Práve som si prečítala článok, že ak sa ti nič nechce, ak nie si motivovaný, ak máš nechuť do všetkého a nemáš silu, máš to len prijať a nič neriešiť, nechať to tak…. a raz príde impulz…..

Niekedy by som povedala, že toto riešenie neriešením je správne, ale….

Práve to ale, je dôležité, čo mi hneď prišlo.

Pozorovaním života a situácií v poslednom čase som zistila, že je to dobrá manipulačná technika temného princípu na zdržiavanie a a zadržiavanie cesty, ktorá väčšinou vedie správnym smerom. Čím zásadnejšie rozhodnutie, čím úprimnejšie a pravdivé rozhodnutie, tým akoby menej síl, menej chcenia, väčšia nechuť a žiadny impulz, ba naopak, blok, blok, blok. Ja sama na vlastnej koži som zistila, že mám až odpor niečo, čo cítim, že mám urobiť, to vykonať, viem že mám… a nedá sa mi, nechce sa mi, vyhováram sa sama pred sebou a mám tisíc odpovedí, prečo nie a prečo nekonať. Jednoducho sa dostávam do totálnej pasivity a prijatia. A takto to je schopné trvať dlhú dobu. A PREKVAPUJUÚCO 🙂 sa nič nemení.

Hmmmm veľké prekvapenie.

Takže, ak môžem hovoriť za seba, vždy sa preberiem uvedomením. Chcem zmenu, viem že to takto nie je správne a čakám na „SAMO“ sa to urobí. To je tá pasivita a to prijatie. Myslíte, že sa niečo zmení? Môžem prosiť, modliť, čakať…. pokiaľ neurobím krok, nič sa nezmení. Pasivita netvorí, pasivita je ničotnosť a stagnácia.

Áno ak je človek príliš aktívny, akčný až reakčný, a tlačí veci hlavou a stále ide akoby hlavou proti múru, áno vtedy by sme sa mali skľudniť a čakať pasívnejšie na impulz ducha. Ale v tomto období naozaj cítim, akoby bolo nutné konať proti nečinnosti a nechceniu, ktoré ani nie je naše, len nám je zvonku podsúvané na marenie správnych ciest, plánov, či rozhodnutí.

A poviem vám len to, ako to funguje u mňa. Vždy v stave odporu a nechuti príde myšlienka, že ak niečo neurobím, nič sa nezmení, že ja som tvorca I užívateľ mojich ciest a ak čakám zmenu, musím sama impulz nájsť a vytvoriť…. (on zhora bol, I je, iba som ho v odpore nechcela počuť), takže , je nutné si to priznať a akoby navonok ísť proti vlastným myšlienkam zmaru odporu a vykonať akýkoľvek situačný bezhlavý krok, je jedno čo, čokoľvek, lebo ten krok vyvolá akciu, tá vyvolá reakciu a tá zase akciu a už sme v pohybe a pasivita lusknutím prstov, v jednej sekunde okamžite mizne.

Nesnažme sa byť dokonalými a mať všetko vyriešené a všetko vedieť, to je nereálne. Život je pohyb a neustála zmena a je potrebná naša pevnosť, ale I pružnosť.

Prajem nám krásny deň plný uvedomenia s následnou akčnosťou i reakčnosťou so všetkými cnosťami …

Hurá žiť ….🙂

S Láskou Tatiana

Zdieľať článok