Ľudia nie sú vo stvorení sami! Nad našimi hlavami krúžia vyššie svety. S nimi a ich obyvateľmi sme boli kedysi dávno, v ranných štádiách nášho vývoja úzko spojení. Boli sme s nimi spojení skrze náš cit a naše citové prežívanie. Komunikovali sme s nimi, spolupracovali sme s nimi a radili nám. A my sme sa nimi nechali viesť k harmonickému životu a bytiu, v ktorom žijú oni.

Toto spojenie však bolo prerušené! A to tým, že ľudia začali čoraz viacej uprednostňovať rozumové poznanie, zamerané iba na matériu. Prehnaným exponovaním rozumu sme sa odtrhli od zvyšku stvorenia a svojim úplným zameraním sa iba na matériu sme prerušili spojenie s vyššími svetmi nad nami. A to s ríšou prírodných bytostí, alebo bytostných, a s ríšou Ducha. Ich inšpirácie a vnuknutia už ľudia neprijímali, pretože začali veriť iba rozumu a vo všetkom sa naň spoliehať.

Ale pretože ľudstvo nebolo na svojich cestách a pri svojom budovaní a tvorení usmerňované ničím vyšším, jeho bezduché, rozumovo materialistické snaženie začalo prinášať zlo, nevraživosť, závisť, nenávisť, bezohľadnosť, podvod, násilie, vojny a mnohé iné negatívne veci.

Stúpali a potom zase padali ríše a spoločenské systémy. Až sme sa nakoniec dostali do súčasnosti, kedy sa svet opäť približuje k veľkému vojnovému konfliktu, ktorý by bol sebazničujúci. Všetko, čo ľudstvo doposiaľ prežilo na nás doslova kričí, že starými cestami už ďalej ísť nemožno!

Vývoj vesmíru, celého stvorenia i našej civilizácie dospel do stavu, kedy sa pre nás stáva hľadanie spojenia s vyššími svetmi podmienkou ďalšej existencie na zemi. Je to zásadná požiadavka voči každému jednotlivcovi osobne.

Ako už bolo spomínané, vyššie svety sú dva. Ríša prírodných bytostí a ríša Ducha. My sa v tomto texte budeme venovať hľadaniu spojenia so svetom bytostným, ktorý je ku nám bližšie, a ktorého služobníci riadia a spravujú svet pozemskej prírody. Spojenie ľudí s bytostnými je nesmierne dôležité kvôli nastávajúcemu prechodu zeme do novej doby.

Keď sa v tomto smere najskôr pozrieme do histórie kresťanských cirkví, tie vždy boli a stále sú presvedčené, že spojenie s bytostným svetom je od zlého. Tento postoj je zlou karmou cirkví, o ktorú sa opierajú aj ich nesprávne súčasné názory.

Cirkvi sú však naopak presvedčené, že ich postoj je správny, pretože ich povinnosťou je chrániť čistotu viery pred bludmi a kacírstvom. Ich postoj však v skutočnosti pramení z pohodlnosti a nechuti vážne skúmať, akým spôsobom veci vo stvorení naozaj fungujú. Je to len slepá viera, ktorej chýba odvážne skúmanie Pravdy. Pravdy takej, aká v skutočnosti vo stvorení je.

Keby cirkvi a veriaci mali čo i len trochu otvorené oči a srdcia, mohli by predsa v pozemskom dianí uvidieť jasné svedectvo katastrofálnych dôsledkov oddelenia sveta ľudí od sveta bytostných. Museli by sa predsa zamyslieť nad tým, prečo sa v krajinách, kde sa nachádzali kresťania, z ktorých mnohí naozaj úprimne smerovali svoje modlitby a svoj život k Stvoriteľovi, objavovali najrozličnejšie choroby, hladomory a epidémie. Je to predsa jasné svedectvo toho, že hoci to aj ľudia so svojou vierou v Stvoriteľa mysleli úprimne, v tom, ako sa skrze bytostných služobníkov prejavuje Pánova Vôľa vo stvorení beznádejne tápali. Túto znalosť a s ňou spojené pomoci odmietali. V ťažkých chvíľach volali o pomoc k Stvoriteľovi, ale o jeho služobníkoch v prírodnom dianí, skrze ktorých by im mohla pomoc Pána naozaj prísť, nechceli nič počuť. Vnuknutia, rady, usmernenia a pomoci, ako odstrániť choroby, epidémie, hlad a biedu, smerovali preto iba k hluchým ušiam a srdciam, a zostávali nevypočuté.

Ba čo viac, jednotlivci, ktorí mali určité spojenie s bytostnými a mohli preto efektívne pomáhať ostatným napríklad v ich chorobách, boli zo strany cirkví i slepých veriacich vystavení najrozličnejším útokom, mučeniu i vraždeniu.

Vývoj sa však posúva dopredu a každý z ľudí musí byť konfrontovaný so znalosťou o dianí v prírode a o služobníkoch Najvyššieho, ktorí ju spravujú. Každý z nás bude postavený pred nutnosť spájať sa s nimi a hľadať cestu k nim. Ale pretože to doposiaľ nešlo dobrovoľne, bude zo strany bytostných vyvinutý na ľudí tlak, aby konečne precitli.

Tlak bude vyvinutý prostredníctvom vonkajšieho, prírodného živelného diania, ale i prostredníctvom chorôb, spôsobovaných najmenšími čiastočkami nevedomého prírodného života, čo sa prejaví ako zlyhanie rozumu v boji s týmito chorobami. Lekárska veda zostane bezradná a nebude si vedieť poradiť. Bude to bezprecedentný tlak k obnoveniu spolupráce medzi ľuďmi a bytostnými.

Láska Najvyššieho však všetko zariadila tak, že bytostní pastieri stád nevedomého prírodného života, spúšťajúceho choroby v ľudskom organizme, budú pripravení spájať sa s ľuďmi, ktorí sa začnú otvárať prostredníctvom svojej túžby po spolupráci s bytostnými služobníkmi.

Nebude to ale vôbec také lacné! Keď totiž bytostní zovrú ľudstvo do klieští prostredníctvom vonkajšieho živelného diania i prostredníctvom chorôb, s milosťou nebude môcť počítať nikto, kto si bude chcieť iba zachrániť svoj život a zbaviť sa utrpenia.

S milosťou bude môcť počítať len ten, kto v sebe nájde pravú pokoru a čistotu. Len ten, kto si uvedomí zásadný omyl ľudstva, spočívajúci v dominancii rozumového pohľadu na svet, na život a jeho zmysel, ktorému chýbal cit. Len ten, kto sa rozhodne napraviť to a duchovne sa pohnúť dopredu. Len ten, kto sa bude snažiť preklenúť doterajšiu priepasť medzi ním a bytostným svetom tým, že sa bude snažiť hľadať harmóniu svojho jednania a pôsobenia s pôsobením prírodných bytostí.

Ľudia sa budú musieť uskromniť vo svojich prianiach. Budú musieť začať brať ohľad na svet prírody a prírodných bytostí. Nebudú môcť byť tak, ako doposiaľ, iba sebecky zameraní na svoje vlastné priania a kráčať životom, slepo zameraní iba na presadzovanie svojho vlastného rozumového chcenia.

Kto bude s týmto všetkým vážne vnútorne pracovať a takýmto spôsobom sa meniť, bude môcť obdržať určitú mieru spojenia so svetom bytostných. Nie avšak prioritne v tom zmysle, že uvidí, ako tieto bytosti vyzerajú, ale hlavne v tom zmysle, že sa stane vnútorne vnímavý k inšpiratívnemu usmerňovaniu zo strany bytostných služobníkov. Stane sa vnímavý voči tomu, aby jeho priania a činy neprotirečili harmonickému pôsobeniu bytostných.

Iba tomu, kto prejaví dlhodobé vážne úsilie o spojenie s bytostným svetom, bude môcť byť podaná pomocná ruka zo strany bytostných. A to hlavne v tom, aby poznal, kde robí chyby a v čom sa má jeho prístup zmeniť.

Nijakému človeku na zemi však nebudú môcť byť úplne odobraté všetky jeho bolesti a strádania. K tomu bude môcť dôjsť až vtedy, keď sa v našom vnútri rozhorí jasný plameň odhodlania žiť na zemi jedine podľa Vôle Najvyššieho a v harmónii s jeho bytostnými služobníkmi.

Nad mnohými ľuďmi sa už v tejto chvíli vznášajú predobrazy ťažkých druhov chorôb, voči ktorým bude súčasná rozumová medecína úplne bezbranná. Možnosť záchrany bude len jedna jediná! Bude ňou snaha o poznanie, pochopenie, prijatie a včlenenie sa do Vôle Najvyššieho. Kto sa k tomu vzchopí, môže byť zachránený. Môcť byť zachránený bude darom za snahu hľadať spojenie so Svetlom, so Stvoriteľom i s bytostnými služobníkmi, ktorí sú pripravení na to, aby ľuďom opäť radili a pomáhali im na ich ceste k uskutočneniu harmonického života na zemi.

Vážne osobné úsilie o takéto nové vnímanie sveta bude odmenené požehnaním Pána a ochranou bytostných. Tomu však, komu bude toto všetko chýbať, sa žiadnej pomoci nedostane. Nie preto, že by aj pre neho nebola pripravená, ale preto, že sa jej svojou vlastnou neochotou po poznaní Pravdy sám uzavrel.

PS. Len sa dobre pozrime na toto video a uvedomme si, proti komu stojíme! Dobre si zvážme, či sa budeme schopní zachrániť, keď sa bytostný svet naplno obráti proti nám, pretože my sami sme dlhodobo žili a boli obrátení proti nemu.

Zdroj

Zdieľať článok