Jemný dážď je najlepší – Ron Giles

Jemný dážď je najlepší – Ron Giles

 „Keď sa kazí jedna vec, tak sa kazí všetko.“ Znamená to povodeň?

Veľa ľudí RV hovorí o zaplavení Zeme peniazmi (vrátane mňa doteraz), aby pomohli chudobným nájsť jedlo a prístrešie. Je však slovo „povodeň“ tým správnym slovom na použitie? Ľudia pri povodniach zomierajú. Poškodený je majetok a domy a rodiny sú vysídlené s mimoriadnou úzkosťou a frustráciou. Ich životy sú hore nohami a jasná cesta k normálu sa stáva nejasnou a následná depresia môže byť zničujúca a to všetko, ak samozrejme prežijú.

My, držitelia meny, sme pripravení pomôcť napraviť krivdy, ktoré sa stali, ale môžeme byť pripravení aj na veľké škody, pokiaľ ide o ľudskú dôstojnosť. Rozdávanie vecí ničí ľudského ducha sebestačnosti a môže ľudí nechať závislými na daroch, aby mohli ďalej žiť. Je to to, čo chceme? Takto ľudia prechádzajú od „nedostatku“ k tomu, aby sa dokázali uživiť?

Pozrime sa na potenciálne škody, ktoré môžeme spôsobiť aj pri tých najbenevolentnejších zámeroch.

Dať „stupáka“, aby ste niekomu pomohli dostať sa na koňa, je dobrý nápad, ale ak noha tlačíte osobu na koňa pomocou príliš veľkej sily, k čomu dobrému sme sa dopracovali? Na splnenie našich zámerov je potrebné merať silu. Ak dokážeme poskytnúť život zachraňujúci dážď v dostatočnom množstve na ukončenie sucha, uspejeme v našom úsilí pomôcť si osobne. Ako však môžeme monitorovať mierny dážď pre väčší počet ľudí bez toho, aby sme stratili zo zreteľa individuálne potreby?

Ako humanisti sme boli určení na to, aby sme rozšírili život zachraňujúci jemný dážď pre obrovský počet ľudí. Ako to urobíme?

Je ťažké odhadnúť počet držiteľov Zimu, ktorí sa budú všetci pretĺkať okolo a snažiť sa vypršať na ľudí bez toho, aby zaplavili celkovú krajinu viac ako dostatkom vody (finančných prostriedkov) na ukončenie sucha v životoch ľudí.

Je možné, že sa Aliancia snaží vyrovnať sa s touto dilemou bez toho, aby obmedzila množstvo peňazí, ktoré sú k dispozícii pre tých, ktorí budú niesť bremeno pomoci spoločnosti, zatiaľ čo v skutočnosti obmedzuje tých, ktorí nepripravili svoju humanitárnu prácu na vykonávanie vecí správnym spôsobom?

Aká je jediná ochrana, ktorá je k dispozícii Aliancii? Je to tým, že od jednotlivcov požadujú, aby pri vymenovaní o vykúpení preukázali svoje humanitárne plány, aby sa zabránilo negatívnym účinkom záplavy príliš veľkého množstva vody vypustenej súčasne?

Ako by ste riešili túto dilemu, keby ste boli v koži Aliancie? Je ťažké pochopiť, prečo je Aliancia tak znepokojená humanitárnymi plánmi jednotlivcov, keď sa dostanú do funkcie vyplácania? Ak to Zim držitelia nepremysleli a neprišli s uskutočniteľným plánom, ktorý by zabránil negatívnym aspektom zaplavenia Zeme peniazmi, potom nie je ťažké pochopiť, že ešte nemusí byť čas, aby mohla RV nastať? Ak vojnové úsilie bude smerovať tam, kde je bezpečné uvoľniť prostriedky RV, a my nebudeme pripravení, ako môžu odôvodniť uvoľnenie prostriedkov potenciálnym zničením všetkého, čo sa snažili dosiahnuť? Koľko hladujúcich ľudí na nás čaká, kým to napravia, skôr ako sa najedia?

Koľko z nás z tisícov ľudí, ktorí sa živia na listoch chorého stromu, sa zameriava na korene, ktoré podporujú chorý rast stromu, ktorý predstavuje našu spoločnosť? Kto chorobu začal a pestoval?

Ak dáme zadarmo jedlo, oblečenie a prístrešie a nebudeme sa usilovať o programy, ktoré ľudí naučia, ako sa majú zmeniť z cabalou podmienených, nefunkčných myšlienkových procesov, ako sa spoločnosť zmení? Predtým, ako zmeny dosiahnu to, čo je potrebné, musíme použiť správne princípy ako odpoveď na nefunkčnú ekonomickú štruktúru. Sebestačnosť a sebaurčenie by mali byť charakteristickým znakom našich humanitárnych projektov. Sprístupnenie našich peňazí pre tých, ktorí chcú pomôcť pri zdvíhaní ťažkých vecí, bude stimulom pre tých, ktorí sú schopní osobne sa zapojiť. Nájsť dobrých ľudí so srdcom bude našou výzvou.

Polejú sa milióny dolárov; kŕmenie hladných výživnými potravinami, pomoc bezdomovcom pri hľadaní miesta na život, pomoc starším ľuďom pri hľadaní dôstojnosti v posledných rokoch ich života a pomoc veteránom pri hľadaní pomoci, ktorú potrebujú na vyliečenie; o tieto segmenty spoločnosti bude dobre postarané, pretože ich potreby sú zrejmé, existujú však aj hlbšie potreby, ktoré je potrebné riešiť nad rámec okamžitej pomoci, ktorú môžeme poskytnúť. Potreby, ktoré sa skutočne dostanú do jadra / koreňa problémov v spoločnosti, ktoré prepukli odvtedy, čo nás Cabal podmienili, aby sme boli otrokmi ich ekonomického systému a ich formy vlády. Zadĺžiť sa, len aby ste získali život, je zostupná špirála, ktorá teraz ničí samotnú štruktúru spoločnosti, rodinu, pretože na nich útočia veľmi skutočné neriešiteľné problémy,

Je potrebné reštrukturalizovať ekonomiku. Pyramídová ekonomická štruktúra, ktorá podporuje horných 10% ľudstva, sa musí rozobrať tam, kde je každý človek vítaný, aby sa podieľal na dobrom živote bez vonkajších obmedzení. Zmeny môžu byť na začiatku chaotické, ale musí sa to stať; ľudia sa prispôsobia.

Máme výzvu nielen vyrovnať podmienky, kde môže každý človek vytvoriť život, ktorý stojí za to žiť, ale naučiť sa vzájomne sa podporovať, kde môžeme každému človeku dodať najväčšie množstvo dobra podľa jeho želaní a potrieb. Je potrebné poskytnúť pomoc nielen k tomu, aby prežili, ale aby sa im darilo aj so slobodami hľadať najvyššie dobro pre čo najväčší počet ľudí.

Za týmto účelom môžeme pracovať na úspešnom použití našich peňazí a môžeme nájsť radosť v našich službách s vedomím, že pri využívaní našich prostriedkov sme rozumní a našli sme rovnováhu „jemného dažďa“, ktorý živí naše potreby a zaisťuje najväčší prínos pre každého účastníka hospodárstva.

Ukážme sa pri vymenovaní za vyplatenie s dobre premyslenými plánmi v prospech každej rodinnej jednotky. Začína sa to na najnižšej úrovni v komunitách, v ktorých môžu rodiny prekvitať a rásť. Budovanie spoločnosti, ktorá podporuje rodiny, nám pomôže nielen prežiť ako druh, ale pomôže nám to aj prosperovať. Získanie najvyšších dostupných mier spätného odkúpenia (plná palivová nádrž) nám dá šancu podporiť a udržať naše úsilie o dosiahnutie nášho cieľa.

Požehnanie všetkým, a všetci buďte požehnaním

Ron Giles

Zdroj

Zdieľať článok

Vyleťme zo „zlatej klietky vlastných obmedzení“ za novým poznaním (dobrodružstvom) 🙂

Vyleťme zo „zlatej klietky vlastných obmedzení“ za novým poznaním (dobrodružstvom) 🙂

Mnohí okolo mňa sú v tomto čas utrápení, plní smútku, pesimizmu, zúfalstva, neistoty a nepokoja. Rovnako mi mnohí tvrdia, že teoreticky vedia, čo by mali robiť, ale nevedia to dostať do každodenného života. Iste mi väčšina z vás dá za pravdu: „ako ľahko a dobre sa radí druhým“ – v tom sme majstri a sebe poradiť nevieme.
No a tu je skrytá odpoveď, skúsme sa občas na svoj život, na svoje udalosti a na svoju bolesť pozrieť odosobnene a nezúčastnene, akoby sme sledovali hrdinov na filmovom plátne. Čo by sme povedali hlavnému hrdinovi, či hlavnej hrdinke, ktorý/á by sa ocitol/ocitla v rovnakej životnej situácii? Pozerajme na svoj život z nadhľadu, žiadna kaša sa neje taká horúca a po búrke vyjde slnko aj dej filmu rovnako, ako náš život má nejaký začiatok, vývoj, gradovanie a mnoho pokračovaní … 🙂… 🙂 .
Uvedomujme si, že nie sme vo väzení svojich životných okolností. Náš život nie je naša zlatá klietka, pokiaľ si sami z toho klietku neurobíme svojimi strachmi, predsudkami, či negatívnymi očakávaniami. Ale to sú mreže riadne silné, tie nás len tak ľahko nepustia. Ale kto má tú moc ich rozpíliť (rozptýliť a spraviť z nich len jemný opar)?
My sme si ich VY TVORILI (teda použili tvorivú silu zhora na negativitu) a teda my to máme napraviť a to jedine ľahkosťou, vierou, sebahodnotou, sebaláskou, vedomím prežívaním i smerovaním.
Máme krídla tak leťme. Všetko okolo sme dostali do daru a môžeme to používať. Prestaňme sa pripútavať na čokoľvek a kohokoľvek (nemajú to byť ani ľudia, ani práca, ani rodina, máme byť slobodní a všetko čo nám skríži cestu prijať, vyhodnotiť, reagovať správne a podľa toho sa zariadiť a žiť.
V našom vnútri, v našom svete má vnútorná sloboda tú najvyššiu cenu. Ak sa chceme dosať na novú cestu – cestu vnútornej slobody, bez zväzkov spútaní a negatívnych očakávaní, musíme si uvedomiť že my sme pánmi nás i našej slobody i nášho času (v pokore smerom hore – on je pánom všetkého :-)) klietka je otvorená a von je svet ktorý nás VOLÁ…..
Buďme zvedaví, buďme hraví (ako deti 🙂), ale i opatrní a prezieraví (zodpovední, ale bez strachu), lebo vonku je nebezpečenstvo, ale nijako neporastieme ak sa budeme schovávať, mať strach a nevyjdeme so zlatej klietky a nenaučíme sa „bojovať“ s nepriateľom (občas i priateľom :-)), nezosilnieme. Potom nemáme byť na čo hrdí a nebudeme môcť stavať na vlastných skúsenostiach, pokiaľ sa budeme vyhýbať akýmkoľvek príležitostiam niečo nové poznať.
Nová obloha a nové obzory VOLAJÚ.
Je jasné, že na začiatku každej cesty pociťujeme neistotu – veď kráčame do niečoho nového nepoznaného, ale nech je to výzva pre náš posun a rast, bez strachov. Neistota nás robí opatrnými a bdelými, čo je správne, len pozor, aby to neprerástlo do negatívnych očakávaní, pesimizmu a neviery. Radšej nič – lebo v tomto svete ….. tu sa aj tak nič neoplatí …… taký človek neexistuje ……….. ja neverím, že by ……….. , ja už neverím, že ….., ja nikomu neverím, ……., to je nemožné …….atď
Je prirodzené cítiť sa neisto (strach, hovorí že neveríme ….), ale dôležité je, aby neistota nezabila príležitosti nových skúseností. Nové skúsenosti – výzvy, dobrodružstvo idú v podstate ruka v ruke s neistotou. Ale čo to je byť si istý? (ja si môžem byť maximálne istý/á sebou a zákonmi prírodnými ktoré tu fungujú a tie mi na druhú stranu istotu dávajú).
Prišiel mi na um jeden príbeh z minulosti. Asi pred trinástimi rokmi mi skrížil cestu muž. Ja som sa púšťala do niečoho nového, nepoznaného a teda sama som bola plná neistoty, no a k tomu sa pridávali varovné hlasy okolia (rodina, rodinní známi i hlas cudzích ku mne doletel :-)) a ja som sa mala a musela rozhodnúť. V jednom momente som si povedala: „No a čo, čo sa môže stať? Som dobrý človek, chcem dobro pre všetkých a ak robím chybu, robím ju z nevedomosti, lebo zatiaľ inak neviem a ak robím zle (nesprávne sa rozhodnem), tak ten hore sa o mňa postará, nedovolí, aby som blúdila, či trpela. Zavčasu mi klepne po prstoch a ja, ak budem (čo musím byť 🙂, lebo som si to práve uvedomila) vnímavá (bdelá, aby som ten varovný hlas, zvnútra z mojej duše – nie z hlavy) začula, tak vycítim kde je hranica a treba končiť…. Podľa toho sa zariadim. Ale POTOM nie teraz, lebo žijem v prítomnom okamihu a teraz to cítim takto….. . Ak potrebujem padnúť na hubu, tak padnem…. Veď vstanem oprášim sa a ako múdrejšia a silnejšia idem ďalej….“.
Ono to naozaj nakoniec nedopadlo… Duša utrpela, ale ……. v utrpení sa rodí nový život. A tak i ja som sa z tohto utrpenia „zrodila z ducha“ 🙂. Niečo som stratila (na chvíľu cca 3 roky 🙂 🙂 🙂 radosť), ale veľa, veľa som získala. Múdrosť, skúsenosti, to, že nesmiem rozhodovať za druhých, dávať každému slobodu, aj keď chcú ísť (ale iba v mojich očiach :-)) nesprávne atď…
Dodnes som tomu človeku nesmierne vďačná, lebo som sa za krátky čas veľmi posunula a aj vďaka nemu som dnes tam kde som 🙂. Múdrejšia a skúsenejšia a to na poli nielen partnerských vzťahov ale i práve tých vecí medzi nebom a zemou ….
Poučenie: Nebojme sa robiť chyby, nebojme sa robiť rozhodnutia. Vždy je lepšie sa nejako rozhodnúť – ono sa to nejako vyvŕbi, ako sa nerozhodnúť, ale treba sa naučiť i prijať následky svojich rozhodnutí .
Buďme slobodní, odstraňujme prekážky, ktoré sme si sami vytvorili, búrajme hradby predsudkov, pohybujme sa s ľahkosťou, dôverou a prezieravosťou, ale bez strachov. Preciťujme každú vnútornú pohnútku v sebe. Ako inak chceme počuť „správny – svetlý hlas v nás“. Buďme vnímaví sami voči sebe, uverme a leťme (so zodpovednosťou) v ústrety novým výzvam, dobrodružstvám a skúsenostiam…. Užívajme a využívajme svoju slobodu. Dostali sme ju darom tak ju nenechávajme ležať ladom 🙂.
Krásny deň plný odovzdania a dôvery.
Tatiana

Zdieľať článok

Dôverujte Bohu!

Dôverujte Bohu!

Tomu, kto vo svojom živote dôveruje Najvyššiemu, toho i On sám poctí svojou dôverou! Toho poctí takými prejavmi dôvery, ktoré mu až doslova zázračným spôsobom urovnajú jeho cesty. Aj v dnešnej dobe je totiž možné, aby sa diali zázraky. Zázraky, o ktorých racionálny človek súčasnosti ani len netuší, ktoré vôbec nepovažuje za možné, ba ktorým sa vo svojej materialistickej nedôvere v existenciu Stvoriteľa iba vysmieva. Vysmieva sa im však preto, lebo nikdy nedôveroval Bohu a preto nikdy vo svojom živote, ani len v tej najmenšej miere nepocítil zázračný prejav jeho dôvery.

Mať dôveru v Boha? Čo to znamená? Znamená to, že Najvyšší, jeho Vôľa a jeho Zákony sa stanú stredobodom ľudského života. Že sa človek snaží poznávať túto Vôľu a tieto Zákony, že sa snaží podľa nich žiť a že sa zo všetkých svojich síl snaží aby to, čo myslí, cíti, hovorí a koná bolo vždy iba v súlade s nimi.

Dôvera človeka v Stvoriteľa sa teda prejavuje dôverou v jeho Vôľu a v jeho Zákony, ktorým v dôvere a s dôverou podriadi celý svoj život.

Väčšine ľudí tohto sveta však chýba skutočná,  hlboká a pravá dôvera v Stvoriteľa. Väčšina ľudí tohto sveta totiž dôveruje predovšetkým sebe samým. Dôveruje sile svojho tela a sile svojho rozumu. Dôveruje vede, technike, ľudským poznatkom a ľudskej múdrosti. Ľudia sú presvedčení o tom, že jedine ich vlastná mienka je pre nich najrozhodujúcejšia a preto pri svojom rozhodovaní v rozličných životných situáciách berú na zreteľ len svoju vlastnú vôľu. Jedine to, čo oni sami chcú. Toto je pre nich tým najpodstatnejším.

A existuje veľa príkladov ľudí, ktorí práve takýmto štýlom života dosiahli a dokázali, z hľadiska čisto ľudských kritérií veľmi veľa. Iba svojim vlastnými úsilím sa dokázali stať bohatými, váženými, slávnymi, alebo uznávanými. Stali sa celebritami, o ktorých sa píše, hovorí a ktorých životný príbeh sa dáva za vzor ostatným ako príklad toho, čo všetko je možné dosiahnuť  prostredníctvom vlastného úsilia. A to všetko v podstate bez Boha a bez dôvery v Neho. Veľké veci sa teda dajú dokázať i čisto svojimi vlastnými silami.

A predsa, pri pohľade zhora javí sa úbohým každý človek a všetko jeho úsilie i všetko jeho dielo vytvorené bez dôvery v Najvyššieho. Človek sa javí ako osihotený, opustený a úbohý, pretože nemá spojenie s Najvyšším a jeho diela, na ktoré je tak pyšný sa javia prázdne, duté  a nedokonalé, pretože na nich nespočíva požehnanie Najvyššieho.

Áno, úbohým je človek bez Boha a úbohými, ba až smiešnymi sú všetky jeho diela, vytvorené bez Božieho požehnania. Práve preto prežíva väčšina ľudí dneška nenaplnený život a ich diela i práca ich nemôžu uspokojiť. Preto permanentne a v pravidelných cykloch postihuje úpadok a zrútenie všetko, čo vytvorili. Preto padajú a zanikajú spoločenské systémy, ktoré nahradzujú spoločenské systémy iné, aby opäť tieto začali kolabovať a nakoniec sa zrútili, pretože ich budovateľom a tvorcom chýbala dôvera v Boha. Dôvera v jeho Vôľu a v jeho Zákony, ktorých poznanie a dodržiavanie ako to jediné na svete môže dať trvalosť dielam ľudským a priniesť šťastie a mier do ich životov.

Dôvera v Najvyššieho! Presne v tej miere, v akej ju je človek schopný voči Najvyššiemu prejaviť, presne v tej istej miere je ňou Najvyšším poctený i on sám. Mieru dôvery človeka v Stvoriteľa totiž Stvoriteľ opláca rovnakou mierou dôvery voči človeku. Presne v takejto miere prúdi k nemu zhora sila, podpora a pomoc Najvyššieho, ktoré mu urovnávajú jeho životné cesty. No a tá najvyššia miera dôvery človeka v Stvoriteľa, akej je len ľudská bytosť schopná mu môže priniesť takú vysokú mieru sily, podpory a pomoci, ktorá sa rovná zázrakom.

Nech by sa teda človek ocitol kdekoľvek, v akýchkoľvek ťažkých, ba až neriešiteľných situáciách, vždy nájde nejaké riešenie a vždy nakoniec vyviazne úspešne zo všetkého, ak má pravú dôveru v Boha! Pred takýmto človekom sa rozostúpi more, aby mohol prejsť na druhý breh. Dostane sa mu potravy, keď bude prechádzať púšťou. Vytryskne mu voda z holej skaly, aby ňou mohol uhasiť svoj smäd. Bude mať dostatok prostriedkov na dôstojný život aj v dnešnej dobe, v ktorej mnohí bojujú doslova o holé prežitie.

Kedysi dávno mohol totiž židovský národ zvíťaziť nad ostatnými, omnoho mocnejšími národmi nie preto, že by bol početnejší ako oni, nie preto, že by bol silnejší ako oni, ani nie preto, že by bol bohatší ako oni, ale jedine preto, že dôveroval Hospodinovi.

Aj keby teda snáď človek nemal množstvo vecí, ktoré majú iní úplne postačí, ak bude mať pevnú, naozaj pevnú dôveru v Najvyššieho. Potom totiž, práve prostredníctvom nej získa omnoho viac, ako majú všetci ostatní. Lebo k nemu bude prúdiť sila, pomoc a požehnanie z Výšin, ktoré mu prerazia cestu v spleti života a ukážku mu východisko z ťažkých situácií, z ktorých by sa tí ostatní svojimi vlastnými silami nikdy nedostali.

Pevnosť dôvery človeka v Stvoriteľa mu totiž dáva do ruky meč víťazstva! Víťazstvo a zdar i v tých najspletitejších životných situáciách, v ktorých musí stroskotať každý, kto verí iba sebe samému a svojim vlastným silám.

A takto raz žiaľ stroskotá, ba musí raz nevyhnutne stroskotať celá ľudská civilizácia,  ktorej chýba dôvera v Najvyššieho Lebo ďalšia budúcnosť tohto sveta, ďalšia budúcnosť tejto civilizácie a budúcnosť každého jednotlivca je skrytá, ba je podmienená pravou dôverou v Stvoriteľa. A všetko, v čom tejto dôvery niet sa musí zrútiť! Musí zaniknúť, aby uvoľnilo cestu novému veku. Novému veku dôvery ľudí v Boha! Učme sa jej a nadobúdajme ju, lebo jedine prostredníctvom nej bude vôbec možné prežiť.

Avšak ten, kto dôveruje Pánovi, ten sa nemusí báť ani svojej vlastnej smrti, pretože ňou pre neho nič nekončí. Práve naopak! Začína! Smrťou končí všetko iba pre tých, ktorí verili sami sebe. Ktorí verili pravdám a múdrosti tohto materialistického sveta, pretože ich hmotný svet sa im fyzickou smrťou definitívne zrúti.

Útočiskom silných je ich sila, útočiskom rozumovo bystrých je ich rozumová bystrosť, útočiskom rečovo zdatných je ich obratný jazyk, útočiskom bohatých ich bohatstvo, útočiskom vplyvných ich vplyv, avšak útočiskom každého prostého a jednoduchého človeka sa môže stať Pán. Dôvera v Pána, ktorá nakoniec vysoko prekoná i silu silných, i rozum rozumných, i bohatstvo bohatých i vplyv vplyvných.

Dôvera v Pána je totiž viac ako všetko ostatné a jej nadobudnutie je plne dostupné absolútne každému. Prostredníctvom svojej silnej dôvery v Boha sa môže stať každý človek veľkým, avšak bez dôvery v Neho nesie v sebe pečať malosti všetko, čo tento svet považuje za veľké. Preto sme boli upozornení na to, že prví budú poslednými a poslední prvými. Tieto slová už nie sú otázkou budúcnosti, ale prítomnosti, ktorá čoskoro ukáže, že len to, na čom spočíva požehnanie Najvyššieho je naozaj veľké a predstavuje skutočnú, trvalú hodnotu. Všetko ostatné padne!

Zdroj

Zdieľať článok

Vyleťme zo „zlatej klietky vlastných obmedzení“ za novým poznaním (dobrodružstvom) 🙂

Citový chlad – ochrana, či obrana

Je rozdiel, či niečo chránim…., alebo sa niečomu bránim…

V prvom prípade niečo mám, vlastním a vynakladám energiu na ochranu, aby som nestratil, či neprišiel o niečo vzácne. V druhom prípade som v odpore voči niečomu, či niekomu, som v neprijatí, v brnení, obrnení, bránení (tvrdosť).

Hovorí sa, že Láska bolí. Aj keď to nie je pravda, mnohí sú o tom presvedčení. Láska nebolí, bolí sklamanie, ak sme niečomu verili, alebo v niečo verili, či niekomu verili a nenaplnilo sa to. Alebo bolí ak sme z Lásky k niečomu nadobudli chybné presvedčenie a následne v tej dobrej viere a z Lásky chybne konali – potom to bolelo a namiesto zhodnotenia a zaujatia nových postojov – svojej zmeny v prijatí udalostí i priznaní svojich vlastných nesprávnych krokov sme sa zatvorili. Zamurovali sme sa, potlačili všetok cit, potlačili lásku, ba čo viac, obvinili sme Lásku ako takú, že je vinná za našu bolesť a preto sme sa rozhodli ju doslova a do písmena vyhnať. Vytlačiť zo seba. Viac ju necítiť a prijali sme rozhodnutie, že u nás nemá miesto. A to všetko z nesprávneho vyhodnotenia i spracovania bolesti.

Uvedomujeme si, že takýmto postojom sa chceme zbaviť Boha? Ak veríme, že Ježiš bol i je zosobnená živá Láska a my ju vyháňame a obviňujeme a neprijímame, tak sa vlastne zbavujeme Boha? Zabíjame ho v sebe? Stačí si to predstaviť ako reálne konanie a neviem, či ešte stále budeme presvedčení, že konáme správne.

Mnohí sa nazývame veriacimi a chodíme do kostolov, tvárime sa, že sa modlíme, ale s Láskou nechceme mať nič spoločné.

Oddelili sme tieto dve živé a prepojené obsahy a formy – vieru a Lásku. (Aj neveriaci človek rieši vieru i lásku, nedá sa to obísť, je to zákon).

Láska i viera idú ruka v ruke aj s nádejou. Existencia jednej bez druhej nie je možná, nefunguje to. Ak necítiš Lásku, strácaš vieru i nádej, ak strácaš vieru, strácaš i Lásku a nádej. Len si to skúsme do detailu vo svojom vnútri precítiť.

Keď prestaneš veriť v čokoľvek si beznádejný prípad a znamená, že si potlačil, až zabil Lásku. Ak si prestal milovať, mať rád, strácaš nádej prečo ísť dopredu a ďalej a už nikomu a ničomu neveríš. Tak silné je prepojenie tých troch cností…..

Lásku potláčame, zabíjame, nechceme cítiť, lebo bolí. Tvrdneme, kamenieme, sme ironickí, cynickí, necitliví, necitoví, neempatickí, až sebeckí, veď v tej obrovskej sebaláske (len klamlivej, lebo v skutočnosti ide o EGO) chránime SEBA – tak znie ego_obhajoba, temná obhajoba nesprávneho konania.

Preto sa prestaňme chrániť, prestaňme sa brániť citu. Ako je Boh živý, cit je, bol aj bude najprirodzenejšou súčasťou človeka. Potlačené cítenie je vlastne víťazstvo temnoty nad svetlom. Cit je prejav ducha – božej iskry v nás a necitlivosť znamená mŕtvosť, potlačenie božieho princípu v nás. Lucifer, ako taký je citový chlad. Ak sa dostaneme do štádia citového chladu, ideme ruka v ruke s ním a môžeme sa nazývať veriacimi, či biť do pŕs, ako slúžime Bohu. Nie, neslúžime. Ak sme vyhasnutí zvnútra a citovo chladní, sme v Luciferových rukách a ten s nami nenápadne točí, len aby sme to nezistili a nepriznali si to. Hýčka naše ego a nahovára nám aké to je neškodné, pretože tým, že necítime a neveríme v Lásku, nerozvíjame ju, nikomu „neubližujeme“.

Mali by sme si však uvedomiť, že kde nie je svetlo je tma. Kde nie je láska, tam je prázdno. Ale prázdno, ako také, neexistuje. Každý priestor sa vždy vyplní. Čím? Určite nie svetlom, lebo to ide ruka v ruke s láskou, takže, … ak nie svetlom tak temnotou a opakom lásky je ľahostajnosť, nenávisť, odpor, neprijatie. necitovosť, necitlivosť. A to sa premieta potom do našeho správania, do rozhodnutí i konania.

Pýtam sa:

Chceme sa „“chrániť“ a hľadieť i držať si svoje a konať viac-menj sebecky, v záujme vlastnej ochrany a obrany zo strachu ?

Alebo,…

Chceme sa otvoriť, skočiť „po hlave“ s dôverou vo vyššiu silu, že nám pomôže, v konaní sa pozerať súcitne nielen na seba, ale i na druhých, konať s prezieravosťou, uvedomujúc si dôsledky, konať so zodpovednosťou, chcejúc a majúc na pamäti len dobrý a čistý úmysel, vydať sa „napospas“ hoc aj nesprávnemu konaniu druhých v prijatí druhých i situácii s rešpektom…. s vierou vo vyšší princíp, vyššiu silu a oddanosť i pokoru voči nej?

Slobodná voľba je na každom jednom z nás, Len mám silný pocit, že už je nutné sa rozhodnúť. Už nemáme čas a nebudeme mať ani možnosť sa potácať medzi týmito dvoma svetmi. Je to otázka voľby buď…., alebo………

To je čas triedenia, na ktorú stranu sa postavíš, aj keď samotné temno vyzerá tak nevinne. Je skryté za mnoho vlastných ospravedlnení a obhajob a pôsobí navonok veľmi neškodne. Je na nás, aby sme boli zrelí i bdelí, rozlišovali a zaujímali jasné a jednoznačné postoje.

Ja osobne si volím druhú možnosť. Cválam, verím a skáčem hoc „nevidím“ „za“…..

S Láskou Tatiana

Zdieľať článok

Jemný dážď je najlepší – Ron Giles

Plán RV – Ron Giles

„Q,“ hovorí „Dôverujte plánu.“ Aký je teda plán Aliancie s RV a prečo je také dôležité porozumieť mu a dôverovať mu?

To sú dobré otázky.

Plán je proces (-y), ktoré sa uvedú do pohybu, že ak sa ním bude riadiť, človek dospeje k vopred určenému súboru požadovaných výsledkov. Dodržiavanie plánu je preto nevyhnutné na dosiahnutie výsledkov plánovaných v rámci plánu. Ak nepoznáte zamýšľané výsledky, ako možno určiť nevyhnutnosť dodržiavať plán?

Môže sa to javiť ako jednoduché tvrdenie, a prečo sa toľko ľudí zmätie a nechá sa unášať vetrom náuky (informácií), ktorá vychádza z intelektuálnych guru, ktorými sa riadia. Existuje súbor výsledkov, ktorým je potrebné porozumieť, aby sme sa sami presvedčili o nevyhnutnosti dodržiavania plánu.

Stará centrálna banka, bankový systém … prečo ju treba vymeniť?

Finančný systém centrálnej banky je navrhnutý tak, aby vytváral infláciu, ktorá ničí menu a aktíva ľudí a vedie k potrebe obnovenia novej meny, ktorá nahradí starý systém. Inflácia v priebehu času spotrebúva kúpnu silu meny. Ak dôjde k strate kúpnej sily meny, ľudia sa pri riešení finančných problémov obrátia na pôžičky. To vytvára zostupnú špirálu v dlhové otroctvo.

V roku 1917, keď bankový systém centrálnej banky (CB) prevzal vtedy existujúci finančný systém USA, mal americký dolár hodnotu 100 centov. Keď inflácia zhorší kúpnu silu dolára, pri Fed požadovanej miere 2% inflácie ročne, potom dolár stráca 2 centy hodnoty ročne. Po 50 rokoch 2% inflácie potom dolár stratí 100% svojej hodnoty v porovnaní s okamihom, keď sa cyklus začal, POKIAĽ SA neresetuje a nezačne odznova.

Spojte to s úrokovými sadzbami účtovanými za použitie peňazí a ekonomika je na kolíznom kurze s takmer úplným zničením. Je potrebné ju znovu nastaviť, zvyčajne katastrofickým scenárom vojny, alebo inou významnou verejnou udalosťou, aby sa skryl zánik meny náchylnej na infláciu. Zabudovaná koncepcia finančného systému CB má trvať 50 – 70 rokov a potom je potrebné ju znova nastaviť, aby bolo možné pokračovať.

Nie je ťažké pochopiť, prečo sa Cabal so svojimi vojnovými jastrabmi horúčkovito snaží začať tretiu svetovú vojnu? Je na konci svojho cyklu a aby mohla pokračovať, potrebuje vojnu, aby sa obnovili finančný systém CB. To sa nestane, pretože Aliancia nedovolí, aby sa znovu začala svetová vojna. Finančný systém CB nemôže niesť svetový dlh bez opätovného nastavenia, takže sám zomrie z prirodzených príčin.

Nový kvantový finančný systém (QFS) nahradí starý finančný systém centrálneho bankovníctva.

Keď sa svetu ukazujú posledné vyhasínajúce uhlíky CB, je Aliancia pripravená stlačiť spúšť FEDu a dať svetu vedieť, že CB už nie je potrebná. Nepôjdu pokojne do odpadkov, ale pôjdu tam. Systém Fiat meny krytý ničím hodnotným bude pochovaný a staré systémy založené na skutočných peniazoch založené zlatom sa objavia ako Fénix vyrastajúci z popola, ale s bezpečnejším spôsobom použitia zlata na podporu mien sveta.

Popri nevyhnutnosti finančnej štruktúry podporujúcej ekonomiku bola CB vždy limitujúcim faktorom pre národný a medzinárodný ekonomický rast. Vďaka svojmu kameňu okolo krku, ktorý brzdí finančný rast jednotlivcov aj korporácií, je CB vinníkom, ktorý draho stál obyvateľov Zeme. Vlády sa nevyhnutne podieľali na podpore CB prostredníctvom úplatkov a vydieraní a všetkých druhov nelegálnych aktivít, aby sa politici v kariére mohli stať milionármi z ľudí, ktorým majú slúžiť. Vláda musí ponechať CB nedotknutú ako subjekt na kontrolu a manipuláciu s ekonomikou. Je to systém, ktorý vytvoril močiar z DC a musí sa vrátiť ústavnej forme vlády, na ktorej bol tento národ založený, ako aj novému Kvantovému finančnému systému.

QFS je indikátorom, ktorý umožňuje, aby bol nový finančný systém pre ľudí ekonomicky úspešný. „Nedostatková mentalita“ ekonomického systému Cabal otvára cestu ľuďom, aby sa stali „hojnými“ a sebestačnými so všetkými peniazmi, ktoré potrebujú nielen na prežitie, ale aj na prosperovanie.

RV je pre „plán“ nevyhnutný.

Nový finančný systém musí mať všetky finančné prostriedky (hotovosť / mena), aby každý človek mal to, čo potrebuje, aby si mohol vybaviť svoje vlastné požiadavky, bez toho, aby musel ísť na podporu, alebo si musel požičať peniaze, aby prežil. RV podporuje tento predpoklad. Určité veci v novom finančnom systéme budú musieť byť nedotknuteľné. Dom a príjem by nikdy nemali byť predmetom exekúcie / straty, ktoré zničia rodinnú jednotku a jej bezpečnosť. Sponzori Zim musia vytvoriť opatrenia, aby sa vyhli týmto problémom, pretože nebudú vychádzať zo socialistickej vlády, ako je to v prípade vládnej podpory. (Program LWS RSS). 
Stať sa zodpovedným za seba i za ostatných sa stane spoločenskou normou namiesto chamtivosti, nenávisti, závislosti a rozdelenia ako rasa, náboženstvo, politika, rodová identita atď., ktoré ničia spoločnosť. Ak nie ste ochotní vzdať sa svojich predsudkov, v tomto novom systéme sa vám prežiť zrejme nepodarí. Držanie sa týchto rozdelení bude mať nepriaznivý dopad na spoločnosť ako celok a bude odcudzovať jednotlivcov od plnej účasti v prosperujúcej spoločnosti.

Spoločnosť funguje dobre, keď sú chránené základné štruktúry, pričom všetci ľudia prispievajú k celku ako zodpovední jedinci. Toto nie je socializmus, ani chamtivý kapitalizmus. Každý, kto je ochotný urobiť pre svoju spoločnosť a svoju rodinnú jednotku svoju časť, sa k celku pridá tým, že urobí všetko pre to, aby prispel do spoločnosti podľa svojho želania. Leniví ľudia sa nebudú mať dobre, ale tí, ktorí sa chcú pričiniť, nájdu veľkú príležitosť a útechu v novom ekonomickom systéme, ktorý prichádza.

Čo je „plán“ a aké sú požadované „výsledky?“

PLÁN je vytvoriť ekonomický systém, v ktorom každý človek, ktorý je ochotný, môže nájsť finančný úspech a žiť život hodné bytia suverénnych bytostí, ktorých sme my, ako deti Božie, dedičmi. Suverénni jedinci vedú svoje životy podľa správnych princípov, ktoré umožňujú všetkým osobám prosperovať a spĺňať celú mieru svojho Stvorenia.

Tieto Výsledky sú finančný systém, ktorý podporuje každého jedinca ako životaschopného člena spoločnosti, hodného rešpektu a úcty, pretože každý človek prispieva svojou jedinečnosťou k celku. Bez toho, aby sa každá osoba podieľala na odmeňovaní, nie je celok úplný. Odpoveďou je milovať sa a slúžiť si navzájom.

Záver

Existuje PLÁN, ktorý po úplnej implementácii prinesie požadované VÝSLEDKY.

Pri čítaní informácií využite svoju vnútornú rozvahu a položte si otázku: „Ako to zapadá do plánu?“

Môže to byť nesprávna informácia, dezinformácia alebo to môže byť v rozpore s plánom:

1. Ak informácie nepodporujú zánik finančného systému CB po RV, ignorujte to (v QFS nie sú žiadne bankové poplatky ani poplatky, banky to neprežijú.)

2. Ak informácie vytvárajú pochybnosti v procese RV, obchodovateľných úrokových sadzbách alebo množstve dostupných finančných prostriedkov, neberte to do úvahy.

3. Ak poskytnuté informácie znižujú vieru, ktorú máte v seba alebo svoju schopnosť vykonávať svoju humanitárnu prácu, alebo ak podporujú akúkoľvek vonkajšiu kontrolu alebo kontrolu nad vami, ignorujte to. (Sme suverénni a kontrolujeme sa dodržiavaním Správnych zásad v súlade s ostatnými suverénnymi.)

4. Pokiaľ informácie nepodporujú absolútnu bezpečnosť našich finančných prostriedkov v QFS, ignorujte to.

5. Ak informácie nezahŕňajú diskusiu o precenených a resetovaných menách krytých zlatom, ktoré sa majú uložiť na vaše účty v rámci QFS, a nie v banke, ignorujte to.

6. Ak informácie poskytujú predpokladané dátumy RV alebo vydania 800 #, ignorujte ich. Tieto informácie slúžia iba pre Cabal bábky a nie pre humanitárnych panovníkov. 

7. Ak informácie alebo osoba poskytnú nepretržité nesplnené očakávané dátumy, ktoré zničili dôveryhodnosť všetkých guru, ktorí sa zúčastňujú tejto paródie, ignorujte to.

8. Ak informácie poskytujú očakávaný výmenný kurz, neberte na to ohľad. (vyjednávame sami)

9. Ak informácie hovoria o tranžiach, alebo pohybe bankových prostriedkov, potom ich ignorujte. (QFS nemusí presúvať prostriedky na výmeny / spätné odkúpenie, bude to prevod z účtu na účet v rámci QFS) (Banky používajú kódy, QFS používa priamy osobný prístup pomocou čísel PIN)

10. Ak informácie hovoria, že falošné Zim Bonds nebudú uplatnené, ignorujte to. (Všetky dlhopisy Zim podporujú humanitárne projekty, aj keď sú falošné.)

11. A nakoniec, a možno najdôležitejšie, ak vám dané informácie spôsobujú nepríjemné pocity vo vašom srdci alebo ak nesúvisia s tým, o čom už viete, že je správne, potom ich ignorujte.

Pre nás humanistov je tu PLÁN, ktorý je dôsledne sledovaný s vojenskou presnosťou. To bude produkovať VÝSLEDKY na nový ekonomický systém , ktorý bude v prospech nás, ako budeme pokračovať v našej humanitárnej práci.

Verím v PLÁN a očakávam, že VÝSLEDKY budú oveľa väčšie, ako v súčasnosti dokážeme pochopiť.

Majte požehnaný deň a „verte vo veci, ktoré sú PRAVDIVÉ“.

Ron Giles

Zdroj

Zdieľať článok