Poďme sa spoločne pozrieť na jednu z niekoľkých myšlienok, ktoré by sme si mohli v tejto súvislosti uvedomiť: Menej je niekedy viac….

Väčšinou sa táto téma týka konfliktov, konfliktných situácií a ich riešení. Môže sa týkať aj vzťahu učiteľ – žiak – kedy je jednoznačné, menej podstatných informácií, ale kvalitne vysvetlené i podané. Nechcem sa tu dotýkať komunikácie, ktorá je o slovných hrách, potýčkach a súbojoch typu: kto z koho. Lebo kto chce slovne bojovať, bude ubitý – lebo ako sa vraví: akou zbraňou zachádzaš – takou aj schádzaš – inak povedané všetko sa vracia a ešte inak – čo dávaš i dostaneš….

Ak teda nastane konflikt, môžeme sa zachovať na niekoľko spôsobov:

– Urazíme sa a „vypneme zvuk“.

Okolie nás nechápe my nemáme záujem to okoliu ani vysvetľovať, už dopredu je jasné, že by to nepochopili. Občas je pravdou, že ak máme oproti sebe človeka, ktorý je tvrdohlavý, presadzujúci svoj názor, nekompromisný a neprijímajúci žiadnu inú pravdu len svoju – áno vtedy sa netreba vyčerpávať, je to len strata životnej energie a tam netreba vysvetľovať.

Ale častejšie sa stáva, že sme tak hrdí a tvrdí, že sa povýšime nad všetkých (stačí ak nad jedného človeka s ktorým sme v konfliktnom vzťahu) a nemáme záujem niečo riešiť a vyriešiť. Udržiavame sa v myšlienkach typu: „Oni by nás mali chápať, oni by sa nám mali prosiť. Mne je to jedno.“ Aj keď v kútiku duše budeme plakať od zúfalstva, nevieme sa pokoriť a už vôbec nie ukázať svoje city, že nás mrzí vôbec to, že sme sa dostali do konfliktu, a už vôbec neukážeme, že máme záujem to riešiť a vyriešiť. Takéto chovanie asi nie je správne a neplatí tu menej je viac .

– Máme tendenciu všetko vysvetľovať do najjemnejších detailov.

Ak nám na niekom, alebo na niečom veľmi záleží, máme tendenciu vysvetľovať i obhajovať. Týka sa to hodne hlavne partnerských, priateľských, alebo rodinných vzťahov. Takéto chovanie ja osobne (ale každý si vyberte ako cítite) schvaľujem, pretože nikto nevidí do druhého človeka a ak si chceme porozumieť a bezproblémovo fungovať, mali by sme sa poznať, pochopiť ako „šrotuje hlávka“ toho druhého človeka (a to by sme sa niekedy divili, čo za nezmysly je schopná tá hlava vymyslieť za pár minút – domnienky, domnienky a domnienky ..). Preto ak chceme fungovať a mať pekné a čisté vzťahy, je nutné komunikovať a veľa. Pretože inak sa stávame cudzincami vo vlastnej rodine, alebo priateľmi, ktorí sa v samej podstate vôbec nepoznajú… Takže tu rovnako neplatí menej je niekedy viac .

– Vysvetľujeme donekonečna, meníme stratégie, skúšame po dobrom aj po zlom ale komu? Energetickým „upírom“ a to nemá význam. Strata životnej energie – vybíjanie životných bateriek.

Často sa stretávam s klientkami, ktoré majú despotických partnerov a nízke sebavedomie. V týchto rodinách v konfliktných situáciách majú ženy tendenciu sa obhajovať, vysvetľovať a rozprávať do nekonečna. Ale tu to naozaj nemá význam, je to len „voda na mlyn“ energetickým upírom. Oni chcú ponižovať, zhadzovať a rastú na náš úkor. Títo ľudia a nemusia to byť len partneri, môžu to byť kolegovia, šéfovia a občas i „priatelia“ vedia o tom akí sme a vedia, že stačí „ťuknúť“ do „slabého miesta“ a zosypeme sa, ako domček z karát a oni z nás v takýchto situáciách čerpajú energiu a tak vysávajú – ale len dovtedy pokiaľ si neuvedomíme svoju sebahodnotu, svoju cenu a dovtedy dokiaľ im to „žrádlo“ budeme dávať, ak zmúdrieme a budeme sa vedieť ohodnotiť a súčasne ohodnotiť motív človeka, ktorý je s nami v konflikte, malo by nám docvaknúť o čo im ide a podľa toho sa rozhodnúť či dám si odobrať energiu a nechám si ublížiť, alebo je to zbytočné a stačí ľahkovážny nezúčastnený úsmev a skonštatovať sebavedomo – bez komentára. A verte mi, že to tých malých „Napoleonov“, ktorí potrebujú ubližovať neskutočne vytáča ak nedostanú svoje „žrádlo“ a my zostávame pevní vo svojej viere v seba i vo svojej cene ktorú máme a sme si jej vedomí.

Nepotrebujeme druhých aby nás oceňovali, my sa ceníme sami.

Takže tu platí, menej je niekedy viac .

Krásny deň a prajem nám, aby sme sa učili i naučili byť v komunikácii pravdiví, úprimní, rešpektujúci, citliví a cituplní, komunikatívni i otvorení, súcitní i láskaví …..

Nech sa stane

Tatiana

Komunikácia 1. časť

Pri akomkoľvek konflikte, probléme, nepokoji,strachu medzi dvoma ľuďmi je nutná komunikácia.

Poznáme to zo životných situácií, ktoré sa nám dejú ….,či už sú to priatelia, šéfovia, partneri, rodinní príslušníci, naše deti, rodičia je to jedno….

Čo zvykneme robiť v nepríjemných situáciách, kedy nie sme schopní postaviť sa čelom a povedať pravdu, čo cítim…., ak už cítim krivdu, ujmu, trápenie, nepochopenie, smútok, alebo nespokojnosť, a ovláda nás ten praobyčajný strach a my ani nevieme z čoho a prečo ?

Ale “on” je pán?

On nás ovláda, núti?

Ale…

My z neho robíme pána….

A tak sa, “trochu drzo” pýtam, kde je vtedy u vás Boh?

Nie je On pán?

Nemá on v našich životoch ním byť?

Pán a Boh?

Veď mu aj hovoríme Pán Boh.

Tak prečo je zrazu pán, pán Strach….?

Čo máme pri ovládaní strachom robiť?

Ako zvykneme reagovať?

Tajiť? Klamať?

Zametať veci pod koberec a tváriť sa, že nie sú?

Prehlušovať hlas vnútra ( duše) rozumom a činnosťou a organizáciou práce, len aby som na “to” nemyslel?

Neustálym útekom od pravdy a komunikácie a ak sa nedarí útek tak sa mení na útok, popieranie, zapieranie…..? Čoho?

Pravdy…?

Akej?

Tej, ktorú cítime, ale nechceme (nedovolí nám to hlava ( poväčšine zo strachu))o nej hovoriť?

Takí sme….

Behom malej chvíle na základe konfliktu, kedy popierame pravdu, prestávame byť pánmi situácie, pánmi svojho života, stávame sa otrokmi tých iných síl prostredníctvom strachu, a potom sú “ oni” páni a ti nielen našeho života, ale i života našich najbližších keď strach zaťahujeme do denného života a nielen to…

Čo sa udeje?

Nielen to, že nie sme pánmi našich životov, sme schopní poprieť Boha….lebo ak sa bojíme pánom robíme zlo cez strach….

Boha na tu chvíľu pustime a opustíme….

Možno je to až moc tvrdo povedané….,

Ale máme si to uvedomiť, že:

toto sa deje bez nášho vedomia, ak nie sme vedomí a uvedomelí….

Toto sa deje vo chvíľach nespokojnosti, keď nekomunikujeme otvorene, skrývame, zametáme pod koberec, očakávame zlé výsledky, ne_veríme….

Až tak hlboko klesáne a ani si to neuvedomujeme…

Buďme si vedomí toho, akou silou narábame a aké je dôležité mať vieru v dobro, v pravdu, ktorá má a musí víťaziť.

Robme všetko preto, aby sme nikdy neutekali a ani neatakovali, neútočili….

Ale na druhú stranu vedeli sa za pravdu pistaviť a brániť….

Buďme citoví i citliví….

Buďme chápaví a empatickí, ako sami k sebe, tak i k druhým ….

Komunikácia 2. časť

Komunikujme, hovorme o svojich pocitoch, trápeniach, obavách, predstavách…

Komunukujme o všetkom o dobrých, ale aj o tých iných veciach, čo nás trápia, ovládajú, či strašia s tými, komu dôverujeme….

Komunikáciou sa zbavíme záťaže a robíme kroky k tomu, aby sme boli pochopení, či aby sme my sami na základe spätnej väzby pochopili.

Čo?

Buď konanie druhých voči nám.

Alebo zčasti aj seba samých…

Často sa nezamýšľame sami nad sebou prečo tak a tak konáme…

Je jednoduchšie viniť druhých z ich “nejakého” chovania , a my sa obhajujeme tým, že my to máme “tak” a “on, ona, oni sú “takí” oni sú tí “iní”, oni sú tí “vinní”, oni “nevidia”, oni “nevedia”, oni robia “zle”…, oni…..

Tak prečo im to nepovieš?

Prečo im nepovieš čo cítiš?

Prečo im nepovieš, ako sa cítiš?

V pokoji … V pravde….

Ale, žiaľ, často sa obhajujeme len vo vlastnej hlave, sami pred sebou, preto je dobré o tom povedať i tým, pre ktorých sa trápime, alebo sme s nimi v konflikte….

Pravda je vždy pravdou a oslobodzuje ….

Tak ňou buďme, žite ju a ak ju neviete žiť, hľadajte ju, robte všetko pre to, aby ste ju našli….

Nebuďte pohodlní a leniví…..

Boh je pravda….

Kde je prítomná pravda to sa cíti… aj bez argumentov a dôkazov….

A kde je pravda, tam je Boh…..

Prekonajme lenivisť vykročme a kráčajme bez strachov v pravde, pre pravdu, za pravdou……, za tým čo cítiš…

S láskou Tatiana Mintálová

Zdieľať článok