Čoraz viac z nás hľadá niečo viac v živote ako doteraz. Uvedomujeme si, že nie sme len rozum a telo. Chápeme, že sme viac a chceme to viac poznať. Hľadáme duchovný vzostup. Lenže aká ja tá správna duchovná cesta? Je to každodenné meditovanie a hľadanie stavu bez myšlienok až kým precitneme do stavu, kde nás nič nerozhádže? Určite nie.

Tieto novodobé duchovné učenia slúžia na odvedenie ľudskej duše od pravej cesty. Ponoriť sa do stavu prázdnoty, odstrihnúť sa od svojich myšlienok. To je nepravá cesta, je to úplná pasivita. Slúži to na odvedenie tých prebudených, ktorí hľadajú duchovný vzostup. Uvedomujú si, ako je kolektívne vedomie nízko a ako sú masy manipulované a toto je pasca pre nich, pretože s takými ľuďmi, čo skočia na takéto duchovné učenia nič necítenia a nič nerozmýšľania sa manipuluje najlepšie.

Človek nemá nič necítiť, alebo potlačovať svoje emócie. Ľudská duša chce byť hravá, živá. Chce cítiť, chce sa prejaviť, chce byť slobodná. Emócie či zlé, alebo dobré sú súčasťou nás a umožňujú nám prejaviť čo cítime a dostať to zo seba. Občas je potrebné prejaviť aj tieto negatívne emócie ak je to potrebné. Ak zažijeme niečo zlé, pociťujeme smútok. Ak nás niekto zradil, pociťujeme krivdu a hnev. A to je normálne. Samozrejme všetko nás môže ovládnuť, preto je hlavný rozdiel či tie emócie pochádzajú len čisto z mysle, alebo nášho cítenia.
V jednom majú tie duchovné učenia pravdu a to v tom, že sme zacyklení v mysli a to nás drží v pasci. Naše ego. Myseľ vie byť nebezpečný nástroj ak mu ponecháme plnú moc. Ovládne nás a pohltí. Problém je v tom, že sme si z rozumu urobili modlu. Rozum má byť pomocník, nie vládca. Takže áno, je dobré začať krotiť svoju hlavu a učiť sa viac žiť v prítomnosti. Minulosť nám slúži ako ponaučenie, budúcnosť ako inšpirácia a motivácia, ale najdôležitejší je prítomný okamih. Tu a teraz. Sme príliš uponáhľaní v tejto hektickej dobe a zaneprázdnení najrôznejšími vecami, najčastejšie zbytočnosťami. Ženieme sa za materiálnymi výdobytkami a kariérou, lebo myslíme, že šťastie sídli tam, v hmotných veciach. Hľadáme šťastie vonku a nie vnútri. Nevieme oceniť krásu jednoduchosti a prirodzenosti, krásu prítomného okamžiku, dar života. Všetko si komplikujeme, sami si kladieme pred nohy prekážky.

Človek je predovšetkým duchovná bytosť v tomto pozemskom bytí. To znamená, že je spojenie duchovna s hrubohmotným, pozemským. Spojenie mysle a duše. Správnou cestou ideme vtedy, keď sme oboje. Nesnažíme sa oprostiť od všetkého materiálneho a žiť v prázdnote, ale stojíme pevne nohami na zemi s tým, že si uvedomujeme to vyššie duchovné v nás. Správne ideme vtedy, keď si rozširujeme vedomie a učíme sa ako správne žiť tu dole. Je to o tom ísť v uvažovaní ďalej ako len “čo si dám dnes na večeru”. Keď poznáme to, čoho sme súčasťou, prečo sme tu, uvedomujeme si svoju duchovnú iskru a dôležitosť v tomto bytí, ale pritom nestrácame pevnú pôdu pod nohami. Žijeme ďalej svoj život len ho urobíme plnším, krajším, preduchovníme ho. Pridáme doň dušu. To znamená, že ho skutočne precítime. Myseľ sa vyjadruje cez slová, duša cez obrazy a cit. Väčšina z nás tento cit nepociťuje, alebo len slabo. A to je na čase zmeniť. Byť duchovne slobodný, nechať prejaviť svoju detskú hravú dušu miesto svojho utiahnutého suchého rozumu. Užívať si život a prítomný okamih. Čím viac človek žije v súznení so svojou dušou, tým viac je šťastnejší a tým viac je vďačný za bežné veci v živote a naopak čím viac sa človek naháňa za vonkajším šťastím, tým viac mu bude pravé šťastie utekať pomedzi prsty. Pravá duchovná cesta je o tom prijať do seba Božie posolstvá a žiť podľa nich a vďaka tomu tvoriť raj na Zemi. Môže byť ťažké tieto veci podchytiť slovami, ale kto hľadá ten nájde. Kto sa pýta ten dostane odpovede. Kto naozaj chce, tomu veci prídu do cesty. Je to o skrotení našej šrotujúcej hlavy, o prebudení vnútorného citu, o rozšírení poznania o stvorení, ktorého sme súčasťou, o kultivovaní ušľachtilých hodnôt v našich životoch, žití v pravde a láske, o prijatí Boha do svojej duše. Je to o vytvorení nového vedomia, nového vnímania sveta, nového chápania reality. Je to žitie naplno v súznení s našou dušou a našou duchovnou podstatou, žitie vo vysokých vibráciach. Je to o tvorení nebeského raja tu dole na Zemi. Každý sám svojim pričinením a zároveň všetci spoločne. Tak to malo byť.

Daniel

Zdieľať článok