Máme dostatok času, aby sme boli šťastní?

16/09/2023 | Posolstvá pre dušu

Motto: Máme dostatok času, aby sme boli šťastní?
Dnes ráno, keď som sa zobudila, napadla ma myšlienka:
“Ako by sme sa chovali, ako by sme konali, keby sme vedeli, že máme jeden týždeň života a mali by sme i prostriedky i schopnosť hýbať sa, premýšľať, cítiť a konať?”
Spomenula som si na film “Život, nebo něco takového”, ktorého obsah je založený presne na rovnakej otázke.ˇ (Úspešnej moderátorke bezdomovec predpovedal smrť za 7 dní).
Keď budete čítať tieto riadky ďalej, poprosím vás, aby ste ich skúsili prežiť, nie len preleteli očami … aha … .
Samozrejme môžeme tak urobiť máme slobodu, ale ak sa chceme posúvať ďalej v živote “prežívajme” každú minútu nášho života a každú informáciu nechajme prejsť nielen hlavou, ale i vnútrom 🙂.
Ide mi o to, aby sme sa naozaj vcítili do situácie, v ktorej by sme sa mohli “teoreticky ocitnúť” a až keď to vo svojom vnútri prežijeme a položíme si otázky, ktoré v nasledujúcich riadkoch kladiem a súčasne si na ne pravdivo odpovieme, niečo sa dozvieme. Spoznáme viac seba, i to, akí sme, čo je pre nás dôležité a čo nám je ukradnuté, spoznáme čo chceme a možno pochopíme viac ľudí, ktorí sú chorí, či zomierajúci a “nejako” – pre nás možno nepochopiteľne sa chovajú.
A tak sa pýtam: “Čo by sme robili my, keby sme mali 7 dní života?”
Chovali by ste sa štandardne ako doteraz?
Sedeli doma a plakali do vankúša?
Za kým prvým by ste bežali?
Mali by ste tendenciu sa utiahnuť do samoty?
Alebo by ste užvali peniaze i život?
Ako by ste ich užívali? Čo to je pre Vás, užívať si?
Boli by ste plní strachu báli sa vyjsť z domu?
Plakali a pýtali sa dokolečka prečo?
Rekapitulovali by ste svoj život a premýšľali o tom, čo ste mohli urobiť inak?
Trávili by ste čas s blízkymi, alebo by ste mali tendenciu byť sám/a?
Spomenuli by ste si na nejaké svoje sny, túžby a ľutovali, že ste si ich nesplnili?
Alebo by ste si sny, túžby s obrovským nasadením a všetkou energiou a vierou začali plniť hneď TERAZ s tým, že sa vrhneme do toho nehľadiac na nič – veď už nie je čo statriť – už tratím, len draho cenný čas.
Ako by sme ten daný čas využili? Na prospech sebe? Iným? Obetovali by sme sa? Trávil by sme ho v pozitivite, alebo v zlobe, hneve, samote, zúfalstve a negativite?
Vy_užili by sme ho na tvorbu, “vzlet”? Či na deštrukciu – rozklad, “pád”?
Chýba nám niečo? Alebo sme so svojim životom úplne spokojní?
Nič by sme nezmnenili a môžeme kedykoľvek z tohoto sveta odísť vyrovnaní a pokojní, s čistým svedomím voči sebe, voči blízkym, voči svetu?
Ak sme si odpovedali a skrslo v nás niejaké nové poznanie o sebe, kladiem ďalšie otázky.
Prečo sa nechováme tak, ako chceme?
Prečo si neplníme sny?
Prečo nekonáme tak ako cítime?
Prečo nezoberieme každý deň všetku svoju silu a neinvestujeme ju do seba, svojho šťastia a potom sa budú mať dobre aj tí okolo nás?
Nech táto moja úvahe je výzvou k tomu, aby sme boli vždy pripravení. Nie v strachu, ale vo vedomom žití svojich snov, v prežívaní každej maličkosti a vo vážení a matí v úcte každého človeka i každú situáciu, ktorá nám skríži cestu.
Všetko, čo nás postretne, prijímajme s Láskou a všetko využime na svoj posun a rast.
“Nikdy nevieme dňa ani hodiny.” “Majme olej v lampách a buďme pripravení” – to nie je vyhrážka 🙂, ani podsunutie myšlienok strachu 🙂.
Berme to ako VÝZVU UVEDOMELO KRÁČAŤ ŽIVOTOM a
VY_UŽÍVAŤ VŠETKY PRÍLEŽITOSTI a
ĎAKOVAŤ za všetky príležitosti.
Nikdy nič neodkladajme na potom…, lebo potom…., raz….., už nebude ČAS……., môže byť neskoro.
Žime tak, aby sme nemali čo ľutovať – a neberme to ako frázu, naozaj to pretavme do skutkov, do našej každodennej reality.
Nič nie je ani smiešne, ani trapné, nič nie je zosmiešňujúce, nič nie je neodpustiteľné, nič nie je neprípustné, nič nie je hrozné, nič nie je nepredstaviteľné – všetky obmedzenia sú len v hlave.
Tak sa poďakujme za všetko a hurá ideme užívať všetko, čo život priniesol i prináša – každý jeden tým svojim spôsobom a so svojim rebríčkom hodnôt 🙂 .
Majme na pamäti, že čas sa nám kráti 🙂 🙂 🙂 🙂,
tak nech každá minúta je prežitá zvnútra 🙂 🙂 🙂,
využitá na maximum a skutky neblokuje rozum 🙂 🙂 🙂 .
Nech nič nevyjde nazmar, veď všetko je DAR! 🙂 🙂 🙂
S Láskou a radosťou Tatiana Mintálová

Zdieľať článok

Subscribe
Notify of
guest
1 Comment
Oldest
Newest
Inline Feedbacks
View all comments
Mária
Mária
6 months ago

Ako by sme sa chovali, ako by sme konali, keby sme vedeli, že máme…

Túto a ďalšie otázky si kladú malé 5-7 uvedomelé ročné deti. Aj skôr. Z ostatných len pár ľudí vo zvyšku života.

Mastri nám hovoria, že do nášho veku 25 rokov máme šancu odbočiť z chýb predošlých generácií.

Ako dieťaťu sa i dostali do rúk staré, storočné knihy, u starej mamy, boli to životopisy Sv. Augustína, Sv. Františka z Asissi a iných. No autori skutočné veci, esenciu skryli, neuvideli… Prečo? Sú (celoživotní) “laici” nehodní pravdy? Hmm…