Poslušnosť, počúvanie, vnímanie a dodržiavanie

Poslušnosť, počúvanie, vnímanie a dodržiavanie

Poslušní sme vtedy ak sme počúvajúci (Koho? Čo?)To, čo nasleduje potom je slušnosť. Ak hovoríme o slušnosti, vybavia sa nám pravidlá, normy, dohody, SLOVO a jeho dodržiavanie atď. Vyvstáva ale otázka: Komu? Čomu máme byť (vnútorne) verní? Koho? Čo máme počúvať?
Aké pravidlá je potrebné dodržiavať?

  1. V prvom rade je potrebné „upratať“ náš hodnotový systém:
    Čo je v mojom živote na prvom mieste? Čo na druhom?
    Pokúsme sa na prvé miesto dať „Najvyššiu silu“ a na druhé miesto seba (v pokore a súcite) a ostatné sa „uprace“ samo 🙂
  2. Počúvame svoj vnútorný hlas (hlas duše, intuíciu). Rozum je dobrý sluha, ale zlý pán. Takže skúsme „ukočírovať“ rozum, aby podliehal „hlasu duše“ 🙂
    Ak to dodržíme, budeme ŠŤASTNÍ/É 🙂
    Prostredníctvom „disciplíny“ – sebakontroly – prísnosti voči sebe – voči svojmu vnútornému hlasu – vernosti svojej intuícii – dosahujeme slobodu a tým i svoje vlastné vnútorné šťastie i pokoj.
    Krásny deň plný vernosti Sebe 🙂
    Tatiana

Zdieľať článok

Poslušnosť, počúvanie, vnímanie a dodržiavanie

Vaše názory a mylné predstavy o druhých a vaše očakávania vám bránia prežívať radosť a vás činia nešťastnými

Túto vetu, aj keď asi nie v presnom znení som si vypožičala z knihy Hovory s Bohom. Za posledné dni som si omnoho viac uvedomila jednu vec a to, že my OČAKÁVAME, že druhí sa nejako zachovajú a čuduj sa svete vôbec neplnia naše očakávania, ba dokonca nás prekvapujú a robia také veci, ktoré by sme nikdy neočakávali 🙂.
Taká obyčajná veta a taká pravdivá. Naozaj žijeme v neustálom chcení a neustálom očakávaní že … druhí, tí, oni by mali, bolo by potrebné atď.
My niečo čakáme a druhý sa nezachovajú podľa našich predstáv a chcení. Teraz nehodnotíme, či je to dobre, zle, alebo kde je pravda. Možno sa chovajú nesprávne a aj zle voči nám, ale… Majú na to právo? Máme slobodnú vôľu a ak sa niekto rozhodne byť tvrdohlavý, neústupný, agresívny, pesimistický atď, má na to plné právo. Ale… je to jeho problém, nie náš. Mojou úlohou nie je meniť druhých. My ho jednoducho máme prijať, aj s tým, že je ešte nezrelý, nezvláda niektoré situácie a maximálne čo môžem urobiť je, že sa z danej situácie poučím a nabudúce nebudem prekvapený/á ak sa jeho chovanie znovu zopakuje, lebo ja viem že on/ona taká je a súčasne nedovolím, aby mi to ublížilo. Veď ON/ONA je taká stále a nič sa nemení, nie je to osobné, tak nebuďme prekvapení a ani ublížení.
Pozrime sa na jednoduchý príklad zo života. Pôjdeme do lesa na bylinky. Do cesty nám príde jedovatá bylina. Pokiaľ ju nepoznáme, tak sme veľmi opatrní v tom, ako a na čo ju použijeme. Prv, než k tomu pristúpime, zodpovedne si niečo o nej naštudujeme (nájdeme v herbári, či v atlase) až potom ideme skúšať vyrábať preparáty, či variť čaj.
Ak mám skúsenosť, že som odtrhla bylinu, zjedla a priotrávila sa ňou, na vlastnej koži som sa presvedčila o jej jedovatosti, tak budem blázon, ak ju druhýkrát zbadám a znovu budem pokúšať osud, jesť a skúšať, či sa náhodou medzi tým nezmenila, alebo či náhodou jej jedovaté účinky nebudú menšie.
Asi ťažko budeme experimentovať, lebo ja viem, že z jedovatej byliny liečivú neurobím. Ako sa zachováme? Budeme nadávať a bedákať, aký je ten svet hrozný, aká je tá rastlina odporná a prečo vôbec existuje, keď mi tak stále ubližuje, a ja si chcem urobiť len liečivý prípravok?
Už aj malé deti vedia, že z niektoré rastliny ubližujú pri priamom kontakte 🙂 a aj my dospelí to chápeme, ale prečo to teda neuplatňujeme v medziľudských vzťahoch 🙂.
Z tohto príkladu logicky vyplýva ponaučenie, že pomoc (energiu, dobro, lásku) čerpaj tam, kde máš istotu že ju dostaneš (medzi rovnorodými – vnútorne podobnými).
Ak chcem od iných a nedajú mi (pochopenie, súcit, radosť, podporu), nesťažujem sa, pýtam si na nesprávnom mieste 🙂 a je to teda môj problém.
Mohli by sme sa poučiť i z Ezopovej bájky o žabe a škorpiónovi, kde škorpión prosí žabu o prevezenie na druhý breh rieky. Žaba ho nechce previesť lebo pozná jeho podstatu, no napriek tomu vo svojej dobrote, zmäkčilosti a ochote pomáhať podľahne jeho prosbám a vezme ho na chrbát. V polovici rieky ju škorpión uštipne a žaba neveriac tomu, že to spravil (veď obaja zomrú) z posledných síl sa ho pýta prečo? A odpoveď znela LEBO… som škorpión a mojou podstatou je štípať.
Niektorí ľudia sa naozaj nemenia a našou úlohou nie je ich prerábať, našou snahou by malo byť meniť uhol pohľadu, nenechávať si ubližovať a ak sa takýmto typom nedá vyhnúť, hlavne: „nedráždiť hada bosou nohou“ , nechcime od neho, aby nám lízal a hladkal nožičky, je to predsa had (alebo škorpión 🙂 ).
Čím väčší bude náš tlak na nich, tým väčší bude ich útok na nás. Podľa toho sa teda chovajme 🙂.
Krásny pohodový deň plný optimizmu, nadhľadu, bez očakávaní a hlavne bez škorpiónov 🙂.
Tatiana

Zdieľať článok

Poslušnosť, počúvanie, vnímanie a dodržiavanie

Vyrovnanosť

Dnes od rána si uvedomujme „aký som človek“, priznajme si svoje „slabé miesta“ (nekarhajme sa! – len konštatujme 🙂 s tým, že si dávame vnútorný sľub pracovať na sebe a meniť sa :-)) a vyzdvihnime (spokojne i porovnajme sa :-)) svoje pozitívne vlastnosti (píšme na papier – má to väčšiu silu :-)).
Jeden zo základných kamienkov na ceste k zdravému sebavedomiu a nájdeniu vyrovnanosti a harmónie je uvedomenie si svojho vlastného JA (aký/aká som).
Ak sa poznám, nikto a nič ma nemôže ovládať, rozčúliť, ani vyviesť z miery.
Sme nositeľom pokoja a každému bude pri nás dobre.
Prinášame nádej a pomoc, súčasne dostávame rešpekt i lásku, pretože ukľudňujeme 🙂.
Krásny deň, plný sebapoznania, harmónie, vyrovnanosti a šírme pokoj, rozdávajme radosť 🙂.
Tatiana

Zdieľať článok

Poslušnosť, počúvanie, vnímanie a dodržiavanie

Hlas rozumu a mysle

Posledné dni sa mi zdá, že zo všetkých strán sa zvyšuje tlak na nás. Ako zvnútra, tak i zvonku. Každý tlak vytvára protitlak. Výsledok? Ničnerobenie, nepohyb, útek, útok…. Je úžasné, ak dokážeme situáciu prijať a pustiť….Vzápätí sa objaví riešenie a vtedy treba pozbierať všetku silu a prijaté zrealizovať. Na trápenie, premýšľanie a hlavne vymýšľanie nie je čas. Je to jeho strata, ako aj strata životnej energie, chuti čokoľvek robiť i meniť a vybíjanie životných bateriek. Naša myseľ sa snaží a problémy vytvára, aby nás blokovala v žití, bytí v radosti a šťastí. Myseľ sa tvári, že nás pripravuje, no v skutočnosti nás POPRAVUJE…. (zabíja a ničí).VERTE, že AK PRÍDE SKUTOČNÝ PROBLÉM, NEBUDETE ho musieť HĽADAŤ, budete ho musieť OKAMŽITE RIEŠIŤ!!!Pekný deň a veľa sily ….Na zvládanie mysle, ktorá nás chce ovládať …Na počutie i prijatie hlasu duše, ktorá nás chce povznášať….S Láskou Tatiana

Zdieľať článok

Harry Potter konšpirácia

Harry Potter konšpirácia

Kto z nás si nemohol nevšimnúť neškodné zábavné a napriek tomu príjemne strašidelné príbehy o Harrym Potterovi, hrdinskom čarodejníkovi a jeho epickom boji proti silám zla, spolu s jeho odvážnymi kamarátmi, Hermionou a Ronom Weaslym?

Akú úžasnú zábavu sme všetci mali zo živých predstáv Joanny K. Rowlingovej, ktorá sa akosi proti všetkým šanciam dokázala bez pomoci vytiahnuť z chudoby, stať sa multimiliardárkou a vzorom, ​​po ktorom môžeme všetci ašpirovať. Keby len všetko bolo tak, ako sa zdá …

Joanna Rowlingová je v skutočnosti ovládanou otrokyňou programu monarch , vybranou ako autorka príbehov, pretože je rodičom samoživiteľom a ako súčasť programu Tavistock Institute / Frankfurt School riadeného programu rozvracania spoločnosti propagáciou jej extrémnej (homo) sexualizácie, feminizmu a „pozitív“ stavu jedného rodiča. Je členkou Fabianovej spoločnosti a scientologickej cirkvi. Scientologická cirkev je samozrejme záštitou CIA pre kráľovskú šľachtu, Rockefellerovcov a Rothschildovcov, inými slovami pre elitu.

Okolo Vianoc 2011 som si dopisoval a hovoril s otcom dieťaťa JK Rowlingovej, ktoré sa narodilo v roku 1995. Veril som mu, že hovorí pravdu kvôli podrobnému príbehu, ktorý mi rozprával. Povedal, že na začiatku 90. rokov on, Jessica Mitford a jej manžel Bob Treuhaft (ktorý bol zjavne „handlerom“ JK Rowlingovej) „brainstormovali“ celý príbeh Harryho Pottera na ceste vlakom, ktorý výrazne meškal, zatiaľ čo JKR si robila výdatné poznámky. Tento príbeh potom napísal niekto, koho nazval „stojanom na pero a atrament“, čo je výraz používaný na označenie niekoho, kto je najatý na napísanie príbehu, ktorý nie je podľa jeho vlastných predstáv, s následným rozhodnutím použiť JKR ako „tvár projektu, v súlade s Tavistockovým plánom agresívnej propagácie všetkého, čo podkopáva rodinné hodnoty, napr. homosexualita, feminizmus, atď., v tomto prípade však jej status slobodnej matky.

Povedal tiež, že to bolo založené voľne na príbehoch CS Lewisa „Narnia“, ale ďalej to kvalifikoval tým, že v tom čase ešte netušil, že budú zahrnuté všetky odkazy na pedofíliu, čarodejníctvo, satanizmus atď., ani že bude následne podrobený niekoľkým pokusom o život riadených príkazmi samotného princa Phillipa, o ktorom bol presvedčený, že v príbehoch ho predstavoval lord Voldemort.
Emily Gyde je skutočnou autorkou Harryho Pottera . Je otrokom MI6 s ovládanou mysľou a prešla niekoľkými skúsenosťami s NDE. Výsledkom je „Ace Remote Viewer“. Fantázia a jasnosť, ktoré do písania vnáša, sú presvedčivým príkladom toho, že je skutočnou autorkou Harryho Pottera, ale vďaka menovaní JK Rowlingovej, autorkou, MI6 zaistila, aby Emily nedostala žiadny honorár.

Gyde povedala, že Rowlingová bola vybraná do čela tejto série kníh, pretože bola taká tvárna:

„Chcela slávu a bohatstvo bez nákladov.“ Jej rodičia ju kúpili z otroctva britských iluminátov a tiež jej kúpili to, čo je v obchode známe ako „Pen and Ink Stand“, spisovateľ , ktorý pracuje ako neplatený otrok – jeden z agentov Britskej spravodajskej služby.

Rowlingová povedala svojim programátorom, že chce byť autorkou. Veľkým problémom bolo, že nedokázali jej „nakŕmiť“ beletriu pre dospelých, ktorú napísali najatí autori, pretože nemala literárny typ mozgu na to, aby mohla písať beletriu pre dospelých, bez ohľadu na to, že na verejnosti hovorí o práci, ktorá nie je jej. Mysleli si však, že by to s detskou literatúrou možno dokázali. 

Ako sa ukázalo, nezvládli to – workshopy mali dokázať Rowlingovej pád. Bolo zrejmé, že nemala vôbec žiadnu tvorivú predstavivosť, a potom sa autori, čo písali za ňu, začali ozývať. Svojím spôsobom ju takmer ľutujem – musí vstať a postaviť sa tvárou v tvár tlači s vedomím, že jej tajomstvo je vonku, ešte musí prejsť peklom publicity s vydaním poslednej knihy o Harrym Potterovi. Rowlingová je pri tom všetkom iba malý, smutný pešiak.

Pamätáte si dom „O“ na juhu Francúzska? Ten, kde boli britskí autori pozvaní, aby strávili zhruba víkend, aby sa zúčastnili „workshopov tvorivého písania“ JK Rowlingovej … a ako došlo k všeobecnej revolte medzi týmito autormi, keď si uvedomili, že si nedokáže spomenúť ani na svoje vlastné postavy … alebo zápletky … a pri „kreatívnom myslení“ bola nepoužiteľná. Takže workshopy boli náhle zastavené, aby sa predišlo ďalším strápneniam pre iluminátov. “ – Emily Gyde.

Sestra Jessicy Mitfordovej sa vydala za Oswalda Mosleyho, ktorý stál počas druhej svetovej vojny v čele Britského zväzu fašistov, a tiež mi povedal, že mu (Jessica) otvorene povedala, že jeho starí rodičia boli Jednota Mitford, jej sestra a istý Adolf Hitler ! Takže ak je to pravda – a nemal som dôvod neveriť mu, potom je dieťa JK Rowlingovej pravnukom Adolfa Hitlera!

V nadväznosti na tieto diskusie som vykonal vlastný prieskum spojenia Mitford / Treuhaft a zistil som, že obchodným partnerom Boba Treuhafta v jeho právnickej firme takmer 20 rokov bol niekto, kto sa volal „Dobby“ Walker. Toto bola iba jej prezývka, ale napriek tomu ju nekrológ na Wikipédii označuje ako „Dobby Walker“ a nie ako „Doris Walker“, čo je jej skutočné meno. Pre tých z vás, ktorí nevedeli, bol „Dobby“ v príbehoch o Harrym Potterovi postavou podobnou škriatkovi, ktorý bol zamestnaný ako mimoriadne úctivý „sluha“. Možno takto Treuhaft a Mitford vnímali Walkerovú? Keď sa ešte viac ponoríme do Walkerovej minulosti, zdá sa, že v 40. a 50. rokoch bola aktívnou členkou komunistickej strany, rovnako ako Mitford a Treuhaft. Ako to súvisí v inom článku, napriek tomu, čomu by elita chcela, aby sme všetci verili, komunizmus a sionizmus sú v praxi takmer zameniteľné. Komunizmus je samozrejme klamne „predaný“ masám ako systém, ktorý prepožičiava rovnosť veľkým masám a bude záchrancom ľudstva. Pre zaujímavosť, Dobby Walkerová zomrel v roku 2009.

Je zaujímavé tiež, že stážistka menom Hillary Rodham začala pracovať pre právnickú kanceláriu Treuhaft a Walker na začiatku 70. rokov, ktorá je dnes známejšia ako veľmi milá humanitárna pracovníčka Hillary Clintonová . Len náhoda? Možno, kto vie naisto? Nech už je pravda akákoľvek a nikdy sa nemusí s určitosťou vedieť, v tomto všetkom je toho oveľa viac, ako sa zdá na prvý pohľad, a králičia diera ako vždy zachádza skutočne veľmi hlboko.

Zdroj

Zdieľať článok