Nadobúdam postoj prijatia všetkých a všetkého, rešpektujem, ale svoje si strážim

Nadobúdam postoj prijatia všetkých a všetkého, rešpektujem, ale svoje si strážim

Denne sme vystavení mnohým rozhodnutiam a sme previazaní vo vzťahoch s množstvom ľudí. Niektoré vzťahy sú pre nás bezproblémové, iné sú komplikované a nevieme ich riešiť, poprípade ich riešime (ale to si len myslíme:-) ) a v podstate sa točíme dookola a robíme opakovane stále tie isté chyby.
Často „bojujeme“ (vysvetľujeme, obhajujeme, zlostíme sa atď) a tým len strácame životnú energiu. Pokúsme sa meniť svoje postoje z bojovnosti, obhajovania, ovládania, vysvetľovania na postoj PRIJATIA toho druhého človeka takého aký je (i situácie). Nechajme každého, nech je taký, aký chce byť. Máme slobodnú vôľu. Slobodu chceš, slobodu daj 🙂. Akceptujme aj zlých ľudí (my ich nezmeníme :-)), čo môžeme urobiť? Môžeme si byť jednoducho vedomí svojich vlastností kladných i tých slabších miest vo svojej povahe, môžeme na sebe pracovať a práve preto byť na seba hrdí (ale len keď na sebe robím :-)) a ak nám „neprajný“ „jedovitý“, alebo zlostný človek skríži cestu, nemáme si nechať ublížiť. Nemáme si nechať ukradnúť energiu, radosť, pokoj. Často sú to stále tí istí, čo nám ubližujú a v podstate nám „život ukazuje“, že túto skúšku, životnú lekciu ešte nemáme zvládnutú. Že nemáme dostatočnú lásku sami k sebe a necháme si ubližovať od niekoho, kto je stále rovnaký, dobre ho poznáme a nič sa na tom nemení a nezmení sa, pokiaľ nezmením ja svoj postoj z postoja bojovnosti na postoj „ľahostajnosti“ – jednoducho prijatia. S niekým sa neoplatí bojovať – „Nechajte mŕtvych pochovávať svojich mŕtvych“ – tak hovorí i múdra kniha.
Nezabúdajme, že je to o nás – koľko my dovolíme, toľko nám je ublížené.
Takže hlávku hore, uvedomme si kto sme, kam kráčame, čo chceme, nedovoľme aby nám iní kradli našu radosť, náš čas, náš pokoj, naše vlastné šťastie.
Krásny deň a strážime si energiu, ja rozhodujem komu ju dám a za žiadnych okolností si ju nenechám ukradnúť 🙂.
Dnes stretávame samých dobrých ľudí a všetko sa nám darí 🙂
Tatiana

Zdieľať článok

Nadobúdam postoj prijatia všetkých a všetkého, rešpektujem, ale svoje si strážim

Poslušnosť, počúvanie, vnímanie a dodržiavanie

Poslušní sme vtedy ak sme počúvajúci (Koho? Čo?)To, čo nasleduje potom je slušnosť. Ak hovoríme o slušnosti, vybavia sa nám pravidlá, normy, dohody, SLOVO a jeho dodržiavanie atď. Vyvstáva ale otázka: Komu? Čomu máme byť (vnútorne) verní? Koho? Čo máme počúvať?
Aké pravidlá je potrebné dodržiavať?

  1. V prvom rade je potrebné „upratať“ náš hodnotový systém:
    Čo je v mojom živote na prvom mieste? Čo na druhom?
    Pokúsme sa na prvé miesto dať „Najvyššiu silu“ a na druhé miesto seba (v pokore a súcite) a ostatné sa „uprace“ samo 🙂
  2. Počúvame svoj vnútorný hlas (hlas duše, intuíciu). Rozum je dobrý sluha, ale zlý pán. Takže skúsme „ukočírovať“ rozum, aby podliehal „hlasu duše“ 🙂
    Ak to dodržíme, budeme ŠŤASTNÍ/É 🙂
    Prostredníctvom „disciplíny“ – sebakontroly – prísnosti voči sebe – voči svojmu vnútornému hlasu – vernosti svojej intuícii – dosahujeme slobodu a tým i svoje vlastné vnútorné šťastie i pokoj.
    Krásny deň plný vernosti Sebe 🙂
    Tatiana

Zdieľať článok

Nadobúdam postoj prijatia všetkých a všetkého, rešpektujem, ale svoje si strážim

Vaše názory a mylné predstavy o druhých a vaše očakávania vám bránia prežívať radosť a vás činia nešťastnými

Túto vetu, aj keď asi nie v presnom znení som si vypožičala z knihy Hovory s Bohom. Za posledné dni som si omnoho viac uvedomila jednu vec a to, že my OČAKÁVAME, že druhí sa nejako zachovajú a čuduj sa svete vôbec neplnia naše očakávania, ba dokonca nás prekvapujú a robia také veci, ktoré by sme nikdy neočakávali 🙂.
Taká obyčajná veta a taká pravdivá. Naozaj žijeme v neustálom chcení a neustálom očakávaní že … druhí, tí, oni by mali, bolo by potrebné atď.
My niečo čakáme a druhý sa nezachovajú podľa našich predstáv a chcení. Teraz nehodnotíme, či je to dobre, zle, alebo kde je pravda. Možno sa chovajú nesprávne a aj zle voči nám, ale… Majú na to právo? Máme slobodnú vôľu a ak sa niekto rozhodne byť tvrdohlavý, neústupný, agresívny, pesimistický atď, má na to plné právo. Ale… je to jeho problém, nie náš. Mojou úlohou nie je meniť druhých. My ho jednoducho máme prijať, aj s tým, že je ešte nezrelý, nezvláda niektoré situácie a maximálne čo môžem urobiť je, že sa z danej situácie poučím a nabudúce nebudem prekvapený/á ak sa jeho chovanie znovu zopakuje, lebo ja viem že on/ona taká je a súčasne nedovolím, aby mi to ublížilo. Veď ON/ONA je taká stále a nič sa nemení, nie je to osobné, tak nebuďme prekvapení a ani ublížení.
Pozrime sa na jednoduchý príklad zo života. Pôjdeme do lesa na bylinky. Do cesty nám príde jedovatá bylina. Pokiaľ ju nepoznáme, tak sme veľmi opatrní v tom, ako a na čo ju použijeme. Prv, než k tomu pristúpime, zodpovedne si niečo o nej naštudujeme (nájdeme v herbári, či v atlase) až potom ideme skúšať vyrábať preparáty, či variť čaj.
Ak mám skúsenosť, že som odtrhla bylinu, zjedla a priotrávila sa ňou, na vlastnej koži som sa presvedčila o jej jedovatosti, tak budem blázon, ak ju druhýkrát zbadám a znovu budem pokúšať osud, jesť a skúšať, či sa náhodou medzi tým nezmenila, alebo či náhodou jej jedovaté účinky nebudú menšie.
Asi ťažko budeme experimentovať, lebo ja viem, že z jedovatej byliny liečivú neurobím. Ako sa zachováme? Budeme nadávať a bedákať, aký je ten svet hrozný, aká je tá rastlina odporná a prečo vôbec existuje, keď mi tak stále ubližuje, a ja si chcem urobiť len liečivý prípravok?
Už aj malé deti vedia, že z niektoré rastliny ubližujú pri priamom kontakte 🙂 a aj my dospelí to chápeme, ale prečo to teda neuplatňujeme v medziľudských vzťahoch 🙂.
Z tohto príkladu logicky vyplýva ponaučenie, že pomoc (energiu, dobro, lásku) čerpaj tam, kde máš istotu že ju dostaneš (medzi rovnorodými – vnútorne podobnými).
Ak chcem od iných a nedajú mi (pochopenie, súcit, radosť, podporu), nesťažujem sa, pýtam si na nesprávnom mieste 🙂 a je to teda môj problém.
Mohli by sme sa poučiť i z Ezopovej bájky o žabe a škorpiónovi, kde škorpión prosí žabu o prevezenie na druhý breh rieky. Žaba ho nechce previesť lebo pozná jeho podstatu, no napriek tomu vo svojej dobrote, zmäkčilosti a ochote pomáhať podľahne jeho prosbám a vezme ho na chrbát. V polovici rieky ju škorpión uštipne a žaba neveriac tomu, že to spravil (veď obaja zomrú) z posledných síl sa ho pýta prečo? A odpoveď znela LEBO… som škorpión a mojou podstatou je štípať.
Niektorí ľudia sa naozaj nemenia a našou úlohou nie je ich prerábať, našou snahou by malo byť meniť uhol pohľadu, nenechávať si ubližovať a ak sa takýmto typom nedá vyhnúť, hlavne: „nedráždiť hada bosou nohou“ , nechcime od neho, aby nám lízal a hladkal nožičky, je to predsa had (alebo škorpión 🙂 ).
Čím väčší bude náš tlak na nich, tým väčší bude ich útok na nás. Podľa toho sa teda chovajme 🙂.
Krásny pohodový deň plný optimizmu, nadhľadu, bez očakávaní a hlavne bez škorpiónov 🙂.
Tatiana

Zdieľať článok

Nadobúdam postoj prijatia všetkých a všetkého, rešpektujem, ale svoje si strážim

Vyrovnanosť

Dnes od rána si uvedomujme „aký som človek“, priznajme si svoje „slabé miesta“ (nekarhajme sa! – len konštatujme 🙂 s tým, že si dávame vnútorný sľub pracovať na sebe a meniť sa :-)) a vyzdvihnime (spokojne i porovnajme sa :-)) svoje pozitívne vlastnosti (píšme na papier – má to väčšiu silu :-)).
Jeden zo základných kamienkov na ceste k zdravému sebavedomiu a nájdeniu vyrovnanosti a harmónie je uvedomenie si svojho vlastného JA (aký/aká som).
Ak sa poznám, nikto a nič ma nemôže ovládať, rozčúliť, ani vyviesť z miery.
Sme nositeľom pokoja a každému bude pri nás dobre.
Prinášame nádej a pomoc, súčasne dostávame rešpekt i lásku, pretože ukľudňujeme 🙂.
Krásny deň, plný sebapoznania, harmónie, vyrovnanosti a šírme pokoj, rozdávajme radosť 🙂.
Tatiana

Zdieľať článok

Nadobúdam postoj prijatia všetkých a všetkého, rešpektujem, ale svoje si strážim

Hlas rozumu a mysle

Posledné dni sa mi zdá, že zo všetkých strán sa zvyšuje tlak na nás. Ako zvnútra, tak i zvonku. Každý tlak vytvára protitlak. Výsledok? Ničnerobenie, nepohyb, útek, útok…. Je úžasné, ak dokážeme situáciu prijať a pustiť….Vzápätí sa objaví riešenie a vtedy treba pozbierať všetku silu a prijaté zrealizovať. Na trápenie, premýšľanie a hlavne vymýšľanie nie je čas. Je to jeho strata, ako aj strata životnej energie, chuti čokoľvek robiť i meniť a vybíjanie životných bateriek. Naša myseľ sa snaží a problémy vytvára, aby nás blokovala v žití, bytí v radosti a šťastí. Myseľ sa tvári, že nás pripravuje, no v skutočnosti nás POPRAVUJE…. (zabíja a ničí).VERTE, že AK PRÍDE SKUTOČNÝ PROBLÉM, NEBUDETE ho musieť HĽADAŤ, budete ho musieť OKAMŽITE RIEŠIŤ!!!Pekný deň a veľa sily ….Na zvládanie mysle, ktorá nás chce ovládať …Na počutie i prijatie hlasu duše, ktorá nás chce povznášať….S Láskou Tatiana

Zdieľať článok