Či už sa jedná o zákonitosti nesprávne vysvetlené ľudským rozumom, alebo o nepochopené a prekrútené prikázania, výroky Ježišove a tiež lenivosť v snažení sa spoznať pravý zmysel prikázaní a zákonov tkvejúcich v Stvorení.

Každodenné udalosti, prírodné dianie aj významné udalosti ako narodenie, smrť, samotný život ležia pred človekom a nejeden z nich ak nie aj každý sa aspoň raz zamýšľal nad ich zmyslom a podstatou. Čo však je z toho ak nepátra ďalej a nie je schopný prehliadnuť závoj úmyselne položený pred jeho zrak cirkvou a inými prisluhovačmi rozumu a temna. Iba malá skupina ľudí je schopná preniknúť ďalej za tento závoj a dopracovať sa k ceste chcenej Svetlom.

Slepá viera a pohodlnosť sú tým dôvodom najväčšej skazy ľudstva a táto kríza pretrváva dodnes. Slepo dôverujeme kňazom a cirkvi, slepo a bez skúmania, zo zvyku, dôverujeme aj mnohým iným predstaviteľom bežných povolaní ako aj politickým zástupcom ľudu. Dôverujeme autoritám, ktoré sú nám vštepované od detstva ako dôveryhodné akoby ich titul, alebo vek k získaniu našej dôvery oprávňovali.  Slúžia iba na oklamanie a uchlácholenie našej rozumovej časti bytia, ktorej tieto vysvetlenia stačia. Presne táto spokojnosť doviedla ľudí k útlmu a duchovnej nevedomosti a chudobe. Ak by boli dodržiavali jednoduché princípy dané im Zhora, život by bol pre nich hodnotný, harmonický a šťastný.

Neznalosťou dopúšťajú sa či už neveriaci, alebo tí najhorlivejší kresťania mnohých previnení a ťažkých hriechov. Čím menej snahy človek vyvíja počas svojho pôsobenia na Zemi, tým viac ťaživých vláken na seba namotáva. V každodennom živote sa previňuje už len tými najnevinnejšie pôsobiacimi myšlienkami, slovami alebo konaním. Ako príklad môžem uviesť hneď prvé a druhé prikázanie Božie. Ja som Pán, tvoj Boh! Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Prikázanie druhé: Nezneužiješ mena Pána, svojho Boha!

Koľkí z tých, čo poznáme na prvé miesto pokladá svoje dieťa, alebo partnera, či dokonca pôžitky hmotnej povahy. Človek príliš zjednodušil prikázania podľa toho, aby si mohol ospravedlniť svoje sklony k upínaniu sa na všelijaké hmotné potešenia. Tak isto je to aj s používaním slova Boh. Stal sa z neho slovný obrat, ktorý počujeme používať ľudí okolo nás aj 10x za deň. Aký význam má pre takýchto ľudí potom tento pojem? Bezmyšlienkovité používanie nielen slova Boh, ale všetkého, čo človek rozpráva poukazuje na úroveň uvedomelosti človeka. Pretože slová sú silnejším prejavom duchovného vyzretia než konanie. Konanie sa totiž začína až po myšlienke na zámer a vyslovení zámeru. Je to ten posledný krok. Ak teda človek nedbá na tento jednoducho kontrolovateľný prvok svojho prejavu, nemožno mu úplne stúpať nahor, keďže ešte nie je schopný dosiahnuť nasledujúci stupienok, ktorý by ho vyšvihol vyššie v procese vzostupu Nahor.

Prispôsobovaním si pravidiel toho, čo duchovne vyspelý človek smie a nesmie tak, aby to len jemu vyhovovalo a v časoch kedy mu to vyhovuje, mu duchovný rast neuľahčí. Práve ho začne spomaľovať a ťahať naspäť. Bude sa krútiť dookola v kruhu nahor a naspäť nadol pretože nie je dôkladný vo svojom snažení. Viera a Boh nie sú iba niečím k čomu sa máme obracať iba keď nám to vyhovuje, alebo sme už v takej kaši, že to považujeme za „poslednú záchranu“. Viera a Boh sú na prvom mieste a musia byť naším kompasom, našou príručkou života a musia sa aj prejavovať v každodennom živote. Buďte bez hanby a bez obáv pri prejavovaní a pretavovaní vašej viery. Istotne poznáte výrok „Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach“. Buďte teda praví veriaci, dodržiavajte čo je od vás chcené a buďte si istí, že vás život bude každý deň odmieňať.

Zdieľať článok