Život je veľké javisko v ktorom prežívame svoje komédie, drámy, romance, rozprávky, či horory. Nezabúdajme, že my sme režisérom, scenáristom, vyberáme kulisy, masky, kostými, kreslíme, jednoducho tvoríme. Pokúsme sa z našich hororov a drám urobiť rozprávku, či komédiu.
Zľahčujme (ale so zodpovednosťou). Pozerajme sa na film našeho života z nadhľadu, nezúčastene a zbytočne nedramatizujme.
Mnohé udalosti sa nám javia v danje chvíli ako „konečná“ – tadiaľto cesta nevedie, vzdávam sa – tu je len „hustý porast a tma“. Ale často sa stáva, že po namáhavom období plnom premýšľania, různych nepochopení, zúfalstiev, smútku, nevier v seba, v správne rozhodnutia, pochybností už nie sme schopní „vidieť“.
A zrazu – jeden pohyb rukou – mimovoľný, nechcený, nezameraný – jednoducho – len – tak …. a zrazu – SVETLO – to, čo som roky hľadal/a, čakal/a – bezvýsledne – zrazu …. je to tu a ja ani neviem ako……
Stačí sa len zastaviť v tichosti a započúvat sa do tlkotu vlastného srdca, uvedomovať si každý jeden svoj nádych, ktorý nám zdvihne – brucho – nie hruď.
Po pár nádychoch pocítime slobodu – som to ja, v sebe.
Ja scenárista prepisujem dej_iny a prepisujem svoj život.
Mením ho na rozprávku s vtipnými prvkami.
Hrajme sa, smejme sa, dávajme sa (ale len potiaľ, pokiľ nám to robí radosť – nie na úkor seba), užívajme každú jednu minútu tu a teraz…,
Čas nedobehneš, ten uteká pred Tebou, tak ho prestaň naháňať, začni ho múdro užívať….
Čas uteká a ty stojíš? Prečo?
Čas stojí a ty utekáš? Kam? Pred kým? Pred čím?
Pred sebou neutečieš, tak sa konečne prijmi so všetkou celistvosťou seba a všetkým kým si a so všetkým tým, čo Ťa krásne čaká – vrhnime sa v ústrety všetkému – bezhlavo – radostne – bez očakávaní – nespútane – odovzdane – veriaco – bláznivo…
S Láskou Tatiana.

Zdieľať článok