Včera som prežila večer plný uvedomení, takže ďakujem všetkým zúčastneným zo stretnutia SEBA_VEDOMÝCH ŽIEN. Celý život sa učíme a nie je možné, aby sme sa nudili. Život je plný prekvapení a nepredvídateľných, či neočakávaných situácií. Iste zažívame obdobia „raz si hore“ a „raz si dole“ u niekoho sú to fázy trvajúce týždne, či mesiace, u niekoho len dni. Našim cieľom by asi malo byť, stať sa vyrovnaným človekom „tu a teraz“, ale v každej chvíli (po celý život). Tým ale nemám na mysli pôžitkárske užívanie bez zodpovednosti, práve naopak vedomé žitie prítomnosti s tým, že viem kto som, čo chcem, kam smerujem i to prečo som tam, kde momentálne som, i to, prečo momentálne robím to, čo robím. Viem si odpovedať na to, čo mi dané rozhodnutie a chovanie prináša a obhájiť to, prečo to robím. Zostáva už len otázka, či dôvody vychádzajú z duše a poskytujú jej úľavu, pokoj, rast, či silu a pociťujem vnútorné šťastie a radosť, alebo tie dôvody upokojú rozum, telo, ego a pod. Áno, i dôvody pre uspokojovanie druhej skupiny sú lákavé a dôležité, áno, poskytnú potešenie, ale to má zväčša trvácnosť len chvíľu. Prečo? V skutočnosti oni ne_uSpokoja, len upokoja 🙂 – neprinášajú pokoj a už vôbec nie uspokojenie, sú len u pokoja – teda u neho – vedľa neho a tvária sa že sú pokojom 🙂 🙂 Často sa ihneď po takýchto „nižších uspokojeniach“ objavuje pocit prázdnoty , ktorý potrebujem „nakŕmiť opäť niečím „novým“ . A tak sa stávame prelietavými – hladnými, nepokojnými, neustále hľadáme vonku niečo čo nám chýba. Prečo?Lebo zabúdame že to niečo čo chýba máme hľadať v sebe – pomenovať to presne a potom tomu prispôsobiť vedome vonkajšie okolnosti – ebavedomým, uvedomelým riadením si vlastného života. Môžeme hĺadať i von to čo nám chýba, len to presne pomenujme a to „von“ ak získame, bude nútiť v nás ráat to čo sme ta m mali, len to „zakrnelo – zakrpatelo – nepožívaním“U a tak v podstate to „zvonka, prinúti rást to naše „zvnútra“ a tak sa stávame plnohodnotnými. Vynára sa otázka, čo chceme aby v nás rástlo, čo v sebe chceme podporiť – závislosti, strachy, sexualitu, ego, ovládanie, slobodu zo strachu, ktorá je vlastne skrytým otroctvom a väzením, alebo pokoru, pomoc, pochopenie, súcit, radosť, ľahkosť, zvedavosť, tvorivosť, odvahu, vieru, či slovodu v láske, ktorá je bez obmedzení a vo viere a dôvere dáva krídla. U každého čloloveka je to inak, je to závislé od našich hodôt ktorými sa riadime a od toho, kam chceme patriť, čo chceme dosiahnuť,čo nás uspokojuje. Naša voľba (nech nedráždi, čo teraz napíšem, skúste cez to prejsť bez emócií – to je len moje vnímanie 🙂, a ja sama si ho často posúvam až do takejto extrémnej roviny, aby mi to pomohlo sa rozhodnúť rýchlo a správne. Tak teda volím si: pole temnoty- pole svetla , – pole smrti – pole života – TVOJA voľba). Tento pozdrav si požičiavam od „ZRZKY“, lebo sa mi páči .-) – MAJTE SA a SMEJTE SA 🙂 Pekný dník 🙂 Tatiana
13. septembra: Nebeské lietadlo Našej Najsvätejšej Pani
Ku dňu piateho zjavenia 13. septembra sa zišlo vyše tridsaťtisíc pútnikov. Cesty sa doslova černeli zástupmi ľudí. Presne o dvanástej hodine stratilo slnko svoj lesk a vzduch dostal žltkasté zafarbenie.
„Na bezmračnej oblohe sa zrazu objavila žiariaca guľa, ktorá majestátne priplávala z východu a zostúpila nad dúbok. Zhruba po desiatich minútach – obvyklej dobe trvania zjavenia – sa opäť vzniesla a zmizla v slnečnom svetle.“ (van Es, 1979)
Predmet bol inými svedkami popísaný ako pretiahnuté, k zemi rozšírené, žiariace teleso. Samotné deti ho niekoľkokrát označili ako „nebeské lietadlo Našej Najsvätejšej Pani“…
To však nebol jediný div, ktorý zhromaždenie tridsaťtisíc pútnikov videlo. „Deti a stromček boli zahalené bielym obláčikom. V tom istom okamihu začali z oblohy padať akési biele kvety, ktoré nedopadli na zem, ale v určitej výške opäť mizli.“ Deti, zabrané do rozhovoru s tajuplnou postavou, si to nepovšimli.
13. októbra roku 1917: Veľký „slnečný“ zázrak
Veľké množstvo zvedavcov sa stalo svedkami zázraku, ktorý sa stal na lúke pri Fatimy, dňa 13. októbra roku 1917. Údajne tam bolo prítomných 70 tisíc ľudí, mnohí so sebou mali fotoaparáty, ďalekohľady a filmové kamery a všetci si priali zaznamenať priebeh diania. Ten deň bolo nepríjemné, chladné počasie, všetci stáli v daždi a blate.
Pri dube stáli tri deti, spolu s ich rodičmi, všetci v napätom očakávaní. Prvá zacítila stretnutie Lucia, ktorá zdvihla tvár k nebu a upadla do tranzu. Medzitým aj zvyšné dve deti uvideli z neba prichádzať ženu s dieťatkom v náručí.
Ľudia, ktorí boli zoskupení okolo detí, nevideli prichádzajúcu bytosť, ale sledovali reakcie detí. Žena, ktorá zostúpila z neba povedala: „Vojna už čoskoro skončí a muži sa vrátia domov“. V ten istý moment sa žena nazvala Božou Matkou. Nasledujúci okamih sa pri dube začalo rapídne meniť počasie, čo všetci prítomní neskôr nazvali zázrakom.
„Pozerajte sa na slnko!…“ volala Lucia do davu.
Vzápätí začala predstava, s ktorou nikto nepočítal a na ktorú žiadny z prítomných po zvyšok svojho života nikdy nezabudol. Nasledujúce predstavenia už videli všetci na vlastné hmotné oči, nielen deti svojim duchovným zrakom.
Prestalo pršať a mraky sa rozostúpili… „Slnko sa objavilo v zenite v tvare striebrolesklého disku, ktorý sa, podobný ohnivému kolu začal veľmi rýchlo otáčať. Žiaril všetkými farbami dúhy a rozptyľoval na všetky strany svetelné škvrny a iskry.“ (van Es, 1979)
Celá krajina, stromy, kamene, obloha i ľudia, všetko sa utápalo vo vlnách fialového, zeleného, červeného, žltého a modrého svetla. Potom sa podivné „slnko“ na okamih zastavilo.
„Nato sa všetko opakovalo znova; hra svetiel a farieb, nádhernejší ohňostroj, než si kto dokáže predstaviť. Po niekoľkých minútach bola prihliadajúcim opäť doprianá krátka prestávka. Potom prebehlo všetko nanovo, tentoraz s inými efektmi a ich kombináciami. Akoby bolo všetkým ešte raz umožnené presvedčiť sa, že je to skutočné.“
Bolo úplne ticho, rušené len vrčením filmových kamier…
Slnko sa zrazu úplne odtrhlo od oblohy a rútilo sa obrovskými, kyvadlu podobnými skokmi k Zemi.
„Rotovalo stále rovnakou rýchlosťou, súčasne sa ale zdalo, že padá a blíži sa, krvavo červené, k Zemi, akoby svojou obrovskou ohnivou váhou chcelo všetko rozdrviť.“ (Wagner, 1981)
Pútnici klesali na kolená a prosili o zľutovanie. „Slnko sa zastavilo vo svojom závratnom páde, vystúpilo kývavými pohybmi späť na oblohu, kde opäť žiarilo v obvyklom lesku.“ (Barthas, 1955)
Ohromení ľudia zistili, že ich oblečenie je suché, dokonca ani pôda pod ich nohami už nebola rozblatená ako predtým.
Udalosť označovaná ako tzv. „Veľký slnečný zázrak“ trvala asi desať minút. Úkaz bol viditeľný zo vzdialenosti takmer štyridsiatich kilometrov.
Zatiaľ čo všetci prítomní sledovali veľkolepý pohľad, oči deti zazreli aj niečo iné: „…Keď Božia matka vystupovala k slnku, než zmizla v diaľke, uvideli sme náhle vedľa slnka svätú rodinu. Vpravo Božiu matku v bielych šatách a modrom plášti, vľavo muža s malým, asi ročným dieťaťom na ruke.“
Deti ešte videli, ako všetci „žehnajú svetu“, potom obraz zmizol a až potom začali aj ony vnímať „slnečný zázrak“. Lucia sa neskôr rozpomenula aj na „dvere, ktoré sa za nimi (postavami svätých) zavreli“.
Pozn. redakcie: V prvom rade treba pri čítaní Fatimskej literatúry brať do úvahy, že rozhodne nešlo o Máriu, ani Jozefa ani ďalšie biblické postavy… cirkví zblbnuté ovečky ani nenapadlo uvažovať o inej nedogmatickej možnosti a automaticky predpokladali, že ide o ďalšiu scénu Mariánskeho modlárskeho kultu. Vo Fatime sa hrala iná liga.
Obdivuhodné bolo aj to, že sa mnohí z chorých uzdravili. Avšak najviac podivuhodné, v celej tejto histórii, bolo proroctvo, ktoré žena povedala deťom. Okrem detí, nikto iný toto proroctvo nepočul.
Proroctvo bolo zapečatené do obálok a uchované vo vatikánskom archíve. Každý novozvolený pápež mal možnosť sa s týmito textami zoznámiť. Prvé dve proroctvá dal na zverejnenie Pius XII, v roku 1942. V interpretácii Vatikánu, prvé proroctvo hrozilo peklom a božím potrestaním „antikrista na východe“. Druhé proroctvo, hovorilo, že za svoje sústavné zločiny budú ľudia prísne potrestaní, ešte za života „terajšieho pápeža“. Treba povedať, že čas, kedy sa odohralo zjavenie vo Fatime, sa udialo za pápeža Pia XI., ktorý riadil cirkev do roku 1939. Práve za dobu jeho pôsobenia v úrade, prešla Zemou vlna španielskej chrípky, ktorá vykosila niekoľko desiatok miliónov ďalej revolúcia a občianskej vojny v Rusku, Rakúsku-Uhorsku, Číne, Španielsku av Nemecku.
Kniha nabúchaná faktami z tajných vatikánskych archívov. V skutočnosti je najpresnejšie označenie Pápežov Hitler.
Bolo to prianie pápeža potrestať a predovšetkým dostať pod svoju cirkevnú nadvládu Rusko… to isté sa deje dnes na Ukrajine — nejde o nič iné ako útok na Rusko
Pápežská interpretácia je jednoducho z mnohých dôvodov nevierohodná…
Tretie proroctvo zostávalo dlhý čas neznámym — hoci zdroj tejto správy — ona Pani zo Svetla — žiadala jej zverejnenie najneskôr do roku 1960!
Podľa svedectva Horacia Valentu, bolo proroctvo oznámené predstaviteľom niektorých štátov: Chruščovovi, Kennedymu , a tiež Lordovi Mountbatennovi.
Že by sme tu mali vysvetlenie toho, prečo Kennedy tak osvietene ukončil tzv. Kubánsku krízu? A prečo sa snažil obmedziť moc Druhej šelmy zo Zjavenia tým, že chcel vziať súkromnej banke FED monopol na vydávanie USD peňazí a vrátiť túto moc do rúk vlády USA? Čím si podpísal rozsudok smrti – také veci Šelma neodpúšťa!
K širokej verejnosti sa obsah proroctva dodnes nedostal…
Ľudstvo bolo veľmi blízko sebazničenia, ako nikdy predtým… a možno práve tieto udalosti boli dôvodom, prečo malo byť toto oznámenie publikované pred rokom 1960.
Neúspešné pokusy zverejniť pravdu z Fatimy
Tajomstvo tretieho proroctva z Fatimy sa údajne chystal odkryť aj Ján Pavol II. Ale zlyhal – pravdepodobne prevážili záujmy cirkevného mocenského aparátu. Hlava Kongregácie kresťanskej vierouky, nemecký kardinál Jozef Ratzinger, pápež od roku 2005 do 2013, ohlásil v roku 2000 text, ktorý je podľa mnohých nepriamych dôkazov falzifikátom opradeným pavučinou zavádzajúca demagógia. Zrejme je zbytočné sa ním vôbec zaoberať. JPII. bol teda buď podvedený – rovnako ako zvyšok ľudstva – alebo jednoducho ustúpil cirkevným aparátnikom, ktorí sa pravého Fatimského posolstva boja ako čert kríža. Ján Pavol I. to oproti nemu celkom jednoznačne myslel so zverejnením pravého proroctva vážne a úprimne – dôkazom toho je jeho nápadne rýchle úmrtie – a buďme si istí, že mu niekto k nemu pomohol.
Vatikán buď vedome klame, alebo zatajuje podstatnú časť pravdy, čo je to isté, ak nie ešte horšie ako lož. Oficiálne zverejnený obsah tajnej časti „Fatimského proroctva“ je totiž v úplnom rozpore s predošlým, inde urobeným pápežovým vyhlásením, napr. tým, čo povedal Ján Pavol II. vo Fulde v NSR roku 1980.
Rodiaca žena a drak
1 A ukázalo sa veľké znamenie na nebi: žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave koruna z dvanástich hviezd. 2 Bola tehotná a kričala, keď v bolestiach a mukách rodila. 3 A ukázalo sa iné znamenie na nebi: hľa, veľký červený drak, majúci sedem hláv a desať rohov, a na tých hlavách sedem diadémov. 4 Jeho chvost vliekol tretinu nebeských hviezd; a zvrhol ich na zem. A drak stál pred ženou, ktorá mala porodiť, aby jej dieťa zožral, hneď ako porodí. 5 A porodila syna — muža, ktorý má pásť všetky národy železnou barlou. Vtom bolo jej dieťa vytrhnuté k Bohu a k jeho trónu. 6 A žena utiekla do pustiny, kde mala od Boha pripravené miesto, aby ju tam živili tisíc dvesto šesťdesiat dní .
Drak zvrhnutý na zem
7 A v nebi nastala vojna: Michael a jeho anjeli museli bojovať s drakom. Drak aj jeho anjeli bojovali, 8 ale neobstáli, a už pre nich nebolo miesto v nebi. 9 A bol zvrhnutý veľký drak, ten dávny had, nazývaný Diabol a Satan, ktorý zvádza celý obývaný svet. Bol zvrhnutý na zem a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním. 10 A počul som mocný hlas v nebi, ktorý hovoril: „Teraz prišla záchrana, moc a kraľovanie nášho Boha a právomoc jeho Krista, lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov, ktorý ich obviňoval pred naším Bohom dňom i nocou. 11 Oni nad ním zvíťazili pre krv Baránkovu a pre slovo svojho svedectva; a nemilovali svoju dušu až na smrť. 12 Preto sa radujte, nebesia a vy, ktorí v nich prebývate. Beda zemi a mori, lebo k vám zostúpil Diabol s veľkou zúrivosťou; vie, že má málo času .”
Žena unikla pred drakom
13 Keď drak uvidel, že bol zvrhnutý na zem, začal prenasledovať ženu, ktorá porodila toho syna. 14 Ale tej žene boli dané dve krídla veľkého orla, aby mohla letieť do pustiny na svoje miesto, kde skrytá pred hadom bude živená čas a časy a pol času . 15 A had vychrlil z papule za ženou vodu ako rieku, aby ju strhol prúdom. 16 Ale zem prispela žene na pomoc: zem otvorila svoje ústa a pohltila rieku, ktorú vychrlil drak zo svojej papule. 17 Drak sa na tú ženu rozzúril a odišiel, aby rozpútal vojnu proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo.
Pozor na časové údaje v texte Zjavenia : Ide o rôzne vyjadrenia rovnakých časových období
Biblický mesiac má 30 dní, biblický rok 360 dní. Platí teda, že 42 mesiacov = 3,5 času (roku) = 1260 dní. A keď biblické proroctvo hovorí v symboloch, potom jeden prorocký deň zodpovedá jednému skutočnému roku . (V Ezechielovi 4:6 Boh hovorí: „…ukladám ti za každý rok jeden deň…“)
Zjavenie má celkom nepochybne jediný účel: Ohlásenie príchodu Syna Človeka na Konci časov
Jednoduchý sedliacky rozum nám hovorí, že to, čo by sme v tomto prípade mali brať vážne do úvahy, je verzia, v ktorej je žena 12. kapitoly totožná s Božou Matkou z Fatimy … tiež jej dieťa vo Fatime tiež bolo videné. Toto dieťa videné v kontexte Zjavenia môže byť iba a jedine tzv. Syn človeka – a vôbec – celé Zjavenie je celkom nepochybne podriadené jedinému účelu: Ohlásenie príchodu Syna Človeka na Konci časov.
Čo sa Vatikán bojí ľuďom prezradiť?
Premýšľajme, pýtajme sa dôrazne a pátrajme dôkladne, tu totiž prihorieva: Čo môže byť horšie ako predpovede sveta zničeného ohňom a ďalšie podobné katastrofické vízie? Tieto predpovede, zdá sa, nikomu v skutočnosti nevadia… pápežská hierarchia sa bojí čohosi iného…
Falsifikát zverejnený v roku 2000 rozhodne neobsahuje nič, čo by vysvetľovalo, prečo sa Vatikán bál proroctva zverejniť pred rokom 1960, ako Matka Božia PRIKÁZALA! Otázka teda zostáva: Čo je to, čo sa Vatikán bojí ľuďom prezradiť?!
Hlbšie skúmanie tohto fenoménu a poctivé hľadanie pravdy vedie k jednoznačnému záveru: Žijeme v predpovedanom čase „konca veku“, v tzv. „posledných časoch“.
Pretože cirkev neustále sprosto klame o tom čo sa naozaj stalo a táto prvá šelma Janova Zjavenia má navyše zaistenú podporu aj v masmédiách, musíme si znovu pripomenúť pravdu. Ocitujeme si kúsok z webu ČT – a vopred treba povedať že už prvá veta je úplne klamlivá:
Presne pred sto rokmi, 13. mája 1917 sa trom malým pasáčikom zjavila v portugalskej Fátime Panna Mária.
Televízny výrok je klamlivý, pretože Pani z Nebies sa vyhlásila za Božiu matku, nie Máriu!
Navyše už dnes celkom iste vieme – vďaka dôkazom, ktoré sme pre vás starostlivo zozbierali – existujú pádne dôvody domnievať sa, že Vatikán nezverejnil všetko, čo k obsahu tretieho Fatimského tajomstva patrí. Vatikán sprosto klame!
Začali sme naše pátranie u cirkví uznaného biblického Janovho Zjavenia » Analýzou jeho prorockých symbolov sme dostali dôkazy o tom, že súčasný pápež je totožný s tam uvedeným ôsmym kráľom » A čo je najdôležitejšie – tento pápež je podľa tohto biblického proroctva definitívne posledným pápežom! Nebude to asi náhoda, pretože niečo veľmi podobné je uvedené v oficiálnej Biblii na mnohých miestach.
Najpozoruhodnejšie je však, že existuje mnoho ďalších nezávislých proroctiev, ktoré hovoria v podstate to isté! Je ich toľko, že už sám strácam prehľad. Teraz prichádza ďalšie, tentoraz veľmi slávne, proroctvo z Fatimy, ktoré nejakou podivnou zhodou okolností tvrdí presne to isté…
Proroctvo, ktoré nemá nič spoločné s pannou Máriou
Môžeme pochybovať o tom, čomu sa hovorí zjavenie, ale v tomto prípade ide o úplne jedinečný fenomén neporovnateľný s ničím ďalším – jednoducho stojí za preskúmanie. Všetky ostatné zjavenia môžu skeptici zmiesť sa stola napríklad tým, že ich označia za halucinácie – v tomto prípade to rozhodne urobiť nemôžu. Vrcholom tejto udalosti bol tzv. Slnečný zázrak, ktorý dosvedčilo asi 75000 ľudí, ktorí ho fyzicky videli. Práve táto masovosť je jedinečná… Jedinečná na tomto zjavení je aj prítomnosť veľkého množstva antiklerikálnych skeptikov, ktorí nám zanechali správy vo verejnej antiklerikálnej tlači – je tým zaistená aj objektivita tohto tlačeného záznamu. Na vysvetlenie tejto zaujímavosti sa dostaneme neskôr. 75000 je číslo s ničím iným neporovnateľné! Na mieste boli dokonca fotografi aj filmová kamera.
Svedectvo antiklerikálnych skeptikov
Skeptická objektivita je veľmi dôležitá, ako si ukážeme ďalej. Cirkev totiž svoje zápisy začala prekrúcať a ohýbať, aby lepšie zapadali do jej vybájených dogmatických poučiek!
Podľa mnohých indícií je toto proroctvo v podstate jediným pravým zjavením z modernej doby a výrazne sa odlišuje od všetkých ostatných, ako si tiež spolu ukážeme. Pravým zjavením myslím to, že toto mimozemské oznámenie skutočne pochádza z vyšších svetov a tzv. zo svetla. Prosím, použite na posúdenie hodnovernosti tejto udalosti vlastný sedliacky rozum v spojení s intuíciou a srdcom. A musíte sa rozhodnúť sami, nenechajte sa nikým ovplyvňovať – ani mnou, tým menej cirkvou. Tento prípad je tak výnimočný a jeho originálne posolstvo tak prevratné, že sa stalo predmetom obrovskej mediálnej manipulácie a prekrúcania…
Výnimočnosti zjavenia zodpovedá výnimočne silná informačná manipulácia! Človek musí byť pri štúdiu stále v strehu a starostlivo uvažovať nad každým slovom, či súhlasí s ďalšími faktami.
Práve z dôvodu výnimočnosti tejto udalosti bolo spísaných veľmi veľa textov na túto tému a najťažšie pri ich posudzovaní je sa v nich aspoň trochu zorientovať a oddeliť zrno od pliev.
Ešte pozoruhodnejšie je, že Vatikán ľudstvo reálne olúpil o 3. Fatimské proroctvo. Nebolo zverejnené v roku 1960, ako Pani zo svetla (alias Božia matka) požadovala (!) a to, čo bolo v roku 2000 zverejnené je podľa mnohých dôkazov prostým falzifikátom!
Falzifikát? Prečo?
Jeden sa musí pýtať prečo? Prečo cirkev zatajila správu od toho, pre ktorého údajne pracuje?! Pýtajme sa teda sami-seba, aké informácie mohli pre cirkev byť tak nebezpečné, že okrem obvyklých dezinformačných praktík zašla až tak ďaleko, že porušila príkaz onoho mimozemského posla a toto oznámenie výslovne určené celému ľudstvu zločinne zatajila? Čo to boli za informácie, že cirkevní papaláši prinútili ignorovať najfantastickejšie zjavenia posledných časov, zatiaľ čo banálne a bezobsažné oznámenia desiatok ďalších mariánskych modlárskych kultov sú podporované a široko publikované v cirkevných médiách?! V týchto ďalších prípadoch väčšinou vždy ide len o niekoľko málo svedkov… Ponúkam ešte jednu jednoduchú a tak trochu technickú úvahu: Keď si predstavíte prorocké oznámenia všeobecne ako prenos informácií na diaľku pomocou energetických vĺn, ktoré sa pritom musia naladiť na frekvenciu myšlienok človeka… čo myslíte, bude pre človeka jednoduchšie zachytiť vysielač z frekvenčne blízkeho temného okolia Zeme, alebo skôr vysielač nachádzajúci sa ďaleko od pozemského prostredia… ktorý prenos bude ľahko realizovateľný a ktorý nie…? A prečo na Zemi máme také množstvo bezvýznamných správ s nulovou informačnou hodnotou prázdnej slamy od tzv. Márie…?
Pani z Nebies sa vyhlásila za Božiu matku, nie Máriu!
Pápež pri modloslužbe vo Fatime
Všimnite si prosím, ako radikálne – a to hneď dvakrát – je Jánovi zakázané, aby sa onomu anjelovi, klaňal !
Pozerajte sa veľmi pozorne na text! Doteraz mi nedošlo, že toto je možno najvážnejší zákaz modlárstva v Biblii – ako sme už videli vyššie v originálnom texte Desatora: Klaňanie nerozlučne patrí k modlárstvu! Dochádza to už niekomu prosím pekne?
9 Vtedy mi povedal: „Napíšte: Blahoslavení, ktorí sú pozvaní na Baránkovu svadobnú večeru.“ A dodal: „Toto sú pravé Božie slová.“ 10 Padol som mu k nohám, aby som sa mu poklonil, ale on mi povedal: „Pozor, nerob to! Som len Boží služobník, rovnako ako ty a tvoji bratia, ktorí majú Ježišovo svedectvo. Klaňajte sa Bohu!“
8 Ja Ján som to všetko videl a počul. Keď som to počul a uvidel, padol som, aby som sa klaňal pri nohách toho anjela , ktorý mi tieto veci ukazoval. 9 On mi však povedal: „ Pozor, nerob to! Som len Boží služobník, tak ako ty a tvoji bratia proroci a ako tí, ktorí zachovávajú slová tejto knihy. Klaňaj sa Bohu.“
Jednoznačný zákaz vzdávať úctu komukoľvek inému, než Bohu. A to zákaz dvojnásobný aby náhodou nedošlo k omylu.
Úplne dokonale jednoznačný zákaz KLAŇAŤ SA a vzdávať úctu komukoľvek inému, než Bohu… aj keby to bol anjel.
Ani prvé dve Fatimské správy neunikli manipulácii
Treba dodať, že ani dve prvé Fatimské správy nezostali panenské! Ako meradlo k vlastnému objektívnemu zhodnoteniu si vezmite tento jednoduchý fakt: Mariánske modlárstvo » modlenie ruženca, klaňanie pred sochami, atp. — to všetko odporuje Desatoru!
Žiadna svetlá bytosť by nič také NEMOHLA ŽIADAŤ! A pretože súčasne niet pochýb o pôsobení svetlej sily vo Fatime, je logické predpokladať, že došlo k skresleniu oznámenia. Pri hodnotení je dobré podržať v pamäti aj fakt, že dotyčná Pani z Nebies sa vyhlásila za Božiu matku, nie MÁRIU. Pokiaľ teda konkrétny text hovorí o Márii, prípadne modlení ruženca, prípadne modlení k tzv. nepoškvrnenému srdcu Ježišovmu atď… všetky tieto modlárske ohavnosti dôrazne zakázané v Desatore, všetky tieto ohavnosti sú neklamným znakom manipulácie s textom. Pozitívne bytosti nič také po ľuďoch nepožadujú — a samozrejme je to v logickom rozpore aj s faktom, že ona pani nebola Mária.
Ďalšie vodítko k objektívnemu posúdeniu: Prvé dve posolstvá boli zverejnené po dlhom zatajovaní až na príkaz drakoniánskeho Pia XII., o ktorom už vieme, že práve on a jeho jezuitci dostali Hitlera k moci a poštvali ho na Rusko » Existujú zápisy o jeho nabádaní k modernej krížovej výprave do Ruska… Podivnou zhodou okolností je práve na jeho príkaz ohlásená falošná Fatimská Mária, ktorá nie je a nikdy nebola Máriou. Keďže vo Fatime sa nezjavila Mária, ale Matka božia, vnucuje sa nám tu silné podozrenie, že nabádanie tejto falošnej Márie k napravovaniu Ruska (ako ich zverejnil kardinál Schuster), že toto nabádanie je prinajlepšom ideologicky.
Lucia dos Santos bola väznená
Ďalej, Lucia dos Santos bola v podstate väzenkyňou cirkvi a je silne pravdepodobné, že nevedela, ako je jej svedectvo pokrucované a vysielané do sveta…
Ubezpečujem vás vážení a milí, že som sám bol nemilo prekvapený, keď mi toto moje podozrenie v priebehu dôkladného pátrania potvrdil dokonca aj seriózny a do prípadu hlboko zasvätený jezuita Malachi Martin.
Keď sa Lucia tesne pred rokom 1960 chcela vyjadriť v rozhlase, drak odhodil masku celkom a bez zábran prejavil svoju pravú podstatu: Lucia bola uväznená natvrdo … pravda sa v cirkvi jednoducho hovoriť nesmie.
Potom bola Lucia dokonca nahradená falošnou dvojníčkou!
Priebeh udalostí vo Fatime
Po dôkladnej úvahe som pre vás nakoniec vybral zhrnutie založené na bádaní Jiřího Wojnara o ktorom je známe, že vie používať svoju hlavu a nenecháva sa príliš ovplyvňovať cirkevnými dogmami. Rozprávky často začínajú slovami bolo, nebolo … tu však pôjde o jednoduché fakty založené na svedectve ca 75 000 svedkov, preto začínam slovami stalo sa …
13. máj 1917
Lúcia dos Santos (left) s fellow visionaries Jacinta a Francisco Marto 2
Çova da Iria je náhorná planina ležiaca asi tri kilometre od Fatimy. Sem hnali tri deti, vo veku od 7 do 13 rokov (Lucia de Santos, Giacinta Marto a jej brat Francesco) svoje stádo v nedeľu 13. mája 1917. Keď si po obede stavali múrik z kameňov, vydesil ich oslnivý záblesk. „Bola to prudká vlna oslnivého svetla, ale nazvali ju ‚bleskom‘ (relampago), pretože iný výraz nepoznali.“ (Barthas, 1955)
Rozbehli sa domov, aby ich nezastihol dážď. Pri malom zakrpatenom dube ich však prekvapila ďalšia svetelná vlna, a potom ich zahalil žiarivý jas tryskajúci od duba. Uprostred jasnej žiary uvideli „vznášajúcu sa postavu krásnej ženy, žiariacej jasnejšie ako slnko“.
Pri dube, priamo v úrovni ich očí, uvideli hmlistú, svetlo zelenú guľu, vo vnútri ktorej sa vznášala ženská postava, odetá do bieleho šatu. Deti počuli jej melodický a pokojný hlas: „Nebojte sa, prišla som z Nebies a žiadam vás, aby ste na toto miesto prichádzali vždy 13. deň po dobu šiestich mesiacov. Potom vám poviem, kto som.“
Ženu údajne videli iba dievčatá Lucia a Giacinta, ale počuli ju všetky tri deti. Udivené a vystrašené potom utekali k domovu, aby dospelým povedali o celej udalosti. Avšak, dospelí neverili ich zážitku a nakázali im držať jazyk za zubami.
13. jún
Napriek tomu sa zážitok detí dostal medzi ľudí … a keď sa za mesiac, 13. júna, deti znovu vydali k dubu, sprevádzala ich skupina zvedavcov a neveriacich Tomášov. Medzi týmito svedkami bola aj Mária Korreira, ktorá neskôr rozprávala, ako deti padli na kolená, potom vstali a s niekým hovorili. Ale pred deťmi nebolo nikoho vidieť, bol počuť len zvuk pripomínajúci silný bzukot včiel. Za ďalší mesiac pribudlo mnoho zvedavcov, mrzákov a chorých, ktorí si predstavovali, že deti hovoria s Máriou, ktorá im môže pomôcť v ich trápeniach. A opäť — nikto z prítomných pri dube nikoho nevidel, ale mnohí počuli bzučanie vo vzduchu.
Pozn. redakcie: Všimnite si prosím, ako ľudia začínajú automaticky predpokladať, že ide o tú cirkevnú modloslužobnú Máriu, hoci tá Pani nikdy nepovedala že je Máriou… ďalej je jasne vidieť, že deti vnímali duchovným zrakom … ostatní Pani z nebies nevideli!
Lucia sprievodu povedala, že Pani v jasne zelenej guli im prikázala prichádzať k dubu vždy 13. dňa mesiaca až do 13. októbra, kedy im odhalí príčinu svojho zjavenia a zároveň urobí zázrak, určený všetkým prítomným. Informácie o tom, čo sa stalo, sa rýchlo rozšírila po celom Portugalsku. Rodičia zakázali deťom opúšťať domov a nútili ich, aby sa priznali k klamstvu. Ale všetky tri deti opakovali jedno a to isté, že sa stretli s neobyčajnou ženou, ktorú videli a s ktorou hovorili.
13. júl
Keď nastal 13. júl, deti neboli pustené z domu. Na lúč vtedy prišiel húf niekoľko tisíc ľudí. Prítomní videli, ako sa na nebi prudko zablesklo, potom sa ku korune duba stiahol priezračný oblak, emitujúci farebné lúče.
19. august
Na lúč, k dubu sa deti mohli dostaviť až 19. augusta, kedy sa im opäť ukázala žena v jasne zelenej guli a rovnako ako predtým im pripomínala, aby nezanedbali dohodnuté dni ich stretávania. V septembri, v predvečer ďalšieho stretnutia, už bolo na ceste do Fatimy ohromné množstvo pútnikov, kňazov, žobrákov a zvedavcov.
Medzi prítomnými pri dube bol aj opát kláštora z Lisabonu, Mantel Nunes Framigao, ktorý si všimol, ako deti upadli do akéhosi „svätého“ tranzu. On sám nič podstatné nevidel, okrem toho, že zhaslo slnko. Tí, ktorí stáli vedľa neho, videli ohnivú guľu, ale tu nevideli úplne všetci. Ako je možné, že človek s takou vysokou cirkevnou autoritou neuzrel takmer nič? Predsa nie je možné, aby žena, ktorú Katolícka cirkev nazýva Panenkou Máriou, neuprednostnila svoju pozornosť k dôležitej cirkevnej tvári, ale hovorila s obyčajnými, malými deťmi? 😉 Čím potom to len bude?
Pozn. redakcia: Toto samozrejme nie je náhoda, berme to ako dôležitý bod na vlastné zamyslenie… po prvé, cirkev je totiž v skutočnosti žabou na prameni poznania a jej zamestnanci nemajú o nič väčšiu duchovnú silu, než akýkoľvek obyčajný človek. Po druhé vidíte, že prekrútenie onej Pani z Nebies v katolícku modlu Máriu, už bolo v tomto okamihu v podstate dokonané.
Či je to postoj k ľuďom, postoj k problémom alebo celkovo k nášmu životu, postoj je nesmierne dôležitá a určujúca vec. Určujúca v tom, že postojom určujeme to ako sa budú vyvíjať situácie, ku ktorým ten postoj zastávame a postojom k životu určujeme svoje smerovanie a tým svoj osud. Ako sa hovorí, nie je dôležité, čo sa nám v živote deje, ale ako na to reagujeme. Keď zachováme správny postoj, dokážeme sa poučiť zo situácií v živote a zobrať si z nich to dôležité posolstvo a hlavne správnym postojom dokážeme túto situáciu zmeniť.
Písal som veľakrát, že človek je tvorca a každou sekundou niečo tvorí, niečo si priťahuje, tká svoj osud. Všetko vo vesmíre je energia a preto akú energiu vyšlem, takú v zhmotnenej podobe dostanem. Postoj je tiež energia a čím ráznejší je, tým má väčšiu silu. Postoj je teda kľúč k tomu, ako správne preplávať vodami života. Síce to neznamená, že zostaneme suchí, ale neutopíme sa a nebudeme tápať v zúfalstve. Aj keď bude oceán častokrát rozbúrený, vďaka správnemu postoju dokážeme tie vlny zosurfovať. V dnešnej dobe, kde nás z každej strany pokúša zlo, je správny postoj spôsob, akým dokážeme od seba odpudiť to nesprávne a pritiahnuť si k sebe to správne. Všetko zlo sa totiž dokáže vkradnúť iba tam, kde je neharmónia a tá neharmónia sa prejavuje naším cítením, postojom k určitej situácií. Pokiaľ som napríklad príliš ezoterický a chýba mi zdravé uzemnenie v tomto svete, je to práve môj nesprávny postoj, ktorý umožňuje, aby som bol nevedomky ovládaný temnými vplyvmi, ktoré sa prezliekajú za to dobré a duchovné. Pokiaľ som napríklad hnevom ovládaný človek, je to práve nesprávny postoj, ktorému umožňujem, aby ma ovládal a ja sa mu poddám a nekonám v tej chvíli racionálne. Postoj je teda tá brána, ktorá mi umožňuje zatvoriť sa pred zlými vplyvmi tohto duchovného, ale aj hmotného sveta. Pokiaľ sa chcem zbaviť niečoho škaredého, musím predsa zaujať postoj, že to rázne odmietam a nechcem to. Pokiaľ naopak túžim po niečom ušľachtilom, musím vnútorne zažiariť preto, teda zachovať postoj rovnorodý s tým, čo chcem.
Málokto si uvedomuje tú dôležitosť, ale správny postoj nás dokáže vytiahnuť z tých najväčších strastí v živote. Okolnosti v našom živote sa môžu zmeniť len prosto tým, že v sebe vybudujeme vnútornú príčinu týchto zmien. Na internete sa človek dočíta kopec inšpiratívnych príbehov ľudí, ktorých zdanlivo zlomil život, niesli si so sebou rôzne bremená a napriek tomu sa stali v niečom úspešní a vyhrali nad životom. Každý pozná nejaký príbeh typu z ničoho nič. Mali pred sebou prosto cieľ a napriek okolnostiam v živote, ktoré mohli poukazovať na opak, oni si držali pred očami svoj cieľ, ktorý nakoniec zhmotnili. Presne takto sa vďaka správnemu postoju dokážeme vyšvihnúť nahor a pritiahnuť si k sebe svoju túžbu. Pokiaľ som sa napríklad ocitol bez práce a snažím sa svoju situáciu zmeniť, kedy budem mať väčšiu šancu, že sa mi to podarí? Keď budem veriť v seba, že sa mi podarí niečo zohnať, alebo keď sa budem strachovať pod ťarchou účtov na platenie a budem si predstavovať negatívne scenáre typu čo ak? Čo ak spadnem do vody? Lenže čo ak v tej vode nájdem stratený poklad? Častokrát sa situácia, ktorá naoko nemá východisko, dokáže vyriešiť vďaka jednému telefonátu alebo náhodnému stretnutiu. Ani netušíme, z ktorej strany alebo akým spôsobom môžeme prísť k riešeniu, pokiaľ sa však predtým uzavrieme nesprávnym postojom, ani to nezistíme.
Ak sa cítime ako mravček, ktorý je bezmocný a nič nezvládne, tak potom nebudeme mať pod kontrolou svoj život, lebo mravček predsa nič nezmôže. Pokiaľ sa naopak budeme napriek pádom cítiť ako mocný lev, budeme veriť a budeme presvedčení, že ťažká situácia je len dočasná a dokážeme sa z nej vymaniť, tak to nakoniec tak aj bude, pretože správnym postojom si pritiahneme lepšie situácie alebo ľudí do života, pretože zákony stvorenia vyslyšia našu prosbu byť tým levom. Už len prostá inšpirácia na riešenie problému alebo zlepšenia niečoho nám vzíde na um jedine vtedy, keď veríme, že to vyriešiť dokážeme. Ťažko môžeme sami čeliť situácií, v ktorej si sami neveríme. V takomto prípade nám chýba správny postoj a to sebahodnota a schopnosť oceniť svoje kvality. Pokiaľ chcem niečo dosiahnuť, niečo zmeniť, tak prvý krok k tomu je správny postoj. Je to základný kameň. Samozrejme treba pilne pracovať aj hmotne, lenže všetko by to malo byť postavené na správnom prístupe k danej veci.
Všetko okolo nás je energia, všetko to okolo nás prúdi a teraz si predstavte, že ideálne iešenie na problém, s ktorým sa potýkame, je na ceste k nám, ale nedorazí, pretože riešenie ide po energetickej nitke, na ktorú sa dokážeme napojiť len správnym sebavedomím, lenže my sme ustráchaní a toto riešenie žiaľ nemá zastávku v mravčekove. Presne takýmto spôsobom vieme určovať vlastné smerovanie. Všetko, čo chceme, dokážeme tým správnym postojom dosiahnuť. Šťastie praje tým, ktorí sa cítia hodní šťastia. Chcete sa niekam dostať a neviete ako? Začnite s tým, že uveríte, že tam byť môžete a pritiahnete si k sebe správne vedomosti/inšpirácie/ľudí/situácie.. čím ráznejší postoj k niečomu zachováme, tým to bude silnejšie. Nestačí si niečo naoko hovoriť, keď sám tomu vnútorne neverím. Viera je dôležitý pilier všetkého v živote. Postoj má obrovskú moc, napríklad taká dlhotrvajúca úzkosť nám neuškodí iba na duši, ale zároveň nám dokáže spôsobiť zdravotné ťažkosti. Je predsa známe, že v dnešnej dobe populárny stres je nezdravý a dokáže nám privodiť rôznorodé telesné ťažkosti. Všetko so všetkým súvisí a všetko je energia. Naopak radosť zo života nás lieči nie len na duši, ale aj na tele. Samozrejme, že to neznamená, že stačí byť pozitívny a pchať do svojho tela blbosti, všetko by malo ísť ruka v ruke, no postoj nás neovplyvňuje len duchovne, ale aj hmotne. Je to tak prostá, jednoduchá vec a predsa mnohými nepochopená a neskrotená.
Začnime pracovať na tom, ako sa staviame k okolnostiam okolo nás a k životu ako takému. Nie len, že nám to pomôže byť viac ukotvený a odolný voči nekalým vplyvom tohto sveta, ale zároveň nám to vydláždi cestu vpred. Učme sa vo všetkom budovať ten správny postoj, pretavme to do ráznosti a staneme sa hrdinami vlastného osudu.
Každý človek je unikátny kus s jedinečnými vlastnosťami. Nejestvujú dve rovnaké duše, každý máme iný, svoj jedinečný pohľad na život a jeho vnímanie. Zaujímame sa o odlišné veci, žijeme iným spôsobom, premýšľame inak a zariaďujeme si svoj život podľa svojich vlastných predstáv. Jedno by mal mať však každý človek. Aspoň teda ten, ktorý prišiel naplniť svoj účel bytia na Zemi. Je to vzťah s Bohom. Ten, ktorý v tomto živote nehľadá Boha, nežije plnohodnotným životom. Možno sa má dobre v hmotnom meradle a prežije zaujímavý život, ktorý by mu mnohí závideli, no po smrti prichádza vyúčtovanie a pokiaľ sme si nič neosvojili, nič sa duchovne nenaučili, musíme život na Zemi opakovať dovtedy, kým neprezrieme. Žiaľ momentálne už nie je čas na ďalšie životy. V záhrobnom svete je omnoho ťažšie prísť k duchovnému prezreniu, pretože tam nemáme hrubohmotné telo, ktoré slúži ako čiastočná bariéra voči jemnohmotným prúdom, voči tomu, aby sme plnou silou pocítili účinky našej karmy. Po smrti už musíme bezpodmienečne žať čo sme zasiali, vtedy už možnosť voľby nie je taká jednoduchá. A keďže sme vo veľkom bode obratu, dôležitá je práve každá sekunda práve teraz v čase čítania tohto textu až do doby, kým sa nezavrie brána a nepretečú presýpacie hodiny súdu nad nami. Z toho dôvodu je to pre nás doba s názvom „buď-alebo“, a práve preto by sme si mali začať hľadať cestu k Bohu, pokiaľ ju ešte nehľadáme. Vzťah s Bohom by mal byť totiž hlavným pilierom našich životov a musíme sa to naučiť. Tak ako sa teraz stavia na matérii, tak sa musí všetko obrátiť a musia sa budovať najskôr duchovné základy. Popri starostiach o živobytie a rodinu sme tu prišli za účelom duchovného vývinu a ten vedie práve cez budovanie spojenia s Najvyšším. Rád by som týmto textom priblížil, ako ten vzťah s Bohom vlastne vyzerá, pretože pojem božstva je prekrúcaný rôznymi náboženstvami a duchovnými náukami a teda len veľmi málo duší má skutočne čistý a nesklalený pohľad na pojem slova Boh a vzťah s ním.
Prečo?
Na začiatok je potrebné si zodpovedať otázku, prečo by sme mali hľadať Boha, prečo by sme sa mali pred ním klaňať, načo ho vôbec potrebujeme? Na túto otázku sa však ťažko odpovedá, pretože ten kto odpoveď pozná, vie veľmi dobre prečo, veľmi jasne cíti účel a ten, ktorý sa takto potrebuje pýtať, má pred sebou ešte ďalekú cestu. Pokiaľ si myslíme, že nepotrebujeme toto spojenie medzi našou dušou a Najvyšším, ukazuje to len to, že sme materialisticky alebo inak krivo zameraní a duševne neživí. Boh je život a Svetlo, a preto pokiaľ kráčam duchovne správne (resp. sa o to snažím), cítim netušenú potrebu hľadať spojenie s Najvyšším. Väčšina v ruchu a potemnení dnešného sveta stratila toto spojenie, pretože žijú v opojení hmotných prúdov, lenže ten, kto sa dokáže povzniesť nad rozumovú bariéru, ten jasne cíti, že je niekto/niečo nad nami, že život je niečo viac ako len to, čo vidíme okolo seba hmotnými očami a že to viac túži spoznať.
Veľkosť Božstva
Pojem slova Boh je častokát misinterptretovaný či už na jednu alebo druhú stranu. Najčastejše sa znižuje pojem Božstva do prachu rozumu. Snažíme sa Boha pochopiť rozumom, a preto sa snažíme jeho obraz vtesnať do našich úzko vymedzených hmotných predstáv. Nedá sa ani porovnať, ako ďaleko je toto od reality, pretože pokiaľ by sme spoznali, resp. vytušili ako ďaleko od nás tróni Najvyšší, koľko úrovní sa nad nami na ceste k nemu nachádza, padli by sme v úžase a pokore na zadok. Niektorí „duchovní znalci“ sa mylne domnievajú, že oni sami majú v sebe kúsok Boha, pritom niet horšieho pomýlenia, ako si toto namýšľať. Brnká to na ich duchovné ego a páči sa im tá predstava, no úplne im to zastrie zdravý pohľad a cestu k Svetlu. Je pravda, že Boha môžeme nájsť v prírode alebo v sebe, keď sa jednoducho stíšime. V prírode a v sebe však nespoznáme samotného Boha. Boh sídli vysoko nad nami a my môžeme spoznávať iba jeho pôsobenie, jeho vôľu. My teda nedokážeme spoznať samotného Boha tvárou v tvár, pretože jeho podstata a jednoducho vyžarovanie je neporovnateľne odlišná našej. Môžeme však v prírode a v sebe spoznať jeho pôsobenie, teda vôľu Božiu. Túto vôľu, keď sa správne naladíme,prijmeme do seba a vďaka nej začneme žiť bohumilým životom. To tiež neznamená, že máme v sebe niečo Božské. Je to ten istý princíp, ako keď na nás z nesmiernej diaľky svieti slnko a predsa vieme, že nemáme v sebe nič zo Slnka, ale cítime iba jeho pôsobenie. Poznávajme Boha, hrdo sa hlásme k nemu, ale s pokorou, ktorá k tomu prináleží. Nesnažme sa Stvoriteľa pochopiť rozumom; my ho dokážeme vnímať iba ako žiarenie a aj to už mnohonásobne zoslabené. To nám ľudským duchom musí stačiť, bližšie žiarenie by sme totiž ani neuniesli. Opäť je to podobný princíp, ako keby sme sa chceli priblížiť k Slnku. Pokiaľ by slnko bolo o kúsok bližšie alebo ďalej, život na Zemi ako ho poznáme by nebol. Preto nestrhávajme dole to, čo je vysoko nad nami a čo nedokážeme pochopiť. To, že ľuďom chýba pokora pred Bohom napovedá už len prosté hrešenie v jeho mene, ktoré je počuť žiaľ až príliš často. Je to poväčšine prvá nadávka, ktorá ľuďom z úst vybehne, aj keď môžu použiť kopec iných. Je to pasca temnoty, ktorá nám to podsúva a my ako vždy radi počúvneme. V skutočnosti by nás pri vyslovení slova Boh mala podchnúť netušená veľkosť, pokora a blaho. Mnoho ľudí v Boha vôbec ani neverí. Či už ide o ateistu alebo dokonca duchovného pátrača, ktorý sa sám pokladá za Boha alebo uveril textom, že Boh je len výmysel elít tohto sveta na ovládnutie viery ľudí. Žiaľ aj takí sú medzi nami. To, či Boh jestvuje, na to nemá zmysel vôbec odpovedať, pretože materialista bude hľadať dôkazy, zatiaľ čo ten človek, ktorý má v sebe ešte zdravé cítenie, ten to proste vie. Jeho dôkazom je práve jeho cit. Tak ako v hmotnom svete sú dôkazmi fakty, tak vo svete duchovnom je dôkaz cit. Ten sa však na rozdiel od faktov nedá prekrútiť ani pozmeniť, ten hovorí jasne!
Boh je iba jeden
Najdôležitejší prvok správnej duchovnej cesty je mať Boha postaveného na prvom mieste v našom živote a to má dnes málo ľudí. Niektorí majú na prvom mieste svoju prácu, niektorí svoje deti a blízkych a dokonca aj tí, ktorí si myslia ako sú Bohu najviac približení tým, že nasledujú cirkev sú mu vzdialení tým, že ho nasledujú rozumom a cez skostnatené cirkevné dogmy. Ani jedno z menovaného nie je správne. Aj keď je dôležité, ba nutné, dbať na svoje živobytie je nesprávne mať to na prvom mieste vo svojom rebríčku hodnôt a dokazuje to len to, že takýto človek je ovládaný hmotným svetom. V dnešnej dobe je tiež moderné mať na prvom mieste svojich blízkych a zvlášť deti. Klaniame sa im, milujeme ich viac ako seba v domnení ako je to tak správne. Je to nesprávne! Je to falošná zmäkčilá láska. Nezabúdajme, že sme na tejto Zemi v prvom rade sami za seba a dieťa je cudzia duša, ktorej sme dobrovoľne umožnili vteliť sa na túto Zem, aby tak mala možnosť stúpať nahor. My máme teda za úlohu svojim deťom túto cestu ukazovať a nie ich zahrňovať iba sladkými božtekami a brzdiť ich vo vývoji. Týmto brzdíme ich duchovný rozvoj a rovnako tak náš vlastný. Naša láska k nim má byť silná, starostlivá, opatrujúca, ukazujúca cestu, no nie v takej miere, kedy to spôsobí pravý opak! Prílišním uľahčovaním a prehnanou opatrnosťou sa mladá dušička žiaľ nič nenaučí a nenaberie ani potrebné množstvo sily na ďalšie pôsobenie ako vedomý duch v dospelom veku. Ako všade aj tu musí vládnuť harmónia. A tí, ktorí slepo nasledujú cirkev a cítia sa falošne povznesení, ako sú oni priblížení Bohu, sa mu však rúhajú, pretože sa prezentujú tým, ako Boha nasledujú a pritom sú mu vzdialení, pretože majú v sebe zakorenené nesprávne dogmy, ktoré ich zväzujú. Prispôsobujú si Božiu vôľu svojim slabostiam a prianiam a neskúmajú aká je v skutočnosti! Mám na mysli práve tých najhorlivejších kresťanov, ktorí si myslia, aká žiara je okolo nich. Nie je to však pravá povznášajúca žiara, ale iba hmotná skostnatená napodobenina! Je v poriadku dobre zarábať, je ušľachtilé túžiť svojim deťom zniesť modré z neba, nie je zlé užívať si život, ale nezabúdajme na hlavný pilier v našich životoch, ktorý by mal všetko držať pokope a ktorý je tak potrebný v dnešných búrlivých časoch. Nezabúdajme na Boha v naših životoch.
Ako taký vzťah s Bohom vyzerá?
Nedá sa zachytiť do slov, aké to je byť v spojení s najvyšším. Čovek, ktorý vedome prijíma silu od Najvyššieho nie je ako zajačik, ktorý sa skrýva pred svetom, ale prejavuje sa mocne ako lev v zmysle energií. Slúžiť Bohu znamená prejavovať sa pokorne a zároveň sebavedomo, pretože poznanie Boha a jeho vôle by nám malo dodať odvahu do svetlých činov a vieru v to, že cez každú búrku života naša loďka prepláva vlnami. Nemusíte ani páchnuť do kostola a napriek tomu môžete mať vedomejší vzťah s Bohom, ako všetci zúčastnení na takej pobožnosti. Nie je to o tom byť pred Bohom ako slepá ovečka, ale ako vedomý orol s rozhľadom. Život s Bohom v duši teda nemá nič spoločné so slepou vierou v neho a už vôbec nie v nejakú pozemskú autoritu, nejaké náboženstvo, ktoré sa samo korunalovalo za to, že ono vedie k Bohu. Žiť duchovne totiž neznamená modliť sa dve hodiny denne, byť ku každému iba láskavý, aj keď si zaslúži môj hnev a nikdy za život nezakliať. Bohumilý život vyzerá inak. Uctievať Boha a mať ho na prvom mieste vo svojom živote znamená toľko, že sa k nemu modlím a ďakujem mu za to, čo mám, ale nie je potrebné kvôli tomu kľačať v kostole. Najväčšia modlitba je naša radosť, náš úprimný stav duše. Boh od nás nechce, aby sme boli slepé a polušné ovečky, aké vychováva cirkev. Boh nás chce mať vedomých, slobodných a prebudených na duchu. Chce od nás, aby sme vedome a aktívne hľadali a spoznávali jeho vôľu, pýtali sa a hľadali odpovede na dôležité otázky. Chce od nás, aby sme v sebe oživli jeho pôsobenie a jeho slovo, pretože jedine tak pôjdeme správnou cestou, nie skrz tupú odovzdanosť a bezbožné klaňanie, ktoré nemá skutočný základ a vnútorný popud, ale je to poväčšine len rozumový naučený konštrukt. Nie je to o slepom odovzdaní, ale radostnom, vedomom a z vlastného popudu vychádzajúcom tvorení v jeho mene.
Človek, ktorý ma Stvoriteľa na prvom mieste sa nemusí navonok nijak zvlášť odlišovať od ostatných. Nemusí žiť odlišne, ale žije vedomejšie, šťastnejšie s pocitom vnútorného naplnenia. Môže mať úplne bežný život, ale ten život bude vyplnený. Nemusí robiť nič zvláštne, ale budete z neho cítiť niečo netušené, čo podchne vašu dušu a pokiaľ vaša duša nie je pohltená hmotou, zatúžite po tom, čo vyžaruje z tohto človeka. Presne o tom to je. Preduchovnenie a prijatie Boha do svojho života je o zmene vyžarovania. Nemusíte sa práve modliť alebo kázať o Bohu, no už vašim prostým prežiareným bytím prinášate svetlo do tohto sveta a svojou energiou nie len ovplyvňujete ľudí okolo seba, ale prispievate ku kolektívnemu duchovnému jadru ľudstva. Zároveň svojim vnútorným svetlom spaľujete prehnité jemnohmotné korene okolo nás a sadíte miesto toho krásne rastliny. Takúto žiaru je potrebné v sebe nájsť!
Prehodnoťme svoj život a pokúsme sa vypracovať zoznam: „Ďakujem …….!“ Spíšme všetko, za čo sme vďační. Mali by sme si ho ponechať, pravidelne sa k nemu vracať a rozširovať ho.… Čítať viac: Ďakujme
Obdobie pandémie má za následok enormný nárast psychických problémov. Dramaticky sa zvýšil počet telefonátov na linku dôvery. Stúplo množstvo domáceho násilia a stúpla aj rozvodovosť. Keby všetko fungovalo ako pred… Čítať viac: Vlastné, neriešené chyby nás roztrhajú na kusy!
AKO FUNGUJE TECHNOLÓGIA LOOKING GLASS? Wilcock tvrdí, že zariadenie looking glass funguje podobne ako „epifýza v ľudskom tele, ktorá je schopná za určitých podmienok vytvoriť vysoko koherentný energetický vír alebo… Čítať viac: Videnie na diaľku a projekt Looking Glass| 2.časť
VZDIALENÉ PREHLIADANIE Existuje niekoľko definícií diaľkového sledovania a niekoľko z nich tu bude navrhnutých. Podľa Medzinárodnej asociácie diaľkového pozorovania (Internation Remote Viewing Association) je diaľkové pozorovanie: „nová percepčná disciplína na… Čítať viac: Videnie na diaľku a projekt Looking Glass| 1.časť
Moje srdce je so všetkými, ktorí sa v týchto časoch boja. Preto by som vás chcel krátko povzbudiť. Prosím, pochopte, že toto nie je koniec sveta, ale veľmi potrebné znovuzrodenie… Čítať viac: Takto bude svet zachránený – naozaj
Aktuálna modlitba
Najbližšia hromadná modlitba bude v pondelok (21.10.2024) a pokračovať môžete celý týždeň o 19:00. Info o aktuálnej modlitbe nájdete TU.
Aktuálne posolstvo
„Choď, jednaj, mysli a prežívaj tak, aby si sa nemusel červenať a hanbiť ak sa budeš dívať na kríž Pravdy. To maj neustále na pamäti.“
Ak by si luďia naštudovali koľko chemie sa použije na produkciu pšenice, tak chlieb by nikto nekupoval a najhorši je…
Účinejšie ako pauzi v stravovaní je zmena druhu stravy a ako najviac osvedčená strava sa umňa ukazuje carnivore + pauzy.…
Veľa je možné zničiť,keď si to necháme zničiť.Moje dieťa televízor ani internet nevychováva :o).
Fica uznávať nemám dôvod.Opozíca neexistuje.Všetci sú spolu :o).
Děkuji za zprávu báječná informace. Ano je mi známo. Nekupuji průmyslové zpracované hnusy. To už, nejsou potraviny. ..
Kontaktujte nás
Podpora
Ak nás chcete finančne podporiť môžete tak učiniť dobrovoľným príspevkom na IBAN:
SK5109000000005032227165
Ďakujeme všetkým za podporu
Páči sa ti, čo tu čítaš v oblasti duchovných článkov a dáva ti to zmysel? Klikaj na duchovneposolstva.sk, kde nájdeš duchovný chlieb pre svoju dušu :) ⬇️
Ak by si luďia naštudovali koľko chemie sa použije na produkciu pšenice, tak chlieb by nikto nekupoval a najhorši je…
Účinejšie ako pauzi v stravovaní je zmena druhu stravy a ako najviac osvedčená strava sa umňa ukazuje carnivore + pauzy.…
Veľa je možné zničiť,keď si to necháme zničiť.Moje dieťa televízor ani internet nevychováva :o).
Fica uznávať nemám dôvod.Opozíca neexistuje.Všetci sú spolu :o).
Děkuji za zprávu báječná informace. Ano je mi známo. Nekupuji průmyslové zpracované hnusy. To už, nejsou potraviny. ..