mar 31, 2023 | Duchovné pravdy
Existuje reálne nebezpečenstvo, že ak by došlo na Slnku k mimoriadnej erupcii, doprevádzanej silným elektromagnetickým žiarením, mohla by byť poškodená, alebo dokonca až zničená všetka pozemská elektronika. To znamená, že vo vesmíre existujú sily, schopné zásadným spôsobom ovplyvniť aj život súčasných ľudí na zemi, a to buď pozitívnym, alebo negatívnym spôsobom.
Prečo o tom hovoríme?
Pretože práve toto sa stane realitou v dnešnej dobe očisty zeme! Naša planéta bude zasiahnutá špecifickým druhom vesmírneho žiarenia, ktoré zásadným spôsobom ovplyvní ľudský rozum a zastaví ho v jeho premrštenom pôsobení. Bude to záchrana v poslednej chvíli, pretože súčasní ľudia sú doslova ovládnutí zdivočeným rozumom a nevidia blížiacu sa katastrofu, do ktorej ich ženie.
Ako sme sa dostali do tejto situácie? Ako sme sa dostali do područia rozumu, ktorému sme mali vládnuť, ale ktorý sa nám žiaľ vymkol spod kontroly a ovláda nás?
Zoberme si jazdca na koni. Dobrý jazdec ovláda svojho koňa, čo znamená, že kôň ho poslúcha a ide tam, kam ho jazdec usmerňuje. Dopredu, doľava, doprava, alebo dozadu. Krokom, klusom, alebo cvalom.
Jazdcom je náš duch. Jazdcom je naše pravé duchovné „ja“ a prejavuje sa citom a svedomím.
Koňom je náš rozum. Koňom je naše myslenie a naše intelektuálne schopnosti.
Kôň, čiže rozum, má byť vedený jazdcom, čiže duchom. Náš rozum má fungovať pod vedením ducha a pod jeho patronátom. Náš rozum má byť preduchovnený, čiže usmerňovaný a vedený duchom. Presne tak, ako keď jazdec vedie a ovláda svojho koňa.
Keby v súčasnosti fungovalo všetko ako má, mali by sme na zemi civilizáciu ľudí citu, srdca, ducha a svedomia. Mali by sme na zemi pravú ľudskú civilizáciu, ktorej rozum stojí v službách ducha.
Takúto civilizáciu však žiaľ dnes nemáme, pretože došlo ku katastrofe. Pre pohodlnosť, ospalosť a nedostatočnú razantnosť jazdca sa stalo to, že jeho kôň prevzal iniciatívu. Napokon sa úplne splašil a vymkol spod kontroly. Celkom zdivel a ženie sa spolu s bezmocným jazdcom na svojom chrbte k okraju priepasti.
V súčasnosti je situácia taká, že v jednotlivých ľuďoch i v rámci celej našej civilizácie prebral všetku iniciatívu kôň, čiže rozum. Rozum sa stal určujúci a vedúci. Vytlačil jazdca, čiže ducha z jeho vedúcej pozície, a sám rozhoduje o všetkom. Rozum dnes funguje v ľuďoch úplne autonómne, bez korekcie svedomia, citu a srdca. Rozum nie je preduchovnený tak, ako byť mal. Je chladný, racionálny, vypočítavý a bezohľadný. Presne tomu zodpovedá súčasný stav našej civilizácie. Zdivočený kôň rozumu, ničím neovládaný, nebrzdený a neusmernený ženie ľudstvo od jedného nešťastia k druhému, a v zbesilom cvale sa približuje k okraju priepasti.
Toto je stav, v ktorom sa dnes nachádzame, zo všetkými negatívnymi dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú pre jednotlivcov i pre celú našu civilizáciu. A za tohto neutešeného stavu bude doslova požehnaním a záchranou skutočnosť, že vyššia Moc prudko zatiahne uzdu zdivočenému koňovi rozumu, aby týmto spôsobom umožnila jazdcovi opäť nad ním prebrať vládu. Ľudstvo bude náhle špecifickým druhom vesmírneho žiarenia zastavené vo svojom zdivočení rozumu, čo okamžite rozdelí ľudí do dvoch skupín. Na tých, čo to zvládnu a na tých, čo to nezvládnu.
Kto celé svoje bytie, celý svoj život, celú svoju osobnosť a všetky svoje hodnoty zviazal s rozumom a jeho materiálnymi hodnotami, ten v prudkom zabrzdení rozmachu rozumu stratí pôdu pod nohami. Stratí to, na čo vsádzal, čoho sa držal a čomu dôveroval. Takouto stratou, v neschopnosti nahradiť ju niečím iným, čiže pôsobením ducha, citu, srdca a svedomia, dotyčný človek osobnostne skolabuje a nebude už viac schopný zaradiť sa do normálneho života. Svoj život bude už len dožívať, ako detinská a vyšinutá osobnosť.
Druhá kategória ľudí budú tí šťastnejší, pretože ich upnutie na rozum nedosiahlo až takej zhubnej jednostrannosti. Po zatiahnutí uzdy zdivočenému koňovi rozumu dôjde u nich k tomu, že zrazu v ich vnútri začne získavať priestor a prebúdzať sa ich duchovné povedomie podobne, ako sa z hlbokého spánku prebúdzala zakliata šípková Ruženka.
Človek sa začne pomaly rozpomínať, kým vlastne v skutočnosti je. Začne sa rozpomínať, že je duchovnou bytosťou, že je duchovným „ja“, ktorému má byť v rámci jeho vlastnej osobnosti všetko podriadené. Či už rozum, pudy, alebo čokoľvek iné.
Začne sa rozpomínať na skutočné hodnoty v živote, ktorými sú hodnoty ducha, ako láska, dobrota, spravodlivosť, čistota a všetky ostatné cnosti.
Začne sa rozpomínať na svoj pravý domov, plný mieru a radosti, na ríšu Ducha. Na kráľovstvo nebeské, nachádzajúce sa v blízkosti Božej, z ktorého každý z nás prišiel do hmotnosti, aby sa v nej učil a dozrieval. A nakoniec, aby sa ako duchovne zrelý a úplne vedomý vrátil naspäť domov do kráľovstva nebeského.
Začne sa rozpomínať na väzby so svetom prírodných bytostí, na kontakt s týmito bytosťami, ktorý bol silný a vrúcny v prvotných obdobiach vývoja ľudskej civilizácie, ale ktorý bol žiaľ rozumom postupne spochybnený a zavrhnutý. Toto spojenie a tento úzky kontakt ľudí s bytosťami prírody má byť však opäť plnohodnotne obnovený.
Zmienené prebúdzanie a rozpomínanie však nebude jednoduché. Bude trpké a bolestné, pretože bude doprevádzané zrútením múrov rozumovo materialistickej koncepcie sveta, aby na troskách starého a nesprávneho mohlo vzniknúť nové a pravé. Z popola zmaru povstane ako bájny Fénix nový človek. Človek, ktorého rozum bude vedený a usmerňovaný jeho duchom, citom, srdcom a svedomím.
Toto nás čaká a toto nás neminie. Čaká nás podviazanie rozumu. Čaká nás prudké zatiahnutie uzdy, ktoré rozum zabrzdí v jeho dnešnom, zdivočenom cvale, aby sa konečne mohol prebudiť, vzchopiť a rozvinúť náš duch. Aby náš duch zosilnel a nakoniec prevzal vládu nad rozumom a usmerňoval ho cestami ducha.
Toto nás čaká a toto nás neminie! Preto sa už teraz, sami vedome a dobrovoľne snažme presúvať ťažisko svojej osobnosti z prehnane exponovaného rozumu k duchu. K duchu, ktorý sa v nás prejavuje citom, srdcom, svedomím a intuíciou.
Najefektívnejší spôsob, akým je možné urobiť tento presun ťažiska našej osobnosti je snaha o čistou vnútra. Je snaha o zachovávanie čistoty nášho vnútorného života. Je snaha o čistou cítenia a myslenia.
A z tejto čistej a všetkej buriny zbavenej pôdy nášho vnútra začne potom postupne, ako drobná vzácna rastlinka vyrastať náš duch. Pri trvalej snahe o čistotu vlastného vnútra začne duch postupne mocnieť a rozvíjať sa, až sa napokon stane epicentrom našej osobnosti tak, ako to malo byť vždy.
Kto takto začne robiť dobrovoľne už teraz, v predstihu, môže si ušetriť v blízkej budúcnosti veľa zbytočného utrpenia. Lebo budúcnosť bude patriť už len ľuďom ducha. Bude patriť duchovným jazdcom, ktorí pevnou a rozhodnou rukou ovládajú koňa svojho rozumu, a ktorí jedine duchom určujú jeho činnosť a jeho smerovanie.
Zdroj
Zdieľať článok
mar 25, 2023 | Duchovné pravdy, Úvahy
Dobrota a prísnosť sú pojmy, ktoré sú nerozlúčiteľné s Bohom a všetkým, čo sa správne zachvieva v jeho zákonoch. Je dôležité vysvetliť, ako si tieto dva pojmy neodporujú, ale dopĺňajú sa, keďže mnohí nedokážu správne alebo vôbec poňať rozmer Božej spravodlivosti a dobroty. Aj niektorí prebudení poznajú čo je dobré a čo zlé, no nevedia niektoré veci uchopiť z hľadiska duchovného, nemajú Boží nadhľad. Budem písať teda o láske Božej, ktorá je práve stelesnením prísnosti a dobroty. O princípe pravej lásky som už písal, avšak je potrebné to predostrieť ešte raz.
V prvom rade si v krátkosti pripomeňme, čo je slobodná vôľa, pretože niektorí majú Boha za toho, kto má odstraňovať z našich životov všetko zlo spôsobené ľuďmi len tak. Pochopenie zákona slobodnej vôle nám dopomôže k pochopeniu Božej lásky.
Položme si základnú otázku, ako môže napríklad Boh dopustiť, že sa dejú vojny a ďalšie iné nešťastia?
Tu je potrebné si zodpovedať otázku, prečo ľudia tie vojny vedú a prečo vznikajú tie nešťastia? Ako je možné, že elity sveta tak starostlivo riadia svet v prospech diabla a ako je možné, že v politike a na vedúcich pozíciach v štátoch sa nachádzajú takí, čo tam nemajú čo robiť, ba dokonca takí, čo by nemali mať v rukách akúkoľvek zodpovednosť? Veď predsa aj to, kto je prezidentom je odzrkadlenie duchovnej zrelosti národa. Keby bol národ prebudený, ani na vedúce pozície by sa nedostal taký, čo tam nepatrí. Ale keďže to tak nie je, vytvárajú sa bočné cestičky pre temnotu, aby tam dosadila svoje šachové figúrky.
Takto je to so všetkým, v čom by sme mohli vidieť zdanlivú nespravodlivosť. Boh jednoducho nezasahuje do toho, ako sa my rozhodneme, pretože nám bola darovaná slobodná vôľa. My sami sa musíme namáhať, aby sme stúpali nahor, pretože inak by to nemalo žiadny zmysel, nikam by sme nepokročili, keby sme neprežili všetko, čo sme prežiť mali. A väčšinou, aby sme niečo pochopili a zmenili sa, potrebujeme prežiť práve tú negatívnu skúsenosť. Navyše sme si to negatívne pritiahli sami svojím konaním. To však neznamená, že nám Boh nepomáha. On je pripravený pozdvihnúť nás za každých okolností, to len my sa nenamáhame. Boh nám je vždy pripravený pomôcť, keď o pomoc požiadame a myslíme to úprimne. Boh je totiž láskavý, ale zároveň spravodlivý. Božia dobrota je práve aj tá prísnosť, pretože nás nekompromisne vedie k tomu, aby sme prišli k uvedomeniu. Boh netresce, ale vychováva. Neustále nám svojím dielom pomáha, ale zároveň nás vždy musel nechať zožať plody nášho konania.
Dôležitú vec, ktorú si teda musíme k správnemu pochopeniu pravej lásky osvojiť je, že pravá láska sa nespráva tak, ako si ju mnohí idealizujú. Láska Božia sa líši od tej ľudskej, ktorou sa dnes riadime, aj keď by to tak nemalo byť. Ľudia čakajú od Boha, aby nás zastavil pred každým chybným krokom, aby nám uľahčoval cestu. Takto to však nefunguje, pretože by to nemalo žiadny zmysel. Nikam by sme nepokročili a nič vnútorne nezískali. Pravá láska je totiž prísna a to znamená, že je zlúčená so spravodlivosťou. To sladké čičíkanie a láskanie, ktoré môžeme dnes čoraz častejšie pozorovať, je zmäkčilá pokrivená napodobenina pravej lásky. Nezachvieva sa v potrebnej harmónii, pretože je súčasťou falošného princípu, nie toho Božieho. Aj Ježiš učil tejto láske, lebo on sám je predsa jej stelesnením a tiež nebol zmäkčilý, ale bol známy medzi ľuďmi svojou prísnosťou. Kde videl otvorenú dušu pripravenú naslúchať a učiť sa, tam ochotne dal a pomohol, kde však videl bočné úmysly alebo neúprimnosť, takými sa nezapodieval. Láska má totiž dávať druhému to, čo mu prospieva. To však môže znamenať aj nedať, pokiaľ to prospeje! Pokiaľ rozsievate lásku bez spravodlivosti, nepozdvihujete svoje okolie, ale naopak ho budete brzdiť.
Pokiaľ budete napríklad svojmu dieťaťu uľahčovať každý krôčik, chrániť ho úzkostlivo pred svetom a zahrňovať ho všetkým, na čo si zmyslí, dosť pravdepodobne sa môže z neho stať slabý duch a popritom bude ešte aj rozmaznané. Aj zvieraťu človek dokáže uľahčovať život na toľko, že úplne zlenivie, stratí ostražitosť a už nebude v tom správnom zachvievaní, v akom má pôsobiť. Celým stvorením sa totiž tiahne zákon spravodlivej lásky, ktorú dodržujú všetky bytosti okrem tých ľudských, a preto sa jej my ľudia ešte musíme naučiť žiť. Žitie v pravej láske spočíva v dôležitom predpoklade a to je, že sme vnútorne prebudení a bdelí. V tom sa totiž odlišuje pravá láska od tej pokrivenej. Tá falošná pramení výhradne z rozumu, tá pravá naopak vyviera z citu ducha. Iba pokiaľ sme vnútorne prebudení, dokážeme rozlišovať, čo je správne od nesprávneho a zároveň dokážeme udržiavať potrebnú harmóniu, ktorá je súčasťou pravej lásky. Nie je to totiž súbor pevne stanovených poučiek, kedy a ako sa zachovať, pretože život je predsa rozmanitý a prináša nám rôznoraké situácie, ktorým sa my máme prispôsobovať. Čo by predsa prospelo dávať niečo lakomcovi, ktorý vie len hrabať, nič nedávať naspäť a navyše si našu pomoc/dar ani neváži? Takému naopak prospeje, aby o všetko prišiel, aby sa vďaka tomu spamätal a zmenil k lepšiemu. Čo by naopak prospelo, keby sme neúprosne príliš tvrdo karhali človeka, ktorý nie je tvrdého rázu? Miesto ponaučenia by sme mu pravdepodobne priniesli len bolesť a nízku sebahodnotu. Naopak by sme na neho mali ísť jemnejšie a prispôsobiť reč tak, aby to dotyčného pozdvihlo a nie zlomilo.
A presne takto funguje princíp lásky. Dáva druhému to, čo mu prospieva. Láska má druhých totiž za každých okolností pozdvihovať nahor. Niekedy je potrebná nežnosť na zlomenie surovosti, niekedy je potrebná prísna nezmäkčená pravda na zlomenie tvrdosti, niekedy ušľachtilá pomoc s problémom blížneho, ale niekedy aj nechať ho vysporiadať sa s tým sám, pretože keby sme to urobili za neho, mohlo by mu to uškodiť, lebo je to vec, ktorú musí vykonať sám a tak sa niečo naučiť. Každá jedná situácia v živote je iná a jedinečná, a preto na každý problém bude iné riešenie, na každú otázku iná odpoveď, na každú situáciu bude správny iný prístup. V tomto je potrebné mať rozvinuté v sebe správne cítenie a vďaka tomu rozlišovať, čo je správne, kde treba ubrať, kde je potrebné urobiť to a ono. Je potrebné žiariť láskou, byť naplnený citom a pomáhať svojim blížnym, ale robiť všetko v spravodlivej forme. Preto je dôležité byť čulý duchom a určovať komu, kedy a koľko dám zo svojej lásky a akým spôsobom.
Prísnosť a láska nie sú teda dva rozdielne pojmy, ale z Božieho pohľadu je to jedno a to isté. Je to prísna láska. Tá pravá, nepoškvrnená, ktorá jediná dokáže vyplniť nášho ducha a pozdvihnúť nás nahor. Tá jediná vyviera z citu, na rozdiel od tej rozumovej opičej lásky. Keby som mal k tejto láske udať nejaký príklad, tak by som použil príklad lásky medzi človekom a psom a medzi človekom a mačkou. Pes je dobrý a oddaný svojmu majiteľovi, ale táto láska je v ňom tak trochu zakódovaná. Robí to automaticky, samozrejme až vtedy, keď si k človeku vybuduje vzťah. Mačka však narozdiel od psa má iné poňatie lásky. Napohľad si mnohí myslia, že mačky nie sú schopné takej ušľachtilej lásky ako pes, ale pritom sú schopné možno aj väčšej. Láska mačky totiž nie je taká opičia a automatická, ale je vedomá, a preto keď si vybuduje s človekom vzťah, tak je takáto láska oveľa úprimnejšia a reálnejšia. Každé zviera je samozrejme iné a dokonca sú aj rozdielne plemená zvierat a každé zviera je jedinečné také aké je, dokonca majú zvieratá aj svoje jemnohmotné (nadpozemské) úlohy, ktoré nepozorujeme. Chcem tým naznačiť, že milujem psy aj mačky a v podstate všetky zvieratá (pavúky a hady nie) a preto neznevažujem psy, len si myslím, že tento príklad môže niekomu dopomôcť k tomu, aby si vykreslil správny obraz o láske. Cieľom bolo poukázať na to, že pravá láska je vedomá a preto nečiní pre druhého len to, čo ho robí sťastným ale zároveň to, čo ho pozdvihuje nahor.
Láska má byť totiž objímajúca, ale zároveň vychovávajúca! Keď si zapamätáte iba túto jednu vetu, získate tým mnoho. Láska má byť objímajúca, ale zároveň vychovávajúca. Vyleťme s rozumovo obmedzenej ulity a pozerajme na veci z nadhľadu! Neprispôsobujme si Božiu vôľu svojim predstavám. Zažiarme zvnútra a správne sa vraďme do zákonitosti, ktoré pre nás platia.
Daniel
Zdieľať článok
mar 24, 2023 | Duchovno
K.M. „Pán Martin, zmeniť sa, je to najťažšie…“
Odpoveď:
To máte pravdu pani Marta, pretože tisícročia zažité strnulé schémy myslenia a tisícročia nami vytvárané nesprávne postoje, ktoré máme v sebe „do krvi“ zažité, nás, väčšinu z nás, úplne pohltili a ovládli. Niet jediného človeka na Zemi, ktorý by nemal čo v tomto smere naprávať.
Zmeniť sa k lepšiemu je ťažké, ale DÁ SA TO!
Zmeniť sa k lepšiemu môže každý, kto vyvinie doslova nadľudské úsilie a prekoná seba samého. Každý, kto bytostne túži po znovuzrodení svojho ducha tak, ako o tom neraz vravieval Pán Ježiš: „Musíte sa znovuzrodiť na duchu!“ to aj dokáže, ak skutočne vykročí na cestu Vzostupu svojho ducha, v činoch, v tvrdej náprave svojich pokleskov a teda nie len v myslení a domnení, že sa tak už deje, no charakter človeka je dnes taký, ako bol aj pred rokom, či desiatimi. Zlo v našich srdciach musí byť vykorenené, zlo skrývajúce sa v najrozličnejších pokleskoch a závislostiach, v sklonoch a náruživostiach. Nech by to bola len jediná cigareta, pretože s cigaretou v ruke neprejde do Novej doby na zemi ANI JEDINÝ ČLOVEK, tak každý takýto „koreň zla“, musí byť z našich sŕdc doslova vytrhnutý a to nepôjde bez úporných bojov, bez nadľudského nasadenia, bez skutočne veľkej dávky odvahy a bojovnosti. Samozrejme nie sú to len cigarety, ale sklony a závislosti najrozličnejšieho druhu. Málokto vie, že napríklad výčitky k niekomu, voči komu máme to povestné „ťažké srdce“, sú SKLONOM a sklonom v človeku aj zostanú, kým sa s týmto neduhom každý za seba poriadne nepopasuje. Rovnako to povestné „riešime niekoho v myšlienkach“, samozrejme na diaľku, lebo ak by bol pri nás, asi by „padali aj kamene“, tak na toto rovnako zabudnime, ak chceme obstáť v nadchádzajúcom Dianí. Závislosti, sklony a neresti v nás, majú tisíce podôb a sú neraz tie najnevinnejšie v našom posúdení, o ktorých si myslíme, že sú to „banálne veci“. Tu však treba podotknúť, že sú to tie najdôležitejšie a najťažšie naše zlozvyky, s ktorými sa musíme vedieť popasovať tak, že ich viac NEBUDE! Presne podľa Slov Pána Ježiša: „Je ti odpustené, choď a viac nehreš!“
To staré v nás musí umrieť, úplne a definitívne, aby to Nové v nás, nám zabezpečilo Večný život, plný blaženosti a Svetla, ktorý by sme inak každý stratili, ak by teraz neprišla Pomoc z Výšin Svetla.
A opäť nám Ježiš zasľúbil pomoc, Pomocníka pre toto Veľké obdobie na Zemi. Pomoc v podobe Božieho Slova, v ktorom každý človek Dobrého srdca, nájde podrobný návod na to, AKO môžeme každý jeden bez rozdielu, docieliť toto nutné znovuzrodenie.
Že to nebude pre nikoho ľahké, môžeme každý už dnes cítiť „až do končekov prstov“. I v citáte zo Slova Pravdy vyššie, predsa jasne stojí: „Cesta k záchraně do Světla si žádá, aby byla SE VŠÍ SILOU nastoupena těmi, kteří chtějí zůstat zachováni…“
DENNE sa teda musíme každý jeden z nás, nielen vo svojej mysli, ale aj vo svojom srdci, zaoberať tým, ako to dosiahnuť, ako sa postupne zbaviť svojich chýb a návykov, ako byť lepším, ako si vyčistiť svoj charakter.
Zo všetkej dennej našej činnosti, TOTO musí byť NA PRVOM MIESTE!
Všetko ostatné je až druhoradé a treťoradé, nech by sme mali denne na práci čokoľvek a stretávali sa s kýmkoľvek a je jedno, či sú to naši známi, alebo dokonca najbližší. Toto všetko musí byť až na DRUHOM MIESTE, ak sa skutočne chceme zmeniť tak, aby sme sa naučili žiť v súlade s našim svedomím, teda podľa Vôle Najvyššieho.
Ak takto, v plnej vážnosti preberieme zodpovednosť za svoj život, ktorý sme dostali Darom a o ktorý sme sa do dnešných dní takmer pripravili, ak takto budeme denne stáť vo svojom žití, v ktorom sa budeme zo všetkých síl usilovať dosiahnuť zmenu, o akej dnes nemajú mnohí ešte ani tušenia, ak sa teda budeme trvale a sústavne zaoberať tým, ako byť lepší, čo v sebe zahrňuje byť Majákom pomoci aj pre svoje okolie, ak takto budeme každé ráno vstávať, v takomto naladení a nastavení a rovnako večer, keď budeme bilancovať deň, kde sme obstáli a kde musíme ešte zabrať, DOKÁŽEME TO!
Samozrejme, nedokážeme to BEZ POMOCI ZVONKA!
Nikto, ani jediný z nás by sa nedokázal takto duchovne znovuzrodiť, bez Pomoci, ktorú nám práve Syn Boží Ježiš, pre toto veľké obdobie prisľúbil.
Nikto z nás by to nedokázal bez Pomoci Sily Ducha Svätého, ako je o tom zasa tak jasne napísané v statuse vyššie:
„Člověk nesmí prosit, bláhově žebrat, nýbrž má dát celé své pevné chtění novému, požehnanému bytí a působení na Zemi. Musí se od základu změnit. Jen takoví se v duchu znovu narodí, S POMOCÍ SÍLY Ducha Svatého!“
Tá pomoc nám však nepríde len tak, pretože to my sami, si Ju musíme zaslúžiť! Nielen vyprosiť, ale aj zaslúžiť svojou čistou, skutočnou túžbou po zmene a len potom v modlitbe, alebo v prehĺbenom vnímaní, môžeme poprosiť a Posilu zo Svetla, o Pomoc, o liečivú Energiu Lásky Božej, ktorú následne musíme vo veľkom odhodlaní a nasadení aj správne využiť, v zmysle Sily, v zmysle jej pomáhajúcej kvality.
A tak, ako zo Svetla má byť pomožené nám, tak rovnako my musíme pomôcť sebe a tým, ktorí sa rovnako usilujú po tejto zmene.
Inej cesty niet. Silu si môžeme vyprosiť a aj nám bude zoslaná, budeme Ňou zahrnutí, ak je naše vnútro k tomu správne nastavené, teda nezištne, v pokore a čistej túžbe po zmene k lepšiemu, aby sme konali už len Dobro.
Silu obdržíme, ale NIČ sa ešte neudeje, AK MY túto Silu nepremeníme v radostný, tvorivý a pomáhajúci čin, ak ju nepoužijeme k odpusteniu blížnym, k tým, o ktorých si myslíme, že nám krivdia, skrátka túto Silu musíme bezpodmienečne použiť na všetko to nové, hodnotné a dobré, čo bude z našich rúk a úst vychádzať.
Je to podobné, ako keby sme mali „vybité baterky“ a niekto nám dodá energiu, „nabije ich“. K čomu tú posilu a to osvieženie použijeme? Ak opäť k tomu starému, povrchnému spôsobu života, je zákonité, že tá Sila by nás priviedla do ešte väčšieho strádania a ťažkostí, spôsobila by ešte väčšie bolesti, ako v čase predtým, keď sme o túto Pomoc, posilu žiadali.
Je v tom preto nesmierna zodpovednosť. Pomoc príde vždy, ale to najdôležitejšie je, AKO ju využijeme!
No a bez Pomoci Ducha Svätého, to nie je možné dosiahnuť pre nikoho z nás!
Svätý Duch = DUCH PRAVDY, ktorého Príchod na Zem zvestoval Ježiš a prisľúbil, že keď On odíde k Otcovi, pošle nám Pomocníka, Ducha Pravdy, ktorý nás uvedie do celej Pravdy.
Čo to znamená? Len to, že tento Duch Pravdy na Zem musel nielen prísť, ale musel nám tu zanechať Slovo svojho Nebeského Otca, ako tú najsilnejšiu Rukoväť, ako ten najdokonalejší Návod na to, AKO dosiahnuť to nutné Znovuzrodenie na duchu. Bez tejto Pomoci, bez tohto Dokonalého návodu ako žiť, bez tohto Slova Pravdy, to NIKTO na Zemi nemôže dosiahnuť, ani jediný z nás!
Je to podobné, ako keď chce gazdiná upiecť ten najchutnejší koláč a má k tomu podrobný popis prípravy, detailný recept. Ak ho vezme do ruky a začne sa týmto receptom aj riadiť, ak si v námahe pripraví všetky ingrediencie a aj technické zabezpečenie, ak k tomu zabezpečí chuť do pečenia a dobré chcenie i dobrú vôľu, tak je viac ako isté, že upečie ten najlepší koláč, skrze VLASTNÚ NÁMAHU.
Ten recept pre nás ľudí, je Božie Slovo Pravdy, ktoré tu máme každý jeden z nás k dispozícii, ak po Ňom siahneme. Tú výbavu, tie ingrediencie a technické zabezpečenie, to predstavuje našu chuť po zmene, našu vôľu a túžbu, ktoré za prispenia skutočnej Modlitby a prosby smerom k Výšinám, budú zákonite posilnené tak, ako pri spomenutom pečení vynaložíme silu a energiu a všetku našu dovednosť a um k tomu, aby sme s výsledkom boli nielen my spokojní.
V malom je to teda upečenie toho „najlepšieho koláča na svete“ a v tom veľkom, je to naše znovuzrodenie na duchu, bez ktorého by sme nikto neprežili Dianie, ktoré je pred nami. Neprežili by sme ani pozemsky a ani duchovne.
Je to všetko také jednoduché pani Marta, nám stačí len chcieť nastúpiť skutočnú, reálnu cestu k nášmu úplnému znovuzrodeniu sa na duchu…
Prajem Vám krásne Svetlé dni a odvahu k boju. Pretože sa o boj jedná, dokonca o ten najťažší. Preto bez odvahy, je jeho úspešné zvládnutie nemožné…
Zdroj
Zdieľať článok
mar 20, 2023 | Zaujímavosti
Internetom sa vznáša citát, a hoci sa mylne pripisuje čínskemu filozofovi Konfuciovi, je to dôležité vyhlásenie o tom, ako je vaša myseľ uzavretá v otroctve nie jazykom, ale duchom.
„Svetom vládnu znaky a symboly, nie slová alebo zákony. ~Konfucius, naozaj? Nie
Vzhľadom na to, čo tu všetci vieme o okultných a ezoterických základoch politických štruktúr, ktoré riadia väčšinu sveta, ak by ste rozviedli vyššie uvedené tvrdenie, mohlo by to vyzerať takto…
„Svetom vládnu znaky a symboly, nie slová alebo zákony, a tí, ktorí vás ovládajú slovami a zákonmi, túto skutočnosť vedia a využívajú ju vo svoj prospech, aby vám vládli.
Čo však znamená „vládnuť svetu“?
To, čo sa často myslí pod pojmom „vládnuť svetu“, je mať kontrolu nad ľudskou doménou tohto sveta, čo je nemožné, pretože „svet“ sú v skutočnosti len miliardy autonómnych ľudí.
Teraz viem, že chlapci ako Yuval Noah Harari majú veľmi verejný transhumanistický mokrý sen o použití „vedy“ na premenu všetkých autonómnych bytostí na automaty, ale zatiaľ sa to nesplnilo, takže práve teraz sa môžeme slobodne sústrediť na tu a teraz.
„Vládnutie mysle“ dáva oveľa väčší zmysel, pretože autoritárska kontrola je možná len vtedy, keď sa jednotlivci, vedome alebo nevedome, poslušne prispôsobujú alebo so strachom podriaďujú akýmkoľvek pravidlám, ktoré majú vo svojej mysli.
A sloboda, ktorú zažívate vo svojom živote, je priamym produktom pravidiel, ktoré máte na mysli, či už ste ich vytvorili vy alebo niekto mimo vás.
Ale čo je tu naozaj dôležité, je to, čo majú vo vašej mysli. A ako sa to tam dostalo. A čo s tým môžete urobiť, je nahradiť to všetko myšlienkami, ktoré vám vrátia kúsok sily a autority vo vašom vlastnom živote.
Ale myseľ má úrovne a pod povrchom, pod časťami, ktoré si vedome uvedomujete, to je miesto, kde vás ovplyvňujú znaky a symboly, o tom chcem dnes diskutovať.
„Tesne pod úrovňou vedomej mysle sa nachádza mocný svet podvedomia, z ktorého vychádza veľká väčšina nášho správania, myšlienok, činov a osobností. Ako základ ľadovca, ktorého špičkou je vedomá myseľ, podvedomie je „vodičom“ vozidla a je miestom tieňov a temnoty, skrytých skúseností a zakorenených vzorcov, starých presvedčení a strachov a všetkých druhov agendy, ktoré sa vybudovali v priebehu rokov, často v rukách vonkajších vplyvov, ako sú rodičia, rovesníci, učitelia, náboženské a politické osobnosti a kultúrne presvedčenia.
Tam, kde vedomá myseľ robí plány, podvedomá myseľ často tieto plány vykoľají kvôli starým vzorcom, o ktorých ani nevieme, že existujú. Je preto logické, že väčšina z toho, čo si myslíme, že sme, nie je ani to, čím v skutočnosti sme. ~ Mary Jones
Väčšina ľudí by chcela veriť, že ich správanie je organické, že žijú úmyselne, ale väčšina ľudí je uzavretá v cykloch sebasabotáže a sebadeštruktívneho správania, čo dokonale ilustruje myšlienku, že ich životy riadi niečo iné ako vedomá myseľ.
Všetci sme pod vedením podvedomia, ale väčšina z nás si len málo alebo vôbec neuvedomuje programy a vzorce, ktoré sa tam automaticky dejú. A je to aj veľké otvorené tajomstvo nášho sveta a dobre ho poznajú inzerenti, propagandisti a sociálni inžinieri.
Vedia, že vám nemusia priamo povedať, čo chcú, aby ste robili alebo nerobili so svojím životom, pretože vedia, že môžu ovplyvniť vaše podvedomie len znakmi a symbolmi. To znamená, že vás ovplyvňujú skôr obrazmi ako slovami a jazykom.
Prečo? Pretože podvedomie nekomunikuje slovami ani jazykom. Zahŕňa pocity a emócie, ktoré sú vyvolané obrazmi. Aký je to pocit, keď vidíte strom v porovnaní s tým, keď vidíte obrie asfaltové parkovisko. Ovplyvňuje to váš zmysel pre nádej a možnosti?
„Komunikačné médium nie je len pasívnym kanálom na prenos informácií, ale skôr aktívnou silou pri vytváraní nových sociálnych vzorcov a nových percepčných realít. ~ Leonard Shlain, Abeceda vs. Bohyňa: Konflikt medzi slovom a obrazom
Hovorí sa, že obrázok vydá za tisíc slov, no je v ňom viac. Hovorím, že obrázok stojí za jeden pocit a jeden pocit za milión myšlienok. Vaše myšlienky tvoria príbehy vášho života a určujú, čo je pre vás možné. Slová sú proti činom bezvýznamné a činy sú to, čo váš život posúva ďalej alebo nie. A akcia je do značnej miery riadená tým, čo leží pod vedomou mysľou.
Keď sa pozrieme ešte ďalej, pod podvedomím je to, čo Carl Jung nazval kolektívne nevedomie, kde je uložená zbierka zdieľaných obrazov a vedomostí. Veci, ktoré všetci inštinktívne chápeme a začleňujeme ich do svojho správania. Tieto časti mysle sú nelingvistické a nerozumejú jazyku tak, ako to chápe vedomá myseľ. Namiesto toho, ako poznamenáva výskumník Michael Tsarion, podvedomé časti mysle sa spoliehajú na znaky a symboly, pretože slová nedokážu vniesť do komunikácie jazykové bariéry a bariéry interpretácie.
Keď znak alebo symbol vyvoláva pocit, automaticky zastávate svoje miesto v jeho vnútenej hierarchii, a to je obzvlášť zreteľné na firemných symboloch, ktoré dominujú našej kultúre naprieč generáciami.
Symboly vám dávajú pocit, a ak si nie ste vedomí toho, ako pocit formuje obsah vašej mysle, budete si neprítomne vytvárať príbehy na základe zamýšľaného pocitu vloženého do symbolu.
A každý vidíme stovky symbolov každý deň.
A čo všetky tie známe osobnosti, ktoré fotia so zakrytým jedným okom?
Cítite sa nepríjemne? Cítiš sa menejcenný? Závidíš im, keď ťa vedú k uctievaniu skrytej autority? Jon Rappoport vysvetľuje, ako samotné celebrity slúžia ako symboly pre imaginárny, ideálny príbeh o tom, podľa čoho by ste mali merať svoj život. Ale je len na vás, či doplníte význam, a ak si nedáte pozor, dáte im veľkú silu a zmysel.
„Teraz hovoríme o triku so symbolmi. V podstate sú prázdne. Vyplníte prázdnotu.
Všetko bude zaujímavejšie, keď si uvedomíte, že ľudia z PR a propagandisti pracujú nepretržite, aby vás prinútili dať symbolom osobitný význam. Nie sú spokojní s tým, že im poskytujete svoj vlastný význam. Nie ~Jon Rappoport, Celebrity a symboly
Robert Black dodáva:
„Celebrita je ďalším príkladom simulakra, obrazu alebo reprezentácie niekoho alebo niečoho. Títo jednotlivci sú stvorení tak, aby vyzerali skutočne, ale v skutočnosti sú umelo formovaní médiami a reklamnými spoločnosťami. Sú to mémy v tele a nemožno ich považovať za skutočné, ale za reprezentujúce to, čo je za nimi.
Keď zažijeme celebritu, zažijeme simulakrum, simuláciu chôdze alebo holografický mém vytvorený na vyvolanie určitých reakcií od tých, s ktorými interagujú. V mnohých ohľadoch sú celebrity karikatúrami – nie sú to ľudia, ale starostlivo vytvorené memeplexy vytvorené reklamnými spoločnosťami na manipuláciu a spúšťanie špecifických reakcií na nevedomej úrovni. – Robert Black, Ezoterické symboly a memy: Stratégie kontroly
Je to naozaj veľká téma, ale chcem, aby ste si dnes odniesli to, že v našom svete existuje forma komunikácie, ktorá je všadeprítomná.
V tejto prázdnote, na tomto mieste, kde sa symboly vnucujú vašej spodnej mysli, je svet možností a nemožností pre vás a váš vzácny život.
„Symboly sú tu na to, aby vám dali niečo, čoho sa máte báť, bez toho, aby vám výslovne hovorili, čoho sa máte báť.
Sú tu na to, aby vtlačili do vášho života nízku úroveň úzkosti, aby sa vaša frekvencia znížila na najnižšie možné vibrácie strachu, úzkosti a starostí. Sú stále prítomné, aby vám dali plíživý pocit, že nebezpečenstvo je tiež neustále prítomné, že kríza je prirodzený poriadok. ~ Dylan Charles, okultné symboly, podvedomé otroctvo a ako sa vyhnúť tomu, aby ste sa stali potravou pre démonov
Ak chcete mať vo svojom jedinečnom živote pocit sily a autority, musíte vedieť, že znaky a symboly tvoria základ vašej reality.
Použitie posvätnej symboliky v modernej dobe je vynikajúcim a hĺbkovým úvodom do toho, ako znaky a symboly slúžia ako jazyk nevedomia, sú všadeprítomne používané v modernej spoločnosti na manipuláciu, ovplyvňovanie a projektovanie „autority“.
Zdroj
Zdieľať článok
mar 18, 2023 | Duchovné pravdy, Úvahy
Duchovná lenivosť je kameňom úrazu moderného ľudstva. Všetky zvádzajúce impulzy tohto sveta vytvárajú v človeku duchovnú lenivosť a naopak upevňujú rozumovú činnosť. V čom spočíva tá lenivosť? Ľudia sú leniví v tom, že odmietajú zohľadňovať vo svojich životoch duchovný aspekt bytia. Môže sa to javiť ako nevedomosť, ale nevedomý je človek len vtedy, keď je v detských rokoch, dospelosťou však nadobúda plné vedomie a teda aj plnú zodpovednosť za svoje bytie a za to, ako zužitkuváva dar života jemu daný. Väčšina však podľahla vplyvu hmoty, ktorá je premnožená všade okolo nás. Narodili sme sa do sveta, kde ľudské duše nežiaria ako by mali (alebo aj vôbec) a teda sme to začali brať ako normálne a bežné. Keď však niečo robia hoc aj všetci ľudia na planéte, neznamená to zákonite, že je to aj správne. Takisto keď niekto ide cestou, ktorou nekráča takmer nik, neznamená to, že je to nesprávne. V dnešnej dobe je to skôr práve naopak, pretože temný princíp poriadne zamiešal karty a všetko otočil naruby. Názory, hodnoty a teda aj vnímanie toho, čo je správne.
Pokiaľ človek žije výhradne svojim rozumom, degraduje sa z ľudskej bytosti na akýsi druh živého robota, pretože čím viac je rozum v kontrole, tým viac zatláča dušu do úzadia. Táto je následne ovládaná rozumom, aj keď by to malo byť naopak. Takíto ľudia sú príliš naladení na hmotné, a teda aj škodlivé prúdy. Sú síce živí a s duchovným jadrom, no napriek tomu mechanickí. Ľudia vnímavejší na energie blízkosť takýchto ľudí vnímajú presne tak, akoby boli vedľa určitým spôsobom neživej bytosti. Síce živej navonok, no mŕtvej vo vnútri. Síce môžu byť na tom mentálne veľmi vitálne, no nie je tam žiarivé jadro, ktoré by to všetko poháňalo a usmerňovalo. Čím viac sa takto človek podriaďuje hmotnému svetu, teda je analytický a celkovo prízemne zameraný, tým viac sa stavia na miesto robota, pretože mozog je predsa tiež len druh akéhosi počítača, aj keď výkonného. Je programovateľný a ovládateľný vonkajšími vplyvmi. Následne je takýto biorobot ľahko manipulovateľní. Napríklad sa do sveta vypustí informácia, že vo svete zúri strašná choroba a jediná spása je žihadlo, v ktorom ani nevedia čo je, len tomu slepo veria, lebo taký dostali príkaz do počítača. Keby boli aspoň trochu vnútorne prebudený, intuícia by im kričala pozor! Je to pasca!
Aj keď sa môže javiť, že žiť duchovne je niečo len pre určitých ľudí, alebo je to možnosť voľby, čoskoro pocítime, že to tak nie je. Rozvinúť svojho ducha je predsa podstatou nášho bytia. Temno dobre vie, že človek je náchylný podľahnúť slabostiam a tak postupne celé veky budovala dokonalý svet, v ktorom bude vládnuť a zatarasí všetky cesty nahor. My ľudia sme to nezastavili, ale sme sa na tom aj sami pričinili. A preto to dnes vyzerá tak, že duchovné pozdvihnutie je ťažšie, ako kedykoľvek predtým. Zo všetkých strán je na nás vyvíjaný tlak a je pozdvihovaný iba rozum. Cez stravu, vzduch, vodu a kopec iných spôsobov sú do nás vpravované látky, ktoré okrem iných škôd majú za úlohu práve znemožniť rozvinutie ducha a teda nás udržujú pri Zemi. Na tomto všetkom sa ukazuje, ako sme padli a ako drzo a okato si na nás temno dovoľuje, pretože temno má predsa len takú silu, akú mu dáme a také možnosti škodiť nám, nakoľko mu na Zemi pripravíme prostredie. Zo všetkých strán to pôsobí nepriaznivo na našu dušu. Takže áno, v dnešnej dobe je ťažké učiniť zmenu ale je to o to viac potrebnejšie! Nie náhodou je vrchol vlády rozumu práve teraz, keď k nám prichádza súdiace svetlo. Temno bojuje do posledného dychu, aby si udržalo svoju vládu, alebo lepšie povedané, aby so sebou stiahlo do záhuby čo najviac duší. Bolo predsa predpovedané, že Antikrist pozdvihne v čase súdu svoju hlavu a tým je myslený práve náš rozum, ktorí vládne duši a zatláča ju do úzadia. Prepestovaný rozum je ten antikrist.
Prečo toľko porovnávam myseľ a dušu, prečo je to tak dôležité? Niekto by si mohol povedať, že však doteraz to tak bolo, prečo niečo na tom meniť, prečo sa snažiť? Prečo do toho pliesť nejaké duchovno?
Pretože sa nachádzame v dôležitom bode svetového diania, kedy sa od nás každým dňom viac vyžaduje vnútorný prerod. Našim primárnym jadrom je duch, jeho obal tvorí duša, jej hutnejší obal tvorí astrálne telo a až nakoniec ako najhrubší obal máme fyzické telo spolu s mozgom, aby sme mohli fungovať v hmotnom svete. Pokiaľ teda poznáme a žijeme len v tomto poslednom, sme duchovne nerozvinutí. Áno, doteraz to bolo tak, že všetko ovládal rozum, no dnešná doba je iná. Nie je to iba môj výmysel, každý citom prebudený človek jasne cíti, že niečo je vo vzduchu. Pomaly, ale isto prichádza nová doba a to znamená, že musí najskôr prísť očista, ktorá vytrhá všetku burinu, pretože až potom sa môže budovať niečo nové, keď bude odstránené to staré, ktoré by brzdilo budovanie nového. Tak ako je teraz pozdvihovaná a obdivovaná vláda hmoty, tak bude vedúca práve duša a všetko bude stáť na iných základoch, ako doteraz. Súdiace svetlo však nesúdi len svetlo a temnotu, ale živé a mŕtve!
Už nestačí iba jednoducho byť a nezaujímať sa o nič vyššie, nezaujímať sa o Boha. Je načase pozdvihnúť svoje vedomie. Musíme prestať byť duchovne arogantní a prestať sa potácať v šedom bahne bežného života. Nájdime si čas pre svoju dušu, starostlivo trieďme, čo a koho do seba vpustíme, čím sa obklopujeme a čo tvoríme. Vytrhnime sa z duchovnej letargie. Nebudeme vlažní voči svetlu, ale vyvíjajme neustálu vnútornú snahu k tomu, aby sme stúpali nahor. V tejto dobe je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým zahorieť zvnútra chcením po svetle. Napnime preto bicepsy duše, aby vôľa nášho ducha porazila všetky hmotné bariéry, pozdvihla nás nahor a presvetlila naše bytie na tejto Zemi.
Daniel
Zdieľať článok
Zlo se nevzdalo, zločinci a nenávistníci pořád existují, copak nevidíte a neslyšíte např. ty kryptonácky v eu?
- s tvou poslední větou nesouhlasím. Jako lidstvo jsme byli zneužívaní vládci, kteří si nad námi uzurpovali moc a pravda…
Ďakujem.
Matematika je aj v hudbe,len moje dieťa to nie a nie akceptovať o:).V každom prípade,v hudbe je všetko,aj disciplína o:)
❤️