Klamstvo je vlastnosť, ktorú nemám v láske. Občas sa stretávam pri mojich klientoch, ktorí sa nechcú v rodinách priznať, že si niekam chodia po „SLOVO“ s tým, že ak im zazvoní telefón, zdvihnú ho a nepovedia pravdu kde sú. Áno, všetci nemusia vedieť všetko, ale načo klamať v takých drobnostiach, nemusíme povedať, že sme na terapii, to od nás ani nikto nežiada, ale môžeme povedať, že sme v tom meste, kde sme, alebo že sme u kamarátky a to pravda bude. Preto ma zaráža, ak klient povie do telefónu, že šoféruje, nemôže teda hovoriť a podobné výhovorky. Radšej nereagujme, ak nemáme byť pravdiví.
Stále razím heslo, nech je pravda akákoľvek, ale je to pravda.
Nech je akákoľvek tvrdá, zasiahne človeka, ale máme čas a priestor sa s informáciou vyrovnať, stráviť ju, prijať a podľa toho zaujať stanovisko. Máme na výber a dáva nám slobodu.
Myslím, že tú pravdu by sme mali nielen vravieť, ale pokúsiť sa ju i žiť. Asi ťažko budeme vravieť pravdu, ak ju nedokážeme žiť. Žiť v Pravde – zostať verná/ý hlavne sebe a svojim zásadám, ktoré by mali byť v súzvuku s vyšším princípom. Byť čistý a priamy (láskavo – s láskou).
Viacerí ľudia uprednostňujú milosrdnú lož, ktorá je síce priateľská a zdá sa byť dokonca milá, len si treba uvedomiť že s ňou vypúšťame „krakena“.
Ona sa tvári ako pomocník, ale je to tichý zabijak (zabíja nádej na riešenie a zmenu), lebo my pod vplyvom milosrdnej lži sa prestávame hýbať. Len sedíme, očakávame a ono sa to stále dookola opakuje a my dostávame stále tie isté informácie, ktorým cítime, že nemáme veriť ale my im tým rozumom tak chceme veriť a tak sa točíme v začarovanom kruhu.
V jednej ére môjho života (asi pred 13- timi rokmi) som veľmi stála v istej situácii o to, aby mi dotyčný človek povedal pravdu. Mne bolo jasné, ako sa veci majú, ale potrebovala som to počuť. Daná osoba by mi bola tou pravdou veľmi pomohla, ale nedostala som ju. Namiesto toho stále to isté dookola, tak sa udalosti naťahovali a riešenie – v nedohľadne. Všetko stálo na domienkach (druhá strana väčšinou nepomôže – povie, že máte paranoju a tak sa zmietate medzi cítením, informáciami atď… ). Moja chyba bola, že som nemala dostatok sily a rozhodnosti, aby som urobila rázne a definitívne kroky. To čo sa mohlo vyriešiť za mesiac sa ťahalo dva roky.
Vtedy sa mi ukázal jeden obraz, ktorý bol i je riadne poučný:
Spokojne som si kráčala cestou bezstarostná a bezproblémová a tu zrazu mi zastala cestu biela postava s palicou v ruke. Znenazdajky ma sekla v oblasti kolien tak prudko, že som sa zosypala do priekopy vedľa cesty. Všetko ma bolelo, bol to šok a pýtala som sa: Čo sa stalo? Prečo? Ona odpovedala: Nepýtaj sa prečo, ja som Pravda a je to tak, nechcem ublížiť, len zastaviť, tak popremýšľaj, porozjímaj, ale uvedom si, kto si, uvedom si, kam kráčaš, kde je tvoj smer, kde je tvoj cieľ, postav sa a choď tam kam si šla doteraz aj keď ubolená ale vstaň a choď. Ja som Ťa nezabila – len poučila a tým budeš silnejšia.
Vzápätí ku mne do priekopy vedľa cesty prišla druhá postava – sivočierna, slizká milosrdná lož a tá ma ľutovala. Je Ti ťažko? Je to nepríjemné čo sa Ti stalo, ale ono to možno nie je také zlé ako to vypadá, možno sa mýliš, počkaj… Možno zajtra bude inak a aj keby to rok bolo to isté, raz to možno predsa bude inak, len ticho trp, nič nehľadaj, nič nerieš, nepýtaj sa, neprovokuj. Ja zajtra zas prídem a môžeme sa o tom porozprávať, ale dohodnime sa že mi každý deň dáš trochu tvojej životnej energie za to, že Ťa v týchto chvíľach podržím. Každý deň budem za Tebou chodiť, ja Ťa budem počúvať. A tak chodila každý deň, každý deň vravela to isté a mne ubúdalo síl a ubúdalo a ubúdalo…až pud sebazáchovy vo mne skričal: a dosť!
Spomenula som si na slová pravdy: Kto si? Kam kráčaš? Tak prečo sedíš a vyplakávaš? Vstaň a choď! Bola si mŕtva a ja Ťa potrebujem živú!!!….
Ak svoje prežitie zrekapitulujem, prišla som o niečo? Áno, stratila som mnoho životnej energie, stratila som na istý čas vieru v človeka, bola zabitá i moja nádej – aj keď, tiež len na istý čas a stálo ma to i niekoľko kg živej váhy 
. Odniesla som si i negatívnu skúsenosť a tým pádom i vlastnú prudšiu reakciu na klamstvo:-). Mnoho som však získala. Niektorí by namietali, že som stratila čas.
Čas pre mňa nehrá dôležitú úlohu – ten je relatívny, som trpezlivá a dokážem počkať, ak viem, že to má zmysel a prinesie to ovocie. Ale dôležité je, ako ten čas využívam, aby nebol stratený? Koľko som sa z daných udalostí naučila a o koľko som bola schopná sa zmeniť, o koľko som sa posunula, o koľko som obohatila svoje okolie a ako zúročím svoje skúsenosti.
Nezabúdajme, že všetko čo dáme sa nám mnohonásobne vráti.
Už pri najmenšom vycítení nepravdy sa snažme klásť priame otázky a očakávajme priame odpovede – nebojme sa pravdy a nezamotávajme sa do siete lží, či poloprávd vlastných, alebo niekoho iného. Ak budeme mať tandenciu klamať, vždy si spomeňme, ako by bolo nám, keby sa takto k nám niekto zachoval. Ak chcem pravdu dostávať musím ju dávať.
Náš cit by mal byť vyvinutý natoľko, že Pravdu zacítime a máme právo sa pýtať, no a podľa reakcií rovnako máme právo Slobodne zaujať akékoľvek stanovisko.
Buďme teda Pravdiví, úprimní a prezieraví …
Krásny deň i život v PRAVDE.
Zdieľať článok