Ak prichádza chcenie, vždy rozoberme a posúďme odkiaľ prišla pohnútka chcenia. Či je to potreba našej duše – skutočne vnútorná potreba, alebo je to potreba našej hlavy, ktorá si myslí a presadzuje, že „bolo by dobré“, „malo by sa“, „mal/a by si…..“ a teda ide o potrebu viac menej ega – uspokojenie vonkajších potrieb či tlaku.
V celom tom zmätku nepoznania seba a identifikovania, či je to vnútorné, či vonkajšie, si neveríme a hľadáme oporu, či istotu väčšinou v autoritách (mama, otec, učiteľ, priateľ, šéf…). Učme sa veriť si a prevziať zodpovednosť za svoje konania i skutky bez strachov a negatívnych očakávaní.
Verme si!
Bojíme sa preberať zodpovednosť za svoje chcenia.
Sme naučení stále čakať na názory druhých – či nám dajú svoje požehnanie, odkývajú to, či ono a budú súhlasiť s tým, čo robíme, či, ako to robíme.
Skúsme dnes úplne prevziať zodpovednosť za svoje rozhodovanie, činnosti i život.
Najväčšou autoritou v našom živote má byť „Najvyšší“ a potom „JA sám“.
Želám nám nech to na veky vekov zvládame i zvládneme.
S Láskou
Tatiana

Zdieľať článok