Človek dnešnej doby je hrdý na veľa vecí, na svoju prácu, na svoju rodinu, na priateľov, na svoju krajinu, na svoje názory a postoje a podobne, ale vieme skutočne, či všetko na čo sme hrdí, čo považujeme za to „pravé“ , naozaj aj „pravé“ je?

Čo je meradlom skutočných, pravých hodnôt? Je to vari vyšší vek človeka, jeho funkcia, jeho spoločenské postavenie? Kto naozaj potvrdí, že táto hodnota je tá pravá? Žiaľ, na nič z toho, čo tu spomínam sa nedá úplne spoľahnúť, nedá sa spoľahnúť na ľudí. My ľudia zlyhávame, opäť a opäť, na celej čiare! Jedinou našou záchranou je hľadanie Pravdy v Božích zákonoch a nemyslím to len obrazne. Je to bezpodmienečná nevyhnutnosť tejto doby, ktorá nás burcuje – zobuďte sa, Vy, čo ste ešte toho schopní!!!

Priateľstvo, na akých vratkých nohách stojí táto hodnota, bez problémov sa prehlasujeme za priateľov, dávame si „like“ ak sa nám to páči, ale pri slovách, ktoré idú do hĺbky, tam sa to láme a tam už nie je problém niekomu vynadať, poslať ho niekam, byť sarkastický a urážať, lebo „bránime svoj názor“.

Slovo, to už za hodnotu ani mnohí nepovažujú, a pritom Dar slova bol daný človeku na to, aby mu uľahčil život tu na Zemi a pomocou neho pôsobil na podporu pre celé ľudstvo, ba celé stvorenie. Slovo je sformovaná energia, ktorá ďalej pôsobí podľa toho, ako ho my sformujeme – buď tvorivo alebo rozkladne. Ak niečo vyslovíme, čokoľvek, mali by sme si za tým stáť, a splniť to, za každú cenu. Nesplnené sľuby, prázdne slová, sú to obrovské energetické centrály, ktoré sa zoskupujú a pôsobia rozkladne na celú spoločnosť. Áno, aj maličkosť, sľub dieťaťu, že sa s ním budem hrať, a potom výhovorka, že nemám čas, hraj sa sám – to je malá stavebnica, ktorá je súčasťou veľkej stavby nesplnených sľubov, a je len otázka času, kedy na nás spadne.

Už ani neviem, ako mám hovoriť o hodnote krásy ľudského tela, lebo je to tak pokrivená a zohavená hodnota, možno najviac zo všetkých. Človek, ktorý mal stáť v Pravde ako koruna tvorstva, dnes tu stojí v namyslenosti na svoju dôležitosť. Pritom si neuvedomuje, že je nepotrebným. Nie preto, že by sa s ním nepočítalo, ale preto, že „už sa s ním prestalo počítať“. Ženy prepadli kultu povrchnej krásy, nekonečných vylepšovaní zovňajšku, ale vnútri zostáva prázdno. Samozrejme, starostlivosť o vonkajší vzhľad je veľmi potrebná, ale musí ísť ruka v ruke s pestovaním a zušľachťovaním ducha. Módne trendy, odhaľovanie sa celému svetu na sociálnych sieťach, všade sa nás valia fotky a videá s takmer úplne odhalenými ženskými aj mužskými telami, kult tela je na vrchole slávy. Ale toto nie je to, čo od nás bolo požadované, preto sme my tu na túto Zem neprišli. Minule som chvíľu pozeral vo verejnoprávnej televízii vyhlasovanie súťaže Radio Head Awards, cenu za debut roka vyhral nejaký rómsky mladík, oblečený v bielej sukničke, s vystupovaním na úrovni 10 ročného hysterického dievčaťa. Celá sála mu tlieskala, a mne len padla sánka. Toto?

A tu už plynule prechádzam k ďalšej hodnote, ktorou je kultúra a umenie. Podľa umenia a kultúry je možné hodnotiť úroveň spoločnosti. Umenie, to skutočné prichádza zhora človeku darom, daný človek je len sprostredkovateľ. Mozart dokázal zahrať nádherné skladby už ako malé dieťa, iní slávni skladatelia a spisovatelia napísali svoje diela v krátkom čase, lebo boli duchovne zrelí na prijatie skutočných diel, takých, čo pretrvajú storočia. Bol to dar od Stvoriteľa, ktorý im bol daný na pozdvihnutie ducha spoločnosti. Vieme my ešte vôbec, čo to znamená? Televízia, rozhlas, divadlo, všetko by malo povznášať ducha. Kedy ste naposledy videli fakt dobrý film? A ako často do roka teraz dávajú v televízii fakt niečo dobré a hodnotné?

Naša krajina, náš národ Slovenský, sa prebúdza veľmi nesmelo a opatrne, aby vyjadril svoj názor. Väčšina Slovákov chce mier, čo schvaľujem, väčšina Slovákov chce kľud a pokoj, čo je nemožné, lebo svetové dianie je v tejto dobe tak turbulentné, že nenechá nikoho na pokoji. Nie pokoj, ale tvorivé pôsobenie v zmysle Božích zákonov si musíme priať! Len blázon si môže myslieť, že v dnešnej dobe bude niekde pokoj. Všetko je vyburcované k maximu, všetko dianie sa zrýchľuje. Tiež ste si všimli, že v poslednej dobe ide všetko strašne rýchlo? Je to naozaj tak. Je to tlak Svetla, tlak Božej Spravodlivosti, aby vyburcoval všetko a všetkých. Každý musí prejsť týmto dianím, v ktorom buď obstojí alebo odpadne ako nepotrebná časť.

Prajem Nám všetkým, priatelia, aby sme opäť začali v sebe, áno – každý musí začať od seba, nachádzať tie pravé hodnoty. Nech je priateľstvo, rodina, manželstvo, žena, muž, človek, slovo, myšlienka, umenie a ďalšie hodnoty opäť tam, kde majú byť. K tomu nestačí ale dobrý pocit po prečítaní príspevku, k tomu je potrebné denno-denné vypätie všetkých síl, poctivá práca na sebe a bdelosť ducha.

Sme toho ešte schopní?

Prajem Vám krásny deň. Nech je Svetlo na Zemi.

Vrabel Karol

Zdieľať článok