději spočívá také vysvětlení častého rození se vážně nemocných dětí, dětí, která si svá osudová břemena musí nést již od prvních dní svého pozemského života. Za každých okolností je třeba jim proukazovat velké množství obětavé lásky, trpělivosti a pochopení, protože jak můžeme vidět, právě nedostatek těchto základních lidských hodnot je na určitý čas zákonitě postavil před náročné prožívání za účelem zralostního postupu.
Na doplnění této myšlenky je nutné ještě dodat, že viditelný projev nemoci se často oddaluje na pozdější dobu proto, že vlákna osudového dění vždy v láskyplné pomoci dávají nejprve prostor tomu nejcennějšímu – čekají na samostatnou a dobrovolnou proměnu dotyčného člověka bez nátlaku nemoci, protože právě samostatná a dobrovolná proměna je jedním z nejcennějších způsobů vnitřního vzestupu.
V současnosti je snad téměř každý z nás lidí, a to i lidí navenek ještě zdravých, nemocný, protože většina z nás má vážné bloky v průchodnosti životní síly na úrovni svého duševního těla, a je tedy jenom otázkou času, kdy se to naplno projeví vznikem různých nových virů, nádorů a plošně to zasáhne velkou část populace. Do té doby je však ještě každému z lidí darován čas na skutečnou proměnu a odvrácení tohoto hrozivého stavu.
I na tomto všeobecně známém obrázku Pána Ježíše můžeme vidět, kde se přibližně nachází místo, jež jsme označili jako průplav vyzařování energie lásky. Je třeba však zohlednit, že na rozdíl od Pána Ježíše Krista člověk nedisponuje Božskou silou, ale silou duchovní, která je kvalitativně jiného druhu a má ve všeobsáhlém dopadu méně pronikavé účinky.
Jestliže si tedy do důsledků uvědomíme obsah výše uvedených slov o významu odpuštění a o ději, který se při přechovávání sebelítosti odehrává na úrovni jemnějších energií, jaký význam potom získají pro medicínu Kristova slova, která nás vyzývají milovat nejen své přátelé, ale i ty, kteří jsou vůči nám nepříjemní?
V následující části se již nebudeme zabývat otázkou, jaké účinky má odpuštění na naše zdraví, ale pokusíme se přiblížit k pochopení toho, co odpuštění je a co ve skutečnosti znamená odpouštět.
„Jednomu jsem odpustil, ale druhého z duše nenávidím…“ I taková slova můžeme slyšet od lidí, kteří si o sobě myslí, že pochopili, co odpuštění znamená. Položme si však otázku: je možné hovořit o odpuštění a současně někoho nenávidět? Je snad odpuštění obchod, který chceme uzavřít, nebo je to něco úplně jiného, mnohem většího a vznešenějšího?
Abychom se přiblížili k odpovědi na tuto otázku, představme si chlapce, který šplhá na vysokou hrušeň, aby z jejího vrcholku pozoroval své okolí. Čím je pro nás tento obyčejný příklad ve vztahu k odpuštění zajímavý a poučný?
Především tím, že když postupným vzestupem po jednotlivých větvích získá chlapec dostatečný nadhled, bude se z tohoto nadhledu dívat na všechno, co je pod ním. Tedy nejen na své nedaleko pohozené oblíbené hračky, ale také na sousedova psa, který na něj možná nejednou hrozivě štěkal. Není ani možné, aby obraz širšího rozhledu byl jiný.
To, co z toho vyplývá, je každému lehce pochopitelné. Ve skutečnosti to není možné jednoho člověka milovat a druhého nenávidět, protože pokud přirovnáme vyšplhání se na hrušeň k nabytí vysokého stupně životního nadhledu, který je předpokladem nezaujatého vnímání a odpuštění, potom z tohoto nadhledu (podobně jako chlapec ze stromu může odpustit psu, který ho často pronásledoval štěkáním) i my budeme vnímat šířeji všechno v našem okolí. A to jak přátele, tak i ty, kteří nám ubližují, nebo se alespoň domníváme, že se o to pokoušejí.
Vzato do důsledků, odpuštění je stav vnitřního zušlechtěného vnímání skutečnosti jako nedělitelného celku v kontextu všech bytostí a všech jevů, přičemž v osobních mezilidských vztazích se až následně projevuje jeho hodnota. Ve skutečnosti je však na nich zcela nezávislé a může se projevovat v duševním prožívání člověka i tehdy, kdy vůči bližnímu neprožívá konflikt.
Odpuštění, podmíněné vysokým postojem nadhledu vůči životním situacím, však nemá nic společného s pasivním trpěním neomezené nepravosti bezcharakterních lidí, protože to by byla nemístná povolnost, podporující jejich prudký úpadek. Vše je právě naopak! V zájmu dobra je někdy dokonce nevyhnutelné projevit se rozhodnou přísností, jestliže předtím míruplná cesta nebyla průchozí, avšak i v rozhodné přísnosti musí vždy vládnout síla nadhledu duchovní zralosti, tedy úplné osvobození se od pocitů sebelítosti. V opačném případě by bylo odpuštění jen maskou zbabělosti, protože by bylo oloupené o svůj výchovný konstruktivní účinek. Toto ale, žel, mnozí nepochopili, a tak v domněnce, že ostatním odpouštějí, mlčky řítí se vstříc vlastnímu selhání v naplňování výchovných úloh ve vztazích, na což nakonec sami doplácejí selháním zdraví a promarněním času, vyměřeného jim ke správnému využití.
Příkladem zvrácené podoby odpuštění je například partnerský vztah, v němž žena vážně onemocněla zhoubným rakovinovým nádorem. Když se to dozvěděla, oznámila to svému muži a oba z toho byli velmi vystrašení. Žádná moderní léčba nezabrala, dokud nepoznali skutečnou příčinu vzniku nemoci. V čem spočívala?
Muž byl v prvních letech společného soužití velmi agresivní a přecitlivělý, když se mu žena odvážila „postavit do cesty“ při prosazování jeho sobeckých a bezohledných přání. Nějaký čas tomu úspěšně čelila, avšak protože ji to stálo mnoho životní síly i bolesti, po čase se v duchu „odpuštění“ rozhodla všechno mlčky snášet, jen aby muže náhodou nevyvedla z „míry“ a zachovala rodinný klid. To se jí také skutečně úspěšně dařilo… navenek. V její duši to však stále víc a více vřelo (zadržováním citů docházelo k produkci toxických látek, otravujících organismus), až dokud z toho nepropukla vážná nemoc, jež sama vypovídala o útlaku.
Položme si nyní otázku: byl postoj ženy skutečným odpuštěním, když jí ve svém důsledku zásadně ublížil a mužovi nepomohl přehodnotit jeho autoritativní postoj, jenž se měl v tomto vztahu naučit ovládat? A nakonec, co je nyní platné, že ji příležitostně také velkodušně doprovází na různá vyšetření, když jí sám ublížil a v podstatě se ani trochu nezměnil? Vždyť kdyby žena v důsledku předčasného úmrtí nemohla naplnit vlastní životní cíle, pro něž se narodila, zatížila by tím velmi silně karmicky nejen sebe, ale současně byl by v účincích Zákonů Stvoření karmicky zatížen i muž, který se na tom významně spolupodílel, přestože o tom nic nevěděl. Tak jako každý, i on měl přece možnost duchovně se rozvíjet a poznávat i potřeby druhých.
Současně však nebylo chtěné jako správné, aby žena chránila zachování vlastní hrdosti a zdraví vyvoláváním zbytečných hádek tím, že by mužovi za každou cenu slovně podrážděně oponovala tak, jako to můžeme nejednou pozorovat v některých případech, kde jsou teatrální hádky způsobem „řešení“ nedorozumění. Stačilo by, aby uplatnila jiné (neverbální) formy vyjádření své vůle navenek, a to v krajním případě nakonec i v podobě dočasné nebo úplné odluky, pokud by v žádném případě nebyla plnocenně akceptována a nemohla realizovat vlastní životní poslání. Partnerský vztah přece nemá být nikdy porobou a otroctvím, ale je Bohem předchystaným prostorem pro realizaci nejkrásnějších životních ideálů v duchu svornosti a porozumění dvou lidí.
Stojí za zmínku ještě v této souvislosti připomenout, že popsaná forma sebepoškozování, končící často předčasnou smrtí, je z morálního hlediska plně totožná se sebevraždou, jestliže člověk ví, že setrváváním v negativních pocitech si zkracuje život, a i navzdory tomu nehledá cestu ke svobodě. Kdo proto například pohrdá lidmi, kteří si ve stavu chvilkové úzkosti sáhli na život, a sám si jej vědomě dlouhodobě zkracuje strnulým postojem pokryteckého pocitu odpouštění, je na tom ve skutečnosti ještě hůře než sebevrazi, což dříve nebo později bude muset také sám na sobě poznat.
Zdroj
Zdieľať článok
feb 13, 2025 | Správy
Žijeme v dobe, v ktorej pod tlakom prichádzajúceho Svetla, ešte pred definitívnym zrútením Antikrista, bude všetko vytiahnuté na povrch, aby sa to ukázalo v tých najkrikľavejších prejavoch ľudskej duchovnej nezrelosti a pýchy rozumu. A presne tak, ako bolo predpovedané, sa dnes deje. Silou Svetla je všetko hnané k vonkajším prejavom a prináša to svoje jedovaté plody, ktoré sú stále menej stráviteľné.
Ale pretože otupenie más je veľké, bude sa to stupňovať až k úplnému znechuteniu a zúfalstvu. Preto je dnes svet zamorený najodpornejšími prejavmi sústredenia sa iba na seba samého. Prejavmi vzťahovačnosti a neprekonateľnej túžby po zviditeľnení sa. Snahami vyniknúť za každú cenu, a to všetko doprevádzané opovrhnutia hodnou duchovnou lenivosťou a povrchnosťou.
Duchovná nezrelosť a pýcha rozumu, títo dvaja najväčší nepriatelia našej civilizácie, posilnení prílevom Svetla, ženú ľudí proti sebe navzájom. Začína to tými najmalichernejšími vecami a končí snahou potrieť, alebo zničiť svojich blížnych, ktorí majú odlišný pohľad na život, alebo na čokoľvek iné. Šialené ľudské jednanie bude stále narastať a vrieť, v zúfalej nevedomej snahe zabrániť príchodu Svetla, určeného vľúdnym, mieruplným a pokorným tvorom na zemi.
Ale všetko potrebné na to, aby temnota vo svojom najväčšom vzopnutí nakoniec padla a bola zničená, je už sústredené v blízkosti našej planéty! Zástupy Svetlých rytierov a bojovníkov sú pripravené, aby uskutočnili potrebné kroky k očiste zeme a ľudstva na nej prebývajúceho. Zlomený bude každý, kto nie je dostatočne čistý a pokorný, ak sa ešte v poslednej chvíli nezmení k lepšiemu. Zlomený bude každý človek všade tam, kde sa považuje za vyššie stojaceho, než sú druhí, pretože ten, kto sa povyšuje, bude ponížený.
Duchovná nezrelosť a prehnaný rozum! Toto sú dvaja naši najúhlavnejší nepriatelia, nad ktorými musí zvíťaziť každý sám za seba a každý sám v sebe.
Rozum, utápajúci sa v podružných a ničotných veciach, nemôže ľuďom nikdy priniesť pochopenie veľkého celku a jeho skutočnej podstaty. Preto sa naša civilizácia stráca v jednotlivostiach. Prehnaný dôraz na rozum je prekliatie, ktoré sa ukazuje všade tam, kde sú snahy o pokrok iba na základe ľudského, dobre mieneného chcenia. Dobré chcenie môžeme naozaj nájsť u mnohých ľudí, ale aj tie najlepšie úmysly nakoniec končia pri rozumovom mudrovaní a duchovnej nezrelosti nezdarom.
Preto je treba prehnanú rozumovosť konečne nahradiť niečím iným! A to vnímavosťou citu, spojenou s poznaním pravého zmyslu ľudského bytia vo všetkých úrovniach stvorenia, ktoré nám poskytujú priestor k trvalému životu v radostnom, tvorivom bytí.
Nad duchovnou nezrelosťou a prehnaným rozumom môžeme ľahko zvíťaziť tak, že sa rozhodneme pre jednoduchý spôsob života, pretože jedine v prostom, čistom myslení a jednaní spočíva cesta k víťazstvu. Ak sa v dnešnej dobe začneme snažiť o prostý, skromný, nevyumelkovaný život bez prehnaných nárokov, prídu k nám mnohé pomoci, ktoré oživia našu vnútornú citovú vnímavosť, čím sa začneme oslobodzovať od nadvlády prehnaného rozumu. A zrelosť ducha nadobudneme našou snahou o vnútornú čistotu, dobro, jednoduchosť a láskavosť k druhým.
Podmienkou správnej cesty je živé vnímanie citom, spolu s najvyšším dôrazom na všeobsiahlu ušľachtilosť, prejavujúcu sa skrze ľudské cnosti. Náš cit musí taktiež udržiavať spojenie s vyšším vedením, čo jediné umožňuje robiť kroky, presahujúc bežný štandard.
Ale pretože toto stále chýba, ľudia na seba ustavične narážajú skrze svoju duchovnú nezrelosť a skrze pýchu svojho rozumu, podľa ktorého vidia veci vždy nesprávne iba tí druhí. Presvedčenie, že človek vníma všetko najlepšie, je v súčasnosti veľkou pascou temna, nastraženou pre milióny ľudských duší, pričom s pokornou a čistou snahou o nezaujatosť by bol každý schopný ihneď vnímať skutočnú podstatu vecí. Pomáha k tomu i nadobudnutie vnútorného pokoja, plynúceho z dôvery, že pomocníkmi zo Svetla môže byť každému podaná pomocná ruka, ak sa je tomu schopný vnútorne otvoriť.
Počas stáročí svojho vývoja ľudia nedokázali kráčať harmonickou cestou pravého duchovného vývoja a nie sú toho schopní ani v súčasnosti. Preto prichádza razantný a tvrdý zásah zhora. Úder Svetla zasiahne a zlomí osobnosť každého človeka, ktorého činy a rozhodnutia sú vzdialené čistým cnostiam. Žiaden človek nebude môcť viac zostať osobnosťou, ak sa v ňom neprebudí jeho duch, ktorý skrze cit nájde spojenie so všeobsiahlým Svetlom Božím, prúdiacim k zemi z výšin. Týmto spôsobom sa ukáže, kde je naozaj pravá osobnosť a kde je len niečo, čo sa opiera o znalosti rozumu.
Z rozvalín a prachu starého sveta začne vznikať nová doba pokory, čistoty a jednoduchosti. Vtedy mnohí pochopia, že všetko bolo inak. Ľudia začnú vážne vnútorne hľadať odpovede na základné otázky vlastného bytia. Prebudí sa v nich vôľa k udržaniu spoločnej harmónie, čo povedie k novému nastaveniu vzájomných medziľudských vzťahov, ako i vzťahov k prírode a k prírodným bytostiam.
Takáto budúcnosť a takýto osud čaká našu Zem! Vedomie týchto skutočností v nás má prebudiť čistú vnútornú radosť a hlbokú dôveru vo Svetlo, ktoré každý deň všetko posúva čoraz bližšie k svojmu víťazstvu. Naučme sa správne v radosti a dôvere prosiť, aby sme mohli obdržať množstvo nádherných pomocí, ktoré sú okolo nás a chcú nás viesť do novej doby.
Zdroj
Zdieľať článok
feb 11, 2025 | Duchovné pravdy, Duchovno
V dnešnej dobe chaosu, keď už mnohí ani nevedia, čím, alebo kým vlastne sú, je potrebné vrátiť sa k zdravým základom a pevne sa o ne oprieť. A tieto základy nie sú iné, ako duchovné, pretože muži i ženy sú v prvom rade duchovné bytosti. Iba znalosť týchto základov môže poskytnúť pravú oporu našej osobnosti, ktorá sa potom môže na nich začať rozvíjať pravým spôsobom.
Kto teda sú v skutočnosti muži a ženy a ako vôbec došlo k tomuto rozdeleniu?
Našou pravou domovinou sú duchovné rajské záhrady, kde sme kedysi žili úplne nevedomí. Prejavili sme však túžbu po nadobudnutí duchovného sebauvedomenia a plnej zrelosti osobnosti. To ale bolo možné dosiahnuť jedine tak, že zostúpime do hmotnosti, aby sme sa tam učili a dozrievali. A aby sme sa raz, ako plne zrelí, mohli vrátiť naspäť do svojej rajskej duchovnej domoviny.
V našom pôvodnom, úplne nezrelom stave, sme neboli ani mužmi, ani ženami. Boli sme len duchovnými iskrami. Až náš vstup do hmotnosti pred nás postavil nutnosť voľby medzi dvomi alternatívami. Medzi dvomi druhmi činnosti. Medzi tým, či chce duchovná iskra v hmotnom stvorení pôsobiť aktívne a prierazne, alebo radšej jemnejšie a nežnejšie.
Toto naše úplne prvé slobodné rozhodnutie z nás urobilo mužov, alebo ženy. Mužov, ktorí sa rozhodli pre aktívny a hrubší druh pôsobenia, a ženy, ktoré sa rozhodli pre jemnejší a nežnejší druh pôsobenia. A toto prvotné rozhodnutie, viazané na druh činnosti, sa stalo záväzné na celé naše bytie. Stalo sa pre nás záväzné navždy!
Aký to na nás malo dosah a čo to pre nás znamenalo?
Z vyšších a jemnejších úrovní stvorenia sme sa už ako muži a ženy blížili k zemi, aby sme sa na nej fyzicky narodili, a aby sme na nej fyzicky pôsobili.
Muži na svojej ceste z jemnejších sfér smerom k zemi postupne prichádzali o to jemnejšie a nežnejšie z týchto sfér, pretože sa rozhodli pre hrubšie pôsobenie. Boli to oni, ktorí museli pretvárať a formovať vonkajšie materiálne pomery tak, aby ľuďom vyhovovali, a aby v nich boli schopní prežiť. Preto sú fyzické telá mužov hrubšie a pevnejšie stavané. Jednoducho povedané, muži sú fyzicky i psychicky uspôsobení na efektívne pretváranie a formovanie vonkajších materiálnych pomerov.
U žien to ale bolo inak, pretože ich rozhodnutím pre jemnejší a nežnejší druh pôsobenia, si ich osobnosť i po príchode na zem dokázala udržať veľa toho jemného a vznešeného, pochádzajúceho z vyšších a jemnejších sfér stvorenia. Týmto spôsobom sa žena stala prostredníčkou spojenia medzi hmotnosťou zeme a Výšinami stvorenia, pretože dokázala prijímať energie, žiarenia a inšpirácie, ktoré muži kvôli svojej hrubšej podstate prijímať nemohli.
Žena je v skutočnosti nástrojom Stvoriteľa, prostredníctvom ktorého mala zem zostať v spojení so Svetlom. Jemnejšia ženská bytosť dokáže prijímať žiarenia a podnety z jemnejších úrovní stvorenia a vyžarovaním svojej osobnosti i svojim jednaním ich sprostredkovávať hrubšej, mužskej časti populácie. Toto je najdôležitejším poslaním ženy! Má byť mostom, spájajúcim zem zo Svetlom!
Každý skutočný muž vníma ženu ako bytosť, ktorú je treba chrániť, pretože v sebe nesie poklad, ktorý on sám kvôli svojej hrubšej podstate už nemá. Je to poklad spojenia so Svetlom skrze jej jemnejšiu osobnosť.
Ale pozor! Všetko funguje takýmto správnym spôsobom len vtedy, keď žena usiluje k Svetlu. Keď sa snaží o čistotu a napĺňanie Vôle Stvoriteľa.
U materialistickej ženy to neplatí, pretože je zameraná iba na materiálne potreby, čím to vyššie, jemnejšie a vznešenejšie v nej odsúva na vedľajšiu koľaj. Tým zavrhuje poklad spojenia s Výšinami a spreneveruje sa svojmu najdôležitejšiemu duchovnému poslaniu. Nezachytáva sily, energie a inšpirácie z Výšin a nevyžaruje ich do svojho okolia. Tým odpája mužov i celý pozemský svet od Svetla.
A tam, kde chýba Svetlo, sa začne šíriť temnota! Preto je naša zem plná zla a temna. Preto to ide stále hlbšie a pád nedokáže nič zastaviť. Ani vzdelanie, ani peniaze, ani moc, ani vojenská sila. Všetko sa rúti do záhuby, pretože väčšina žien neplní svoje základné poslanie. Pretože neusilujú k Svetlu, k Stvoriteľovi a k duchovným hodnotám. Pretože v sebe zasypali dar možnosti spojenia s Výšinami a najvzácnejšiu schopnosť svojej bytosti privádzať Svetlo, šíriť ho okolo seba, a týmto spôsobom všetko smerovať nahor.
Ďalšou vecou, ktorá zabíja v ženách to najvzácnejšie, čo sa v nich nachádza je nesprávne, rozumové pochopenie emancipácie a vzájomnej rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.
Skrivené rozumové chápanie nášho sveta považuje mužský, aktívny druh pôsobenia za dominantný a emancipáciu vidí v tom, že sa ženám má dať príležitosť vyrovnať sa vo všetkom mužom. Je to ale nezmysel, ktorý môže vyprodukovať iba chorý, rozumový mozog bez citu a bez schopností vnímania vecí takých, aké v skutočnosti sú.
Snahy, aby sa ženy vyrovnali mužom sú ich ponižovanie, pretože považujú jemnejší a nežnejší prístup k životu za menejcenný. Ale to tak vôbec nie je, pretože ženský druh pôsobenia je rovnocenný mužskému! V žiadnom prípade nie je menejcenný! Je iba iný, ale rovnako potrebný!
Správne chápanie emancipácie spočíva v tom, že tieto dva druhy pôsobenia budú vnímané vo svojej rozdielnosti ako úplne rovnocenné. Muž má byť aktívnym, prierazným mužom, a žena má byť jemnou, nežnou ženou. Iba takýmto spôsobom môžu a majú vytvoriť harmóniu.
Žena má usilovať o čistotu a Svetlo. Skrze svoje spojenie so Svetlom Stvoriteľa má šíriť svojou bytosťou, svojim zjavom i svojim prístupom k životu všade okolo seba Svetlo. Má všetko robiť čistejším, lepším, krajším, ušľachtilejším a svetlejším. Každého muža, alebo každé dieťa, ktoré takúto ženu stretne.
A muži majú to čisté, ušľachtilé, dobré, krásne a svetlé vtláčať svojim aktívnym pôsobením do vonkajších pomerov nášho sveta. Takto majú muži a ženy vzájomne spolu pôsobiť. V úcte jedných k druhým a v správnom pochopení a napĺňaní vlastného druhu pôsobenia. Takéto je určenie Stvoriteľa a takýmto spôsobom by všetko na zemi smerovalo k Svetlu, k harmónii a k šťastiu, ako to už dávno malo byť.
Zdroj
Zdieľať článok
feb 9, 2025 | Duchovno
Medzi svetom pozemských ľudí a ostatnými úrovňami stvorenia sa rozprestiera obrovská priepasť. Túto priepasť je možné preklenúť iba poznaním nádhery pravého zmyslu ľudského bytia. A zároveň poznaním nesmiernej vážnosti súčasnej doby, ktorá je dobou dávnymi prorokmi predpovedanej očisty a súdu.
Ľudia musia konečne pochopiť, aká maličká je planéta Zem i celý hmotný vesmír oproti ostatným sférám stvorenia. Zem nie je vôbec centrom všetkého diania, ale má vo vývoji ľudských duchov dôležité miesto, pretože za účelom duchovného vývoja na ňu vstupujú svojim narodením a často sa na ňu vracajú v opakovaní svojich životov.
Avšak Zem je len nepatrná časť veľkých svetov, vytvárajúcich priestor pre školu dozrievania nezrelých ľudských duchov, ktorých cieľom je nadobudnutie zrelosti a dosiahnutie svojho domova – duchovnej ríše, pretože náš skutočný domov sa nachádza vysoko nad pozemskou hmotnosťou.
A táto veľká hmotná škola života sa priblížila k rozhodujúcemu bodu zlomu! Je ním očista a súd nad ľudstvom, ktoré ukážu, nakoľko úspešnými študentami sme boli v škole života.
V prvom rade by už mal úplne každý človek vedieť, aký je vlastne zmysel jeho bytia. My sme ľudskí duchovia a pochádzame z duchovnej ríše. Odtiaľ sme kedysi ako nezrelé deti vstúpili do hmotnosti, aby sme v nej duchovne dozrievali a potom sa, ako zrelé vedomé osobnosti, vrátili späť do duchovnej ríše.
Naše zrenie v hmotnosti je možné pripodobniť ku škole. Najprv je to základná a stredná škola.
Ako úplne nezrelí sa narodíme na zemi do svojho prvého pozemského života. Prostredníctvom rozhodovania sa pre dobré alebo zlé, a prežívaním dôsledkov, ktoré nám to prináša, duchovne dozrievame. Tieto dôsledky sú naša karma.
Keď zomrieme a odchádzame akoby na prázdniny, ide s nami aj naša karma a my sme jej podrobení na takzvanom druhom svete.
Potom sa znova narodíme do druhého ročníka základnej školy a zase odchádzame na prázdniny na druhý svet. Naša karma nás nasleduje a učí nás, že keď robíme dobro, prichádza k nám dobro a keď robíme zlo, zasahuje nás zlo.
Aby ale nedošlo k falošnému obrazu je treba podotknúť, že skutočné časové vzťahy medzi absolvovaním jednotlivých ročníkov v pozemskej škole života a pobytom duší na „prázdninách“ v jemnejších úrovniach stvorenia sú iné. Náš pozemský život trvá len niekoľko desiatok rokov, avšak náš pobyt na takzvaných „prázdninách“ v záhrobí môže trvať aj niekoľko stoviek rokov.
Po základnej škole nasleduje stredná škola a my sa blížime k maturitnej skúške. No a to je práve to obdobie, ktoré teraz prežívame.
Kto bol dobrým žiakom školy života, stal sa dobrým a čistým človekom. Kto bol zlým žiakom, ten nič nepochopil a stále robí v rôznej miere zlo.
Na maturitnej skúške, ktorá práve prebieha a nazýva sa očistou zeme, budú ľudia rozdelení do dvoch skupín. Na zrelých a nezrelých.
Zrelí, čiže dobrí a čistí, zvládnu maturitnú skúšku a postúpia na vysokú školu. Bude ňou predpovedaná tisícročná ríša pokoja a mieru na zemi, kde budú ľudia dozrievať k plnej duchovnej dokonalosti, aby sa mohli vrátiť do ríše ducha, ako úplne zrelé duchovné osobnosti.
Nezrelí, čiže nedostatočne dobrí a čistí, neprejdú maturitnou skúškou. Nebudú ešte úplne stratení, ale budú musieť urobiť reparát. Budú musieť v sťažených podmienkach urýchlene duchovne dozrieť tak, aby dokázali maturitné nároky zvládnuť a kvalifikovať sa do tisícročnej ríše na zemi.
Toto je prostý a jednoduchý obraz toho, čo nás všetkých čaká. Ak máme úspešne prejsť očistou, čiže maturitnou skúškou, musíme sa snažiť o dosiahnutie potrebnej miery dobra, čistoty a cnostného, svetlého života, aby sme mohli úspešne postúpiť do prichádzajúcej vysokej školy života v tisícročnej ríši na zemi.
Na nič iného už v dnešnej dobe niet čas! Všetko ostatné je podružné! Duchovná maturita už klope na dvere!
Zdroj
Zdieľať článok
Zlo se nevzdalo, zločinci a nenávistníci pořád existují, copak nevidíte a neslyšíte např. ty kryptonácky v eu?
- s tvou poslední větou nesouhlasím. Jako lidstvo jsme byli zneužívaní vládci, kteří si nad námi uzurpovali moc a pravda…
Ďakujem.
Matematika je aj v hudbe,len moje dieťa to nie a nie akceptovať o:).V každom prípade,v hudbe je všetko,aj disciplína o:)
❤️