Prečo si ničíme krásne dni? Ničíme si život? Dobrovoľne.
Voľme DOBRO, dobro a voľne voľme, v slobode …
Volíme si… Na čo je sústredená všetka naša pozornosť?
Na čierne body?
Na nešťastnú minulosť? Na nešťastnú prítomnosť? Na nešťastnú budúcnosť? Kde je “tu a teraz”?
Sme čierny bod v tomto svete? My sme súčasné ne_šťastie?
Pre koho? Pre čo? Pre svet? Pre seba?
Sústredíme sa na bolesti? Na strachy?, na ne_od_pustenia, na ne_od_pútania.
Sústredíme a kon_centrujeme všetku energiu na to, čo NEMÁME A CHCELI BY SME MAŤ, či na to čo NECHCEME A MOHLI BY ME MAŤ….
Dajme všetko do toho, čo NEMÁME A CHCEME, a ZBAVUJME SA OBROVSKOU SILOU a PRESVEDČENÍM toho, čo MÁME A NECHCEME.
Kde je presvedčenie, tam je sila, kde je sila, tam je ráznosť, rozhodnosť. To je, a niet o čom diskutovať.
Zbavme sa, zahoďme staré a čierne! Sme obťažkaní, zaťažení!
Zahoďme staré a zlé spomienky, starú minulosť, staré zmýšľanie, staré návyky, skrátka všetky čierne body na ktoré sa zameriava naša myseľ .
HNEĎ TERAZ! Nie PO_TOM, keď si to rozmyslím, keď to preberiem v hlave, keď sa uistím, že…., keď sa rozlúčim, keď si overím, keď….. NIE keď, HNEĎ!!!
Nikdy nebude lepšia príležitosť! Nikdy nebudú lepšie podmienky! TERAZ, alebo NIKDY!
(všetko okolo sú len výhovorky)
Zbavenie sa „čiernych bodov“ nás rozjasní, pozdvihne a rozradostní.
Akoby sme odložili batoh starostí a sme zrazu ľahkí, možno na malú chvíľu akoby „prázdni“, ale zaručene krátko a prechodne.
Sme odľahčení, vyčistení, presvetlení a sú to otvorené dvere dokorán šťastiu, prijatiu, ale hlavne UVEDOMENIU si bielych bodov – radosti, šťastia a vďaky to je základ vyrovnanosti, prílevu ďalšieho a ďalšieho svetla a radosti a neustáleho znásobovania bez hraníc a obmedzení.
Na čo sústredíme svoju pozornosť, to sa zväčšuje.
Čo píšem, platí pre mňa desaťnásobne. Práve preto to píšem.
Pestujme radosť, hľadajme a nachádzajme ju všade a vo všetkom. Potom ďakujme.
Radosť je kľúč….
Tatiana

Zdieľať článok