Prečo sme sa oddelili od pravého princípu lásky?

sep 27, 2021 | Duchovné pravdy, Úvahy

Či je to láska k Bohu, partnerovi alebo rodine, ľudia majú mylné predstavy o láske. Ako vo všetkom, aj tu sa narobilo veľa zla a je to jeden z najväčších Luciferových výtvorov, že sa mu podarilo pokriviť princíp lásky natoľko, že dnes väčšina ľudí uctieva práve ten falošný princíp lásky. Aká je teda pravá láska?

Pravá láska je v prvom rade spravodlivá. To znamená že: Dáva druhému to, čo mu prospieva. Môžeme tiež povedať, že láska je prísna, pretože neúprosne dáva druhému to, čo mu prospieva a občas prospieva tomu druhému aj nedať. Prísnosť nie je absencia lásky. Láska ide ruka v ruke so spravodlivosťou, len my sme tieto dve veci oddelili. Len dokopy to tvorí pravú formu lásky a dopĺňa sa tak ako mužský a ženský princíp tvoria dokopy celok. Najväčšia pokrivenosť lásky spočíva v tom, že je považovaná za zmäkčilú.

Láska nie je o všadeprítomnom a všemožnom bezhlavom rozdávaní dobroty. Keď chcete správne vychovať svoje dieťa, nebudete mu predsa v každom ohľade všetko uľahčovať a nikdy ho nekarhať za zlé veci len preto, že ho milujete. To je práve tá zmäkčilá láska a takto by sa dieťa nikdy nenaučilo správnym princípom a samostatnosti. Pokiaľ máte doma napríklad syna, ktorý droguje a vyskúšali ste preňho urobiť všetko a nič mu nepomohlo, tak ho jednoducho vyhodíte z domu, aby sa spamätal, pretože len takýmto tvrdým zásahom môže prísť k poznaniu a pochopeniu. Každá situácia je samozrejme iná, no tento príklad slúži len k pochopeniu, že byť prísny a rázny neznamená, že človek nekoná v láske, pokiaľ je to v spravodlivej forme.
Aj keď ten druhý nemusí súhlasiť s vašim konaním, robíte to práve preto, že toho dotyčného milujete a uvedomujete si, že len takýmto spôsobom sa dokáže ten človek zmeniť.

Byť dobrý neznamená byť zmäkčilý. Len preto že človek nerozpráva o kvietkoch a slniečku tak to nie je láska? Človek musí zároveň vedieť povedať nie na situácie, ktoré si to vyžadujú, musí sa vedieť seba zastať, nemôže mlčať len preto, lebo chce byť za toho “dobrého.“ Toto je pre človeka obrovská slabosť, pretože druhí to zneužijú a utrpí tým len on sám. Temnota túto našu slabosť veľmi rada využije a podsunie nám do života situácie/ľudí, ktorí to využijú a nebude to v náš prospech.

Na pretláčaní falošnej lásky sa najviac pričinila cirkev, teda jedna z mnohých predĺžených rúk diabla. Učia o všetko odpúšťajúcej zmäkčilej Božej láske. Aj Ježišovi pripisujú túto zmäkčilosť, pričom Ježiš bol známy medzi ľuďmi svojou prísnosťou, aj keď bol stelesnením lásky. Boh je láska a spravodlivosť v jednom. Resp. je spravodlivá láska a to je aj podstatou kríža. Pravý kríž symbolizuje spravodlivosť a lásku ako rovnaké póly a teda je rovnoramenný! Ten typický kresťanský kríž s predĺženou jednou stranou je pošpinený, nepravý kríž.

Ježiš priniesol ľuďom posolstvo lásky, no toto posolstvo sa zneužilo ako všetko a vzišla z toho dnešná, slniečkárska láska! Ježiš povedal: Milujte svojich blížnych. To znamená: Čiňte čo im prospieva! Pretože ak je to aj tvrdé, ale je to to, čo ten človek potrebuje, je to spravodlivé a je to láska. Pochopenie pravej podstaty lásky nám dá tak mnoho, pretože falošný princíp sú tie najhoršie putá pre ľudskú dušu. Na tejto falošnej láske stavajú mnohé temné agendy a falošné duchovné učenia a tak sa človek viac zauzľuje čoraz viac v tom nesprávnom. Toto platí len pre prílišných „slniečkárov.“ Na druhú stranu sú aj takí ľudia, ktorým naopak chýba aj tá základná láska a sú vážni, strnulí, neživí. Samozrejme je rozdiel napríklad medzi mužom a ženou, pretože každý sa zachvieva v inom žiarení. Muž predstavuje viac ten spravodlivý, aktívny princíp a žena ten jemnejší, pasívnejší, láskavejší princíp. Mali by sme však mať ujasnený pravý princíp lásky, teda spojiť lásku a spravodlivosť v jedno, pretože život nie je o budovaní o jednej stránky veci a zabúdaní na tu druhú. Život je o budovaní harmónii vo všetkom.

Ako je možné, že sa rozšíril medzi ľuďmi v takej miere nesprávny pojem lásky?

Je to preto, pretože lásku vnímame poväčšine cez rozum a nevieme ju precítiť do pravej hĺbky a podstaty. Od skutočnej lásky sme sa oddelili jednoducho preto, že sme sami duchovne upadli a to sa prejavilo vo všetkých oblastiach. Stratili spojenie so svojím vnútrom, nechali sme zapadnúť svoju schopnosť čistého cítenia. Neumožňujeme svojmu duchu sa prejaviť a teda sa ním riadiť.

Pozrime sa len na dnešné vzťahy. Veľa vzťahov dnes nepozná pravú lásku. Vzťahy nestoja na hlbokých, silných základoch, ľudia sa nemilujú dušami, ale mysľou. Možno len na začiatku vzťahu to hlbšie precítia, no časom toto opojenie vyprchá, “padnú ružové okuliare“, a táto láska zapadne v prachu bežného života. Každý vzťah je iný, no všeobecne by sme mohli povedať, že vzťahy nie sú ani zďaleka také silné, aké by skutočne mali byť. Ľudia bez schopnosti hlbšieho precítenia milujú iba mysľou. V takom prípade je pocit zamilovanosti len chemický proces v mozgu, ktorý časom vyprchá, neobsahuje nič skutočné a hlboké, nemá to žiadne pevné základy. Pravá láska vyviera hlboko z duše. Pravá láska nevyhasína, pretože ona je živá! Pravá láska je totiž duchovná! Pojmom “spadnutia ružových okuliarov“ sa chápe vyhasnutie prvotnej lásky a začiatok monotónneho vzťahu. Ľudia si nahovárajú, že je to tak pri každom vzťahu a je to bežné. Zároveň povrchne upozorňujú aj kvitnúce vzťahy, že ich tá láska omrzí a podobne. Podľa seba, súdim teba… Láska je najväčší dar od stvoriteľa! Je to záchranné koleso pre ľudskú dušu. Poháňa človeka k niečomu ušľachtilejšiemu, prebúdza v ňom túžbu po svetle. Žiaľ táto pomoc častokrát zostane nevyužitá a ľudia nechajú toto precitnutie zapadnúť v prachu bežného života.
Skutočná láska nevyprchá, pretože je večne živá. Samozrejme za predpokladu, že ju sami neumŕtvime. Láska časom nevyprchá, no pri správnom zachvievaní sa v skutočnej láske sa len pretransformuje do inej, skutočnejšej podoby. Vtedy sa stáva ešte intenzívnejšou, pretože je skutočná a vedomá. Vzťah je len zrkadlom samotných ľudí. Zdravý vzťah si vyžaduje neustále úsilie a prácu, nemá to byť o jednorazovom zamilovaní a následnej pohodlnosti. Pri správnom vzťahu sa človek zamilováva znova do dotyčnej osoby každý deň. Spojenie dvoch duší je neustála drina, aj keď je to drina radostná. Všetko vo vesmíre si vyžaduje neustály pohyb a vzťahy z toho nie sú výnimkou. Pokiaľ sa ľudia nijako duševne nerozvíjajú a padnú do pohodlnosti života niet divu, že zovšednie aj ich vzťah. Aký je vstup, taký bude výstup. Vzťah je o neustálom vnútornom raste a to po celý čas. Nie je to len o tom mať toho druhého rád, ale neustále sa spolu posúvať na vyššiu úroveň a vnútorne dozrievať.

Aby človek skutočne miloval, musí byť prebudený na duchu. Pravá láska si vyžaduje dvoch vnútorne čistých a duchovne zrelých ľudí. Pokiaľ má zo spojenia dvoch duší vzísť niečo krásne, nevznikne to pochopiteľne len tak z ničoho, ale ten základ u oboch už musí byť a toto sa následne spojením len prejaví a posilní. Zo zhnitej zeleniny predsa neuvaríte chutnú polievku. Pokiaľ je človek živý duchom a riadi sa podľa svojho vnútorného hlasu, potom si k sebe nájde aj svoju takzvanú spriaznenú dušu. Spriaznená duša znamená, že je to človek, ktorý je vám blízky vlastnosťami, teda vás dopĺňa. Áno, spriaznená duša jestvuje, no nie je to jeden konkrétny človek na celej planéte. Je to človek s takými vlastnosťami, ktoré dopĺňajú tie vaše.

Hádam netreba príliš zdôrazňovať, že pravá láska môže rozkvitnúť len medzi mužom a ženou! Toto dokonalé Božie stvorenie je uspôsobené tak, že len opačné póly sa k tebe priťahujú a tak tvoria celok. Ľudia čo uverili LGBT agende sú ľudia vnútorne mŕtvi. Normálny zdravo cítiaci človek neskočí na túto propagandu. Len predstava dvoch mužov spolu by mala byť pre človeka odpudzujúca až nechutná! To, že sa niečo také mohlo presadiť v spoločnosti ukazuje len na obrovský duševný a morálny úpadok ľudstva. Táto agenda stavia na spomínanej zmäkčilej rozumovej láske, aj keď v prehnanej forme. Čisto rozumový človek si povie, že treba mať pre nich pochopenie, že za to nemôžu a podobne. Znie to pekne a milo na úrovni rozumu, no na úrovni duše je to neprirodzené a nepravé. Je to s prepáčením hovno zabalené v darčekovom balení. Nenechajte sa zmiasť slovíčkom “progresívnosť.“

Pre tých, ktorí nepoznajú dej stojacim za takýmito pokrivenými dušami, prikladám vysvetlenie z jedného predchádzajúceho článku:

Je škoda písať, či je to správne alebo nie, pretože ľudia čistého ducha by mali okamžite cítiť odpor k celej LGBT agende. Cítia to v duši, pretože sú si vedomí správnych hodnôt a správne vyciťujú čo je správne a bohumilé, aj keď možno nevedia vysvetliť prečo. Naopak argument rozumárov je ten, že veď predsa oni chudáčikovia za to nemôžu a mali by sme im teda vyjsť vo všetkom v ústrety, aby sa im lepšie žilo. Aké pekné a milé. Typický príklad obrátenia hodnôt a vydávania sa za dobro. Zlo sa prezlieka za dobro a rozumoví ľudia na to hneď skočia. Pravdou je, že takíto ľudia naozaj za to nemôžu, čo cítia, no sú to výplody ich vlastných chcení v minulých životoch. Muž, ktorý sa nevie ubrániť pocitom k rovnakému pohlaviu je vlastne žena inkarnovaná v mužskom tele. V minulom živote si svojim nesprávnym chcením a správaním sa viac ako muž uplietla také silné nitky karmy, že sa v ďalšom živote ocitla v mužskom tele. A práve v tom poznaní, že je tento muž iný, v tomto prežívaní dôjde k precitnutiu (aspoň by malo). Takže vyčistenie dôjde cez bolesť z toho uvedomenia. Preto uľahčovaním života takýmto ľuďom a správaním sa k nim ako ku svätým, ich brzdíme v duchovnom raste, títo ľudia by duchovne získali viac, keby túto svoju pokrivenú stránku potláčali. Miesto zdanlivého dobra narobíme iba škodu. Ale tak je to zo všetkým v dnešnej dobe. Nie je to pre nich trest, je to jednoducho plod toho, čo v minulosti zasiali a práve túto situáciu si musia zažiť, pretože to potrebujú k duchovnému uvedomeniu. To je duchovný dej, ktorý za tým stojí. A opäť je ho schopné pochopiť len čistým duchom, nie rozumovým hĺbaním. Ľudia, ktorí vyznávajú správne hodnoty a sú schopní pravdu vyciťovať cítia odpor k celej LGBT agende aj bez toho, aby poznali duchovný dej, ktorý sa za tým odohráva. A tak to má byť.

A hlavne treba pripomenúť, že ako sme svojim duchovným úpadkom stiahli Zem do nižších, hutnejších oblastí, tak sme umožnili inkarnovať sa na Zem temným dušiam, ktoré by inak túto možnosť nedostali. Preto medzi nami dnes žijú také temné duše, ktoré sa častokrát ani nedajú považovať za dokonalé ľudské stvorenia. Pozrite si obrázky niektorých výkvetov tohto “progresívneho“ hnutia a spýtajte sa svojej duše, či je to dielom Boha a či je to prirodzené, krásne, čisté a ušľachtilé.

Keď konáte skutočne z duše, konáte v láske a vždy urobíte vždy tu správnu vec a vo vnútri viete, že to bolo spravodlivé.

Daniel

Zdieľať článok