Mnohé z nás si myslia a v podstate tento svet cez médiá, reklamu a podobne nám to i dokazuje, že muži túžia po dokonalom tele, perfektnom sexe, dobrom pive a to im stačí. Tomu, či je to pravda, alebo nie sa budem venovať v inom príspevku, lebo tento by mal 5 strán 
(nakoniec aj tak mal 5 strán – tak ho delím na tri ).
Dnes by som sa viac chcela venovať nám ženám a tomu, ako sa chováme a ako premýšľame.
Ženy uvedomme si konečne svoju cenu i to, akú moc máme v rukách. Máme moc tvoriť nové svety. Svojim vyžarovaním, svojou spontánnosťou a svojou láskou (nie manipuláciou, hraním a umelým vylepšovaním) dokážeme mužov inšpirovať k obrovským zmenám.
Uvedomujme si svoju cenu, svoju krásu či už vonkajšiu, ale hlavne vnútornú – na nej stavajme. Nie všetko je očiam viditeľné . Mali by sme byť pre mužov tou inšpiráciou. Sťažujeme sa, že muži nie sú už tí rytieri? Ale sme my tie princezné, víly, či kráľovné? Prečo sú všade okolo len slúžky, či umelé prázdne bábky, bez života bez radosti, niektoré krásne, lež prázdne iné zas hodnotné ale nesebavedomé. Kde sú tie princezné, že muži by boli ochotní kvôli nim plniť všetky úlohy a bojovať s drakom?
Dovoľme si byť slabé, dovoľme si byť smutné a dovoľme si hlavne byť šťastné a spontánne. Toto muži milujú a obdivujú. Myslíte si že ich láka „umelina“ ? Pravého muža bude priťahovať pravá žena a je to o nás. Čo zo seba dáme a vydáme, alebo koho zo seba spravíme.
Usmievajme sa, plačme, buďme prosím samé sebou, nehrajme role – aj tak nás tí muži prekuknú a stane sa z toho boj, kto z koho v kole neúprimnosti….
Každá jedna žena je výnimočná… Tak si uvedomme tú svoju jedinečnosť, výnimočnosť a krásu a na nej stavajme….
Zbavme sa rituálov každodennosti a poriadne otvorme oči, aby sme videli čo sa okolo nás deje, lebo náš muž nám zuteká. Muži neznášajú robiť veci z donútenia, neznášaj rozkazy, neznášajú neslobodu, nemohúcnosť, či to, že sa nemôžu rozhodovať sami – oni vedia že : „mali by“ a nepotrebujú to pripomínať ani raz a už vôbec nie stokrát.
Buďme také a stratíme ich…
Viďme medzi riadkami. Chváľme ich, dvíhajme ich a oni pre nás urobia všetko na svete. Nie preto, že musia, ale preto, že chcú.
Majme sa radi – musíš mať rád seba, prirodzene, nie egoisticky, aby si mohol mať rád druhých. Druhí nie sú stroje na dvíhanie nášho sebavedomia. Tak sa osloboďme od očakávaní že nás budú chváliť. Chváľme sa vnútorne samé a potom chválu i prirodzene dostaneme. Nechcime to za každú cenu – všetko si môžeme dať i samé. Keď to pochopíme, prijmeme a začneme podľa toho žiť, dostaneme tisícnásobnú odmenu – dostaneme to zrazu všade a od všetkých a v taký čas, keď to vôbec nebudeme čakať, očakávať, či po tom túžiť – jednoducho sa to stane – pôjde to samé – prirodzene.
Ženy buďme pravými ženami, ktoré mužov inšpirujú, obohacujú a muži pôjdu kvôli nám aj na kraj sveta. Buďme také, aby sme sa stali dôvodom ich zmeny. Ale tomu musí predchádzať naša zmena…..
Zdieľať článok