Nie nadarmo sa v múdrej knihe píše „buďte ako deti“. Naozaj, keď pozorujeme deti, väčšinou nemajú s ničím problém. Sú radostné, hravé, spontánne a tvorivé, povedia čo cítia (nie čo si myslia 🙂 ). Prečo takými nezostávame celý život? Sú na vine rodičia? – to sa nehodí, nerob to, to je strašné, prestaň, ty si hrozný/á atď. , alebo sme na vine my ? – to je trápne, čo si pomyslia, ja to neviem…, som nemožná, ale nesmú to vidieť…, poprípade chcem sa zapáčiť – tak radšej budem ticho, nekuvikaj, len pochlebuj atď…
A tak sme si začali brať masky a postupne zabúdame na živé zlato v nás – naša detskosť 🙂.
Skúsme byť hravejší, zaspomínajme si na naše koníčky, zaspomínajme prečo sme od tých vecí upustili, pokúsme sa naštartovať cestu naspäť do detských čias. Urobme niečo bláznivé – skákanie cez gumu, hranie na schovávačku, či meno, město, zviera, vec, púšťajme papierové loďky , či kvetiny po vode, váľajme sa v tráve, hrajme sa s hlinou, ušpiňme sa a majme z toho ešte aj dobrý pocit. Maľujme a nanášajme farbu rukami atď ….
Zabudli sme …
Takže oprášiť a poďme sa hrat! 🙂
Okrem toho naberme odvahu ukazovať svoje smútky, radosti i pochybnosti, búrajme steny, za ktorými sa skrývame – veď čo s nám vlastne môže stať? Keď dobre porozmýšľame a precítime to do dôsledkov, zistíme, že… NIČ.
Sú to len smiešne strachy, ale často si nevieme ani odpovedať, z čoho ten strach vlastne mám a čoho sa bojím.
Ukážme to naše krehké, skutočné JA. Vyjdime zo svojej kukly a staňme sa nádherným motýľom, čo lieta z kvetu na kvet – je slobodný a ochutnáva všetko na čo má chuť.
Odmenou za otvorenosť a sňatie masky nám je SLOBODA, RADOSŤ, LÁSKA KU VŠETKÉMU A VNÚTORNÁ ISTOTA.
Krásny hravý deň bez masiek a užime si ho v Láske, slobode i radosti.
P.S:
Ak sa bude na dovolenke dať, napíšem, ak nie, tak s malou přestávkou 🙂.
Tatiana
Zdieľať článok