Je skvelé a správne mať vysoké ciele a kráčať za nimi, je úžasné mať sny a plniť si ich, len dávajme pozor, aby som sa sám/a nedostal/a pod tlak. Ak budem na seba príliš prísny, tvrdý a k tomu sa pridajú drobné obavy, prerastajúce do strachu a postupne môžu i do zúfalstva, tak za chvíľu sa sám zablokujem. Prestávam sa odovzdávať a brať život ako ide, ale začínam zúfalo chcieť (a kde je zúfalstvo, tam chýba viera) . Spomeňme si na situácie, keď som zúfalý/á, nie som si istý/á sebou a neviem si rady (bezradnosť). Za chvíľu sme plní pochybností, začíname sa schovávať, utekáme, neriešime a čakáme. Ak sme múdri, tak si uvedomíme, že sme na začiatku svojho konca, lebo keď v tom budem pokračovať, pochybností bude každý deň viac a za chvíľu sme paralyzovaní strachom. Máme strach, že „zostaneme na vedľajšej koľaji“ , „bokom“ a strach nám nedovolí dýchať (pôvodne radostná duša je spútaná strachom, pochybnosťami a vlastnými nárokmi JA MUSÍM….). Môžem si byť vedomý/á svojich kvalít, môžem byť pracovitý/á, môžem obetovať všetko, ale stačí, že…. len na chvíľu zapochybujem, na chvíľu zaváham. To drobné zaváhanie má svoj pôvod v tom, že „niečo narušílo môj systém“ „môj postup“ ja si prestávam (i keď len na malinkú chvíľočku) byť istý sám sebou – o sebe zapochybujem, čo ak? A tu je priestor pre „nepriateľa“, ktorého sme takto vpustili nevedomky do seba (neželaný hosť)(na jednom mieste som povolil/a (ochabol/a) – to je, to moje slabé miesto , kadiaľ som vpustil/a nepriateľa – pochybnosti a ten nás začne veľmi rýchlo z vnútra rozkladať – parazit narúšajúci náš pokoj, istotu , sebavedomie a kradnúci nám postupne radosť, ktorú mení na strach. Ten zo dňa na deň rastie: čo ak????
Takže preč s pochybnosťami, všetko zlé je na niečo dobré, minimálne si máme nájsť čas a máme sa zamyslieť nad vecami, udalosťami, na ktoré by sme si pri normálnom zaužívanom kolobehu života čas nenašli (nie sme donútení). „Vykopnime“ neželaného hosťa (strach), uvedomme si „kto som“ , „čo chcem“, „prečo to chcem“ a ak máme nesebecké ciele a k tomu túžime po vlastnom šťastí, pokoji, rovnováhe a radosti, nešliapeme pri tom po šťastí druhých, je to v poriadku. Tak nájdime stratenú vieru v dobro, múdrosť, šikovnosť, lásku v nás a vieru v to, že chcenie, húževnatosť, cieľavedomosť ale nesebeckosť s pokorou budú odmenené a hor sa do života.
Nájdeme všetko, čo sme stratili, ba ešte sa nám aj pridá, lebo sme v pohybe, urobili sme ďalší krok, zmúdreli na základe prežitia a vlastnej skúsenosti.
„Kto hľadá, ten nájde, kto klope, bude mu otvorené a kto prosí, ten dostane“.
Krásny deň plný nových skúseností a prežití, ktoré vieme spracovať pre svoj posun a rast 🙂.
Tatiana

Zdieľať článok