Chýba prepojenie – zakalené vnímanie

Oči nevidia a uši nepočujú

V slepote ľudia páchajú veľké omyly, aj keď sa pôsobenie v hmote (tým aj odhalenia pravdy) polapiteľne zosilňuje.

Človek sa musí namáhať, aby pripustil v sebe pochopenie okolitých dejov. Treba stále opakovať jednoduché pravdy, oprašovať vedomosti, stavať základy. Iba tak sa dá budovať ďalej, iba tak sa dá postaviť pevná stavba viery.

V praxi je potrebné dbať na pochopené a prežité/precítené poznanie. Mnohokrát sa aj svetlí ľudia nechávajú strhávať okolitými prúdmi, ktoré zatemňujú duchovné zmysly.

Pôsobením cez pozemské zmysly, cez rozum a slabiny sa svetlé kanály narúšajú a blokujú. Je na každom jednotlivo, aby tieto svoje kanály najskôr spoznal a objavil a následne zachovával čisté.

Spása spočíva v živom pôsobení v hmote, to však závisí od otvorenosti a čistoty „prijímacích kanálov“.

V súčasnom dianí sa vo vzduchu pohybuje obrovské množstvo „smogu“. Budujte si štít, aby vás nepohltil a nestiahol na vašej ceste do priepasti. Nástrah je mnoho, cibrite sa v ich odhaľovaní. Každá nástraha vám poskytne skúsenosť, naberaním ktorých sa obrúsite na svietiaci diamant. Diamant k diamantu a svet sa rozžiari, keď svetlo oprie svoje lúče.

Temno opantáva všetko a všetkých, ktorí sa snažia stúpať nahor, alebo majú v sebe potenciál prebudiť sa. Pozor na to! Zákerne a plíživo sa omotáva temno okolo všetkého, čo má v sebe čo i len kúsok svetla. Robí to nepozorovane a systematicky. Stavia na našich slabostiach a útočí z viacerých smerov. Kúsok nás oslabí z jednej strany, kúsok z druhej, a dorazí nás z tretej a ani si to možno ani nevšimneme. A v tom je útok najzákernejší. Že vlastne nevieme, že sme pod útokom! Temno nás odkláňa od toho, čo je podstatné. Predkladá nám pozemské starosti, ale i radosti a pôžitky, ktoré nás odstrihávajú od toho správneho naladenia sa na svetlé nitky. Snaží sa nás dostať do stavu, kedy v nás vymizne plameň, zápal pre duchovné veci a tým nás dostať do stavu akejsi letargie a tackania sa životom.

Nech si úprimne zodpovie sám pred sebou každý čítajúci, či sa tiež nenechal stiahnuť do šedého bahna hmotného bytia a zabudol pritom rozkvitať zvnútra. Sám to pociťujem na sebe, ako sa to snaží zo všetkých možných smerov zakaliť zdravé cítenie a naviesť na zlé chodníčky a žiaľ sa mu to veľakrát aj darí. Nenechajme si vziať svetlo! Neklesajme na duchu. Boh sa nás nevzdáva tak ani my sa nevzdávajme jeho. Svieťme, žiarme, stúpajme nahor, nepozerajme dole a hlavne buďme ostražití. Odhaľme to, čo nás sťahuje nadol, ale nedávajme tomu prílišnú pozornosť, pretože tým tomu dávame moc. Keď totiž budem pichať do hovna a čudovať sa, prečo smrdí, tým smrdieť neprestane!

Duchovný život, resp. správne preduchovnený život v hmote si vyžaduje neustálu vnútornú námahu, neustále zapojenie citu a tým udržiavanie plameňa, ktorý v nás horí. Preto je načase dať sa do pohybu, a potom nič temné a nič rušivé nebude mať kontrolu nad našim životom, pretože nám nič nebude stíhať! Keď len bezvládne kráčame životom bez cieľa, tak si nás temno nájde kdekoľvek, ale tým že sa oživíme a zrýchlime tempo sa staneme pre neho neviditeľnými. Preto nájdime v sebe zápal, ktorý porazí všetko temno nás obklopujúce, navedie nás na správnu cestu nahor a podnieti aj ostatných, ktorí aj keď možno netušene, túto žiaru, tento zápal vycítia a zatúžia sami tento poklad vlastniť, budú sa nám chcieť podobať.

Preto hor sa so všetkou vervou do života, pretože sú pred nami veľké deje, ktorých pretavenie v hmote a naše zúčastnenie sa na nich si vyžaduje práve vnútorný zápal. Smelo vpred je bohumilé!

Zdieľať článok