Výšivka predstavuje najrozšírenejší a najcharakteristickejší prejav ľudového umenia na Slovensku. Jej najdôležitejšou funkciou, najmä v minulosti, bolo, že tvorila ozdobnú zložku ľudových odevov, vďaka ktorej sa ľudia odlišovali v rámci jednotlivých regiónov. Vyšívanie bolo prirodzenou súčasťou domácností – azda ani nebolo vidieckeho domu, v ktorom by dievčatá či ženy nevyšívali. Aká je história výšivky a aké vzory či motívy zdobili slovenské kroje v jednotlivých regiónoch?

Vývoj slovenskej ľudovej výšivky

Prvé formy výšivky mali pravdepodobne funkčný charakter. Praktikovali sa na miestach, na ktorých sa spájalo, začisťovalo, spevňovalo či formovalo plátno – spájali sa časti textílií, spevňovali sa okraje, aby sa rýchlo neobdrali či nerozstrapkali, a týmto spôsobom vznikal jednoduchý ornament, ktorý sa rozrastal do plochy. Následne vznikol aj druhý typ výšivky. Ten mal zase dekoratívny charakter – vznikal na voľných plochách textílie a odevu, napríklad na ramenách rukávcov, košieľ, na šatkách, čepcoch či zásterách.

Z hľadiska techniky sa výšivka delila na tri základné skupiny – na výšivku podľa počítaných nití, výšivku podľa predkresleného vzoru a nášivku. V domácnostiach sa spočiatku využívali jednoduché techniky vyšívania. Zvládnutie vyšívania bolo samozrejmosťou u takmer každej ženy – dievčatá si už od útleho veku osvojovali techniky vyšívania zaužívané v obci, a tak si dokázali vyšiť všetky súčasti svojho odevu.

Postupom času sa začali vyrábať nové továrenské materiály, rôzne druhy tenších a hustejších materiálov, pričom tie si vyžadovali náročnejšie techniky – väčšiu presnosť, zručnosť a aj kresliarsky talent. Výšivku podľa počítaných nití nahradila výšivka na predkreslenom vzore, a tak ornamenty začali predkresľovať nadané kresliarky. Aj niektoré techniky vyšívania boli náročnejšie (dierky, gatry, aplikácia na tyle, žilinský výrez či nášivka cez kartón). Tie ovládali často len talentované vyšívačky, pre ktoré sa táto aktivita stávala zdrojom zárobku. Z tých najtalentovanejších vyšívačiek a kresliarok sa neraz stávali umelkyne s dokonalým výtvarným citom, ktorých mená nadlho utkveli v pamäti obyvateľov. Ich umenie bolo známe v širokom okolí a boli to práve ony, kto ovplyvnil vyšívačské umenie dedinského kolektívu. Vďaka talentu a fantázii vytvorili mnohé variácie vzorov, ktoré sa však vždy zhodovali s miestnymi či oblastnými normami.

TIP NA VÝLETNavštívte Vilu Rákoci – expozíciu Šarišského múzea, ktorá sa nachádza v priestoroch Bardejovských Kúpeľov. Múzeum ponúka pohľad na mestské remeslá, ako boli klobučníctvo, obuvníctvo, debnárstvo, medovnikárstvo, košikárstvo či tkáčstvo. Obzrieť si tam môžete i ľudový odev a kroje typické pre túto oblasť. V Bardejovských Kúpeľoch nevynechajte návštevu najstaršieho skanzenu na Slovensku, a to Múzea ľudovej architektúry, kde môžete okrem iného obdivovať aj 24 expozičných objektov tradičnej ľudovej architektúry. No a určite sa vydajte aj do centra Bardejova a pokochajte sa krásnym námestím či mestskou radnicou.

Materiál – dôležitý komponent určujúci charakter výšivky

To, aká technika vyšívania bola zvolená a ako vyzeral výsledný ornament výšivky, záviselo najmä od voľby materiálu, od jeho štruktúry a hrúbky. V ľudovom prostredí sa od 19. storočia využívali najmä prírodné materiály, akým bolo konopné a ľanové plátno – z toho najkvalitnejšieho sa šili súčasti odevov a z menej kvalitného zase bytové textílie. Okrem týchto materiálov sa na výšivku používalo aj miešané plátno, ktoré sa zhotovovalo kombinovaním bavlnených nití s konopnými či ľanovými niťami, a rovnako aj čisto bavlnené plátno, ktoré bolo pevnejšie, tenšie, s pravidelnou štruktúrou, veľmi vhodnou na vyšívanie.

Rozvoj priemyslu priniesol kvalitnejšie a cenovo prístupnejšie továrenské materiály – rozličné druhy jemných textílií, ktoré sa postupne uplatňovali na odevoch vidieckeho obyvateľstva. So zmenou materiálu prichádzali aj zmeny týkajúce sa výšivky. Vznikali nové techniky, ornamentika bola bohatšia o nové motívy a rozrastala sa aj farebná škála. Z továrenských materiálov sa najviac využívali bavlnené tkaniny rôznej kvality a pomenovania, napríklad šifón, sliezske či rumburské plátno, vaper, batist a iné, a rovnako aj jemné ľanové tkaniny. Z nových materiálov sa spočiatku zhotovovali iba sviatočné a obradové časti odevu – tie, ktoré sa vyšívali, ako napríklad šatky, čepce, rukávce či košele.

K vyšívaniu neodmysliteľne patrili aj priadze. Najstaršími boli konopné a ľanové nite sfarbené prírodne, prípadne bielené či zafarbené na žlto pomocou šafranu. Vyšívalo sa i hrubou bielou, červenou a modrou bavlnenou priadzou. Pre západné Slovensko bola typická tenká bavlnená niť červenej farby, ktorá sa nazývala úrezník. S príchodom nových materiálov sa začali používať aj nové druhy nití, obľúbenou bola napríklad vlnená priadza. Na vyšívanie sviatočných či obradových odevov sa zase používali hodvábne priadze, ktoré využívali najmä bohatšie vrstvy obyvateľstva. Drahšími materiálmi na vyšívanie boli aj zlaté a strieborné kovové nite, ktorými sa vyšívali rukávce, čepce, šatky alebo mužské košele. Tie prenikli len do niektorých oblastí na západnom Slovensku (Jablonica, Vajnory, Čataj, Lubina, Trnava, Rybany…).

TIP NA VÝLETMúzeum oravskej dediny leží v prekrásnom prostredí Roháčov a nájdete v ňom viac ako 50 stavieb ľudovej architektúry, pričom nechýbajú stavby ako mlyn na vodný pohon, plátennícky mangeľ, ktorý sa používal pri výrobe modrotlače, olejáreň či hrnčiarska pec. V múzeu sa nachádza aj agro- a zooexpozícia, ktorá predstavuje políčka, na ktorých sa pestovali tradičné plodiny, a i chov domácich zvierat. Dozvedieť sa môžete napríklad to, ako sa pestoval ľan, ktorý bol dôležitou surovinou na výrobu plátna, slúžiaceho okrem iného aj na vytváranie súčastí odevov.

Bohatstvo v podobe ornamentov a farebnosti

Vzory a motívy výšivky sa vyvíjali z jednoduchých geometrických prvkov, pričom ich zoskupením a priradením ďalších prvkov vznikali zložité motívy a bohaté ornamenty. Na slovenskú ornamentiku mala významný vplyv najmä renesancia, stopy v nej zanechali i barok, rokoko a orientálne štylizované prvky, ako napríklad rastliny. Renesančné prvky sa na Slovensko dostali niekedy v 16. a 17. storočí prostredníctvom talianskych vzorníkov, v ktorých dominovali motívy ako tulipán, klinček, granátové jablko, kalich, kohút, páv, jeleň, postavy Adama a Evy, sv. Kataríny a podobne. Niektoré zo vzorov sa prevzali do slovenskej ľudovej ornamentiky bez zmien, iné si ľudoví tvorcovia prispôsobili a pretvorili podľa vlastných predstáv alebo potrieb. Ornamenty boli inšpirované aj inými druhmi ľudového umenia – nástennými maľbami, keramikou či drevenými výrobkami.

Najväčšie bohatstvo slovenskej ornamentiky však vytvorili vyšívačky, a to na základe vlastnej fantázie, talentu, zručnosti či citu, pričom najviac ich inšpirovala príroda – najčastejšími motívmi boli kvety, plody, listy, stromy, zvieratá. Motívy sa v prípade výšivky delili do štyroch skupín – na geometrické, rastlinné, figurálne a grafické.

Geometrické motívy charakterizovali najmä výšivku v oblasti Nitry, Záhoria, Čičmian či Horehronia. Najčastejšie to boli trojuholníky, štvorce, krížené linky, esovité závitnice, hviezdice, kruhy a pod. Najobľúbenejšou a zároveň najväčšou skupinou boli rastlinné ornamenty, často kombinované s geometrickými. Na výšivkách sa vyskytovali motívy ako tulipán, klinček, lupeňový kvet, ruža, puky, ďatelinka, na západnom Slovensku aj strapce hrozna či klásky, typické plodiny tejto oblasti. Aby bola výšivka krásnym harmonickým celkom, vymenované motívy dopĺňali ďalšie, drobnejšie prvky – kvietky, lístky, vetvičky či stonky.

Menšiu skupinu figurálnej ornamentiky tvorili zvieracie motívy – najčastejšie to boli vtáky, pávy, kohúty, jelene či barančeky – a postavy ľudí, ktoré sa na slovenskej výšivke objavovali sporadicky, hlavne v rámci šopornianskej výšivky, ale aj na plachtách a obradových ručníkoch v okolí Čataja a Chorvátskeho Grobu. Častým motívom bolo srdce, vyskytujúce sa takmer na celom Slovensku. Grafické motívy boli na slovenskej výšivke uplatňované v podobe písma – mená, iniciály, datovanie –, a to najmä na bytových textíliách, zásterách či ozdobných vreckovkách.

TIP NA VÝLETBohaté zdobenie a prehliadku rôznorodých krojov si môžete každoročne obzrieť na najväčších slovenských ľudových a folklórnych festivaloch. Ide o oslavu folklóru, oživovanie, zachovávanie, rozvíjanie a prezentáciu našich vzácnych hodnôt a klenotnice našej kultúry. K festivalom neodmysliteľne patria ľudoví remeselníci, výrobcovia a umelci, zážitkový tanečný a hudobný program, remeselné tvorivé dielne aj program pre deti. Navštíviť môžete napríklad festival vo Východnej, Jánošíkove dni v Terchovej, Medzinárodný folklórny festival Myjava či Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve. Všetky uvedené sa konajú každoročne v letných mesiacoch (jún – august).

Ľudová výšivka v regiónoch Slovenska

Varianty jednotlivých výšiviek sa líšili v závislosti od regiónu, čo bolo ovplyvnené rôznymi geograficko-klimatickými, ekonomicko-sociálnymi či spoločensko-kultúrnymi rozdielnosťami. Vývoj výšivky vyvrcholil na Slovensku v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia. V tomto období sa vytvorila široká škála lokálnych typov a variantov výšivky.

Tradičné výšivky jednoduchších alebo zložitejších techník ovplyvňovali miestne tradície, vývojové obdobie, ale aj voľba materiálu. Najbohatšie zastúpenie náročnejších techník a vzorov mali západné a juhozápadné časti Slovenska, kde dominovala bohatá a technicky náročnejšia výšivka a technika podľa predkresleného vzoru. Súviselo to najmä s vyššou životnou úrovňou, výnosnosťou poľnohospodárstva a priemyslu a následne s továrenským materiálom, ktorý tam rýchlejšie prenikol. Na strednom Slovensku patrili k významným oblastiam výšivky najmä Horehronie, Čičmany či Krupina, ktoré charakterizovala technika počítaných nití. Úplne iná situácia bola vo východnej časti Slovenska, kde sa výšivka uplatňovala veľmi sporadicky. Tradíciu tam malo skôr tkanie – odevy sa zdobili pretkávaním a výšivka popri ňom predstavovala len nenápadnú výzdobu. Širšie uplatnenie nadobudla vo východných častiach krajiny až začiatkom 20. storočia, no v porovnaní s ostatnými oblasťami nedosiahla takú technickú ani výtvarnú úroveň.

Jablonica a okolie

Dekoratívna, pestrofarebná a bohatá. Tak možno charakterizovať jablonickú výšivku, ktorá má mnoho spoločných znakov s výšivkou zo susednej trnavskej oblasti. Aj keď pre výšivku boli typické pomerne veľké kvety často dopĺňané vtáčími motívmi a z farieb dominovala biela, červená, prípadne kombinácia týchto dvoch so žltou, v druhej polovici 19. storočia nastala zmena vplyvom susednej oblasti, ale aj príchodom nových továrenských materiálov či vyšívacích techník. Popri plnej plochej výšivke sa začala objavovať biela dierkovaná a gatrová výšivka, neskôr aj výšivka zlatou a striebornou priadzou.

Jablonickým unikátom sa stalo kontúrovanie špirálovite krúteným strieborným drôtikom (tzv. gulón). Išlo o ojedinelú výšivku na čepcoch a volánoch rukávcov, ktorá sa v iných regiónoch Slovenska neuplatňovala. Vrchol dosiahla výšivka v tejto oblasti okolo roku 1920, keď postupne začali zanikať náročné techniky aj záujem o vyšívanie.

Vajnory a okolie

Vajnory a okolité obce charakterizovala jemná výšivka podľa predkresleného vzoru, najčastejšie zdobiaca odev a bytové textílie. K obľúbeným motívom výšivky patrili hviezdice, polhviezdice, lístky, kvietky, ďatelinka, vtáčik, klinček, granátové jablko či srdiečka, z farieb dominovala červená v kombinácii s bielou, čiernou alebo modrou. Výšivka sa uplatňovala najmä na ramenách rukávcov a na mužských košeliach. Začiatkom 20. storočia sa na výšivke začala využívať zlatá a strieborná kovová niť kombinovaná s inými farbami (s čiernou, ružovou a vínovočervenou), a to predovšetkým na sviatočných a obradových odevných súčastiach.

Prejavy ľudového umenia si vo Vajnoroch zachovali tradíciu dodnes, a to v podobe vajnorského ornamentu, ktorý výrazne poznačil dekór nielen výšiviek, ale i kraslíc a interiérovej nástennej maľby. O rozvoj tohto ornamentu sa zaslúžili miestne predkresľovačky vzorov, ktoré boli zároveň autorkami malieb a výšiviek. Aj vďaka tomu bol vajnorský ornament v roku 2016 zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

TIP NA VÝLETVajnory sú významná vinárska obec a ich centrum bolo v roku 1922 vyhlásené za pamiatkovú zónu. To, ako tam žili naši predkovia v minulosti, dodnes pripomína nielen architektúra a vajnorský ornament, ale aj ľudové piesne a kroje vyšívané týmto krásnym ornamentom. V obci sa nachádza niekoľko rodinných domov zdobených v duchu tejto tradície, majitelia hrdo uchovávajú aj rôzne spomienkové predmety – keramiku, obrazy, výšivku či kroje. Exteriérové maľby si môžete obzrieť na budove Vinárne a reštaurácie pri kaplnke, kam vajnorský ornament namaľoval v roku 2000 Branislav Pavlas. Navštívte aj Vajnorský ľudový dom, ktorý predstavuje tradičné obydlie vinohradníkov zo začiatku 19. storočia.

Jelšovce a okolie

Jelšovce sú obec neďaleko Nitry, kde sa z technologického hľadiska využívali dva typy výšivky – podľa počítaných nití, ktorý sa využíval najmä na materiáloch ako konopné a bavlnené plátno, a podľa predkresleného vzoru, ktorý zdobil súčasti odevu z tenších materiálov. Výraznejšiu a zaujímavejšiu ornamentiku mala výšivka podľa počítaných nití a zvykla sa nachádzať na dolnej časti konopných rukávcov. Základ jej kompozície tvoril výrez doplnený formovaním a tzv. hladkovaním, dotvorený ozdobnými linkami a rôznymi drobnými útvarmi, ako sú štvorčeky, kolieska či stromčeky. Spočiatku bola výšivka charakteristická striedmosťou v motíve a vo farebnosti, postupne však prišlo k zmene – konope nahradili tenšie bavlnené materiály, ornamenty sa rozrastali a navyše sa rozšírila farebná škála. Tradičná výšivka zanikla v tejto oblasti po druhej svetovej vojne.

Čičmany a okolie

Najznámejší a najozdobnejší ľudový odev pochádza z Čičmian a ich okolia. Bol typický ornamentálne bohatou a esteticky pôsobivou výšivkou, ktorá skrášľovala takmer všetky súčasti ženského, ale i mužského odevu. Najčastejším materiálom, ktorý sa v oblasti využíval, bol ľan. Vyšívalo sa bielenými i nebielenými ľanovými priadzami, hrubšími bavlnenými priadzami červenej farby, neskôr sa využívala hodvábna, tenká bavlnená či vlnená priadza a napokon aj perlovky. Pre čičmiansku výšivku sú charakteristické motívy ako kosoštvorce, esíčka, hviezdice, krížové vzory a srdcia, ale aj riasenie, vďaka ktorému výšivka v tejto oblasti dosiahla technickú dokonalosť a ornamentálnu bohatosť.

TIP NA VÝLETČičmany sú nádherná obec známa svojimi krásne zdobenými chalúpkami. Ak sa tam vydáte na výlet, navštívte jednu z nich – Radenov dom. Nájdete tam expozíciu, ktorá vám predstaví život našich predkov – životné etapy, zvyky, pracovné činnosti, zamestnania, obživu, čičmiansku architektúru, ale aj odevy a textil typické pre túto oblasť. A medzi nimi aj kroje s krásnou čičmianskou výšivkou.

Horehronie

Pre oblasť Horehronia je typický výtvarný prejav s bohatou škálou techník, vzorov a farebných kombinácií. Spočiatku bola výšivka v celej oblasti jednotná, no postupne sa začala odlišovať v detailoch a rozdelila sa na menšie celky. Pôvodnú striedmosť, jednoduchosť (či už v technikách, vo farebnosti, alebo v ornamentike) a prírodné materiály vystriedali nové továrenské materiály, ako napríklad tenšie podkladové plátna či bavlnené a hodvábne priadze, vďaka ktorým sa rozvinuli náročnejšie techniky vyšívania aj farebnosť. Obľúbená bola červeno-čierna alebo červeno-bielo-žltá kombinácia. V ornamentike boli typickými geometrické motívy, ale i kvety. Bohato sa zdobili najmä čepce, rukávce a mužské košele, ďalej bytové textílie, na ktorých vynikal práve spomínaný motív. Geometrické ornamenty charakterizovali výšivku v oblasti Horehronia približne do 20. rokov 20. storočia.

Detva a okolie

Ľudový odev známy ako detviansky sa nosil na pomerne rozsiahlom území – v okrese Zvolen, v niektorých častiach okresu Banská Bystrica a dokonca aj v okrese Lučenec. Tento odev bol charakteristický tým, že ho zdobila dekoratívna, ornamentálne, farebne a technicky pôsobivá výšivka. Pôvodnou bola technika podľa prečítaných nití, kde sa využívali geometrické ornamenty, koncom 19. storočia sa na výšivke objavila retiazková technika vyšívaná na ráme krivou ihlou. Tým sa charakter výšivky výrazne zmenil – spočiatku síce technika nadviazala na geometrickosť, ale postupne nadobudla formy predkresleného rastlinného ornamentu.

Najčastejšími motívmi boli tulipán, granátové jablko, ľaliové kvety, osie hniezda či hviezdičky. Aj farebnosť detvianskej výšivky bola spočiatku striedma. Využívali sa prírodné farby konopného a ľanového plátna a odtiene žltej a oranžovej. Neskôr sa začala používať červená, modrá, zelená či fialová farba. Detvianska výšivka najlepšie vynikala na sviatočných súčastiach ženského odevu, napríklad na čepcoch či rukávcoch zhotovených z tylu.

TIP NA VÝLET
Ak si chcete obzrieť detvianske ľudové umenie, navštívte predajňu, ktorá bola založená v roku 1968 v Detve na podnet vyšívačky a zberateľky Veroniky Golianovej (momentálne ju vedie jej dcéra Vilma Hojčová). Predajňa Detvianske ľudové umenie ponúka nielen krásny ručne vyšívaný tovar, ale nachádza sa tam aj pamätná izba zakladateľky, kde si môžete obzrieť klenoty ľudového umenia tohto regiónu vrátane krojov, textílií, ich krásneho zdobenia a výšivky.

Sečovce a okolie

Na území Zemplína bol pôvodne ľudový odev takmer všade rovnaký, a to vrátane výzdoby či výšivky. Tá bola veľmi jednoduchá, jej najstaršie formy sa vyskytovali na rukávcoch a mužských košeliach, pričom spevňovali golier, prednú časť košele, manžety a bočné švíky na rukávcoch. Najčastejším motívom výšivky boli geometrické tvary – kosoštvorce, trojuholníky či kolieska –, z farieb sa využívala zásadne čierna. Postupom času sa však výšivka menila a z jednoduchej sa vyvinula dekoratívna, využívajúca okrem čiernej aj modrú a žltú farbu. Motívy i kompozície sa zväčšovali a geometrické nahradili rastlinné.

Slovensko ukrýva nielen prírodné či historické krásy, ale i krásy kultúrne. Slovenská ľudová výšivka predstavuje bohatstvo našej krajiny, krásnu tradíciu a najmä spomienku na našich predkov, pre ktorých bola prirodzenou súčasťou ich života. Nielenže tvorili umenie, ale vytvorili aj vzácne dedičstvo, na ktoré môžeme byť právom hrdí. Skúste nazrieť do skríň svojich starých mám a možno nájdete podobný poklad. Vlastníte tradičný odev s krásnymi výšivkami z niektorého regiónu Slovenska?

Zdroj

Zdieľať článok