Ak máme silnú vieru v to, že všetko je tak ako má byť, mali by sme sa cítiť vyrovnaní. Jednoducho sa „vpravujeme“ do oceánu života a cítime vyrovnanosť, pokoj, odovzdanie. Nie je to o nič nerobení, je to o pohybe, ale súčasne o vedomom prijímaní v pokoji a kľude (to je vnútorný pohyb). Upokojme svoju myseľ, nech nelieta „ako splašené kone“ kde sa jej chce, dostaňme ju pod kontrolu a riešme radšej svoje dýchanie, alebo si jednoducho predstavme niečo pekné, čo nám navodí stav vyrovnanosti. Vtedy sme naozaj sami sebou a nikto a nič nás nevyvedie z rovnováhy – odovzdaní, pokojní. Ak sa dostaneme „do seba“, do svojho pokojného stredu, nie je problém byť v spojení smerom hore a okamžite sa nám dostáva pomoc v akejkoľvek podobe.
Staňme sa kľudným jazerom, lebo pobyt pri ňom je upokojujúci a krásny….
Nech sme pokojným prístavom, ktorý je otvorený pre každého kto potrebuje…
Želám nám, aby bola pravdou v našich životoch veta: „ja už mám všetko…(viem ako i kde čerpať) .
Pekný večer…
Zdieľať článok
