Nepochybujem o tom, že vďaka technologickým možnostiam, ktoré využívajú vesmírne sily Spojených štátov, videli zahraničné zasahovanie už v jeho priebehu. Boli pripravené konať podľa potreby, ale čakali na priebeh ústavného procesu a dali šancu spravodajskej komunite, aby vykonala svoju prácu, ako sa to vyžaduje vo výkonnom nariadení č. 13848. Armáda čakala, kým bolo zrejmé, že IC umožní ukradnutie volieb, a oni si nesplnili svoju povinnosť chrániť občanov svojich štátov.
15. december 2020, deň, keď armáda prešla od „plánovania“ devolúcie k jej „realizácii“.
Tento jeden Scavinov tweet slúži ako spojenie medzi predvolebným a povolebným zahraničným zasahovaním. Tým sa tento tweet pre mňa určite stáva „historickým“.
Nemyslím si, že to bol jediný prípad, keď Scavino použil svoj účet na Twitteri, aby naznačil, že sa deje niečo oveľa väčšie. Dňa 19. decembra 2020 zverejnil na Twitteri sériu troch obrázkov.
Každá z historických postáv zobrazených v týchto tweetoch bola „vojnovým“ vodcom. V časti Devolúcia – 4. časť som obšírne hovoril o Abrahamovi Lincolnovi a o tom, ako Trump nasledoval Lincolnov vzor z občianskej vojny a urobil všetko, čo považoval za potrebné na záchranu ústavy a krajiny. Myslím si, že obrázok Winstona Churchilla na Twitteri je rovnako významný.
Churchill je čestný „americký občan“, ktorého „predkovia boli dôstojníkmi Washingtonovej armády“. To je naozaj pozoruhodné, ale keď sa pozrieme späť na niečo, čo kedysi napísal, zistíme ešte niečo pozoruhodnejšie. Dňa 22. augusta 1936 Winston Churchill napísal článok s názvom „Načo je dobrá ústava?„.
„Ústava, ktorá je v poriadku.“ Tento článok britského štátnika Winstona Churchilla, napísaný krátko po prejave Franklina Roosevelta na demokratickom konvente v roku 1936, poukazuje na veľkú priepasť medzi Churchillovými a Rooseveltovými ekonomickými názormi, aj keď o päť rokov neskôr vytvoria úzke vojnové spojenectvo. Okrem rozdielov v ekonomických otázkach Churchill považuje americkú ústavu za trvalý zdroj sily americkej republiky, nie za prekážku, ktorú treba prekonať.“
Tento článok z roku 1936 dokonale vystihuje zmätok, ktorým naša krajina prechádza. Je to takmer, akoby ho písal v roku 2020.
Záver
V tomto príbehu je ešte jedna osoba, o ktorej som ešte nehovoril, a myslím si, že teraz je čas pozrieť sa na jej činy z inej perspektívy. Šiesty január 2020 si budeme navždy pamätať ako škvrnu na amerických dejinách. Pre Mikea Pencea musel byť 6. január jedným z najťažších dní jeho života. Toľko Američanov, ktorí ho kedysi obdivovali ako vlastenca, ho začalo očierňovať ako Judáša.
Ak ste si prečítali celý môj seriál až po tento bod, buď veríte, že Devolúcia sa deje, alebo ste jej aspoň otvorení, aj keď o tom ešte nie ste presvedčení. Podľa toho, čo vás najlepšie vystihuje, vás žiadam, aby ste si prečítali nadchádzajúci list s nasledujúcimi predpokladmi, aby ste plne pochopili, čo sa vám snažím ukázať:
- Devolúcia sa deje.
- Trump pozastavil hlasovanie v kolégiu voliteľov
- Bidenov nástup do funkcie sa musel stať
S týmito predpokladmi ako zámienkou si prejdime list, ktorý Mike Pence napísal 6. januára 2021; V deň hlasovania v kolégiu voliteľov.
Hneď na začiatku nám hovorí, že si bude plniť svoje povinnosti ako predseda „podľa našej ústavy“. Ďalej nám hovorí, že zdieľa obavy týkajúce sa volebných podvodov, a uvádza, že „americký ľud si volí amerického prezidenta (zaujímavé, že tu dodal „amerického“, keďže to už bolo naznačené) a má plné právo podľa zákona požadovať slobodné a spravodlivé voľby a úplné vyšetrenie volebných pochybení“. Vie, že je naším právom vybrať si prezidenta a že volebné podvody by sa mali preskúmať, ale vie aj to, že je úlohou zvolených zástupcov riešiť tieto situácie, keď sa vyskytnú počas hlasovania vo volebnom kolégiu. Nie je jeho úlohou zasahovať do toho.
Opäť nám hovorí, že „predsedníctvo patrí americkému ľudu“. Domnievam sa, že nám hovorí, že vie, že došlo k zahraničnému zasahovaniu.
Na druhú zvýraznenú časť sa dá pozerať z dvoch pohľadov a myslím si, že oba pohľady sú presné. „Keď vzniknú spory týkajúce sa prezidentských volieb, podľa federálneho práva sú to zástupcovia ľudu, ktorí v demokratickom procese preskúmajú dôkazy a spory.“
- Toto by mohol mať Pence na mysli audity volieb. „Sú to zástupcovia ľudu (štátny zákonodarný zbor), ktorí preskúmajú dôkazy (forenzné audity).“
- Mohol by tiež odkazovať na členov Kongresu, ktorí v skutočnosti nie sú riadne zvolenými členmi Kongresu. „Sú to zástupcovia ľudu, ktorí preskúmavajú dôkazy.“ Čo ak zástupcovia ľudu nie sú tí, ktorí boli skutočne zvolení? Aký veľký bol tento podvod? Koľko členov Kongresu nie je legitímnych?
Opäť nám hovorí, že nie je jeho povinnosťou vo svojej úlohe, keď predsedá hlasovaniu vo volebnom kolégiu, zasahovať. Jeho „jedinou povinnosťou a právomocou… je verne spočítať hlasy v kolégiu voliteľov tak, ako boli odovzdané“. Vie, že hlasy boli odovzdané podvodne, ale jeho ústavná úloha mu bráni konať v tejto veci.
Tu Pence vyzdvihuje svoju prísahu. K tomu sa ešte vrátim, ale opäť uvádza, že jeho ústavná úloha mu bráni zasiahnuť do hlasovania. Potom konkrétne vyzdvihuje Kongres a jeho povinnosť „riešiť volebné rozpory, keď sa vyskytnú počas sčítavania hlasov voličského zboru“. Víta ich, aby „využili svoje právomoci vyplývajúce zo zákona na vznesenie námietok a predloženie dôkazov“. Tým nám chce povedať, že ak má niekto zabrániť ukradnutým voľbám, budú to členovia spoločného zasadania Kongresu počas hlasovania vo volebnom kolégiu.
Tento odsek je taký dôležitý. Hovorí: „Žiadam len, aby zástupcovia a senátori, ktorí sa predo mnou zídu, pristupovali k tejto chvíli s rovnakým zmyslom pre povinnosť a otvorenou mysľou, aby sme politiku a osobné záujmy dali bokom a aby sme sa snažili verne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z ústavy.“
Na začiatku nového kongresu musia zástupcovia, ktorí začínajú svoje šesťročné funkčné obdobie, predniesť tzv. kongresovú prísahu:
Vo svojom liste pripomína Kongresu ich prísahu a používa na to niektoré presné formulácie: „verne plniť svoje povinnosti“. Je to takmer, akoby im dával záchranné koleso – „spôsob ako sa dostať von“. Hovorí im, aby urobili správnu vec pre svoju krajinu a nepristúpili na to, aby umožnili ukradnutie prezidentských volieb.
Ubezpečil nás, že dodrží svoju prísahu nám a všemohúcemu Bohu. Jeho prísaha nám znie: „Podporovať a brániť ústavu Spojených štátov proti všetkým nepriateľom, zahraničným aj domácim“. Skutočne verím, že Mike Pence dodržal svoje slovo.
Tým, že Mike Pence počas hlasovania vo volebnom kolégiu neurobil nič mimoriadne ani v rozpore so svojou ústavnou úlohou, urobil vlastne jednu z najvýnimočnejších vecí, akú kedy viceprezident urobil. Tým, že si splnil svoju povinnosť, dal Kongresu možnosť rozhodnúť o svojom osude. Devolúcia už bola v plnom prúde a jeho úlohou bolo umožniť Bidenovi vyhrať hlasovanie v kolégiu voliteľov, ak to Kongres nechá zájsť tak ďaleko.
Keď vedel, že mnohí ľudia ho označia za zradcu, urobil presne to, čo od neho vyžadovala daná chvíľa.
Mikeovi Penceovi vďačíme za všetko.
TO NAJLEPŠIE EŠTE LEN PRÍDE
Pokračovanie nabudúce..
Zdieľať článok