V živote sa dostávame do situácií „začarovaný kruh“ – koľko musím stihnúť…, ešte treba to…, ešte tamto…., a keď dokončíme jedno, vyvstáva ďalší problém a nová „povinnosť“ a tak sa točíme a točíme …..
Samozrejme, čím je toho viac, menej stíhame, sme nepozorní, unavení, strácame trpezlivosť, potom nevrlí, podráždení a bezdôvodne vrčíme a štekáme – často na tých, ktorí za nič nemôžu a občas ani nechápu „ktorá bije“, pretože nemajú ani poňatie o tom čo my prežívame.
Asi takýto scenár je bežný ale …..
Kto od nás niečo žiada? Kto nás núti rozbehnúť viacero vecí naraz? Kto chce aby sme sa „obetovali“?
Všetko si robíme my sami. Dokonca ešte za ten šialený kolotoč OČAKÁVAME UZNANIE A POCHVALU (veď koľko robíme pre druhých a nikto to nevidí 🙂, mám toho dosť ….)
Spomeňme si na múdrosť a i vlastnú skúsenosť „VŠETKO, ČO JE ZADARMO SI NIKTO NEVÁŽI a nič nie je vzácne, pokiaľ to pre druhého nie je potrebné a nehľadá a neprosí.
Takže:

• robme a dávajme len toľko, koľko zvládneme (nevymýšľajme si stále nové a nové úlohy),
• robme len to a len toľko, koľko dokážeme urobiť s láskou a radosťou,
• robme nezištne – nič neočakávajme, robme preto, lebo chceme a robme vtedy, keď je to nutné, lebo… ,
• ale hlavne robme, KEĎ OD NÁS ŽIADAJÚ – vtedy to bude vzácne a s veľkou vďakou.
  Krásny deň plný buď nič nerobenia 🙂, alebo nezištnej obety s láskou bez očakávaní 🙂.
  SPOMAĽME! Nič nám neutečie. Dôležitý je pokoj a harmónia vo vzťahoch a komunikácia s láskou 🙂.
  Tatiana

Zdieľať článok