M.R. „Pán Martin, ako mám vysvetliť ľuďom, že človek nemá v sebe nič Božské?“

Odpoveď:

Krásny deň Vám prajem pani Renáta. Človek dneška skutočne nemá jasno o pojmoch „deti Božie“, alebo či má, alebo nemá v sebe to Božské.

Prvým poznávacím „znakom“, že to tak nie je a ani nemôže byť je skutočnosť, že Boh Stvoriteľ, je Láska a Dobro v najvyššej forme. Ak by človek mal v sebe niečo z Božského, na Zemi by to predsa muselo zákonite vyzerať krajšie a lepšie, ako v Raji.

Nech teda ľudia ukážu, kde majú v sebe to Božské, keď to chcú tvrdiť.

Druhým faktom je tá skutočnosť, že Božské a duchovné, sú dve úplne rozdielne druhové podstaty.

Druh vždy určuje obsah i formu. Je to známe i v chémii a fyzike, skrátka, ak by sme v takomto ponímaní chceli porovnať DRUH, teda rozdiel medzi Božským a Duchovným, je to ako porovnávať organickú a anorganickú hmotu. Oboje je hmota, ale tak, ako Božské a Duchovné, oboje v sebe nesie Život, resp. má účasť na príslušnom druhu existencie, tak aj organická a anorganická hmota má svoj základ v hmote, oboje je hmota, ale je priepastný rozdiel medzi nimi.

Je medzi nimi DRUHOVÝ rozdiel a neprekonateľný, pretože anorganická hmota sa môže vyvinúť v hmotu organickú až vtedy, ak je do nej obrovským vývojovým procesom vdýchnutý Život na základe VONKAJŠIEHO zásahu. Život na Zemi by nikdy nevznikol, nikdy by sa v tejto hmote nezachytil, ak by sa o to nepostaralo Božské pôsobenie Bytia. Jedine Stvoriteľ Boh, môže vdýchnuť Život do nižších foriem existencie, ale tým, že tieto nižšie formy Život obdržia neznamená, že sa zároveň stanú tou najvyššou formou Bytia. Je to podobné, ako keď sochár, modeluje z tvárnej hliny nejaký džbán alebo sochu. Aká by to bola spupnosť, ak by si tá socha, alebo ten džbán namýšľali, že sú zároveň aj tým sochárom.

Takže organická a anorganická hmota v tomto kontexte spájania sa, to ako keby sme chceli spojiť jablko s kameňom, to skrátka neexistuje. Každý Druh má v sebe určitú uzavretú hranicu svojho poľa pôsobnosti, existencie, ktorá sa nikdy nedá prekročiť.

ŽIVOT je neoddeliteľnou súčasťou Svetla Božieho. V Božskej Ríši, je tento Život v plnosti žitý bytosťami, ktoré existujú a večne pôsobia v tomto priestore. Sú to bytosti najrozličnejších foriem a tvarov, pre nás úplne nepochopiteľných.

My, ako ľudskí duchovia, máme účasť na tomto Živote až v jeho Duchovnej rovine, ktorá je mimoriadne vzdialená Božskému druhu Bytia.

Najčistejšia podoba Duchovnej existencie, Duchovného Života, je však taká Svetlá, harmonická a dokonalá, že ten čistý Život bytostí Ducha v Raji, sa nám môže javiť ako Božský, pretože je to niečo také vzdialené a dokonalé od ponímania života na Zemi, že skutočne niektorí vnímaví a jasnovidní ľudia, z tej videnej nádhery a Dokonalosti nadobudli dojem, že videli Božskú nádheru Bytia. Pritom Život v Božskom, je i milión krát žiarivejší a čistejší, než život Duchovný vo svojej Dokonalosti.

A predsa raz, keď sa zdokonalíme, očistíme a dozrejeme, budeme mať účasť na tejto Duchovnej Dokonalosti bytia v Raji, v našom duchovnom Domove. Dovtedy nás čaká ale ešte veľa práce na nás samých a v pomáhaní blížnym.

Preto kto sa chce dnes naparovať, že má v sebe Božské, mal by si uvedomiť, že v princípe žije horšie, ako zviera, čo už dokazuje svojim primitívnym vyvyšovaním sa. Takýto človek nenaplnil ani len to Duchovné v sebe, pritom sa chce naparovať a blúzniť o svojom Božskom pôvode. Týmto syndrómom a týmto stupňom zaťaženia nevedomosťou, trpia najmä rôzni ezotericky „ladení“ jednotlivci. Myslia si, že sú duchovne prebudení, no pritom spia tým najtvrdším duchovným spánkom a v tomto ich spánku sa rúhajú a vyvyšujú, že majú v sebe Božské, pritom nenechali v sebe oživiť ani len stotinu toho Duchovného, ktoré je druhovo i milión krát nižšie, ako to Božské.

Všetka táto rúhavosť a všetky tieto tragické omyly, spôsobované postihnutím nevedomosti u človeka na Zemi, budú z jej povrchu už onedlho navždy vykorenené.

Chápať prirodzený rozdiel druhovosti medzi Božským a Duchovným, môže iba taký človek, ktorý čerpá Poznanie z Pravdy a je s Pravdou, s najčistejšou Energiou Života, v určitom užšom spojení.

Ak teda niekto chce rúhavo tvrdiť, že má v sebe Božské, tak v skutočnosti má v sebe nepokoru a pýchu, pretože si chce privlastniť niečo, čo mu nikdy nebude patriť a o Pravde Božej, nemá ani tušenia. Ľudia blúznia o Božskom v sebe, pritom nemajú ani len tušenia o tom, čo je to Duchovné, čo a čím je ich duchovná podstata v skutočnosti.

Takýto ľudia sú od Pravdy na míle vzdialení, pretože spojiť sa s Pravdou a udržiavať toto spojenie s Najčistejšou Energiou Života môže iba človek, ktorý v sebe oživil Pokoru. Pýcha v človeku nikdy neumožní, aby došlo k takému spojeniu, k takémuto vyšvihnutiu sa na oveľa vyšší stupeň existencie.

Človek, zaťažený pýchou a tak zákonite aj postihnutý nevedomosťou, ktorý chce tvrdiť, že má v sebe Božské, sa rovná mravcovi, ktorí stojí na úpätí hory a naparuje sa pred slonom, že je väčší ako hora pred nimi. Slon pritom vidí, aký je ten mravec nielen „krpatý“, ale aj úbohý a nevedomý, keď takúto doslova sprostosť tvrdí.

Žiaľ, ľudská hlúposť a namyslenosť, prinesie ľuďom takto zaťaženým, postihnutým a chorým /pretože nevedomosť je v skutočnosti vážna duševná choroba/, ešte veľa bolesti a utrpenia.

Verme však, že ešte aspoň niektorí títo, dnes ešte od Svetla Pravdy odvrátení ľudia, v tomto drvivom a nepredstaviteľnom utrpení a bolesti, ktoré ich zákonite čaká /pretože nevedomosť bude v Hodine Súdu, v procese priebehu Veľkej Očisty na Zemi, ktorá je tesne pred nami, mimoriadne bolieť…/, ešte precitnú a zachránia sa na Duchu.

Potom každý takýto zachránený už nikdy v sebe nebude živiť rúhavé myšlienky, že je niekým viac, pretože spozná nádheru života v rámci svojho druhu a v nej sa bude večne zdokonaľovať, v blaženosti žitia…

Prajem Vám krásny Svetlý deň pani Renáta

P.S. Temno sa vždy naparuje, vyvyšuje, kriví Pravdu a hodnoty. Rovnako poznávacím znakom temnom zaťažených ľudí, je sprostota.

Citovo vyzretejší človek to okamžite spozná. Okamžite vie, ak je v kontakte s takto postihnutým človekom, s kým má práve čo dočinenia. Vysvetľujte a pomáhajte len všade tam, kde je v človeku túžba po Poznaní. Rozhodne nikdy nie tam, kde takéto temno v človeku, chce len provokovať, útočiť, predvádzať sa. S takými ľuďmi nestrácajte ani minútu dnešného drahocenného času…

Komentár – odpoveď diskutujúcej:

M.R. „Ďakujem za vysvetlenie a rady, pán Martin….. Celá debata vznikla na základe slovných spojení, že sme „Božie dietky“ a taktiež, že naša „duša je Božia iskra“…. ze sme teda „čiastočky Boha „.

Hanbim sa, že mám medzery v Poznaní a som to nevedela dostatočne zargumentovat voči zavádzajúcim klamstvám, ktoré nám od detstva vtlkali do hláv v kostoloch, v ezoterike.

Vnímam to tak ako keby nás naučili prvé písmeno A a posledne Z a utvrdzovali nás v tom, že vieme už „celú abecedu“ a tým pádom už sme múdri a budeme vedieť čítať a písať. Preskočili tak veľa úrovni, ktoré chýbajú a vedú k Poznaniu Pravdy…. nevedomosť vedie k pýche a namyšlaniu si.“

Odpoveď:

Výborné doplnenie a postreh pani Renáta, na toto som v tej pomerne krátkej odpovedi zabudol, pretože téma je to skutočne veľmi rozsiahla.

Pojem „Božie deti“ je správny, pojem „Božia alebo Božská iskra“, v súvislosti s človekom, je nesprávny. Tak aspoň tu, v dodatočnom komentári, môže byť téma na Váš skvelý podnet doplnená:

Božia, alebo Božská iskra v nás, je pojem nesprávny. Zasa je to o tej rozdielnosti druhov. Duchovné v nás je iný druh, ako Božské. Sme duchovné bytosti preto, lebo naša najzákladnejšia podstata, je Duchovná. To znamená, že najvyšší stupeň vedomia, aký môžeme dosiahnuť, bude vždy v rámci druhu, v tomto prípade toho nášho, Duchovného druhu Bytia.

I pri tej našej najväčšej dokonalosti, ako druh, zostaneme vždy Bytosťami ducha, teda Duchovnými bytosťami. To Božské je úplne inej podstaty. Je to taký stupeň žhavosti Božieho Svetla, že to naše Duchovné, by v ňom nielen že stratilo vedomie, ale úplne zhorelo.

Je to podobné, ako pri bode topenia kovových materiálov. Sú materiály z kovu, ktoré majú bod topenia 600 alebo 800 stupňov a rovnako sú materiály, ktoré sa netopia ani pri teplote 3000 stupňov, stále si zachovávajú svoj tuhý tvar.

Nie inak je to i tu. To naše Duchovné skrátka neznesie teplotu vyššiu, než je teplota Ducha a je to doslovné, lebo o teplo a žhavosť tu ide. V tom Božskom skrátka, by sme okamžite stratili vedomie a zhoreli.

Uzavreté druhy v sebe, majú neprekonateľné priepasti, preto je nemožné, aby sa nejakým spôsobom spájali či „mixovali“. Druhovosť podstaty je v tomto smere vždy rozhodujúca, nikdy nerozpustíte drevo vo vode, ale cukor áno.

Ak je duch nastavený na nejakú maximálnu možnú žhavosť, pri ktorej si ešte dokáže udržať bdelé vedomie, tak táto žhavosť, sa nedá nikdy prekročiť. Preto zákonite nemôžeme mať v sebe Božskú alebo Božiu iskru /Božské a Božie, sú dva Druhy vyžarovaní/, pretože ak by sme ju v sebe mali, pri zavŕšení nášho vývoja, by sme neskončili v Raji, v našom Duchovnom Domove, ale v Božskej Ríši, čo je oveľa, nepredstaviteľne vyššie a bližšie k Bohu, než je Duchovný Raj.

Tu treba ešte spomenúť, že ak by sme v sebe mali Božské, nepotrebovali by sme dokonca ani vývoj a už vôbec by sme sa nemuseli inkarnovať na Zemi.

Božské je Božské, Druhovo dokonalé v sebe, je to čiastočka z Boha Stvoriteľa, ktorá nepotrebuje vývoj. My ľudskí duchovia, by sme v Božskom nemohli vôbec existovať, naše vedomie by zhorelo, teda naša podstata by stratila formu i obsah, spálením v oveľa žhavejšom druhu Božského vyžarovania.

Ešte je tu ten druhý pojem – „Božie deti“.

Dieťa a rodič sú dva úplne rozdielne atribúty Života, Bytia. Dieťa bude vždy dieťaťom svojho rodiča a nikdy tomu nebude inak. Preto neexistuje, aby dieťa bolo skôr a bolo viac, ako rodič. Rodič je vždy „tvorcom“ dieťaťa.

U Stvoriteľa je to oveľa vyšší stupeň Hierarchie Bytia. Stvoriteľ netvorí, ale Stvorí. Tvorenie je vývoj, Stvorenie je akt, Stvoriteľský akt, počiatok nejakej Stvoriteľom Stvorenej formy Bytia.

Až následne môže v tomto Stvorenom prebiehať vývoj. Neexistuje žiadna forma a žiadny obsah, bez prvotného aktu Stvorenia. Takže potom je pochopiteľné, že to Duchovné, je v tomto ponímaní a odstupnení, v pomere k tomu Božskému, ako dieťa a Rodič.

Lenže, nie všetko duchovné, je možné označiť „Dieťaťom Božím“, alebo Dietkami Božími.

Iba to Duchovné nesie v sebe takéto označenie, ktoré sa vývojom vyšvihlo na takú zrelosť, že už nepotrebuje vývoj, ale navracia sa ako plne vedomé do Raja. Iba Dokonalé Duchovné bytosti v Raji, v našom Domove vo Výšinách Svetla, je možné právom označovať ako Božími deťmi, alebo Dietkami Božími.

A takýchto „Detí“ celkovo, vo všetkých Stvoreniach, nie sú ani miliardy, ani bilióny. Týchto „vyronených“ čiastočiek z Božieho Vyžarovania Svetla, je taký veľký počet, že v pozemskom ponímaní k tomu nejestvuje číslo.

Skrátka je ich nekonečne veľa a Stvoriteľ je preto Stvoriteľ, lebo bez Neho, by nemohla byť ani jediná takáto bytosť stvorená, či už priamo aktom Stvorenia, alebo vo vývoji.

Takže áno, ak splníme našu duchovnú úlohu vývoja a zdokonalíme sa na duchu tak, že nielen že nebude už potrebný náš návrat na Zem, ale že bezpečne preputujeme aj všetky úrovne v záhrobnom svete, v jemnohmotných formách bytia, tak po úplnom dokončení vývoja v týchto rovinách existencie, sa smieme ako plne vedomé Duchovné bytosti, navrátiť do Raja, ktorý sa nachádza vo Svete /Svetle/ Ducha.

Tam zákonite potom aj môže takáto plne vedomá Duchovná bytosť, obdržať „status“ „Božie dieťa“. Nijako inak to možné nie je.

Čiže hovoriť o Božích deťoch v prípade človeka na Zemi, by bolo podobné, ako hovoriť o korytnačke, že je Anjelom. ALE, už tu na Zemi, naším vytrvalým úsilím po Pravde Božej, sa približujeme k získaniu veľmi vysokého „označenia“ Božie dieťa, alebo Božie deti. Je to ako pri vojenských hodnostiach, ľudstvo všeobecne na Zemi sú „vojaci“ a kto sa prebudí a pracuje duchovne i pozemsky na svojom vývoji, je už v „dôstojníckej škole“. Získaním duchovnej Dokonalosti potrebnej pre zrelosť v Raji, získava taký človek akoby „hodnosť Generála“, taký veľký rozdiel je to, medzi spiacimi ľuďmi na Zemi v súčasnosti a medzi Božími deťmi v Raji.

Človek na Zemi nikdy nebude Božím dieťaťom, tým sa môže stať až v Raji a cesta tam je taká ďaleká a vyžaduje toľko poctivej duchovnej námahy, že je to pre jeho vnímanie na Zemi absolútne neuchopiteľný dej a stav. Skrátka, tento vývoj si vyžaduje milióny rokov jeho vážneho duchovného pohybu a námahy, bez ktorých nie je možné vystúpiť tak vysoko vo Stvorení, kde sa nachádza náš skutočný Domov – Raj zrelých ľudských Duchov, Duchovný Raj.

Božie Deti teda áno, tie sa nachádzajú v Raji a my sa vývojom rovnako môžeme, ba musíme dostať až do Duchovného Raja. Božská iskra v nás – to rozhodne NIE, lebo to Duchovné nikdy nemôže byť Božské, božské je iný, pre nás nedosiahnuteľný DRUH.

Netrápte sa vôbec, že ste tým Pojmom a rozdielnostiam doteraz neporozumeli, pretože všetko je to o vývoji a o našej momentálnej zrelosti ducha. Nech stojíme kdekoľvek, každý z nás sa nachádzame na nejakom stupni vývoja a zákonite sa vyvíjame ďalej, ak vo svojom úsilí nikdy neustaneme. Je potom zákonité, že kto začal so svojim duchovným zdokonaľovaním sa a vývojom skôr, musí byť viac vpredu, ako ten, ktorý začína neskôr. Nie je to ale o nejakom „prvenstve“, ale o prirodzenom poriadku sveta.

My sme ešte tu na Zemi, vo vývoji. Pritom tu na Zemi, bolo a žilo už veľa ľudských duchov, ktorí sú oveľa viac vpredu ako my, ktorí sa už nemusia inkarnovať na Zem a dokonca mnohí z nich sú už v Raji.

Je to prirodzená Hierarchia vývoja a kto začne so vzostupom ducha už tu na Zemi, raz ukončí koleso tmavej karmy a stúpa vo vývoji už len ku Svetlu.

Kým človek na Zemi nezačne s týmto Vzostupom, nikdy ani nemôže na duchu dozrieť a zostane v zovretí hmoty dovtedy, kým táto neprekročí bod rozkladu. Že sa zároveň bude jednať aj o rozklad takejto nevedomej a neprispôsobivej duchovnej čiastočky, ktorá odmietla zdravý Vývoj, je viac ako samozrejmé. Iba plné zrno vydá ďalšiu úrodu, nikdy nie hluchý klas…

Prajem Vám krásne Svetlé dni…

Komentár – odpoveď diskutujúcej:

M.R. „Z celého Ďakujem, pán Martin, za Nádherné a zrozumiteľné vysvetlenie. Vo mne sa po prečítaní, rozlial nádherné porozumenie tejto lekcie a následný pokoj. A Cítim väčšiu pevnosť a Poznanie v sebe…. Ako keby ste mi od hrnuli závoj spred oči ….. Ďakujem a prajem Požehnaný víkend

Martin Pekár

Zdieľať článok