Vedome prežívam každú chvíľu 🙂
Minulosť UŽ nie je a budúcnosť EŠTE nie je. Čo je, je prítomný okamih – tu a teraz. Práve prítomnosť treba maximálne využívať. Ako? Jednoducho – sebe na radosť a druhým na prospech. Každý z nás má nejaké ciele. Tak sa pýtajme: Čo môžem urobiť teraz, aby som v budúcnosti bol/a…., alebo mal/a ….., alebo ….?
Ak chceme žiť v prítomnosti, mali by sme sa pokúsiť „nemyslieť“.
Určite si poviete „čo je to za hlúposť, to sa nedá“ 🙂. Nechcem tým povedať, že by sme si mali dať vyoperovať mozog a vôbec ho nepoužívať, ale pokúsiť sa prijímať deje, okolnosti, ľudí bez predsudkov, nechať ich ísť…, rozprávať…., atď a súčasne pozorovať svoje vlastné vnútro – čo to so mnou vo vnútri robí a následne nech to naše vnútro dá impulz mozgu, aby telo konalo to, čo moje vnútro chce. To je cesta k sebe.
Samozrejme ak som v práci, alebo v rodine, často som nútený/á svoje činnosti manažovať a to sa bez plánovania a používania zdravého sedliackeho rozumu nezaobíde, ale i tu sa dá, prv než urobím rozhodnutie, v tichosti, ten prvý impulz zachytiť, spracovať v sebe, pouvažovať čo sa stane ak zvolím jednu možnosť a čo sa stane ak zvolím druhú možnosť. No a podľa dôsledkov, ktoré by mali byť pozitívne pre mňa i okolie sa rozhodnem.
Učme sa používať mozog až potom, ako začujeme ten vnútorný impulz (ducha). Ak chceme žiť prítomnosť mali by sme sa učiť prežívať každý okamih, každú pohnútku seba (v sebe). Zážitok (zažitie) duše (ducha) nemôže byť dopredu naplánovaný.
Uvoľnime sa od predsudkov, ktoré sme získali inokedy a inde a dnes ich nepotrebujeme. Vďaka týmto prežitiam sme dnes bdelí, vnímaví a nemusíme byť pesimistickí.
Upustime od koncentrácie na VEĽKÉ PLÁNY (majme ich, držme sa ich), ale nenechajme sa nimi zviazať tak, že prestaneme žiť prítomnosť – tá nám potom pretečie pomedzi prsty a my sa vôbec nepoučíme, neposunieme a budeme permanentne nešťastný. V konečnom dôsledku v permanentnom nešťastí asi ťažko budeme tvoriť svetlú budúcnosť.
Všímajme si všetky momentálne impulzy a informácie (cez rádio, televíziu, článok, knihy, cez priateľov, partnera či deti….). Všetko je dôležité. Buďme prístupní všetkému, čo k nám v danú chvíľu prichádza.
Takže s nohami na zemi ale s pohľadom upretým dohora kráčam radostne, tu a teraz v ústrety svojej novej budúcnosti 🙂.
Bez strachov!!!
Bez predsudkov!!!
Bez negatívnych očakávaní!!!
Verme !!!!!!!!
Je dobre a bude lepšie 🙂
Tatiana

Zdieľať článok