Pravú múdrosť hľadajme v sebe samých!

júl 22, 2021 | Duchovné pravdy

V súčasnosti je veľmi preferovaná vzdelanosť a vzdelaný človek je vnímaný ako človek múdry. Je to však omyl, pretože vzdelanosť, ako produkt vzdelávania je jedna vec, avšak múdrosť je vec úplne iná. Múdrosť nie je vôbec naviazaná na vzdelávanie a ani z neho automaticky nevyplýva, pretože múdrosť nesúvisí s našim rozumom, ale s našim duchom.

Ako hore, tak i dolu! Ako na nebesiach, tak i na zemi! Ako sa v noci na nehybnej hladine jazera zrkadlí celá veľkoleposť hviezdnej oblohy, presne tak sa môže v našom vnútri a mysli zrkadliť múdrosť ducha.

Áno, v tichu a v pokoji svojho vnútra môžeme ako v otvorenej knihe vnímať posolstvá, ktoré práve pre nás píše vznešená ruka ducha. Môžeme tam nájsť odpovede takmer na všetky otázky, ktoré nás trápia. Môžeme tam nájsť vnútorné prežitie a hlboké pochopenie najrozličnejších súvislostí. Môžeme tam nájsť vyriešenie našich problémov, ako i poznanie smeru našej osobnej cesty, ktorou máme ďalej vo svojom živote kráčať.

Lebo tak, ako sa v prírode strieda obdobie vanutia vetrov s obdobím dní bezveterných, presne tak sa majú v našom živote striedať obdobia najrozmanitejších problémov, starosti a nevyriešených otázok, ktoré víria hladinu nášho vnútra s obdobiami, kedy si doprajeme stíšenia, aby sme sa stali schopní vnímať z pokoja vlastnej duše, ako z čistej hladiny jazera to, čo sa tam pre nás zrkadlí ako odpoveď ducha. Odpoveď ducha vo vzťahu ku všetkému, čo nami vnútorne hýbe.

Ak sa teda naučíme dávať pravidelne priestor tichu v sebe, ak sa z pokojnej jazernej hladiny nášho vnútra naučíme vnímať odrazy múdrosti ducha, môžeme byť práve takýmto spôsobom duchovne vedení. Môžeme sa nám dostať poznania, povstávajúceho z nášho vnútra, z ktorého ako jediného môže vzniknúť naše vlastné, osobné vnútorné presvedčenie.

Ak ale nedokážeme v zhone života nikdy stíšiť svoje rozbúrené vnútro do takej miery, aby bolo schopné zrkadliť odozvy ducha, zostaneme navždy vo vleku cudzích názorov a cudzieho poznania. A hoci by aj bolo toto poznanie veľmi hodnotné, naša najvnútornejšia bytosť nebude mať z neho takmer žiadneho úžitku, pretože sme ho jednoducho neboli schopní v tichu svojho vnútra v sebe pretaviť v čosi výsostne vlastné a osobné. Lebo jedine toto naše vlastné, osobné, nami samými vnútorne uchopené, pochopené a prežité má v skutočnosti pre nás cenu. Jedine toto je vecou trvalej hodnoty a vnútorným pokladom, o ktorý nikdy neprídeme a ktorý zostane našim trvalým majetkom. A to až za hrob!

A hoci existuje obrovské množstvo odpovedí, ktoré by sme boli schopní získať iba tým, že sa v stíšení naučíme vnímať odozvy ducha, existuje zároveň tisíc vecí, ktoré sa snažia rozbiť krásu, vznešenosť a múdrosť odrazu tejto pomyselnej hviezdnej oblohy v nás. Existuje tisíce veci, ktoré sa snažia rozvíriť pokojnú hladinu nášho vnútra, aby nemohla nikdy zrkadliť múdrosť ducha a my sme sa tým pádom nikdy nemohli stať duchovne zrelými a samostatnými.

A najrozmanitejšie vonkajšie a vnútorné vplyvy sa o to snažia veľakrát až tak úspešne, že mnohí nakoniec na to duchovné celkom zabudnú, pretože starosti, radosti, pôžitky, úzkosti a strachy tohto sveta ich ovplyvňujú až natoľko, že sa vnútorne takmer nikdy nedokážu úplne stíšiť. Preto hladina ich vnútra zostáva vždy viac, alebo menej rozčerená a oni z nej nemôžu absolútne nič vyčítať, čím sa nevyhnutne stávajú bytosťami, odrezanými od pravej múdrosti.

Takýto človek však, bez toho, že by si to on sám uvedomoval, ani nežije. Nežije svojim vlastným, osobným bytím, postaveným na vlastnom, vnútornom presvedčení, ale je iba trstinou, klátiacou sa vo vetre cudzích názorov, cudzích myšlienok, cudzích postojov, cudzích znalostí a cudzieho poznania. Nedopusť preto nikdy človeče, aby sa aj tebe prihodilo čosi podobného.

Zdroj

Zdieľať článok

O nedostatku pravej pokory

júl 21, 2021 | Duchovné pravdy

To, čo dnes ľudstvu najviac chýba, je popri čistote srdca pokora. Pokora, ktorá pramení z poznania kontextu a zmyslu ľudského života na Zemi.

Zem je miestom, kde majú prichádzajúci – rodiaci sa ľudskí duchovia milostivú príležitosť napredovať na svojej ceste k dospelosti.

Múdry poriadok Stvorenia, nasledujúc prvotnú Božiu vôľu, stvoril svet hmoty, ktorého súčasťou je tento vesmír, táto malá Zem. Sily bytostných služobníkov s vernou trpezlivosťou a starostlivosťou priviedli život na tejto planéte od samého začiatku až k vyvrcholeniu, keď bolo prvým dušiam, ktoré obsahovali ľudsko-duchovné jadro a silne túžili po sebauvedomení, umožnené vteliť sa na pozemskú úroveň.

Ľudské duše na začiatku vekov s radosťou a s vedomím veľkej milosti Svetla, ktorá to všetko umožnila, prežívali každý deň obohacujúce poznanie života, ktoré dostávali.

Ľudia s vďačnou pokorou dvíhali ruky v modlitbe a chválili Toho, ktorý prebýva vysoko nad všetkými svetmi a vo svojej veľkej múdrosti a láske im umožnil toto všetko zažiť.

Na začiatku vekov na Zemi boli ľudia vo svojej čistej pokore ako radostné deti, ktoré prežívali každý deň ako veľký zázrak svojho bytia. Na začiatku, keď bolo ľudským dušiam dovolené prísť na Zem, aj im bolo dovolené, aby boli vo svojej radosti a vďačnej pokore každý deň obdarúvané darmi, o akých sa dnešnému ľudstvu ani nesníva.

Bohužiaľ, človek v priebehu tisícročí takmer úplne stratil toľko potrebnú vedomú pokoru zo svojho vnútra. V samoľúbosti a veľkolepej pýche na svoje poznanie tohto sveta ľudia stratili vedomosti o celku Stvorenia.

Čím viac rozoberajú hmotu Zeme vo svojej intelektuálnej túžbe uspokojiť svoje ja tým, že všetko lepšie poznajú, tým viac strácajú pravé poznanie celého mnohonásobne väčšieho diela Stvorenia, ktorého súčasťou je hrubá hmota a najmä táto Zem, pochádzajúca zo zrnka piesku na morskom pobreží.

Snaha presadiť sa tu na Zemi za každú cenu privádza človeka k tomu, že sa uzatvára bariéra k skutočnému, mnohonásobne väčšiemu a plnšiemu životu v celom Stvorení.

Dnešné ľudstvo sa považuje za stred vesmíru. Myslí si, že to, čo je najdôležitejšie tu na Zemi, je najdôležitejšie aj pre všetok ostatný život, nech už je kdekoľvek, a že starosti drobného ľudského humbugu, politikárčenia a kupčenia musia byť starosťami Boha a samotného Stvoriteľa, ak človek smie existovať.

Ach, aká je v tom všetkom chyba! Blud vytvorený falošným dojmom egocentrizmu pozemského človeka v masách vesmíru, ktorý stratil svoje pravé poznanie a s týmto poznaním aj svoju čistú živú pokoru voči veľkosti diela Stvorenia.

Človek sa môže a má podieľať na úžasnom diele Stvorenia, ale najprv sa musí zmeniť, aby tak mohol urobiť. Takéto ľudstvo, akých je dnes väčšina, zostane uzavreté pre spojenie s inými svetmi a úrovňami Svetla vo Stvorení.

Duchovný stav dnešného ľudstva to sám osebe vylučuje.

Takže stačí viac pokory a všetko sa môže zmeniť!

Samozrejme, pokora musí byť živá a čistá, musí vychádzať zvnútra, a nie byť len sformovaná do slov a viet, aby vytvárala vonkajší dojem. Falošná pokora je podľa veľkých zákonov stvorenia horšia ako lož a krivá prísaha.

Faloš vo všeobecnosti bude zmietnutá z tejto zeme v perspektíve postupujúcich udalostí silou bytia, ktorá sa zvyšuje každým dňom.

Nakoniec, keď všetko, čo prichádza, pominie, bude Zem naďalej patriť len tichým a pokorným ľuďom.

Tento prísľub však treba vnímať v živom poznaní. V žiadnom prípade totiž nenaznačuje, že by uprednostňoval niektoré zo svetových náboženstiev.

Jemný a pokorný človek je len ten, kto má dobré srdce a zachováva úctu a slušnosť voči iným ľuďom. Preto je jemný a pokorný človek spolu s dobrotou vo svojom srdci aj živý a energický, plný radosti a ušľachtilého, vznešeného správania.

Porozhliadnime sa po takýchto ľuďoch dnes.

Kiež by raz bolo takýchto ľudí čo najviac! Potom konečne bude medzi ľuďmi na zemi vládnuť mier, harmónia, súlad a porozumenie ako niečo bežné, a nie výnimočné a izolované, ako je to v súčasnosti.

Dnešný duchovný stav však žiaľ naznačuje niečo celkom iné.

Bez znovuobjavenia pravej vedomej pokory nebude ľudstvo nikdy schopné začať svoj vzostup tu na Zemi!

Zdroj

Zdieľať článok

Žijeme v zasľúbenej dobe Syna Človeka – Ducha PRAVDY!

júl 19, 2021 | Duchovné pravdy

Prečo sa táto správa týka v skutočnosti každého jedného človeka, žijúceho dnes na Zemi? Pretože ten čas zasľúbení sa naplnil! Žijeme UŽ v dobe zasľúbeného DUCHA PRAVDY!

Veľa ľudí, dokonca väčšina ľudí, najmä veriacich, ale i pochybovačov, tiež materialistov, žije v jednej veľkej ilúzii. V ilúzii o sebe, pri sebavyzdvihovaní svojho milého „ja“ a hlavne vo svojom sebapreceňovaní.

Toto velikášstvo sa môže javiť ako groteskné, ak by v skutočnosti nebolo na zaplakanie, v kontraste s tak vysoko povrchným a plytkým životom dnešného človeka, z hľadiska nášho duchovného predurčenia.

Veď sa len aspoň raz zastavme, stíšme vo svojom vnútri a objektívne preskúmajme to besnenie tých najdivokejších udalostí v spoločnosti našej, ale i celoplošne, v tej pozemskej. Začína to osobným prežívaním, rodinou a vzťahmi v nej, resp. na pracovisku a končí to niekde v ďalšom plytkom posudzovaní toho, čo sa deje okolo nás.

Ten zmätok, tie doslova bláznivé výkriky politické, spoločenské, hodnotové i osobné, nemajú konca a vrie to všade, ako v jednom veľkom kotli, ktorý onedlho aj exploduje, aby sa ukázala prázdnota všetkých týchto snažení, súčasnej ľudskej karikatúry na Zemi, povýšenecky seba samú nazývajúc človekom.

Všetci všetko vedia, „každý je hrdina“, každý vie čo treba urobiť a tí druhí to robia špatne! Takéto posudky, odsudky a výkriky vidíme dnes všade a najmä sociálne siete sa hemžia tými najväčšími „celebritami“, týchto ľudských smiešností!

Ľudia si už vôbec nerozumejú a každý sa len predbehuje vo svojej slaboduchej snahe nejako vyniknúť a zaujať. Chaos a zmätok, vzájomné nepochopenie a strata nad kontrolou toho, čo hovoríme, poukazujúc len na to ako sme už stratili schopnosť vnímať slová a pojmy v ich pravej podstate. Chaos a zmätok, aký na Zemi nebol ani v skutočnej dobe biblického Babylonu.

Tomuto velikášstvu jednotlivcov, tomuto sebapreceňovaní bude onedlho pod tvrdým, no Spravodlivým pôsobením zasľúbeného Ducha Pravdy, učinený raz a navždy definitívny koniec!

Táto doba, toto Veľké pozemské Dianie, ktoré už prebieha, v plnej nahote odhalí skutočnú hodnotu každého človeka, žijúceho dnes na Zemi. Nebude jedinej výnimky a ani jediný človek neunikne pôsobeniu prísnej Spravodlivosti Božej, ktorá údermi blesku bude zasahovať v očistných úderoch priamo do sŕdc každého jedného obyvateľa, tejto maličkej Zeme!

Až potom budú „v kurze“, doteraz tak zanedbávané slová o Pokore, ako i o iných cnostiach, ako je Čistota ducha, teda čistota srdca človeka. Tiež pojem ušľachtilosti a pravej sebaúcty konečne nadobudnú svoje naplnenie v živote človeka a život sa tak už za krátky čas zmení na celej Zemi k nepoznaniu.

K nepoznaniu a k požehnaniu pre tých, ktorí budú schopní prijať tieto vysoké hodnoty Ducha do svojich sŕdc ako samozrejmosť a tým budú aj ich činy od myšlienok až po reálne skutky človeka, popretkávané dosiaľ nikdy nevidenou rýdzosťou charakteru, z dôvodu naplňovania skutočného predurčenia duchovných bytostí, žijúcich a vyvíjajúcich sa v hmote.

Z všetkých týchto vyššie uvedených dôvodov treba na prvom mieste poukázať hlavne na zdravý rozum. Tiež na čistý cit, používanie logiky v praxi a skutočnú vyzretosť charakteru človeka.

Kto je tohto ešte schopný, bude schopný pochopiť aj význam súčasných udalostí v širších súvislostiach.

Kto je teda Duchom Pravdy a ako vieme, že nastala doba splnenia, týchto vážnych zasľúbení? Čo má človek robiť pre to, aby nepremeškal ten čas z podobenstva o Múdrych pannách?

Ján Krstiteľ, pravý Rytier ducha a súčasník v dobe, kedy Božie Svetlo Lásky kráčalo po Zemi, varovne a burcujúco volal do rovnako zbesilých a povrchných davov, ako je tomu dnes, no žiaľ dnes, v oveľa vystupňovanejšej podobe:

„Čiňte pokánie, lebo sa priblížilo Kráľovstvo Nebeské!“

Jeho slová, vtedy ohlasovali príchod Syna Božieho, resp. začiatok Jeho pozemskej misie, splnenia iného, veľkého zasľúbenia z dávnej minulosti.

Ján burcoval, prebúdzal jazykom ostrým ako britva, pretože ľuďom sa už nedalo inak preniknúť do ich sŕdc, a v tej hlbokej naliehavosti doby strhával masky povrchnosti, falošnosti a pokrytectva vtedajších ľudí, ktorí v drvivej väčšine boli už natoľko odvrátení od Svetla, že len pomoc prinesená samotným Synom Božím, mohla tým najpokornejším, ak sa o nejakej pokore ešte dalo hovoriť, sprostredkovať ten pravý duchovný pokrm zakotvením záchranného Lana zo Svetla Pravdy, ktoré Ježiš zblúdilému ľudstvu na Zem priniesol.

Nikdy, v Stvoriteľskom pláne Božieho Diela Stvorenia nebolo počítané s tým, že Ježiš sa bude musieť inkarnovať do telesnej schránky na Zem, ako sa to napokon muselo stať. Muselo z dôvodu poslednej možnej záchrany, pred blížiacim sa Súdom Ducha Spravodlivosti, Ducha Pravdy, ktorý mal onedlho, za dve krátke pozemské tisícročia, na Zem prísť v Moci a Sláve, ku konečnému zúčtovaniu všetkých ľudských snažení.

Ak by nebolo tejto Misie, tohto aktu v núdzi, v ktorom Stvoriteľ z Lásky k tým nemnohým na Zemi, ktorí ešte boli hodní Jeho Milostí, ak by nebol poslal na Zem časť seba samého v Božom Synovi, tú najčistejšiu Božiu Lásku a to najjasnejšie Svetlo Pravdy, tak by sa ľudstvu nedostalo trvalej a účinnej pomoci k záchrane pre všetkých, ktorí sa tejto Milosti ešte v poslednej chvíli mohli pevne zachytiť a svoj život nasmerovať k hodnotám ducha, približujúc sa tak k obrazu pravého človečenstva.

Tento olej, toto teplo a Svetlo, ktoré Ježiš, v časoch veľkej ľudskej biedy a núdzi na Zem priniesol, malo byť vzpruhou k tomu, aby v dobe, v ktorej dôjde k naplneniu všetkých zasľúbení o Poslednom Súde, aspoň tí najvernejší našli konečnú spásu svojej duše, v jasnom rozpoznaní Sudcu, Utešiteľa, Svetového učiteľa, Ducha Pravdy a Syna Človeka zároveň.

Ježiš predsa jasne hovorieval: „Ešte veľa by som Vám toho povedal, ale nerozumeli by ste mi!“

Toto bol tak častý jeho výrok, ktorý so smútkom v srdci používal v tých najrozličnejších obmenách a niekedy až zúfal nad toľkou biedou chápavosti svojich najbližších, nehovoriac už o ľuďoch „z davu“, ktorí síce skoro ničomu z toho, čo k nim prehováral nerozumeli, ale ich duchovné srdce jasne cítilo, že majú čo dočinenia so samotným Božstvom prebývajúcom v Ježišovi.

Ježiš prišiel spasiť svet v zmysle nutnej duchovnej i pozemskej Prípravy k Poslednému Súdu!

Lebo ak by neprišiel, v dnešnej dobe už prebiehajúceho Posledného Súdu, by bola naša Zem duchovne už úplne vyprahnutá a zničená a nenašlo by sa na nej jediného človeka, ktorý by sa mohol v Súde ešte očistiť a zachrániť. Nebyť Ježišovej Misie, dnes by na Zemi žili len biologické schránky s úplne prehnitou duchovnou podstatou, určenou k definitívnemu zániku a rozkladu.

Tak žalostne si stálo, a dnes ešte hlbšie kleslo, toto pozemské ľudstvo, že niet väčšej obžaloby nad premárnením hodnoty Daru života, ktorý človeku poskytol Stvoriteľ, Pravečný BOH!

Preto až varovne znelo a dodnes stále znie a rezonuje priestorom Vesmíru Ježišom vyslovené Slovo plné útechy a prísľubu, ale i varovania a vyzývajúce k tej najväčšej bdelosti a ostražitosti:

„Keď príde Utešiteľ, ktorého vám Ja pošlem od Otca, Duch Pravdy, ktorý vychádza od Otca, On o Mne vydá svedectvo! … Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli /nerozumeli/. Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do plnej Pravdy!… On MŇA oslávi, lebo z Môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je Moje. Preto som povedal, že z Môjho vezme a zvestuje vám!“ Jn 15, 26-27; 16, 12-15.

Nebudeme sa teraz zaoberať omylom, rozšíreným zblúdilým pápežstvom po celej Zemi, omylom, ktorí ľudia vo svojej povrchnosti a plytkosti tak radi prijali, ako „nemennú pravdu“, že podľa týchto zblúdilých výkladov, hovorí Ježiš vraj o sebe, že On príde súdiť „živých i mŕtvych“.

Ježiš predsa jasne hovorí o druhej osobe, o INEJ OSOBE, nie o sebe, a z uvedeného Jeho výroku je to tak ľahko pochopiteľné, že sa obsahom tohto zasľúbenia v tomto smere, netreba viac zaoberať. Lebo už len z tohto výroku je viac ako jasné, že k Súdu príde Duch Pravdy, iná Božská Osoba a uvedie ľudstvo do celej Pravdy, ešte pred tým, než sa účinky Posledného Súdu preženú v burácajúcej sile nad celou Zemou!

Bude právom označovaný ako Svetový učiteľ, lebo bude učiť svet o všetkých prejavoch Božskej Vôle, o Jeho zákonoch, o tom ako treba žiť, aký je pôvod Ducha a celé jeho smerovanie. Učiť svet týmto Najvyšším pravdám preto, lebo ľudstvo všetkých náboženstiev nepozná odpovede ani na najzákladnejšie otázky svojej existencie.

O Bohu síce radi hovoria, no čo je človek, kto je človek a prečo je tu na Zemi a kam kráča, nevedia nič konkrétne, okrem nejasných a mätúcich obrazov, ktoré sa od jednej náuky k tej druhej značne líšia, alebo dokonca negujú.

Veľké omyly v tomto smere, prevládajú medzi súčasnými veriacimi kresťanských komunít Omyly s nedoziernými, až fatálnymi následkami.

Každá správna viera má slúžiť k tomu, aby sme sa stali lepšími. Aby sme rástli charakterom, v úcte k druhým, v taktnosti a ušľachtilosti prejavu. A predovšetkým, aby sme toto dokázali zapaľovať aj v srdciach iných a aby sme sa tak stali živými príkladmi pre svoje okolie.

Jedine k tomuto a k ničomu inému, nemá slúžiť viera v hodnoty, v náboženstvo, tiež náuka ani každé ďalšie duchovné snaženie.

No aké sklamania, musí človek prežiť nad toľkou vychytralosťou veriacich aj v súvislosti s týmto zasľúbením o prichádzajúcom Duchu Pravdy!

„Nebalamúťte nám hlavy a nestrašte, že nejaký Duch Pravdy prišiel, lebo kto sa za neho vydáva, je len ďalší falošný prorok! Je predsa rovnako zasľúbené, že v tej dobe bude po celej Zemi veľké množstvo falošných prorokov! Klamete, vymýšľate, chce nás odviesť od našej pravej viery!“

TOTO je úhrnom vzatý obraz z tak mnohých komunikácií na túto tému, s týmito takzvanými veriacimi.

Už len z hľadiska logiky toho, ako takíto „kresťania“ reagujú, je každému bdelému pozorovateľovi jasné, že ani v podstate nevedia, čo hovoria. O premýšľaní v súvislostiach nemôže byť ani reči a práve v takýchto prejavoch nadobúdajú platnosť vyššie uvedené poukazy na povrchnosť a plytkosť všetkých ľudských snažení, aj v otázke viery.

Veď predsa, ako správne títo náboženskí horlivci a často aj fanatici tvrdia, že v tej dobe zasľúbeného Ducha Pravdy sa objaví na Zemi veľké množstvo falošných prorokov, predsa jasne vypovedá o tom, že JEDEN z nich bude ten pravý!

Lebo ak žijeme v dobe falošných prorokov v rozsahu, aký tu ešte nikdy nebol, tak je to zároveň signálom, že je na Zemi zároveň prebiehajúce aj pôsobenie Ducha Pravdy, ktorého zvestoval už Syn Boží, Ježiš.

Kde stratili títo „veriaci“ zdravý rozum, kde logiku, keď zo zasľúbenia o dvoch rozdielnych osobách, budú namyslene tvrdiť, že sa jedná len o jednu osobu, keď o náuke Ducha Pravdy budú tvrdiť, že je to len Dielo ďalšieho falošného proroka, hoci obsah tohto Posolstva Pravdy ich ani len nezaujíma, nechcú sa tým zaoberať a hneď všetko odmietnu, ako „hotovú vec“, lebo si majú predsa dávať pozor na falošných prorokov!

Ale to, že medzi tými falošnými je jeden pravý, im v ich prízemnom a slaboduchom myslení, už ani „nezacvakne“ a budú ešte viac pŕskať a urážať v zmysle tej „najčistejšej kresťanskej viery“, ak sa im snažíte vo všetkej jednoduchosti veci vysvetliť a objasniť.

Fanatická viera je vždy silno zakorenená v strachu a strach je temným a ťažiskovým pilierom pre každú nevedomosť. Je potom viac ako logické, že každá hlúposť sa bude vydávať za pravdu a jasne definované slová sa budú prekrúcať tým najžalostnejším spôsobom, z dôvodu aby títo blúzniví veriaci neboli viac vyrušovaní zo svojho slepého opojenia viery, ktorá im v konečnom dôsledku nikdy nemôže priniesť pravý Boží mier v srdci, jásot a radosť nad toľkou Múdrosťou a Dobrotou Stvoriteľa. Ba naopak, takíto veriaci sú vystavení viac a viac životným skúškam a úderom, hrdiac sa tým, že ubližujú im tí ostatní a že oni, „pravoverní“ za nič nemôžu a nič zlé nerobia!

Bude to potom však plač a škrípanie zubov nad tvrdým dopadom spätných účinkov toho, čo sami chceli, čo sami vyvolali a čomu sami slobodne verili! A že uverili klamstvám, o tom niet jasnejšieho dôkazu, ak sa hlbšie zamyslíme nad charakterom dnešnej doby – Komunikačný Babylon, náboženské vojny, neresti, Sodoma a Gomora a honba za konzumným životom, vybičovaná až do tých najšialenejších podôb!

Nikto z ľudí sa nemôže považovať za veriaceho v Boha, ak súčasne odmieta Pravdu od Boha, ak odmieta Posolstvá oboch Jeho Synov a žije v opojení náboženských dogiem plných omylov a klamstiev!

Skutočných kresťanov, ktorí veria živým spôsobom vo svojho Stvoriteľa, je na Zemi zatiaľ žalostne málo.

Je ich žalostne málo, no o to väčšiu majú zodpovednosť, aby sprístupnili všetkým hľadajúcim Svetlo Pravdy zakotvené na Zemi, lebo len toto Svetlo dokáže znovuzrodiť ich ducha k vedomému a radostnému tvoreniu.

Kto je to teda, ten zasľúbený Duch Pravdy?

K hlbšiemu zamysleniu:

Varovné slová Jána Krstiteľa, sú dnes aktuálnejšie viac, ako kedykoľvek v minulosti:

„Čiňte pokánie, lebo sa priblížilo Kráľovstvo Nebeské!“

Svetom sa šíri Nové poznanie Pravdy, ktoré sprostredkúva jasné definície a jasné odpovede, na všetky nevyriešené otázky života!

Toto Nové Poznanie, bezpečne a isto vyplňuje všetky medzery, urovnáva všetky nezrovnalosti a sprostredkúva človeku presvedčenie, ktoré mu dáva takú istotu a taký základ, že nijaké dogmy cirkví, nijaké „zaručené informácie“ rôznych skupín a siekt nemôžu ohroziť silu presvedčenia, ktorú o všetkých dejoch okolo nás môže človeku sprostredkovať jedine PRAVDA, ten najvyšší Zákon a Princíp, skrze ktorý vznikol nielen náš Vesmír ale i celé rozľahlé Božie Stvorenie.

Je to práve a výhradne Pravda, ktorá je Podstatou sveta, ktorá je zároveň neoddeliteľnou súčasťou Boha Stvoriteľa!

Sme súčasníkmi doby pôsobenia Ducha Pravdy, ktorého ľudstvu zasľúbili už proroci v dávnych, biblických dobách a ktorého ľudstvu zasľúbil predovšetkým Ježiš, Syn Boží!

TEN, ktorý má uviesť ľudstvo do celej PRAVDY, túto Pravdu priniesol a táto Pravda má byť DNES šírená a zvestovaná, pre spásu tých, ktorí svojho ducha ešte celkom nezasypali nánosmi rozumu, nevedomosti a nepochopenia!

Zo skutočného Ježišovho Posolstva, si náboženstvá po celej Zemi, urobili iba obyčajnú pozemskú firmu, majúcu za cieľ manipulovať a ovládať ľudí v čo najširšom rozsahu!

Preto z pôvodného, čistého Ježišovho Posolstva sa nedochovalo v týchto náboženstvách do dnešných dní už takmer nič, pretože všetko je tak prekrútené, že z čistého Svetla Pravdy, ktoré Ježiš ľudstvu priniesol, zostala v srdciach ľudí, iba ľudská pokrivenina a temnota, s pachuťou duchovnej smrti!

Takto a nie inak spravovali náboženstvá Ježišove Posolstvo do dnešných dní!

Preto sa prebuďte v poslednej možnej chvíli všetci tí, v ktorých ešte celkom nezhasla túžba po Poznaní Pravdy, lebo len toto Poznanie bezpečne povedie každého z nás cestami, ako byť lepším človekom, ako pomáhať ostatným podobne usilujúcim a ako sa naučiť žiť život, v zmysle Božích zákonov, ktoré sú tak zjavne prospešné pre všetkých, kto sa ich učí rešpektovať a dodržiavať.

Každý jeden z nás má DNES rovnakú možnosť načerpať posilu i Poznanie z tohto Živého Prameňa Pravdy a dozvedieť sa tak o skutočných súvislostiach života v oveľa širšom rozsahu, než je vám predkladané tu a teraz, ako i v ďalších článkoch podobného zamerania.

Preto sa prebuďte všetci, ktorí máte v sebe ešte aspoň trošku odvahy k zmene svojho života do úplne nového rozmeru bytia, ktorý Vám spätne prinesie len požehnanie a radosť.

Je už načase konečne vystriedať toto dnešné živorenie drvivej väčšiny z nás za skutočný, Bohu milý život, plný toho najčinorodejšieho a najradostnejšieho pôsobenia.

Preto sa prebuďte duchom ešte dnes, lebo už zajtra môže byť neskoro. Pretože premeškať túto poslednú hodinu k pravému prebudeniu sa k životu predstavuje nezvratný proces s fatálnym koncom pre milióny rokov trvajúce duchovné bytie každého jedného z nás…“

Poznámka pre všetkých čitateľov:

Tieto články sú určené LEN pre tých, ktorí vážne hľadajú pochopenie toho, ako funguje svet.

Nie je nimi nikomu nič ponúkané, ani nimi nemá byť nikomu nič vzaté!

Každý nech si verí v to, na čo dosahuje možnosť jeho chápania, ale zároveň nech neuráža a nehaní tých, ktorí sa snažia duchovne vzdelávať a chcú sa ako ľudia aj vyvíjať.

Ak sú vám milšie dogmy a manipulácie, verte im, ale potom nezúfajte, keď dôjde na „lámanie chleba“!

Zdroj

Zdieľať článok