Často sa nám namiesto slova „verím“ derie na jazyk slovko „dôverujem“. Je to, to isté? Môžeme dôverovať sebe? Odpoveď znie: Nemali by sme! Mali by sme VERIŤ! (dôverovať môžeme druhému, za koho neručíme 🙂 ). Zamyslime sa len trošku nad tým. Keďže so sebou žijeme celý život 🙂, mali by sme sa dokonale poznať (to je jedna z našich celoživotných úloh 🙂 ). Ak je niečo dokonalé tak tam musíme veriť a nie dôverovať 🙂 (Pozn. to sa netýka len nás samých 🙂 ).
Poznám sa? Viem presne ako reagujem? Aké sú moje slabiny a aké sú moje prednosti?
Pocit vlastnej hodnoty vedie k zdravému sebavedomiu i seba vedomiu 🙂, sebadôvere, úspechu i schopnosti nezištne milovať. Ak sa poznám a mám sa rád/rada, stávam sa otvorený/á, priateľský/á, neurážam sa a som ochotný/á druhým odpúšťať. Súčasne nedovoľujem druhým, aby so mnou manipulovali.
„Viem presne, kde je „moja achillova päta“, nehanbím sa za to, ale nedovolím, aby druhí zneužívali moje slabé miesta.“
Ak sa máme prirodzene radi a naozaj si uvedomujeme vlastnú cenu i druhí nás rešpektujú, vážia si nás a cítia sa v našej spoločnosti pokojne, radostne a jednoducho dobre.
Zamyslenie a motivácia k práci na duchovnom poli 🙂 :
Je úžasné, ak dokážeme precítiť, vnútorne prežiť a so 100 % platnosťou vysloviť vetu: „VERÍM (smerom hore), že bude o mňa postarané a pomoci stále plynú (to je zákon) a VERÍM sebe (lebo som ……) a mocou i pomocou zhora zvládnem všetko.“
Len poznaním (teórie i praktickými skúsenosťami) sa viera stáva presvedčením.
Krásny SEBA VEDOMÝ deň plný nových poznaní 🙂.
S Láskou Tatiana.

Zdieľať článok