Infiltrácia duše: Čierny sliz, prichádzajúce vedomia a boj o ľudské vedomie

Infiltrácia duše: Čierny sliz, prichádzajúce vedomia a boj o ľudské vedomie

Rev. Kat Carroll

Na konci roku 2022 som počúvala zaujímavú prednášku, ktorá ma upútala. Začal som o tom písať článok, ale mal som obavy, že je to tak okrajová téma, že to nikto nebude čítať. Tak som ho odložil na pár rokov. Ale vzhľadom na to, čo sa dnes deje a ako o „čiernom slize“ hovoria aj iní, myslel som si, že je čas ho oprášiť a zverejniť. A dnes máme k dispozícii viac informácií, ako keď to bola len hypotéza.

Takže, tu to je.

Čo ak vojny neboli o územie, ale o niečo oveľa hlbšie – doslova pod našimi nohami?

Čo ak bojiská boli len zástierkou pre temnejšiu agendu: získať, ovládnuť a zneužiť starovekú, vedomú inteligenciu? Takú, ktorá funguje nielen cez technológie a biológiu, ale aj cez frekvencie, emócie a samotnú dušu?

Vitajte v tienistých dejinách čierneho slizu.

Falklandy: Pod ľadom, za klamstvami

V roku 1982 sa 72-dňová vojna medzi Veľkou Britániou a Argentínou na Falklandských ostrovoch javila ako boj o územnú suverenitu. No alternatívni výskumníci a whistlebloweri tvrdia, že pod týmito ostrovmi sa nachádzalo niečo omnoho hodnotnejšie ako pôda: čierny sliz – vedomá, pravdepodobne mimozemská látka s elektromagnetickými a psychotropnými vlastnosťami.

Podľa Mari Swaruu pochádza tento sliz z planéty Tiamat, ktorá explodovala a z ktorej vznikol asteroidový pás.

Harald Kautz-Vella tvrdí, že tento sliz, odlišný od prirodzeného zemského, pochádza z Orionu a bol sem prinesený padlými bytosťami, ktoré sa snažia ukradnúť evolučnú trajektóriu Zeme. Reaguje na myšlienky, ovláda vedomie a niektorí ho popisujú ako umelú „napodobeninu duše“, ktorá sa snaží prepísať pôvodné vedomie.

Globálny sliz: Afganistan, Irak, Irán a vojna pod povrchom

Podľa Cosmic Agency a viacerých whistleblowerov sa podobné čierne slizy objavili a boli predmetom boja aj na iných miestach:

  • Afganistan – hory a jaskyne ako Tora Bora vraj ukrývajú viac než len skrýše Talibanu. Údajne tam sú stargates alebo zapečatené entity.
  • Irak – okolie mesta Ur a Zigurat boha Enlila. Počas invázie v roku 2003 tam USA prioritne obsadili staroveké sumerské miesta. Naozaj išlo o ropu?
  • Irán – údajne obsahuje rozsiahle podzemné komplexy, čierny sliz a mimozemské technológie.
  • Antarktída – zóna, kam majú len vybraní prístup. Reči hovoria o ukrytých technológiách a starovekej vedomej hmote.
  • Venezuela – už 40 rokov údajne sužovaná čiernym slizom.

Tieto udalosti môžu byť súčasťou jednej vojny – nie kvôli rope, ale vedomiu, frekvencii a duši.

Biblické varovanie v metafore

V Tóre (Levitikus) sa hovorí o metzorah – metafyzickej nákaze, ktorú niektorí prirovnávajú k čiernemu slizu. Blog Mythic Torah porovnáva izoláciu chorých s dnešným varovaním pred duševnou korupciou spôsobenou čiernym slizom – „vírom nulifikácie“, duchovným vákuom, ktoré vysáva zmysel, spojenie a božskú iskru.

Čierna hmota ovládne chlapca v Texase – film X-Files

Od mýtov po modernú technológiu

Motív temnej, tekutej, vedomej hmoty sa objavuje už v staroveku – napr. Abzu (prvotný chaos), Lovecraftove horory, biblické „oleje skazy“.

V modernej popkultúre:

  • X-Files – čierny olej ovláda ľudí.
  • Lexx – vedomie prechádza do iných tiel.
  • Prometheus a Alien: Covenant – čierna hmota mení a kontroluje biológiu.

Nie je to len sci-fi. Možno ide o formu „prediktívneho programovania“ – zábava ako maskované odhalenie pravdy.

Grafén, sliz a bio-digitálne rozhranie

Nedávne diskusie o grafén oxidu v medicíne a vakcínach naznačujú, že agenda čierneho slizu nezmizla – len sa vyvinula. Spojením s hydrogelmi a nanotechnológiou vzniká nový spôsob kontroly:

  • Neurologická manipulácia
  • Ovládanie nálad cez frekvencie
  • Sledovanie myšlienok a predikcia správania

Niektoré príbehy naznačujú, že čierny sliz bol nájdený aj v Bielom dome. Hoci mainstream to popiera ako „biofilm“ či výmysel, intenzita popierania je niekedy odhalením sama o sebe.

Walk-in duše, náhrady a glitch v Matrixe

Otázky sa vynárajú aj pri známych osobách, ktorých správanie sa zrazu radikálne zmení. Boli nahradení? Je to forma „walk-inu“, kde duša je násilne potlačená a nahradená cudzou entitou?

Vojna pod povrchom

Podľa niektorých zdrojov prebiehajú pod povrchom Zeme boje o deštrukciu starovekých AI centier, zásobární čierneho slizu a spätných inžinierovaných technológií. Mari Swaruu tvrdí, že dokonca aj mimozemské flotily čelili týmto silám a pomoc Urmov (felínnych bytostí) im pomohla vyhrať.

Programovanie reality a alchýmia strachu

Čo ak Hollywood neodhaľuje budúcnosť, ale ju spoluvytvára? Ak veríme v čierny sliz, mimozemskú posadnutosť či dystopickú AI – čo ak ich tým kolektívne vytvárame?

Skutočné nebezpečenstvo môže byť nie materiálne, ale mentálne – ako memetická nákaza. Vyvolaný tieň.

Výzva k suverenite

Žijeme v čase, keď sa závoj dvíha. Boj nie je len o ropu či dáta – je o naše vedomie.

Pripravme sa. Nie v strachu, ale s jasnosťou. Ak je čierny sliz napodobeninou, vaša pravosť je protilátkou. Vaša láska, vedomie a vôľa nedať sa prepísať sú forma odporu.

Fantázia nie je slabosť. Je to nástroj tvorby. Zmeňme narratív. Odpojte sa od falošnej matrice, spojte sa s prírodou, rozprávajte pozitívne príbehy a vytvárajme nové mýty, ktoré posilňujú.

Ako raz povedal Dumbledore Harrymu Potterovi:

„Šťastie sa dá nájsť aj v tých najtemnejších časoch, ak si človek spomenie, že má zažať svetlo.“

🪄🌟

Súvisiace články a videá:

Zdroj

Zdieľať článok

Kozmické žiarenie je príčinou klimatických zmien

Kozmické žiarenie je príčinou klimatických zmien

Oxid uhličitý s tým nemá nič spoločné – Douglas J. Cotton

Keď nositeľ Nobelovej ceny za fyziku John Clauser označuje tvrdenia o tom, že skleníkové plyny otepľujú Zem, za „pseudovedu“ a „nebezpečnú korupciu vedy“, je namieste venovať im pozornosť.

Clauser zároveň tvrdí, že „IPCC je jedným z najhorších zdrojov dezinformácií“ a že klimatická veda „metastázovala do masívnej šokovej žurnalistickej pseudovedy“.

Podobný názor mal aj významný fyzik profesor Harold (Hal) Lewis, ktorý označil klimatickú agendu za „najvýznamnejší a najúspešnejší pseudovedecký podvod“, s akým sa počas svojho života stretol.

Iný nemecký fyzik bol pobúrený, keď zistil, že veľká časť tvrdení IPCC a médií sú podľa neho „čisté nezmysly“ bez vedeckého základu a meraní. Tento výrok často citoval zosnulý Dr. Tim Ball, autor knihy Globálne otepľovanie spôsobené človekom: Najväčší podvod histórie.

Pred viac ako desiatimi rokmi švédsky vedec profesor Claes Johnson publikoval 115-stranový článok, v ktorom vysvetlil, prečo žiarenie z chladnejších molekúl atmosféry nemôže ohrievať teplejší povrch. Tým podľa neho vyvrátil teóriu, že spätné žiarenie atmosféry spôsobuje otepľovanie Zeme.

Vyžarovanie a prenos energie sa totiž riadi zákonmi fyziky, nie klimatológie.

Fyzici ako tí vyššie menovaní – a aj ja sám – majú hlbšie porozumenie fyzikálnym procesom v atmosfére než mnohí klimatológovia, ktorí sa často opierajú o nesprávne interpretácie. Napríklad učebnica Raymonda Pierrehumberta zaviedla pojem „radiačné pôsobenie“, čím podľa kritikov skreslila chápanie fyziky u generácií študentov.

Zvážme toto: vodná para – hlavný skleníkový plyn – tvorí v atmosfére v priemere 0,25 %, pričom v tropických oblastiach môže dosiahnuť až 4 %. Oxid uhličitý tvorí len asi 0,04 % a metán 0,0002 %. Spolu tieto plyny predstavujú menej než 0,3 % zloženia atmosféry.

Iba tieto skleníkové plyny však absorbujú a vyžarujú infračervené žiarenie. Zvyšných 99,7 % (najmä dusík a kyslík) sa tohto procesu nezúčastňuje. Napriek tomu klimatické modely – vrátane energetických bilancií publikovaných NASA – často zobrazujú žiarenie ako proces, ktorý akoby prebiehal v celej atmosfére, nie iba v jej skleníkových zložkách.

Molekuly skleníkových plynov vyžarujú rovnomerne vo všetkých smeroch. No v niektorých grafoch sa javí, že atmosférické žiarenie (pravdepodobne z vodnej pary) smeruje výlučne nahor, zatiaľ čo žiarenie samotných skleníkových plynov je znázornené výhradne ako žiarenie smerujúce nadol.

Pri podrobnejšom skúmaní jedného takého diagramu zistíme, že slnečné žiarenie dopadá na Zem v priemere s intenzitou 340 W/m². Z toho sa približne 100 W/m² odráža späť do vesmíru – pričom odraz je fyzikálne úplne iný jav než absorpcia a vyžarovanie. Výsledkom je čistý energetický príkon okolo 240 W/m² – hlavný zdroj novej energie. Geotermálna energia je v porovnaní s tým zanedbateľná.

Napriek tomu tieto modely naznačujú, že atmosféra generuje dodatočnú energiu, pričom na povrch smeruje nielen zvyšok slnečnej energie (163 W/m²), ale aj viac než 340 W/m² spätného žiarenia zo skleníkových plynov – ktoré pritom predstavujú menej než 0,05 % atmosféry.

Profesor Claes Johnson vo svojej knihe Mathematical Physics of Blackbody Radiation (s. 24) vysvetľuje, že elektromagnetická energia sa po dopade – či už na zemský povrch alebo na molekulu plynu – nepremieňa automaticky celá na teplo.

Klimatológovia podľa všetkého tento princíp prehliadajú – na čo som poukázal vo svojej knihe Radiated Energy and the Second Law of Thermodynamics, publikovanej v roku 2012. Tento článok a ďalšie moje publikácie sú dostupné online.

Základné predpoklady klimatických modelov a predpovede vývoja teploty sú teda podľa mojich zistení postavené na nesprávnych výpočtoch a nedostatočne overenej fyzike.

Vo vlastnom výskume som analyzoval údaje o teplote a zrážkach z tropických oblastí troch kontinentov za obdobie troch desaťročí. Tieto údaje potvrdili závery mojej štúdie Planetary Core and Surface Temperatures z roku 2013, ktorá ukazuje, že vodná para planétu v skutočnosti skôr ochladzuje, než by ju otepľovala – a fyzikálne dôvody sú tam podrobne vysvetlené.

Záverom: Prevádzajúce sa presvedčenie, že skleníkové plyny spôsobujú globálne otepľovanie, je podľa môjho názoru zásadne chybné a vedie k nesprávnym rozhodnutiam politických lídrov po celom svete.

Ako som písal v článku pre American Thinker z 19. apríla, klimatické zmeny môžu byť do veľkej miery ovplyvnené zmenami v intenzite kozmického žiarenia – ktoré zohráva významnú úlohu pri tvorbe oblakov.

Zdroj

Zdieľať článok

Energetické prúdy vedomia

Energetické prúdy vedomia

Vieme, že magnetický štít Zeme – tzv. magnetosféra – sa oslabuje. Táto téma sa už v minulosti viackrát objavila.

Rovnako sa však vyčerpáva aj heliosféra – oblasť okolo Slnka, vytváraná slnečným vetrom – a to v dôsledku protónových výbojov z hlbokého vesmíru.

Naznačuje to výskyt rozsiahlych koronálnych dier, o ktorých informujú fyzici z celého sveta.

Posledné koronálne diery

Z duchovného hľadiska mnohí vedci dúfajú, že energia tzv. „fotónového pásu“, ktorým naša galaxia prechádza každých 24 000 až 26 000 rokov – pričom každý prechod jedným z jeho dvanástich vírov trvá približne 2 000 rokov – prispeje k uzdraveniu a spevneniu slnečných i planetárnych štítov. Zároveň môže povzniesť kolektívne vedomie na úroveň potrebnú pre bunkové premeny, ktoré ukotvia novú etapu života v rámci našej slnečnej sústavy.

Magnetosféra Zeme aj heliosféra Slnka sa dajú prirovnať k aurickému poľu, ktoré majú aj ľudia, rastliny a zvieratá.

Citliví jedinci môžu narušenie svojho aurického poľa vnímať prostredníctvom emócií či myšlienok, ktoré sa v nich objavujú v prítomnosti určitých ľudí alebo skupín. Môže dôjsť aj k zmenám dýchania – plytkému, nepravidelnému dychu namiesto hlbokého a pokojného.

Niektorí ľudia cítia nepokoj či nevysvetliteľnú únavu, keď sa nachádzajú v blízkosti osôb s nízkymi vibráciami.

Ako čoraz viac ľudí prijíma SÚČASNÉ SVETLO, stávajú sa citlivejšími na ľudí i prostredie, čo im pomáha rozlíšiť, čomu venovať svoju energiu a čomu nie.

Niektorí majú potrebu neustále pomáhať tým, ktorí vibrujú nižšie – aj keď ich to oslabuje. Ak sa pri tom opakovane dostavujú nepríjemné pocity, môže to byť znamenie, že daný človek „strávil príliš veľa času na jarmoku“, ako sa obrazne hovorí.

Niekedy je najlepším spôsobom, ako niekomu pomôcť, dištancovať sa – ako to vyjadruje pojem „tvrdá láska“.

Energetické výkyvy a kozmické vplyvy

Sme vystavení slnečnému a planetárnemu náporu – koronálnym výronom, slnečným vetrom, geomagnetickým búrkam. Zem sa otáča, trasie, vibruje, čím sa uvoľňujú hlboko uložené traumy. Spolu s tým sa potrebujú uzdraviť aj ľudia a ich aurické polia.

Proces bude dlhý, ale denne si môžete predstavovať, ako vás obklopuje a preniká žiarivý ZDROJ SVETLA. Následne sa môžete pomodliť s vďačnosťou.

Protónová plazma zatiaľ iba obteká magnetosféru, no nestláča ju. Za posledných 24 hodín bolo zaznamenaných 97 zemetrasení – jedno z nich, s magnitúdou 6,2, v Grécku.

Schumannova rezonancia a seizmická aktivita

Globálna Schumannova rezonancia (GSR), hoci sa zvyšuje z bežných 7,83 Hz denne, nie je vždy taká silná ako regionálna (RSR). V Grécku – oblasti s nedávnym silným zemetrasením – bola RSR výrazne silnejšia.

Vysoké hodnoty GSR signalizujú silnú elektromagnetickú aktivitu Zeme – jej rýchlejšiu rotáciu a intenzívnejšie náboje. Pohybujú sa tektonické platne a aktivizujú sa magnetitové častice – tie isté, aké má človek vo svojom tele, najmä v mozgu.

Naopak, keď RSR prevyšuje GSR, v niektorých regiónoch sa môžu objaviť silné búrky, zemetrasenia alebo erupcie sopiek. Preto sa v určitých častiach planéty môžu vyskytovať významné udalosti, zatiaľ čo inde je pokoj.

Monitoring a očakávania

V súčasnosti sa GSR a RSR zaznamenávajú na viacerých miestach. Hlavnou meracou stanicou je ruský Tomsk, na ktorého údaje sa spolieha väčšina vedeckých organizácií. Táto stanica však meria najmä GSR.

Planéta Zem je stále ovplyvňovaná dozvukmi nedávnych protónových výbojov a slnečného vetra.

Predpokladá sa, že 23. mája spôsobia tieto vlny silné geomagnetické búrky, ktoré môžu mať významný vplyv na elektromagnetické pole Zeme.

Dopady geomagnetických búrok na ľudí

Tieto búrky sa neobjavujú náhle ani netrvajú len krátko. Energia sa akumuluje, potom nasleduje jej vzostup a napokon fáza útlmu, počas ktorej sa organizmy prispôsobujú zmenám.

Ľudia môžu počas týchto fáz pociťovať fyzické, emocionálne aj mentálne ťažkosti, ktoré si často vysvetľujú ako stres, rodinnú predispozíciu či bežné choroby. No niekedy ide práve o prejav vplyvu kozmických energií.

Vedomie ako kľúčový faktor

Ľudia sú prepojení so Zemou a vesmírom. Planetárne a kozmické impulzy môžu aktivovať ich energetické systémy. Ak k tomu pripočítame každodenný stres zo života, práce či spoločenských okolností, môže to viesť k preťaženiu tela a mysle.

Konvenčné terapie často iba maskujú príznaky a neriešia príčinu – čím môžu vytvoriť nové nerovnováhy.

Preto je nevyhnutné brať do úvahy aj duchovné princípy, ktoré nás vedú k prirodzenejším a udržateľnejším spôsobom liečenia a života.

Zodpovednosť a slobodná vôľa

Ľudstvo svojou činnosťou – znečistením, bezohľadnými experimentmi či zásahmi do prírodných procesov – prispelo k oslabeniu magnetosféry. Slobodná vôľa je vzácny dar, no jej nesprávne používanie má svoje dôsledky.

Úroveň nášho vedomia môže prinášať požehnania – alebo tiež náročné lekcie.

Slnko, planéty a ľudstvo

Celá slnečná sústava je len jednou z nespočetných častí neustále sa rozpínajúceho vesmíru. Niektoré planéty dosiahli vyššiu úroveň vývoja, iné – ako Zem – ešte len smerujú k svojmu potenciálu.

Zlaté veky už na Zemi boli – a môžu nastať znova. Ale len vďaka nášmu úsiliu, voľbe a vytrvalosti.

Uprostred kozmických premien dnes tvoríme základy pre nové časové línie a budúcu realitu.

Zdroj

Zdieľať článok

Záhada biofotónov alebo vnútorné svetlo

Záhada biofotónov alebo vnútorné svetlo

Podľa experimentu, ktorý uskutočnili výskumníci z Univerzity v Calgary a Kanadskej národnej rady pre výskum, je život doslova svetlom.

Nezvyčajný experiment s myšami a listami dvoch rôznych druhov rastlín poskytol priamy fyzikálny dôkaz zvláštneho „biofotonového“ javu, ktorý sa vytráca po smrti. Naznačuje to, že všetky živé organizmy – vrátane ľudí – môžu doslova žiariť zdravím, až kým nezomrú.

Tieto zistenia môžu na prvý pohľad pôsobiť okrajovo. Je totiž ťažké neprepojiť výskum biologického elektromagnetického vyžarovania s vyvrátenými či paranormálnymi tvrdeniami o aurách alebo svetelných výbojoch okolo živých bytostí.

Navyše, aj teoreticky by mali byť vlnové dĺžky svetla, ktoré vznikajú pri biologických procesoch, také slabé, že ich ľahko prekryje intenzívne elektromagnetické žiarenie z prostredia či sálavé teplo generované metabolizmom. To sťažuje ich presné zaznamenanie v celom tele.

Napriek tomu fyzik Vahid Salari z Univerzity v Calgary so svojím tímom tvrdí, že sa im podarilo pozorovať práve to – ultraslabé fotónové žiarenie (UPE) vychádzajúce zo živých organizmov, v ostrom kontraste s ich mŕtvymi telami, ako aj z listov niektorých rastlín.

Veda o biofotónoch stojí na kontroverznej predstave. Viaceré biologické procesy jednoznačne vytvárajú intenzívne svetelné prejavy – známe ako chemiluminiscencia.

Už desaťročia vieme, že spontánne vyžarovanie svetelných vĺn v rozmedzí od 200 do 1000 nanometrov (od UV po infračervené žiarenie) bolo zaznamenané pri rôznych typoch živých buniek – od tkanív kravského srdca až po baktérie.

Ako možný zdroj tohto žiarenia sa uvádzajú reaktívne formy kyslíka, ktoré bunky produkujú ako reakciu na stres – napríklad vplyvom tepla, toxínov, patogénov či nedostatku živín.

Napríklad pri nadbytku peroxidu vodíka môžu lipidy a bielkoviny prejsť zmenami, pri ktorých sa elektróny uvoľnia vysokou rýchlosťou a následne sa vrátením na pôvodnú energetickú hladinu uvoľnia fotóny s vysokou energiou.

Ak by sme dokázali tieto procesy monitorovať na diaľku, získali by sme mocný neinvazívny nástroj pre výskum a diagnostiku – nielen u ľudí a zvierat, ale aj u mikroorganizmov či rastlín.

Aby vedci overili, či je možné zachytiť UPE aj u celých živých jedincov, použili zariadenia s nábojovou väzbou (CCD senzory) a špeciálne kamery. Porovnávali úroveň vyžarovania u myší pred a po smrti.

Štyri myši boli jednotlivo umiestnené do tmavého boxu a snímané počas jednej hodiny. Následne ich eutanázovali a pozorovali ďalšiu hodinu – pričom aj po smrti boli udržiavané na telesnej teplote, aby sa predišlo tepelným rozdielom.

Vedci zaznamenali zachytiteľné množstvo fotónov vo viditeľnom spektre vychádzajúcich z buniek myší pred smrťou, pričom po eutanázii došlo k ich výraznému poklesu.

Diagram emisie fotónov u myší
Porovnanie UPE štyroch živých (hore) a mŕtvych myší (dole)
Salari et al., J. Phys. Chem. Lett., 2025


Poznámka: Telesná teplota živých a mŕtvych myší bola rovnaká. Rozdielom bol život.

Práve život samotný je zdrojom tejto žiarivej energie.

Zdroj: M. K. Brooks Agnew, máj 2025

Zdroj

Zdieľať článok

Ako bunky komunikujú: Kvantová fyzika dokazuje hypotézu zabudnutú na 100 rokov

Ako bunky komunikujú: Kvantová fyzika dokazuje hypotézu zabudnutú na 100 rokov

Pred sto rokmi sovietsky vedec Alexander Gurvič navrhol, že živé bunky môžu vyžarovať slabé ultrafialové svetlo, neviditeľné pre ľudské oko, aby medzi sebou komunikovali a stimulovali životné procesy. V prvej polovici 20. storočia sa jeho hypotéza zdala byť príliš odvážna na to, aby sa brala vážne. Keďže táto myšlienka nezískala teoretické podloženie, vedecká komunita ju na dlhý čas odmietla a zabudla. Súčasný výskum založený na kvantovej mechanike sa však opäť obracia k javu, ktorý Gurvič nazval „mitogenetické žiarenie“. Tento objav nielen potvrdzuje jeho experimenty, ale tiež mení naše chápanie toho, ako sa svetelné kvantá môžu podieľať na biologických procesoch.

V 20. rokoch 20. storočia Gurvič vykonal sériu nezvyčajných experimentov s cibuľovými koreňmi. Umiestnením hrotu jedného koreňa vedľa boku druhého si všimol, že bunkové delenie je na tejto strane intenzívnejšie. Ak sa medzi korene vložila sklenená platnička, efekt zmizol, ale kremenná platnička, priehľadná pre ultrafialové svetlo, ho obnovila. Gurvič dospel k záveru, že slabé ultrafialové svetlo vyžarované jedným koreňom stimuluje delenie buniek v inom. V tom čase bola vedecká komunita voči týmto zisteniam skeptická.

Dnes výskumníci s využitím moderných kvantových teórií navrhujú nové vysvetlenie mitogenetického žiarenia. Vo svojej novej práci renomovaný fyzik Nathan S. Babcock spája Gurvičove pozorovania s konceptom kvantovej rezonancie. Podľa tohto prístupu sú určité vlnové dĺžky svetla schopné spúšťať reakcie v živých bunkách a pôsobiť ako akýsi „kvantový kľúč“.

Tradičná kvantová mechanika predpokladá, že interakcia systémov s prostredím je minimálna. Tento predpoklad už dlho vylučuje možnosť kvantových efektov v biológii, keďže bunky sa považujú za príliš „teplé, vlhké a hlučné“ pre takéto jemné procesy. Nový výskum využívajúci teóriu otvorených kvantových systémov však ukazuje, ako biologické prostredie môže zosilňovať slabé svetelné signály a využívať ich na koordináciu bunkovej aktivity.

Experimenty ukazujú, že ultrafialové žiarenie s ultra nízkou energiou (UPE) môže pôsobiť ako komunikačný kanál medzi bunkami. Stáva sa nielen vedľajším produktom biologických procesov, ale aktívnym prvkom zapojeným do kľúčových mechanizmov, ako je mitóza, fotosyntéza a enzymatické reakcie.

Praktické vyhliadky nového prístupu k štúdiu svetla v biológii sú obrovské. UPE sa môže stať biomarkerom, ktorý dokáže diagnostikovať zdravie buniek, odhaliť oxidačný stres alebo skoré štádiá rakoviny. V regeneratívnej medicíne sa tieto svetelné kvantá môžu použiť na stimuláciu hojenia tkanív a kontrolu rastu tkanív s vysokou presnosťou.

Tento objav nielen prehlbuje naše chápanie biológie, ale aj buduje most medzi živou prírodou a kvantovou fyzikou. Teória otvorených kvantových systémov aplikovaná v týchto štúdiách otvára nové horizonty vo vede a medicíne.

Gurvičovo dielo, ktoré predbehlo svoju dobu o desaťročia, dnes dostáva druhý život. Prehodnotenie tejto otázky umožňuje vedcom klásť si nové otázky: Ako ultrafialové žiarenie interaguje s inými procesmi v bunkách? Mohlo by to ovplyvniť imunitu, starnutie alebo vývoj zložitých organizmov? Aké ďalšie skryté kvantové javy ukrýva mikrosvet živých systémov?

Tieto otázky posúvajú vedu na novú úroveň. Ultraslabé ultrafialové žiarenie, ktoré si všimol Gurvič, sa stáva sprievodcom svetom, kde kvantové javy určujú základ života. Dnes sa vďaka moderným technológiám a teoretickým nástrojom záhada, ktorá sa začala experimentom s cibuľou, mení na vedeckú revolúciu, ktorá môže zmeniť naše chápanie prírody.

Zdroj

Zdieľať článok